Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Cb-273-2008.pdf
PDF · 137.16 KB
Case nature
Area
Subarea
34Cb/273/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. X. V., súdny exekútor, W. XX, XXX XX O., zast. JUDr. Oľga Kudolániová, advokátka, Hrobákova 1, Bratislava, proti odporcovi: UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, o zaplatenie 6 633,29 € s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 6 633,29 € s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % p.a. zo sumy 6 633,29 € od 21.05.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne v samostatnom uznesení podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, JUDr. X. V., súdny exekútor, W. XX, XXX XX O., sa žalobou zo dňa 20.08.2008, doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 25.08.2008, voči odporcovi, UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 199 834,39 Sk/ 6 633,29 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % p.a. zo sumy 199 834,39 Sk/ 6 633,29 € od 21.05.2008 do zaplatenia a trovami konania.
Navrhovateľ v žalobe uviedol, že vykonal exekúcie pre oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, pobočka Bratislava - mesto, Prievozská 16, 825 21 Bratislava, na základe zmlúv o vykonaní exekúcie č. EX/60/2003-1, EX/61/2003-1 a EX/62/2003-1, všetky zo dňa 25.09.2003, voči povinnému - Ján Ševčík AIDA NRJ, Teplická 9, 831 02 Bratislava, IČO: 17 401 097, na ktoré boli vydané poverenia na vykonanie exekúcie udelené Okresným súdom Bratislava III, č. 5103*025823 zo dňa 08.04.2003, č. 5103*025824 zo dňa 08.04.2003 a č. 5103*025818 zo dňa 08.04.2003.
Navrhovateľ ako súdny exekútor v zmysle uvedeného vydal exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu v banke odporcu, v zmysle ktorých, boli odporcom poukázané v období od 21.04.2008 do 30.04.2008 na exekútorský depozitný účet súdneho exekútora (navrhovateľa) sumy v celkovej výške 199 834,39 Sk - t. j. 142 351,88 Sk, 8,92 Sk, 3 586,08 Sk a 53 887,51 Sk. Predmetné sumy boli navrhovateľom riadne zúčtované a následne v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení (Exekučný zákon) poukázané oprávnenému, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Bratislava - mesto a po zúčtovaní boli exekučné konania č. EX/60/2003-1, EX/61/2003-1 a EX/62/2003-1 ukončené a poverenia vrátené Okresnému súdu Bratislava III.
Po ukončení exekučných konaní, odporca dňa 15.05.2008 bez písomného vyrozumenia navrhovateľa stornoval čiastku vo výške 199 834,39 Sk a odčerpal ju z účtu navrhovateľa - č. ú. 1662648357/0200 a pripísal ju na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený u odporcu.
Odporca svoje konanie odôvodnil až listom zo dňa 21.05.2008 po tom, čo obdržal výzvu navrhovateľa na vrátenie finančných prostriedkov. Podľa vyjadrenia odporcu zo dňa 21.05.2008 tento konal v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v platnom znení, keď požiadal banku navrhovateľa o vykonanie opravného zúčtovania.
S takýmto konaním sa navrhovateľ nestotožnil a žiadal finančné prostriedky vrátiť aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý dvakrát rokoval so zástupcom odporcu. Napriek tomu, že odporca priznal, že v danom prípade pochybil, finančné prostriedky navrhovateľovi nevrátil. Takýmto postupom si odporca vlastne riešil svoje chybné konanie a siahol na cudzie finančné prostriedky, čím poškodil navrhovateľa, lebo v čase odčerpania sumy 199 834,39 Sk (15.05.2008), táto čiastka už bola riadne poukázaná oprávnenému - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Bratislava - mesto.
Navrhovateľ uviedol, že má zato, že takýmto postupom odporcu bol porušený zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, nakoľko podľa § 61 tohto zákona je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené a jeho konanie považuje za zmarenie výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko súdny exekútor je orgánom verejnej moci a štátom poverená osoba na vykonanie exekúcií na základe právoplatných exekučných titulov.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi aj úroky z omeškania zo žalovanej istiny vo výške 14,25 % p.a. podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka od 21.05.2008 až do zaplatenia.
K žalobe sa vyjadril odporca vyjadrením zo dňa 14.11.2008 a ktorý uviedol, že navrhovateľ doručil odporcovi exekučné príkazy na prikázanie pohľadávky z účtu povinného X. B. v konaní č. EX/60/2003-1, EX/61/2003-1 a EX/62/2003-1 prvýkrát v roku 2005, na základe čoho právny predchodca odporcu - UniBanka, a.s. uhradil dňa 03.02.2005 na účet uvedený v exekučnom rozhodnutí sumu 29 811,50 Sk, VS: 622003. Po vykonaní tejto úhrady povinný X. B. prestal plniť zmluvné podmienky banky (odporcu), na základe čoho bol jeho účet dňa 15.12.2005 zrušený.
Dňa 01.04.2007 sa uskutočnilo zlúčenie bánk UniBanky, a.s. a HVB Bank Slovakia, a.s. a právnym nástupcom sa stala banka - UniCredit Bank Slovakia, a.s. Odporca uviedol, že uvedené zlúčenie znamenalo zosúladenie bankových systémov, čo si vyžiadalo viacero technických zmien. Jednou z nich bolo, že klientom, ktorým banka poskytla úver, avšak
34Cb/273/2008 - 101
1108227918
nemali bežný účet, bolo potrebné zriadiť v systéme interný účet, cez ktorý je možné automaticky inkasovať úhrady splátok úveru z účtu tretej osoby. Vzhľadom k tomu, že takýto interný účet pre splátky úveru mal obdobné parametre ako bežné účty, pri spájaní bankových systémov klientov, ktorí v pôvodnej UniBanke, a.s. mali úver, ale nemali otvorený účet, bol automaticky vygenerovaný interný technický účet s popisom „bežný účet“ a takýmto spôsobom vznikol aj účet č. XXXXXXXXXXX pre splátky dlžníka X. B. ako povinného v prípade exekúcie.
Odporca uviedol, že predmetný účet ale nebol účtom klienta - X. B., nakoľko nespĺňal podmienky v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo s ním nebola uzatvorená zmluva o bežnom účte a banka na tento účet neprijímala peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomných príkazov majiteľa účtu nevykonávala platby jemu ani v jeho mene ním určeným osobám. Predmetný „účet“ mal iba jedinú funkciu - z účtu č. XXXXXXXXXX W. B., ktorá splácala hypotekárny úver poskytnutý X. B., inkasovať dohodnuté splátky v prospech úverového účtu č. XXXXXXXXXXX, na ktorom bola evidovaná pohľadávka banky z predmetného hypotekárneho úveru. Odporca ďalej uviedol, že inkasovanie splátok prebieha v systéme automaticky, rovnako ako platba exekúcií z finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte.
Dňa 17.04.2008 doručil navrhovateľ ako súdny exekútor odporcovi Príkaz na začatie exekúcie a Exekučný príkaz č. EX/60/2003, v ktorom prikázal navrhovateľovi, aby odpísal z účtu povinného X. B. zvyšnú časť pohľadávky vo výške 112 562 Sk a príslušenstvo exekúcie - trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora vo výške 22 520 Sk + 19 % DPH vo výške 4 278,80 Sk a náhradu hotových výdavkov vo výške 3 000 Sk, celkovo 142 360,80 Sk.
Dňa 25.04.2008 doručil navrhovateľ odporcovi Príkaz na úhradu trov exekúcie EX/61/2003, v ktorom prikázal navrhovateľovi, aby odpísal z účtu povinného X. B., trovy exekúcie vo výške 3 595 Sk.
Dňa 25.04.2008 doručil navrhovateľ odporcovi Exekučný príkaz č. EX/62/2003, v ktorom prikázal navrhovateľovi, aby odpísal z účtu povinného X. B. pohľadávku vo výške 421 285 Sk a príslušenstvo exekúcie - trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora vo výške 84 260 Sk + 19 % DPH vo výške 16 009,40 Sk a náhradu hotových výdavkov vo výške 3 000 Sk, celkovo 524 554,40 Sk.
Po doručení vyššie uvedených exekučných príkazov, zamestnanci odporcu vybavujúci agendu exekúcií prikázaním pohľadávky na účte klienta, nakoľko nevedeli o charaktere účtu a vzhľadom k označeniu interného účtu pre splácanie úveru ako „bežný účet“, zadali na účet č. XXXXXXXXXX exekúcie v zmysle týchto príkazov, a to dňa 17.04.2008, EX/60/2003 vo výške 142 360,80 Sk, dňa 25.04.2008, EX/61/2003 vo výške 3 595 Sk, a dňa 25.04.2008, EX/62/2003 vo výške 524 554,40 Sk.
Následne boli automatickým spracovaním uskutočnené úhrady v prospech predmetných exekúcií: EX/60/2003: 18APR08 - 8,92 Sk na 1162648357/0200, VS: 602003, KS: 398, 2IAPR08 - 142 351,88 Sk na XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, KS: 398; EX/61/2003: 28APR08 - 8,92 Sk na XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: 61200310, KS: 398, 29APR08 - 3 586,08 Sk na XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, KS: 398; EX/6022003: 53 887,51 Sk na XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, KS: 398, spolu v celkovej výške 199 834,39 Sk.
Odporca zdôraznil, že funkciou účtu č. XXXXXXXXXX bolo automaticky inkasovať z účtu č. XXXXXXXXXX klientky W. B. pohľadávky splátok úveru v prospech úverového účtu. č. XXXXXXXXXXX, na ktorom je evidovaná pohľadávka banky z úveru poskytnutému X. B.. Zadaním exekúcií na účet č. XXXXXXXXXX sa o hodnotu exekúcií zvýšila suma pohľadávok, ktorú systém evidoval ako výšku splátky. Preto z účtu č. XXXXXXXXXX W. B., inkasoval sumu v celkovej výške 199 834,39 Sk.
O uvedenej skutočnosti sa odporca dozvedel až na základe sťažnosti majiteľky účtu č. XXXXXXXX W. B. zo dňa 30.04.2008, a preto sa ihneď v deň telefonicky spojil s exekútorským úradom, aby ho informoval o skutočnosti, že predmetné finančné prostriedky nepatrili povinnému, s cieľom dohodnúť riešenie. Zamestnankyňa exekútorského úradu, ktorá telefón zdvihla, sa vyjadrila, že exekútor čerpá dovolenku a ona nie je kompetentná takúto vec riešiť, ale bude exekútora informovať, ktorý sa s odporcom po svojom návrate spojí. Zároveň odporcovi oznámila e-mailovú adresu, na ktorú odporca zaslal písomné upozornenie a výzvu, aby exekútor ďalej neuskutočňoval úhrady oprávnenému.
Napriek výzve a upozorneniu odporcom, sa navrhovateľ ako súdny exekútor s ním nekontaktoval a ani odporcovi sa nepodarilo na exekútorský úrad dovolať, čo si vysvetľoval dovolenkou navrhovateľa. Až 15.05.2008 sa zamestnankyni odporcu podarilo telefonicky spojiť s navrhovateľom, ktorý jej oznámil, že finančné prostriedky poukázal už ďalej oprávnenému, a s odporcom už nemá čo riešiť. Z toho dôvodu odporca, ktorý zistil chybu pri vykonávaní platobného styku, nemal inú možnosť ako požiadať banku navrhovateľa o vykonanie opravného účtovania v zmysle § 5 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v platnom znení. Na základe týchto skutočností vykonal odporca dňa 15.05.2008 opravné zúčtovanie a následne odpísal sumu vo výške 199 834,39 Sk z účtu odporcu v prospech účtu navrhovateľa.
Odporca uviedol, že dňa 21.05.2008 doručil navrhovateľ odporcovi výzvu na vrátenie finančných prostriedkov, na ktorú odpovedal odporca obratom s tým, že vyjadril pochybnosť o tom, že všetky zaplatené finančné prostriedky boli vyplatené v exekučnom konaní v dobrej viere pred 30.04.2008, kedy odporca navrhovateľa upozornil, že nejde o prostriedky povinného podliehajúce exekúcii. Listom zo dňa 29.05.2008 požiadal navrhovateľ odporcu o poskytnutie súčinnosti v exekučnej veci EX/60/2003, na ktorý odporca odpovedal, že povinnému X. B. nevedie účet a vysvetlil okolnosti, za ktorých došlo k stornovaným platbám. Odporca uviedol, že sa následne opakovane stretol s právnou zástupkyňou
navrhovateľa a potvrdil, že bol ochotný vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky, ktoré zaplatil oprávnenému pred 30.04.2004 v dobrej viere, navrhovateľ však ponuku odmietol a podal návrh na súd.
Odporca ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že si je vedomý, že v zmysle § 61 Exekučného poriadku nie je návrat do predchádzajúceho stavu možný, a preto okamžite nevyužil právo na vykonanie opravného účtovania, ale snažil sa riešiť problém uskutočnených platieb v súčinnosti s navrhovateľom, ktorý to však odmietol. Návrat do predchádzajúceho stavu neumožňuje exekučný poriadok z dôvodu ochrany tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudnú určité práva. Podľa názoru odporcu o dobromyseľnosti v tomto prípade vo vzťahu k navrhovateľovi však nemožno hovoriť. Banka má v exekučnom konaní prikázaním pohľadávky z účtu osobitné postavenie, z ktorého jej vyplýva množstvo povinností, ktoré vykonávajú na vlastné náklady, pričom súdnym exekútorom vzniká nárok na odmenu za vykonanú exekúciu. Preto vzťah medzi bankou a súdnym exekútorom by mal byť založený na vzájomnej spolupráci a dôvere. Nie je a nemôže byť pravdou, že požadovaných 199 834,39 Sk poukázal navrhovateľ oprávnenému, lebo časť z toho tvorí odmena navrhovateľa a taktiež nie je možné, že by navrhovateľ vyplatil oprávnenému finančné
34Cb/273/2008 - 102
1108227918
prostriedky, ktoré došli na účet navrhovateľa dňa 28. a 29.04.2008, t. j. pred upozornením banky dňa 30.04.2008.
Odporca zdôraznil, že konanie EX/62/2008 stále trvá, preto nemožno hovoriť o nemožnosti návratu do predchádzajúceho stavu.
Odporca preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu alebo v prípade, ak súd zváži, že finančné prostriedky vyplatené oprávnenému pred 30.04.2008 boli zo strany oprávneného prijaté dobromyseľne, priznať navrhovateľovi sumu vo výške finančných prostriedkov vyplatených oprávnenému pred 30.04.2008 bez nároku na úroky z omeškania, vzhľadom k tomu, že takéto plnenie bol odporca ochotný plniť dobrovoľne.
Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 14.11.2008 vyjadril vyjadrením zo dňa 16.01.2012 a uviedol, že v zmysle exekučných príkazov realizoval na depozitný účet navrhovateľa úhrady v čase od 19.04.2008 do 29.04.2008 v celkovej výške 199 834,39 Sk.
Následne navrhovateľ ako súdny exekútor poukázal vymožené finančné prostriedky na účet oprávneného - Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Bratislava - mesto, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pre EX/60/2003 sumu 112 562 Sk dňa 25.04.2008, pre EX/61/2003 sumu 500 Sk dňa 05.05.2008 a pre EX/62/2003 sumu 43 107,51 Sk dňa 05.05.2008.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ riadne a včas zaslal oprávnenému predmetné finančné prostriedky.
Dňa 15.05.2008 odporca bez akéhokoľvek písomného oznámenia odčerpal z depozitného účtu navrhovateľa sumu v celkovej výške 199 834,39 Sk. Túto skutočnosť oznámila navrhovateľovi VÚB, a.s. listami z 15.05.2008, v ktorých uviedla, že UniCredit Banka Slovakia, a.s. stornovala platby vo výške 142 351,88 Sk (VS XX/XXXX) z 19.04.2008, vo výške 8,92 Sk (VS XX/XXXX) z 26.04.2008, vo výške 3 586,08 Sk (VS XX/XXXX) z 28.04.2008 a vo výške 53 887,81 Sk (VS XX/XXXX) z 28.04.2008.
Podľa názoru navrhovateľa odporca vykonal jednoznačne neoprávnený úkon a jeho konanie bolo v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, napriek tomu sa odporca bránil tým, že konal v súlade so zákonom č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v platnom znení.
Odporca sám priznal, že pochybil pri automatickom spracovávaní úhrad v prospech exekúcií, čo ho však, podľa názoru navrhovateľa, neoprávňovalo stornovať realizované platby.
Podľa ust. § 61 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Aj samotný komentár k exekučnému poriadku (k § 61) jednoznačne ustanovuje, že stav navodený exekučným konaním nie je možné vrátiť späť. V praxi to znamená, že aj nezákonne realizovaná exekúcia má také právne dôsledky, akoby bola realizovaná v súlade so zákonom. V prípade navrhovateľa sa nejednalo o nezákonnú exekúciu, čiže konanie odporcu nijako neobstojí, nemá oporu v zákone a je jednoznačne protiprávnym a neopodstatneným konaním vykonaným v rozpore so zákonom.
Neobstojí ani námietka odporcu, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že časť finančných prostriedkov tvorí odmenu navrhovateľa. Navrhovateľ zdôraznil, že odmena navrhovateľa je súčasťou výkonu exekučnej činnosti súdneho exekútora a bola zúčtovaná v súlade so zákonom.
Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 16.01.2012 vyjadril vyjadrením zo dňa 26.01.2012 a uviedol, že pred 30.04.2008 navrhovateľ poukázal na účet oprávneného len jednu platbu vo výške 112 562 Sk v konaní EX/60/2003. Dňa 30.04.2008 odporca navrhovateľa telefonicky aj e-mailom upozornil, že finančné prostriedky z platieb realizovaných bankou v exekučných konaniach EX/60/2003, EX/61/2003 a EX/62/2003 v celkovej výške 199 834,39 Sk nepatrili povinnému a požiadal ho, aby nedošlo k ich vyplateniu oprávnenému, nakoľko by to bolo neoprávnené. Rozdiel vo výške 87 272,39 Sk teda tvoria platby uskutočnené po tomto upozornení, ktoré navrhovateľ realizoval s vedomím ich neoprávnenosti a finančné prostriedky, ktoré si navrhovateľ ponechal titulom odmeny alebo náhrady trov exekúcie.
Odporca zdôraznil, že v čase doručenia Príkazov na začatie exekúcie a Exekučných príkazov EX/60/2003n EX/61/2003 a EX/62/2003 nemal s povinným X. B. uzatvorenú zmluvu o účte v zmysle § 708 a nasl. a ani § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a k plneniu došlo omylom, a preto ani nebolo možné plnenie príkazov exekútora na prikázanie pohľadávky z účtu v banke.
Odporca poukázal na ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie, je absolútne neplatný ex tunc, teda od začiatku. Plnenie na základe neplatného právneho úkonu zakladá nároky bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak teda odporca napriek neplatnosti právneho úkonu prikázania pohľadávky z účtu v banke omylom exekučný príkaz plnil, týmto plnením vznikol na strane prijímateľa finančných prostriedkov bezdôvodné obohatenie, ktoré musí byť vydané tomu, na úkor koho bolo získané a ktoré v nijakom prípade nie je možné vymáhať súdnou ani inou cestou. Vzhľadom k tomu neexistuje právny titul, na základe ktorého by bolo možné priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie požadovanej sumy, nakoľko vykonaním opravného zúčtovania bolo v tomto prípade zabezpečené len vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 24.01.2012, ktoré bolo odročené a dňa 09.02.2012, na ktorých sa zúčastnili navrhovateľ, právna zástupkyňa navrhovateľa a právna zástupkyňa odporcu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 09.02.2012 uviedla, že na žalobe trvá v celom rozsahu a žiadala súd, aby zaviazal odporcu k zaplateniu 6 633,29 € s príslušenstvom a trovami konania. Poukázala na zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný zákon), podľa ktorého je navrátenie do predošlého stavu nemožné s tým, že exekútor konal v zmysle zákona ako orgán verejnej moci poverený štátom a finančné prostriedky riadne poukázal oprávnenému a že e-mailovú komunikáciu nemožno považovať za dostatočne dôveryhodný spôsob oznámenia skutočností dôležitých pri komunikácii s exekútorom, nakoľko exekútor je povinný vychádzať z riadnych písomných podaní a odporcovi nič nebránilo, aby zaslal poštou oznámenie o neoprávnenom zaslaní finančných prostriedkov na účet navrhovateľa - exekútora a zároveň zdôraznila, že navrhovateľ sa neobohatil na úkor nikoho, naopak, navrhovateľ utrpel ujmu, keď mu boli z jeho účtu odporcom neoprávnene odpísané z účtu finančné prostriedky. Vyjadrila sa aj námietke odporcu - neplatnosti právneho úkonu - neexistencia písomnej formy zmluvy o bežnom účte, nakoľko nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, že odporca nemal s dlžníkom (v exekučnom konaní s „povinným“) - X. B. uzatvorenú písomnú zmluvu o bežnom účte. Právna zástupkyňa navrhovateľa zdôraznila, že odporca mohol navrhovateľovi vrátiť sumu vo výške 112 562 Sk, ktorá mu bola pripísaná
na účet odporcom a následne ďalej poukázaná na účet oprávneného, a to ešte pred jeho upozornením zaslaným e-mailom dňa 30.04.2008, avšak do dnešného dňa tak neučinil.
34Cb/273/2008 - 103
1108227918
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že vyčíslenie úrokov z omeškania si odporca uplatnil v zmysle Obchodného zákonníka, a to z dôvodu, že odporca je podnikateľom.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 09.02.2012 uviedol, že mu odporca nikdy nedoručil písomnú výzvu na vrátenie finančných prostriedkov týkajúcich sa vyššie uvedeného exekučného konania z dôvodov uvedených odporcom do doby ich zaslania na účet oprávnenému. Navrhovateľ uviedol, že mu bol doručený iba dňa 30.04.2008 o 15.14 hod. e- mail, čo bolo v stredu, ktorý si však prečítal až o týždeň, nakoľko nastúpil do práce po dovolenke až dňa 05.05.2008, nakoľko dňa 01.05.2008 bol voľný deň, t. j. vo štvrtok, a potom nasledoval víkend. Navrhovateľ uviedol, že finančné prostriedky z titulu realizovanej exekúcie mu boli pripísané na jeho účet odporcom dňa 21.04.2008, a to suma vo výške 8,92 Sk, dňa 22.04.2008 suma vo výške 142 351,88 Sk, ktoré zaslal po vyúčtovaní oprávnenému na účet dňa 25.04.2008, ďalej dňa 29.04.2008 suma vo výške 8,92 Sk a dňa 06.05.2008 suma vo výške 3 586,08 Sk, ktoré zaslal po vyúčtovaní oprávnenému dňa 05.05.2008 a dňa 30.04.2008 suma vo výške 53 887,51 Sk, ktorú zaslal po vyúčtovaní oprávnenému dňa 05.05.2008, čo preukazujú v spise založené doklady (výpisy z účtov). Navrhovateľ zdôraznil, že vymožené finančné prostriedky je povinný zaslať podľa Exekučného zákona oprávneným obratom, a to najneskôr do 7 dní od ich pripísania na jeho účet. O skutočnosti, kedy mu boli tieto finančné prostriedky na jeho účet poukázané, sa dozvie až na druhý deň z výpisu z účtu. Navrhovateľ sa vyjadril aj k ust. § 61 Exekučného zákona v súvislosti s tvrdením právnej zástupkyne odporcu, že exekúcia nebola skončená s tým, že ochrana oprávneného je aj pri čiastkovom vymožení plnenia, nakoľko v exekučnom konaní sa vždy nemusí vymôcť celá suma a aj v tomto prípade je navrátenie do predošlého stavu vylúčené.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 09.02.2012 potvrdila, že účtovné doklady založené v súdnom spise, preukazujúce pripísanie jednotlivých súm odporcom navrhovateľovi v rámci exekučného konania a následne navrhovateľom oprávnenému, nie sú sporné a taktiež potvrdila, že dňa 30.04.2008 kontaktovali exekútorsky úrad, pričom uviedla, že sa iba telefonicky a e-mailom spojili so zamestnankyňou exekútora, ktorá im oznámila, že ona to riešiť nemôže, nakoľko exekútor je na dovolenke a uviedla, že nepredpokladali, že exekútor tak neučiní po tejto výzve. Právna zástupkyňa odporcu ďalej potvrdila, že navrhovateľovi nezaslal poštou odporca žiadnu písomnú výzvu, v ktorej by ho bol upozornil na skutočnosti uvedené v e-mailovom oznámení zo dňa 30.04.2008.
Právna zástupkyňa odporcu, uviedla, že nerozporuje výšku finančných prostriedkov, ktoré boli zaslané účet navrhovateľa - exekútora pred upozornením odporcom (jednalo sa o sumu 8,92 Sk a 142 351,88 Sk), nakoľko túto chybu odporca uznáva, pretože ju sám zavinil. Uviedla však, že rozporuje finančné prostriedky, ktoré odporca žiadal vrátiť po 30.04.2008 z dôvodu, že došlo k omylu v ich vnútornom systéme a poukázala na to, že exekútor mal preveriť e-mail mu zaslaný dňa 30.04.2008 odporcom, pretože v danom prípade je dôležitá dobromyseľnosť a ako vyplýva z vyjadrenia odporcu zo dňa 14.11.2008, navrhovateľovi chceli vrátiť finančné prostriedky, ktoré on vyplatil oprávnenému v dobrej viere, avšak o ich skutočnej výške v sume 112 562 Sk, ktorá bola poukázaná navrhovateľom
- exekútorom oprávnenému ešte pred odporcovým upozornením, sa dozvedeli až z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 16.01.2012, nakoľko odporca mal len doklady o poukázaní sumy exekútorovi, t. j. koľko bolo odčerpaných z účtu X. B..
Právna zástupkyňa odporcu ďalej namietala výšku úrokov z omeškania, nakoľko sa nejedná o obchodno- právny vzťah, ale o občiansko-právny vzťah.
Žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu alebo alternatívne, v prípade, ak súd zváži, že finančné prostriedky vyplatené oprávnenému pred 30.04.2008 boli zo strany oprávneného prijaté dobromyseľne,
priznať navrhovateľovi sumu vo výške finančných prostriedkov vyplatených oprávnenému pred 30.04.2008 bez nároku na úroky z omeškania, vzhľadom k tomu, že takéto plnenie bol odporca ochotný plniť dobrovoľne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra odporcu, zmluvami o vykonaní exekúcie, výpisom z účtu č. 6869181001 W. B. od 17.04.2008 do 25.04.2008, podaním W. B. zo dňa 30.04.2008, upozornením a výzvou odporcu zaslanou navrhovateľovi zo dňa 30.04.2008, listom odporcu zo dňa 21.05.2008 - odpoveď na výzvu na vrátenie finančných prostriedkov, listom odporcu zo dňa 02.06.2008 - odpoveď na žiadosť o súčinnosť, výpismi z účtu navrhovateľa vedeného vo VÚB, a.s. z 25.04.2008 a z 05.05.2008, listami z VÚB, a.s. z 15.05.2008, výpisom z depozitného účtu navrhovateľa vedeného vo VÚB, a.s. z 15.05.2008,
prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu na pojednávaniach, písomnými vyjadreniami navrhovateľa a odporcu ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil nasledovný stav:
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, rieši sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa zákona § 61 ods. 1 č. 233/1995 Z.z. v platnom znení navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z o platobnom styku v znení platnom do 31.07.2008 opravné zúčtovanie sa vykoná len v prípade, ak chybné zúčtovanie zapríčinila vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia. Opravné zúčtovanie je povinná vykonať vykonávacia inštitúcia, a to opravným zúčtovaním na účet alebo z účtu klienta. Vykonávacia inštitúcia opraví chybné zúčtovanie v ten istý alebo nasledujúci bankový pracovný deň po dni, keď chybné zúčtovanie zistila, prípadne keď sa o ňom dozvedela od
34Cb/273/2008 - 104
1108227918
klienta alebo od inej vykonávacej inštitúcie, alebo sprostredkujúcej inštitúcie. Ak opravné zúčtovanie z účtu klienta nie je možné vykonať, náklady opravného zúčtovania znáša vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia, ktorá zapríčinila chybu v zúčtovaní; tým nie je dotknuté právo na náhradu škody ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa §133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov navrhovateľom a odporcom a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých navrhovateľ vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil navrhovateľ predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu navrhovateľom a odporcom tvrdených skutočností, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom:
V konaní nebolo sporné, že odporca realizoval na depozitný účet navrhovateľa úhrady v čase od 19.04.2008 do 29.04.2008 v celkovej výške 199 834,39 Sk. Túto skutočnosť potvrdili v písomných aj ústnych vyjadreniach navrhovateľ aj odporca.
V konaní nebolo sporné, že odporca dňa 15.05.2008 odčerpal z depozitného účtu navrhovateľa sumu v celkovej výške 199 834,39 Sk. Túto skutočnosť potvrdili v písomných aj ústnych vyjadreniach navrhovateľ aj odporca, ako aj VÚB, a.s., ktorá listom zo dňa 15.05.2008 oznámila navrhovateľovi, že UniCredit Banka Slovakia, a.s. stornovala na depozitnom účte navrhovateľa platby vo výške 142 351,88 Sk (VS 60/2003) z 19.04.2008, vo výške 8,92 Sk (VS XX/XXXX) z 26.04.2008, vo výške 3 586,08 Sk (VS 61/2003) z 28.04.2008 a vo výške 53 887,51 Sk (VS XX/XXXX) z 28.04.2008. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z výpisov z účtu navrhovateľa na č. l. 79 až 80 súdneho spisu a z oznámení VÚB, a.s. o stornách platieb na č. l. 81 až 84 súdneho spisu.
V konaní nebolo sporné, že odporca nespochybňuje tú skutočnosť, že navrhovateľovi by bol vrátil finančné prostriedky v sume 112 562, ktoré mu poukázal pred jeho písomným upozornením, t. j. pred 30.04.2008, a ktoré navrhovateľ vyplatil oprávnenému v dobrej viere, avšak sa tak nestalo len kvôli tomu, že o ich skutočnej výške v sume 112 562 Sk nemal vedomosť, nakoľko mal len doklady o výške sumy poukázanej navrhovateľovi - exekútorovi Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z vyjadrenia odporcu na č. l. 38 až 39 súdneho spisu a č. l. 92 súdneho spisu a z výpovede právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní zo dňa 09.02.2012 č. l. 97 súdneho spisu.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ako súdny exekútor poukázal vymožené finančné prostriedky na účet oprávneného - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Bratislava - mesto, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pre EX/60/2003 sumu 112 562 Sk dňa 25.04.2008, pre EX/61/2003 sumu 500 Sk dňa 05.05.2008 a pre EX/62/2003 sumu 43 107,51 Sk dňa 05.05.2008. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z výpisov z účtu navrhovateľa na č. l. 85 až 86 súdneho spisu.
V konaní bolo preukázané, že odporca navrhovateľovi zaslal dňa 30.04.2008 e-mail, v ktorom ho upozornil, že finančné prostriedky z platieb realizovaných bankou v exekučných konaniach EX/60/2003, EX/61/2003 a EX/62/2003 v celkovej výške 199 834,39 Sk nepatrili povinnému a požiadal ho, aby nedošlo k ich vyplateniu oprávnenému, nakoľko by to bolo neoprávnené. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z e-mailu zo dňa 30.04.2008 zaslaného odporcom navrhovateľovi o 15.14 hod. na č. l. 99 súdneho spisu a z výpovede navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 09.02.2012 č. l. 96 súdneho spisu.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ si e-mail zo dňa 30.04.2008, ktorým ho odporca upozornil, že došlo k chybe v jeho vnútornom systéme prečítal až po návrate z dovolenky, t. j. dňa 05.05.2008, kedy už však boli vymožené sumy zaslaná na účet oprávneného - Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Bratislava - mesto, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z výpovede navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 09.02.2012 č. l. 96 súdneho spisu.
Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ konal dobromyseľne, v súlade s Exekučným zákonom a svoje povinnosti si riadne splnil, vymožené finančné prostriedky poukázal na účet oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočke Bratislava - mesto, a preto nemôže byť na jeho ujmu, že odporca urobil chybu - omylom viedol v svojom systéme účet povinného X. B. ako bežný účet, ktorý v skutočnosti neexistoval a svoj omyl zistil až po tom, čo bola navrhovateľom ako exekútorom poukázaná oprávnenému časť finančných prostriedkov (112 562 Sk). Súd má za to, že aj zvyšná časť finančných prostriedkov (43 107,51 Sk a 500 Sk) bola takisto navrhovateľom ako súdnym exekútorom poukázaná oprávnenému riadne a v súlade s Exekučným zákonom ako aj trovy exekúcie, nakoľko dňa 05.05.2008, kedy boli tieto dve platby poukázané oprávnenému, mu nebola odporcom riadne doručená písomná výzva poštou, v ktorej by mu bol odporca oznámil, že došlo k uvedenej chybe. Súd mal síce preukázané, že odporca zaslal e-mail navrhovateľovi dňa 30.04.2008, ale navrhovateľ si e- mail prečítal až dňa 05.05.2008 po návrate z dovolenky, a preto sa nemal možnosť o omyle odporcu včas dozvedieť a v tom čase už boli aj tak finančné prostriedky poukázané na účet oprávneného. Oznámenie odporcu aj tak by nebolo možné považovať za rozhodujúce pri posudzovaní skutočnosti - o možnosti navrhovateľa včas sa dozvedieť o omyle odporcu, jednak preto, že podpis odporcu v zaslanom e-maily nebol elektronicky overený a jednak
34Cb/273/2008 - 105
1108227918
že odporca nezaslal navrhovateľovi nikdy písomnú výzvu, aby mu riadne oznámil vyššie uvedené skutočnosti.
Podľa ust. § 61 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, t. j. aj nezákonne realizovaná exekúcia má také právne dôsledky, akoby bola realizovaná v súlade so zákonom. V prípade navrhovateľa sa podľa názoru súdu nejednalo o nezákonnú exekúciu, a ani sa nejednalo sa o neplatný právny úkon, nakoľko navrhovateľ ako súdny exekútor ako bolo preukázané dokazovaním v konaní, postupoval podľa zákona a dobromyseľne, pričom odporca konal v rozpore s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v platnom znení, keď požiadal banku navrhovateľa neoprávnene o vykonanie opravného zúčtovania a odpísal si z účtu navrhovateľa finančné prostriedky vo výške 6 633,29 €.
Súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, nakoľko predmetom konania je obchodno-právny vzťah. Súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania od 21.05.2008, t. j. od neskoršieho dátumu ako došlo k omeškaniu odporcu (storná platieb boli vykonané 15.05.2008 a navrhovateľ sa dozvedel od VÚB, a.s. o tejto skutočnosti dňa 19.05.2008), nakoľko si ich navrhovateľ uplatnil až od tohto dátumu.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa je dôvodná, nakoľko v konaní preukázal právny základ ním uplatneného nároku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne v samostatnom uznesení podľa ust.§ 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).
V Bratislave 23.02.2012