Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-5-2011.pdf
PDF · 124.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-10P/5/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. O., B.. XX.XX.XXXX, t. č. bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch dieťa rodičov: Y.. J. W., B..XX.XX.XXXX, X. L. I. XXX/X, T. B. P., občan SR a Y. O., B.. XX.XX.XXXX, X. H.. O. XXXX/XX, L., občianka SR, na návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Mal. W.Í. O., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení počas svojho výkonu tejto starostlivosti zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, a to s účinnosťou od 01.07.2012.
Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto:
„Matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. W. striedavo, otec každý nepárny týždeň a matka každý párny týždeň opakovane. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú so začiatkom v párnu nedeľu o 18.00 hod. s tým, že v tomto čase začne styk dieťaťa s otcom a končí s matkou. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú so začiatkom v nepárnu nedeľu o 18.00 hod. s tým, že v tomto čase začne styk dieťaťa s matkou a končí s otcom.
V čase letných prázdnin sa bude striedavá osobná starostlivosť realizovať takto:
Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase letných prázdnin od 18.00 hod. prvého dňa do 19.00 hod. 16. dňa v mesiacoch júl a august, opakovane. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase letných prázdnin od 18.00 hod. 16. dňa do posledného dňa v mesiaci júl a august do 19.00 hod., opakovane.
Otec je povinný maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletú prevziať v stanovenom čase v bydlisku otca. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť.
Súd výživné neurčuje.
Súd ukladá povinnosť obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o maloletú, vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa maloletej počas osobnej starostlivosti, a to tomu rodičovi, ktorý má určený styk s dieťaťom.“
Súd určuje, že matka mal. W. je oprávnená poberať rodinné prídavky na maloletú i počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
Súd ruší uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 10P/5/2011-33 zo dňa 04.08.2011.
O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. W. sa návrhom doručeným súdu dňa 04.02.2011 domáhal zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to matke každý párny týždeň, otcovi každý nepárny týždeň, opakovane. Pre otca by starostlivosť o dieťa začala v párnu nedeľu o 18.00 hod. ( vtedy by skončila starostlivosť matky) a pre matku by starostlivosť o dieťa začala v nepárnu nedeľu o 18.00 hod. ( vtedy by skončila starostlivosť otca). Počas letných prázdnin žiadal upraviť striedavú osobnú starostlivosť tak ak oje uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ďalej žiadal neurčiť ani jednému rodičovi žiadne výživné; určiť obom oprávnenie maloletú zastupovať pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá a spravovať jej majetok. Tiež uložiť každému z rodičov povinnosť maloletú vždy riadne pripraviť a odovzdať druhému rodičovi. Otec žiadal, aby súd vyzval rodičov aj k vzájomnej rodičovskej spolupráci , najmä k informovaniu o zdravotnom stave, školských výsledkoch, pokynutiu úradných odkladov dieťaťa.
Otec na podanom návrhu trval. Matka nesúhlasila so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní dňa 23.02.2012 žiadala upraviť ( rozšíriť) styk otca s dieťaťom tak, ako sa už dlhší čas realizuje: každý druhý deň zabezpečuje starostlivosť o maloletú otec od rána s tým, že pre ňu príde do domácnosti matky, zavezie dieťa do školy, zo školy si ju vyzdvihne, zoberie k sebe a privezie maloletú matke až o 18.00 hod. Okrem tohto styku je maloletá v starostlivosti otca každý nepárny týždeň od piatku, kedy si ju vyberie zo školy a privezie maloletú matke až v nedeľu o 16.00 hod.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. 5P/100/2008, písomnými vyjadrenia účastníkov konania, psychologickou správou T.. Y. zo dňa 20.07.2011 znaleckým posudkom č. 66/2011 znalca T.. W. Z., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Okresný súd v Piešťanoch rozsudkom č. k. 5P/100/2008-37 zo dňa 18.06.2008 ( právoplatný dňa 25.06.2008 ) schválil rodičovskú dohodu ohľadom práv a povinností rodičov k mal. W.. V rámci dohody bola maloletú zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja boli oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bolo určené výživné po 2.000 SK mesačne a bol upravený jeho styk s dieťaťom.
Otec svoj návrh odôvodnil tým, že je spôsobilý maloletú vychovávať a má záujem o osobnú starostlivosť o maloletú. Tým zároveň v zmysle § 24 ods. 2 ZR prejavil súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov. Otec je presvedčený, že samotná striedavá osobná starostlivosť bude v záujme dieťaťa a budú jej lepšie zaistené potreby. Otec ďalej návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti už nie je časovo zo strany matky zabezpečená starostlivosť o maloletú v dostatočnej miere. Maloletá prechádza obdobím dôležitým preformovanie jej osobnosti. Dieťa je citovo naviazané na oboch rodičov. Otec žiadal matku o väčší časový rozsah styku ( takto to uviedol v odôvodnení rozsudku ) vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa, ale matka to odmietala z iracionálneho a nepreskúmateľného dôvodu. Pritom sama W. prejavuje túžbu byť s ním častejšie. Žiada zveriť dieťa do striedavej osob. starostlivosti i preto, aby mohol svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávať intenzívne a efektívne.
Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu v apríli 2011 uviedla, že maloletá sa niekedy stýka s otcom i nad rámec súdom upraveného styku. Je toho názoru, že každé dieťa by malo mať svoj domov - miesto, na ktoré si zvykne, kam sa bude vracať. Poukázala na to, že v septembri 2011 má dieťa nastúpiť do 1. ročníka základnej školy v Piešťanoch a mala obavu, ako by otec zabezpečoval dochádzku dieťaťa o školy, keďže on žije v rodinnom dome rodičov v Moravanoch nad Váhom. Keďže nastúpi do školy v Piešťanoch, bude tu mať i nových kamarátov či spolužiakov, s ktorými by sa pri pobyte u otca nemohla stretávať, čím by bol naručený jej vývoj a utužovanie medziľudských vzťahov. Aktuálna úpravu styku otca s dieťaťom je podľa matky menej zaťažujúca psychiku dieťaťa. Ďalej poukázala na to, že otec nemá stálu partnerku a podľa jej názoru ani je ani sám schopný zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o dieťa, kedy bude ako advokát v práci. Matka nechce brániť otcovi vo výkone jeho rodičovských práv, ale má obavu o zdravý vývoj maloletej. S striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí i z dôvodu, že by
išlo o príliš veľkú zmenu v živote W., keďže doposiaľ u otca nestrávila viac ako dva dni po sebe. Takže nevie či by vydržala byť s otcom jeden celý týždeň opakovane. Spôsobilo by jej to len zmätok a traumu, neustále by sa sťahovala, mala by dve bydliská, dva okruhy kamarátov. Záverom dodala, že ani ona si nevie predstaviť každý druhý týždeň žiť bez dcéry, s ktorou má vybudovaný silný citový vzťah a tiež by to pociťovala ako vážnu ujmu a traumu. Žiadala zamietnuť návrh otca.
Otec v rámci reakcie na vyjadrenie matky poukázal medzi iným na to, že v čase podávania si návrhu mal bydlisko v Piešťanoch, cca 300 metrov od bydliska matky s dieťaťom. Moravy na nad Váhom, kam sa 15.4.2011 presťahoval, sú od Piešťan vzdialené len 4 km a tak ako dcéru vozí do škôlky, vozil by ju počas striedavej osobnej starostlivosti do školy bez stresu a traumy. Vyjadril sa , že matka dieťaťa chodí do práce na 6,00 hod., jej priateľ na 7,00 hod a keďže maloletej škola začína o 8,00 hod., je ochotný ju voziť do školy i v dni, keď nebude mať v osobnej starostlivosti ( striedavej). Otec si sťahovanie dieťaťa počas striedavej osob. starostlivosti predstavuje tak, že maloletá si zoberie len školskú tašku. Poukázal na to, že v u neho má všetko, aj oblečenie, posteľ, hygienické potreby, hračky. Dal súdu do pozornosti, že W. bola u neho už aj viac ako 14 nocí bez traumy. Má za to, že striedavou osobnou starostlivosťou by pociťovala ujmu jedine matka dieťaťa zdôrazniac, že v tomto konaní nejde o matku, ale o ich maloletú dcéru. V konečnom dôsledku návrh ale nie je namierený proti matke. Potvrdil na pojednávaní 19.5.2011 , že styk sa realizuje s maloletou tak, ako bolo určené súdom - každý utorok a štvrtok párneho týždňa vyzdvihnutím maloletej v bydlisku matky, zavedenie dieťaťa do MŠ a poobede si ho v MŠ vyzdvihne. Následne o 19.00 hod. vrátim dieťa späť matke. Ráno dieťa odovzdá otcovi priateľ matky a večer ho už ja odovzdávam osobne matke. Počas styk, po vyzdvihnutí mal v škôlke, ide s ňou do Moravian do rodinného domu, kde s rodičmi býva. Cez týždeň styk s dieťaťom prebieha tak, že prídu domov, prezlečú sa a W. buď ide na preliezačky, za kamarátkami, kreslia si, čítajú si knihy či ukazujú písmenká. Otec ju podľa jeho slov vedie k zodpovednosti, lebo ak si niečo začne niečo robiť, požiadajú, aby už iné nezačínala robiť. Maloletej i zabezpečuje stravu. Podľa slov otca buď varí sám alebo niektorý z rodičov. V nepárny týždeň má upravený styk s W. aj cez víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Otec nemá žiadnu priateľku ani družku, s ktorou by žil v spoločnej domácnosti. Otec skončil medzičasom koncipientsku prax, koncom roka 2011 sa chystal na advokátske skúšky. Do času vykonania skúšok má otvorenú živnosť, predmetom ktorej je realitnej činnosti. Vzhľadom na charakter jeho podnikania si sám podľa potreby korigujem pracovný čas, vykonávam prácu teraz z domu. Po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku T.. Z. otec zotrval na návrhu, ale žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti od 01.07.2012.
Obaja rodičia potvrdili, že od začiatku júla 2011 si maloletú striedajú tak, že jeden týždeň ju má otec ja a jeden týždeň matka. Podľa vyjadrenia otca dieťa s tým nemá problém, berie to ako samozrejmosť. Zhodne sa obaja dohodli, že pr prípad zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súhlasia, aby rodinné prídavky na mal. W. poberala matka.
Matka poprela, že by letné striedaní si dieťaťa po týždni bolo skúškou na striedavú osobnú starostlivosť. Skôr to berie tak, že maloletá má prázdniny a samotná psychologička T.. Y. jej povedala, že takto upravený styk cez leto dieťa neovplyvní. Otcovi nebráni v styku s dieťaťom, ale berie ohľad na to, že dieťa nastupuje do 1. ročníka základnej školy. K stretávaniu sa otca s dieťaťom matka uviedla, že od januára 2011 bola maloletá 2x vážne chorá a keďže ona pracovala, otec s malou trávil viac času. W. vtedy užívala aj lieky a ona otcovi dôverovala, že W. dá riadne lieky, že sa o ňu postará. Potvrdila tvrdenie otca, že W. cestuje rada autom. Matka prihlásila maloletú do ZŠ na A. Trajana v Piešťanoch, pričom neďaleko škola býva jej matka. Z miesta, kde teraz býva matka s dieťaťom do školy trvá cesta do školy autobusom 5 min. a peši cca. 10 - 15 min. Matka ani po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou. Poukázala na to, že medzičasom došlo k úprave styku otca s maloletou takto: každý druhý deň zabezpečuje starostlivosť o maloletú otec od rána s tým, že pre ňu príde do domácnosti matky, zavezie dieťa do školy, zo školy si ju vyzdvihne, zoberie k sebe a privezie maloletú matke až o 18.00 hod. Okrem tohto styku je maloletá v starostlivosti otca každý nepárny týždeň od piatku, kedy si ju vyberie zo školy a privezie maloletú matke až v nedeľu o 16.00 hod. Vidí rozdiel v takto upravenom styku oproti striedavej osobnej starostlivosti v tom, že maloletá príde na noc domov. Zároveň ale nesúhlasila, aby bol zo strany súdu upravený styk otca s dieťaťom tak ako ho vyššie uviedla do konca školského roka a od 01.07.2012 podľa návrhu otca.
Matka pracovala v potravinárskom priemysle, mala pracovnú dobu od 06.00 hod. do 14.00 hod., raz do mesiaca robila aj poobede alebo v noci. Od januára 2012 je doma na materskej dovolenke. Dňa XX.XX.XXXX jej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. H. pochádzajúcemu z jej druhovského pomeru. Otec maloletého H. býva s ňou v spoločnej domácnosti a je zárobkovo činný. Matka v súčasnosti poberám rod. prídavky na 2 deti a materskú od zamestnávateľa mesačne po 240 eur. Do 01.02.2011 bývala u svojej matky, ktorá vypravila a odviedla W. do škôlky. Dňa 01.02.2011 sa presťahovala do podnájmu s priateľom, ktorý ďalej zabezpečoval, aby sa W. ráno obliekla a odviezol ju do MŠ. Z škôlky ju vyberala už matka. Jej priateľ má pracovnú dobu od 07.00 hod. do 17.00 hod. a preto maloletú dovedie do MŠ už pred 07.00 hod. Matka dodala, že W. nerobí problém skoro ráno vstávať. Otec platí výživné v sume 90 eur mesačne , riadne a včas. V škole platí maloletej stravu ona, ale v čase, keď má otec dieťa, zabezpečuje on prípadné finančné výdavky na maloletú.
Z obsahu psychologickej správy T.. Y. z 20.7.2011 mal súd preukázané, že obaja rodičia časovo takmer rovnako figurujú v starostlivosti a výchove o dieťa. Jediný rozdiel je len v tom, že cez týždeň W. u otca neprespáva. U dieťaťa nastane zmena režimu po nástupe do školy a preto nebude potom treba i riešiť, resp. prehodnotiť model starostlivosti asi 1 mesiac alebo 2 mesiacoch od nástupu do školy. Návrh na striedavú osobnú starostlivosť podaný v februári 2011 sa jej preto i zdal časovo nevhodne nastavený.
Kolízny opatrovník bol na šetrení u otca v Moravanoch. Zistil, že otec býva v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi. Mal. W. má vytvorené vhodné podmienky v tomto dome, má tam svoju vlastnú detskú izbu, priestor na hranie. Matka má obavu o zdravý vývoj dieťaťa. Dal súdu na zváženie pribrať do konania znalca z dôvodu, že otec nesúhlasí s psychologickou správou T.. Y.. Po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku odporučili vyhovieť návrhu v zmysle záverov znaleckého posudku. Zároveň žiadal v petite špecifikovať, ktorý z rodičov bude určený na poberanie rod. prídavkov na mal. dieťa v prípade, ak súd rozhodne o striedavej osobnej starostlivosti.
Z obsahu znaleckého posudku č. 66/2011 znalca T.. W. Z. mal súd preukázané, že odporúča zveriť mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti a ako najvhodnejší jav je obdobie po ukončení prvého ročníka základnej školy. Maloletá je psychicky a fyzicky zdravé dieťa emocionálne k svojmu veku stabilná, dobre socializovaná. Rešpektuje rodičovské autority, v prítomnosti rodičov sa cíti bezpečne, vyžaduje si ich podporu. Rodičia spoločne vytvárajú priaznivé podmienky pre výchovu dieťaťa. Vzťah matky a dieťaťa je prirodzený, nie je to vzťah úzkostnej závislosti. Maloletá má k matke citovo bohatý a autentický vzťah. Maloletá matku potrebuje a otca vníma ako citovo bezpečnú a stabilnú osobu. Dokáže si k obom rodičom vytvárať spontánne vzťah bez vnútorných rozporov či strachu.. Matka je empatická k potrebám dieťaťa, vytvára ochotne i podmienky pre rozvoj vzťahu dieťaťa k otcovi. Otec má trvalý a stabilný záujem o dieťa, dokáže zabezpečovať pravidelnú starostlivosť, voľno-časové aktivity a dohliadnuť na režim dňa. Otec je citovo menej aktívnejší, avšak dokáže dávať dieťaťu veľa podnetov pri vzdelávaní a poznávaní. Jeho prejavy voči dieťaťu sú pestré, pokojné a spontánne. V doterajšej výchove dieťaťa je podiel matky väčší, čo vyplýva z jej roly matky i z toho, že dieťa bolo doposiaľ zverené jej do starostlivosti. Otec sa dieťaťu venoval v krátkych časových intervaloch od narodenia. Postupne s vekom dieťaťa sa zvyšoval jeho podiel na výchove najmä pri vzdelávaní a voľno-časových aktivitách. Obaja rodičia zabezpečujú podmienky pre dieťa, rozvíjajú jej schopnosti a kontakt s okolím. Znalec považuje oboch rodičov za kompetentných vo výchove dieťaťa. Obaja majú primerané vzdelanie, vhodné osobnostné a citové predpoklady. Potreby dieťaťa sa od osôb otca i matky odlišujú. V jednotlivých etapách dieťaťa sa jeho očakávania od rodiča menia. V súčasnosti potrebuje stále od matky podporu, povzbudzovanie pri učení nových aktivitách. Znalec konštatoval po vykonaní znaleckého dokazovania, že obaja rodičia v súčasnosti prakticky zabezpečujú dlhodobo starostl0vssoť o dieťa v striedavej starostlivosti v skrátenej forme až na to, že maloletá prespáva cez týždeň u matky. Otec je pri príprave maloletej do školy, jej výchove a vzdelávaní, rozvoji vhodnou osobou. Dieťa sa vyvíja zdravo, nemá strach ani žiadne emocionálne poruchy , ktoré by vyplývali z možných konfliktov rodičov. Vyrastá v stabilných rodinných podmienkach u oboch rodičov. V súčasnosti sa však bude musieť adaptovať na nového člena rodiny, svojho brata. Záverom znalec konštatoval, že nezistil žiadne relevantné prekážky zo strany rodičov pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti . Obaja rodičia majú primerané podmienky pre výchovu, zabezpečujú jeho sociálny rozvoj, styk dieťaťa s druhým rodičom je nekonfliktný a kontinuálny. Rodičia sa pred dieťaťom správajú k sebe korektne. Matka však argumentuje, že dieťa má jeden domov a ona najviac zabezpečovala jej výchovu a starostlivosť.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený do 24 ods. 2 Zákona o rodine novelou č. 217/2010 Z.z. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako desaťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04).
Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd prihliadal na to, že so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí len otec, preto bolo povinnosťou súdu skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. z tohto dôvodu vykonal dokazovanie ako výsluchom rodičov dieťaťa, v súčinnosti s psychologičkou T.. Y. a v konečnom dôsledku i znaleckým posudkom. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne (súčasne) všetky predpokladmi na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Za týmto účelom bolo vykonané i znalecké dokazovanie znalcom T.. Z., ktorý sa k všetkým vyššie uvádzaným predpokladom vyjadril a potvrdil, že sú všetky splnené a v konečnom dôsledku potvrdil, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa. Ako adaptačné obdobie na začiatok realizácie striedavej osobnej starostlivosti v zmysle návrhu ( striedanie si dieťaťa po týždni ) odporučil letné prázdniny, t.j. po ukončení prvého ročníka základnej školy. Súd rešpektujúc právo mal. W. na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom a prihliadal na jej záujmy, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo W. na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd mal preukázané, že obaja rodičia sú v súčasnosti v rovnocennom styku s maloletou, až na to, že cez týždeň maloletá u otca neprespáva. Keďže práve záujem maloletej je prvoradým faktorom, predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti je hlavne vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletej. Súd mal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov preukázané, že pokiaľ ide o výchov ua potreby dieťaťa, vždy sa vedia dohodnúť , obom záleží na vzdelávaní W.. Schopnosť komunikovať mal súd preukázané i ich zhodným tvrdením, že keď bola malá v škôlke a vznikol problém, boli ho riešiť obaja spoločne. Súd prihliadal na to, že rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.).
V tomto konkrétnom prípade otec akceptuje základnú školu, do ktorej matka dieťa zapísala a ktorú v súčasnosti W. i navštevuje. Dokonca v čase styku ju do školy vozí či z nej vyberá. Pri rozhodovaní súd vychádzal i z toho, že bydliská rodičov nie sú príliš vzdialené a preto i striedavá výchova, odovzdávanie si dieťaťa a vozenie ho nebude žiadnym zásahom do jej psychiky. Obaja rodičia zhodne uviedli, že W. sa rada vozí v aute a matka uviedla, že maloletej nerobí problém ranné vstávanie. Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti výsluchom rodičov zisťoval praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, teda ako by rodičia riešili presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, ako by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch domácnostiach nevyhnutné veci, napríklad ošatenie, hračky, počítač a pod., a či je bytová situácia obidvoch rodičov vôbec vhodná. Totiž nutnosť pravidelného sťahovania množstva vecí by mohlo dieťa vnímať negatívne. Súd mal preukázané i vyjadrením kolízneho opatrovníka mal. W., že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre dieťa. Výsluchom rodičov mal preukázané, že u každého z rodičov má dieťa svoje osobné i hygienické veci, hračky či šatstvo. Matka dáva dieťaťu dáva navyše len v prípade potreby sezónne oblečenie.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru , že návrh bol podaný dôvodne a preto i zveril mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti. Vychádzajúc ale zo záverov znaleckého posudku súd zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti až s účinnosťou od 01.07.2012, kedy začínajú maloletej letné školské prázdniny. Súd mal ale zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že už v súčasnosti má maloletá nastavený striedavý režim starostlivosti rodičov, pričom na večer sa dieťa vracia do domácnosti matky. Súd má za to, že je v záujme W., aby vyrastala v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jej výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Tieto všetky záujmy je možné zabezpečiť práve zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Na jednej strane bude jej životnú cestu, výchovu a prípravu na život zabezpečovať otec a na druhej strane matka, ktorá jej život v súčasnosti obohatila i o novonarodeného súrodenca.
Rodičia musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o veci sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, poberania rodinných prídavkov na dieťa, preto súd vyhovel návrhu i v časti uloženia povinnosti obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o maloletú, vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa maloletej počas osobnej starostlivosti ( ako pr.: kartičku poistenca, pas, .. ), a to tomu rodičovi, ktorý má určený styk s dieťaťom. Na žiadosť kolízneho opatrovníka a po dohode rodičov súd zároveň určil, že matka dieťaťa je oprávnená poberať rodinné prídavky na maloletú i počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá začne od 1.7.2012. Bez povšimnutia neostal ani matkin nesúhlas zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti ako i dôvody, o ktoré svoj nesúhlas opierala. Ako hlavný dôvod uvádzala, že maloletá má len mať len jeden domov. Súd má za to, že aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať, nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Nesúhlas matky súd vyhodnotil len za obštrukčný, ničím objektívne neodôvodnený, vo vzťahu k výchove dieťaťa bez relevancie. Ďalej ho vyhodnotil ako nepreskúmateľný dôvod, dôvod nemajúci negatívny vplyv na záujem dieťaťa, a preto súd ani nemohol na tomto matkinom nesúhlase založiť rozhodnutie - nevyhovenie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ( nález Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010, sp. zn. III. ÚS 1206/09). Súd prihliadal i na vyjadrenie matky, že keď bola W. chorá, zabezpečoval starostlivosť o ňu otec i mimo pred tým realizovaného styku, dával jej i lieky a matka mu dôverovala. Týmto tvrdením mal súd preukázané, že matka dôverovala otcovi v súvislosti s výchovou mal. W.. Súd sa vyporiadal i s otázkou výživného. Súd preskúmal pomery rodičov a prihliadal na to, že dieťa má znášať životnú úroveň oboch rodičov. Dieťa súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti, každý z rodičov bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa ob týždeň, čím vlastne bude dieťa i znášať životnú úroveň každého z rodičov. Súd mal preukázané, že otec je začínajúci advokát budujúci si svoju klientelu. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, pričom žije v spoločnej domácnosti s otcom jej druhého maloletého dieťaťa, ktorý pracuje. Práve pre tieto dôvody súd neurčil výživné ani jednému z rodičov berúc do úvahy i to, že počas týždenného pobytu dieťaťa u rodičia sa práve ten ktorý rodič bude nie len výchovou ale i finančne podieľať na výchove a výžive maloletej.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).