Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/189/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466 proti žalovanej Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, 25, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 403,48 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. z 29. júna 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 403,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 6.10.2020 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 403,48 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia skutkovo dôvodiac tým, že 26.8.2015 uzavrela so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4508249817 (ďalej len ,,Zmluva“) na základe ktorej jej žalovaná poskytla úver 780 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 21,27 eura, a to až do celkovej čiastky 1.276,20 eura. Žalobkyňa mala zmluvu za neplatnú z dôvodu absencie podpisu žalovanej ako aj z dôvodu neinformovania spotrebiteľa. Okrem toho namietala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre absenciu doby trvania zmluvy, termínu konečnej splatnosti úveru, výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov a uvedenie nesprávnej RPMN, priemernej RPMN a úrokovej sadzby. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spájala aj s hrubým porušením povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdiť jej schopnosť úver splácať, keď pred poskytnutím úveru vôbec neprihliadol na jej výdavky. Uplatnila si žalobou nárok vo výške rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru a sumou, ktorú na predmetný úver žalovanej uhradila. Žalovaná tvrdenia žalobkyne poprela a mala za to, že žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol. Podpis žalovanej bol nahradený mechanickými prostriedkami, keďže vzhľadom na enormné množstvo zmlúv nie je možné, aby každú zmluvu samostatne podpísali všetci štatutári. Tiež tvrdila, že žalobkyňa bola pred podpisom zmluvy riadne informovaná. Trvala na tom, že Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené správne. Ohľadom preverenia bonity uviedla, že svojich klientov preveruje v registroch SOLUS a NRKI. Pri posúdení bonity vychádzala z deklarovaného príjmu a ďalších údajov poskytnutých žalobkyňou.

Vec posúdiac podľa , , , , a , , , , (ďalej len ,Z“), , , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,Ú“) súd prvej inštancie prijal záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku v celom rozsahu. V súlade s skúmal možné premlčanie nároku žalobkyne. Za začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty považoval deň 22.9.2020 kedy sa uskutočnila prvá porada medzi žalobkyňou a jej právnym zástupcom potom, čo jej bol doručený platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica vo veci sp. zn. , t. j. deň kedy sa žalobkyňa získala vedomosť o tom, že predmetná Zmluva má nedostatky spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žaloba bola na súd podaná dňa 5.11.2020, teda včas. Preskúmaním splnenia povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa úver splácať zistil, že žalovaná ako veriteľ hrubo porušila túto svoju povinnosť, a to z dôvodu, že pri výpočte disponibilného príjmu žalobkyne vychádzala z nereálnych predpokladov. Žalovaná zohľadnila pri výpočte sumu životného minima iba vo výške 80 eur napriek tomu, že v danom čase suma životného minima bola takmer 200 eur. V neprimerane nízkej a nereálnej výške boli vo výpočte žalovanou uvedené aj náklady na bývanie žalobkyne (70 eur). Zdôraznil tiež to, že v konaní bol výpisom z účtu zistený čistý príjem žalobkyne 745 eur, nie deklarovaných 900 eur, z ktorej sumy vychádzala pri výpočte žalovaná. Z uvedeného tak vyplynulo, že sa žalovaná ako veriteľ spoľahla na zjavne nesprávny údaj žalobkyne o výške jej čistého mesačného príjmu, namiesto reálneho, ktorý bol preukázaný v sume 745 eur. Uvedené konanie žalovanej vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalobkyne úver splácať, z ktorého dôvodu vyslovil úver v súlade s ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším zisteným nedostatkom podľa súdu bola nesprávna výška priemernej RPMN. V Zmluve je uvedený údaj o priemernej RPMN pre úvery splatné v lehote od 1 do 5 rokov. V dôsledku definovania termínu konečnej splatnosti ako „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.“, mal byť správne v zmluve uvedený údaj o priemernej RPMN pre úvery splatné v lehote od 5 rokov do 10 rokov, ktorý mal v danom čase hodnotu 19,21 %. Úver bol poskytnutý 8.9.2015 a v dôsledku použitej definície termínu konečnej splatnosti úveru jeho termín konečnej splatnosti vyšiel na deň 15.9.2020, t.j. tento úver bol splatný v lehote viac ako 5 rokov. Posledným zisteným nedostatkom bola podľa súdu absencia všetkých predpokladov na výpočet RPMN, t.j. náležitosť podľa ZoSÚ. V zmluve je k výpočtu RPMN uvedené len to, že „RPMN je vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia tejto zmluvy, t.j. má saa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretí deň po dni podpisu.“ Z tohto údaja v zmluve však jasne, zrozumiteľne a určito nevyplývajú pre spotrebiteľa informácia o tom, ktoré všetky predpoklady boli použité pri výpočte RPMN. Súd prvej inštancie preto aj z v dôsledku týchto zistených nedostatkov v súlade s vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyni žalovaná poskytla úver 780 eur, pričom na tento úver celkovo splatila 1.183,48 eur. V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru potom žalovaná prijala sumu 403,48 eura bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatila, preto ju súd zaviazal bezdôvodné obohatenie v uvedenej výške vydať. O trovách konania rozhodol v súlade s a (ďalej len ,P“) tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa a . Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, že by bola nedostatočne skúmala bonitu klienta, že zmluva neobsahuje správnu hodnotu priemernej RPMN a tiež predpoklady pre výpočet RPMN, na základe čoho súd vyhodnotil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a priznal žalobkyni preplatok istiny poskytnutého úveru. U žalobkyne ako žiadateľky o úver bol preverený register SOLUS a MVSR a všetky pre žalovanú prístupné zdroje informácií. Preverenie príjmu v Sociálnej poisťovni v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo možné, v súčasnosti už preverovanie prebieha aj prostredníctvom nej. Žalovaná skúmala príjmy a výdavky žalobkyne, jej rodinný stav, vyživovacie povinnosti. Z ZoSÚ jasne vyplýva, že žalovanej ako veriteľovi vyplýva povinnosť skúmať výlučne príjmy a výdavky spotrebiteľa a zároveň toto ustanovenie neupravuje, čo sa považuje za dostatočné skúmanie a vyhodnocovanie bonity. Žalovaná si preveruje každého žiadateľa o úver a jeho bonitu s odbornou starostlivosťou, všetkými dostupnými spôsobmi a neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti alebo na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s nedostatočným zdrojom príjmu, ako ani klientom evidovaných v databáze SOLUSu – neplatiči. Žalovaná poukázala na to, že poskytla žalobkyni

Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a taktiež posúdila schopnosť žalobkyne splácať úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi a nahliadnutím do registrov SOLUS a MVSR. Trvala na tom, že povinnosť preverovania bonity si v zmysle zákona dostatočne a dôsledne splnila, čo preukázala aj relevantnými dôkazmi. V súvislosti s údajom o priemernej RPMN uviedla, že k podpisu zmluvy došlo 26.8.2015, t.j. k poskytnutiu úveru potom malo dôjsť 29.8.2015, prvá splátka v zmysle zmluvy mala byť splatná 29.9.2015 a ďalšie splátky mali byť splatné do 15. dňa v mesiaci. Doba trvania úverovej zmluvy bola stanovená na 60 mesiacov, preto posledná splátka by bola splatná 15.8.2020, t.j. pred uplynutím 5 ročnej lehoty. V zmysle týchto kritérií bola v zmluve uvedená aj hodnota priemernej RPMN, takže jednoznačne správne uviedla údaj pre daný typ úveru s dĺžkou trvania do 5 rokov, ktorému zodpovedala hodnota 33,96 %. Pokiaľ v danom prípade došlo k oneskorenému poskytnutiu úveru, bolo to výlučne z dôvodov na strane žalobkyne, ktorá nepodpísala zmluvu v príslušnom rámiku na strane 3 a taktiež nezaslala kópiu druhého dokladu totožnosti – cestovného pasu, preto bola účinnosť úverovej zmluvy pozastavená do splnenia povinností žalobkyne. Okrem toho poukázala na znenie § 11 ods. 1 ZoSÚ, ktoré rozlišuje medzi pojmami ,,neobsahuje náležitosti“ a ,,uvedená nesprávne“. Priemerná hodnota RPMN v úverovej zmluve uvedená je, pričom zákon nikde neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je výška priemernej RPMN uvedená nesprávne. Žalovaná však zotrvala na tom, že priemerná hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne vo výške 33,96 %, tiež na tom, že v Zmluve sú uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve v časti Úver na strane 2, kde sú uvedené všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú, t.j. výška úveru 780 eur, výška mesačnej splátky 21,27 eura, termíny splatnosti splátok – každý mesiac do 15. dňa, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 21,55 %, RPMN 24 %, priemerná hodnota RPMN 33,96 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.276,20 eura, termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v mesiaci, preto nemožno hovoriť o absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa sa so závermi súdu prvej inštancie stotožnila a odvolanie žalovanej mala za nedôvodné a účelové. Závery súdu prvej inštancie označila za jasné, preskúmateľné a jednoznačne preukazujúce nedodržanie ustanovenia § 7 ZoSÚ zo strany veriteľa. Žalovaná nielen nevychádzala zo správnych údajov, ale tieto žiadnym spôsobom neanalyzovala a nepodrobila kontrole tak, aby s odbornou starostlivosťou, akú jej ukladá zákon, preskúmala schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Rovnako súhlasila aj so záverom o nesprávne uvedenej výške priemernej RPMN. Nesprávne uvedenie obligatórneho údaju je podľa jej názoru nutné stotožniť so situáciou ako keby údaj v zmluve nebol vôbec, čo v zmysle § 11 ZoSÚ má za následok nástup sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súhlas prejavila aj s právnym posúdením absencie predpokladov použitých na výpočet RPMN. Okrem toho odkázala na svoju predchádzajúcu argumentáciu vo vzťahu k ďalším obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere (termín konečnej splatnosti, doba trvania zmluvy, ročná úroková sadzba, RPMN a pod.), ktoré neboli dodržané a tiež majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, a teda aj v tejto rovine potvrdzujú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

6. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd ( ), posúdil odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 16. novembra 2023 v pojednávacej miestnosti č. dv. 201, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle , .

8. Odvolateľka v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa a , t.j. namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. Odvolací dôvod podľa je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovanej vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne závery, avšak aj závery čiastočne nesprávne. Vecne správny je záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkvoosti úveru z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa podľa ZoSÚ, naproti tomu závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie predpokladov použitých pre výpočet RPMN a nesprávne uvedenej priemernej RPMN vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení platnom v rozhodnom období (v čase uzavretia Zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ v znení platnom v rozhodnom období, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

14. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ v znení platnom v rozhodnom období, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

15. Podľa § 7 ods. 6 ZoSÚ v znení platnom v rozhodnom období, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;

16. Podľa čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len ,,smernica“) členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe

nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení platnom v rozhodnom období, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

18. Ako odvolací súd už naznačil, záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považuje za správny, avšak iba z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa úver splácať (posúdenie bonity) a to v súlade s § 11 ods. 2 ZoSÚ. Pri posudzovaní bonity žalobkyne žalovaná napriek požiadavke odbornej starostlivosti vychádzala z nesprávnych a nereálnych údajov o príjme a výdavkoch žalobkyne. V Zmluve ako aj vo výstupe z interného systému žalovanej (č.l. 100) je ako príjem žalobkyne uvedená suma 900 eur. V tom istom výstupe z interného systému žalovanej sa tiež uvádza, že žalobkyňa ku kompletizácii doložila aj výpis z bankového účtu s viditeľnou mzdou. Z tohto výpisu je zrejmé, že výška mzdy žalovanej bola 744,98 eura. Z uvedeného je zrejmé, že napriek deklarovanej sume čistého príjmu 900 eur a reálne preukázanej výške čistého príjmu žalobkyne 745 eur žalovaná absolútne nezodpovedne a v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti pri výpočte disponibilného zostatku vychádzala z nereálneho čistého príjmu žalobkyne vo výške 900 eur. Okrem toho ako sumu životného minima uviedla sumu 80 eur, pričom v zmysle o životnom minime bola od 1.7.2015 do 30.6.2016 suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu 198,09 eura. Ako ďalšie vzala žalovaná do úvahy mesačné náklady žalobkyne na bývanie v sume 70 eur, splátky iným spoločnostiam vo výške 400 eur, splátky pre Home Credit Slovakia, a.s za iné záväzky vo výške 176,22 eura (92,94 eura + 83,28 eura) a výšku splátky schváleného úveru 21,27 eura. Odvolací súd tu upozorňuje na to, že už len súčet všetkých výdavkov, t.j. žalovanou stanovené životné minimum (aj keď v nesprávnej výške), mesačné náklady na bývanie, splátky iným spoločnostiam a splátky pre Home Credit Slovakia, a.s., predstavuje sumu 747,49 eura, teda viac než je reálne preukázaný čistý príjem žalobkyne. Je však potrebné vziať na zreteľ aj to, že suma životného minima bola v danom čase rádovo vyššia a je tiež otázne z čoho žalovaná vychádzala pri stanovení sumy za mesačné náklady na bývanie žalobkyne. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je spojená len s posudzovaním bonity spotrebiteľa bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, odvolací súd tu dodáva, že uvedená sankcia sa uplatňuje aj v prípade nenahliadnutia do príslušnej databázy alebo registra (napríklad NRKI, ktorého je žalovaná členom a nahliadnutie do tohto registra na preverenie iných úverových záväzkov žalovaná nepreukázala) a zároveň zdôrazňuje, že nemôže ísť o akékoľvek údaje, ale údaje reálne a správne, pretože v opačnom prípade by mohlo dochádzať k absurdným situáciám kedy by si veriteľ mohol do výpočtu disponibilného zostatku dosadiť akékoľvek aj vymyslené údaje za účelom manipulácie výpočtu a jeho prispôsobeniu požadovaným podmienkam, teda takým podmienkam, aby bolo možné úver spotrebiteľovi schváliť. Odvolací súd tu poukazuje tiež na to, že na veriteľov je v zmysle aj v zmysle smernice kladená požiadavka odbornej starostlivosti práve z dôvodu, aby sa zabránilo nezodpovednému poskytovaniu úverov a následným rizikám spojeným s neplnením zmluvných povinností a nadmernou zadlženosťou spotrebiteľov. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že konkrétne v tomto prípade žalobkyňa úver skoro celý splatila.

19. Vo vzťahu k záveru súdu o absencii v zmluve uvedenia predpokladov použitých na výpočet RPMN, odvolací súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.2.2021 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 7/2021, kde dovolací súd vyslovil názor, že v úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, pokiaľ je v zmluve uvedená výška úveru, výška splátky, jej interval, počet splátok, výška úrokov, náklady na poistenie a prípadné poplatky. Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastával názor, že zo znenia nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým)

výkladom daného zákonného ustanovenia. S právnym názorom dovolacieho súdu sa odvolací súd plne stotožňuje a na tento odkazuje. V prílohe č. 2 k je uvedená základná rovnica pre výpočet RPMN s uvedením všetkých údajov (predpokladov) vstupujúcich do tohto výpočtu. Z tam uvedeného vzorca a zoznamu symbolov je zrejmé, že predpokladmi pre výpočet RPMN sú v podstate niektoré z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ. Odvolací súd konštatuje, že všetky menované predpoklady na výpočet RPMN predmetná Zmluva obsahuje a preto nemožno hovoriť o absencii tejto náležitosti ani o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z tohto dôvodu.

20. Odvolací súd sa rovnako nemôže stotožniť ani s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom uvedenia nesprávnej priemernej RPMN. Prístup súdu prvej inštancie v tejto otázke považuje za príliš formalistický a prísny. Podľa názoru odvolacieho súdu splatnosť úveru vo všeobecnosti je definovaná počtom splátok, teda koľko mesiacov, resp. koľko splátok na mesačnej báze, bude potrebné na splatenie úveru, nie v zmysle od kedy do kedy v časovom ponímaní sa úver bude splácať, nakoľko deň, kedy bol úver spotrebiteľovi poskytnutý nie je pri posúdení tejto otázky relevantný. V prípade ak je v zmluve uvedený počet splátok 60, potom splatnosť úveru je 5 rokov a žalovaná správne uviedla priemernú RPMN platnú pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov (vrátane). Záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z tohto dôvodu preto odvolací súd považuje za nesprávny.

21. Nakoľko však odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v súlade s § 11 ods. 2 ZoSÚ, rozhodnutie súdu v merite veci považuje za vecne správne. Keďže žalovaná žalobkyni poskytla úver vo výške 780 eur, pričom žalovaná na tento úver celkovo splatila 1.183,48 eura, v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa žalovaná prijatím plnenia vo výške 403,48 eura na jej úkor bezdôvodne obohatila a bezdôvodné obohatenie je v súlade s povinná vydať. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s . Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania má procesne úspešná žalobkyňa.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).