Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-17-2012.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nitre sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci navrhovateľa: STEBAL Spedition, s.r.o., so sídlom Chuderov čp. 1, 400 11, Ústí nad Labem, Česká republika, IČO: 25 036 114, zast. Mgr. Janou Moravčíkovou, advokátkou, Mýtna 33, 902 01 Pezinok, proti odporcovi: PAULUS SK Tr., s.r.o., so sídlom J.Haška 1, 949 01 Nitra, Slovenská republika, IČO: 36 567 558, o zaplatenie 1.100,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.100,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 15.8.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi, na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, náhradu trov konania vo výške 188,82 eura a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.1.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 1.100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.8.2010 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že pre odporcu, na základe jeho objednávky č. 31/10/0755, uskutočnil prepravu tovaru z B. vo U. do S. v ČR. Vykládka sa v súlade s objednávkou uskutočnila 4.6.2010 v S. A., čo je potvrdené na liste CMR a tiež na dodacom liste. Cenu tejto prepravy navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 20102649, splatnou 14.8.2010 v sume 1.100,- eur. Odporca navrhovateľovi faktúru nezaplatil.
Na pojednávanie stanovené na deň 23.2.2012 sa nedostavili účastníci konania ani právny zástupca navrhovateľa. O odročenie pojednávania požiadané nebolo. Odporca mal predvolanie doručené podľa § 48 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené súd z dôvodu hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd sa oboznámil s návrhom na začatie konania a vykonal dokazovanie oboznámením sa s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi: objednávka, CMR, faktúra, pričom zistil nasledovný skutkový stav, ktorý posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania v tejto veci domáha zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom uzavretej zmluvy o preprave. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt s miestom podnikania v Českej republike. Odporca je podnikateľský subjekt s miestom podnikanie v Slovenskej republike. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť najprv otázku právomoci súdov K. republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku.
Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom K. republiky v platnom znení, účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
Podľa § 10 ods.3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Podľa § 37a písm. d) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenie malo byť alebo bolo na území K. republiky.
V zmysle uvedeného ustanovenia § 37, § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je teda v tomto prípade daná právomoc súdov K. republiky na konanie.
Ako bolo uvedené, navrhovateľ prepravu pre odporcu vykonal na základe objednávky odporcu č. 31/10/0755, zo dňa 1.6.2010. Uvedené sporné nebolo, preukazuje to samotná objednávka. Cenu tejto prepravy navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 20102649, vystavenou 15.6.2010, splatnou 14.8.2010, v sume 1.100,- eur / v zmysle uvedenej objednávky/. Odporca navrhovateľovi faktúru nezaplatil.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že miesto nakládky a miesto vykládky prevážaného tovaru ležia v dvoch štátoch, pritom jedným z týchto štátov je U. republika, ktorá je zmluvným štátom dohovoru o CMR, preto pre tieto prepravy platí vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore CMR, podľa ktorého dohovoru súd právne posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania.
Podľa čl. 1. odsek 1 kapitoly I cit. dohovoru tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa čl. 4 kapitoly III cit. Dohovoru dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa čl. 9 ods.1 kapitoly III cit. Dohovoru nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ akceptoval objednávku odporcu, zo dňa 1.6.2010, a to tým, že vykonanie v objednávke uvedenej prepravy zabezpečil, v rozsahu uvedenom v objednávke a za cenu uvedenú v objednávke. Uvedeným došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy, ktorú súd posúdil v zmysle vyššie uvedeného dohovoru. Súd nemal pochybnosti o tom, že si navrhovateľ svoju povinnosť zo zmluvy splnil, t.j. že prepravu pre odporcu, v dojednanom rozsahu vykonal, resp. jej vykonanie zabezpečil. Naopak, súd nemal v konaní preukázané, že aj odporca si svoju povinnosť zo zmluvy splnil, t.j. že navrhovateľovi zaplatil dohodnutú cenu prepravy.
Preto súd rozsudkom návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcu zaviazal na úhradu istiny 1.100,- eur, ktorá predstavuje odporcom neuhradenú cenu prepravy, ktorá preprava bola vykonaná v súlade s dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave (CMR).
Navrhovateľ si uplatnil okrem žalovanej istiny aj úrok z omeškania, pričom nepreukázal, že jeho výšku dohodnutú mali.
Podľa § 365 prvá veta zákona č. 513/1991 Sb., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.
Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.
Je nepochybné, že je odporca s úhradou žalovanej istiny 1.100,- eur v omeškaní. Dohodnutá cena prepravy bola splatná dňa 14.8.202010, preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 15.8.2010 a to až do zaplatenia a to podľa ustanovenia zákona č. 513/1991 Sb. platného pre Českú republiku, ako i ustanovenia nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd totiž pri posudzovaní nároku navrhovateľa na úroky z omeškania vychádzal zo skutočnosti, že ohľadom týchto Dohovor o CMR nemá úpravu. Preto súd na úroky z omeškania / keďže neboli dohodnuté/, aplikoval ustanovenia zákona č. 513/1991 Sb. platného pre Českú republiku. Aplikácia českého právneho poriadku vyplýva z čl. 5 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2006 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( RÍM I).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti.
Trovy konania navrhovateľa v zmysle písomného vyčíslenia v sume 188,82 eura pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 66,-ur a z vyčíslených trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č.655/2004 Z.z.:
- za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. po 61,41 eura /príprava a prevzatie veci, podanie návrhu / = 122,82 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.