Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-608-2008.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/608/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave 814 16, Plynárenská 7/A, /pôvodne CAC LEASING Slovakia, a.s./, IČO: 35 730 978, proti povinnému: MOLITORIS, TIR-BUS EXPRESS, s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Západ 1139/41, Trstená, IČO: 36 399 558, (vymazaný z obchodného registra dňom 5.2.2010,) pre vymoženie trov predchádzajúceho konania 28.583,29 Eur a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému ukladá povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad v Bratislave, Zámocká 30, vo výške 176,09 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín poverením č. 5503 019198 zo dňa 20.10.2006 sp. zn. 3Er/1535/2006, poveril podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakaubca, vykonaním exekúcie voči povinnému, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín - rozsudok z 24.5.2006 sp. zn. 9Cb/50/2005, ktorým bol povinný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 861.100 Sk.
Dňa 24.6.2011 bol na konajúci súd prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a výmazu povinného z obchodného registra.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na dispozičný úkon oprávneného, ktorým prejavil vôľu, aby sa v exekúcia zastavila z dôvodu, nedostatku majetku povinného, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ktorú skutočnosť mal súd preukázanú obsahom správy súdneho exekútora zo dňa 24.2.2011 o stave exekučného konania ako aj z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 12973/L, podľa ktorého dňom 5.2.2010 došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 1K 27/2009-612 zo dňa 17.12.2009, ktorým bolo konkurzné
konanie zastavené pre nedostatok majetku dlžníka, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 196 v znení účinnom do 14.10.2008 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 účinného do 30.11.2006 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 217,45 Eur.
Spôsob určenia odmeny súdneho exekútora je upravený vo vyhláške č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V danej veci súd aplikoval ustanovenia citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, nakoľko v zmysle ustanovenia § 27a tejto vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Úkonmi exekučnej činnosti sa rozumejú úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou (Exekučným poriadkom, Občianskym súdnym poriadkom a pod.) Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti (§ 200 Exekučného poriadku) je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
Vyhláška upravuje dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora v prípade ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak je exekúcia zastavená. Odmena sa určí podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom za každú aj začatú hodinu je potrebné súdnemu exekútorovi priznať odmenu v sume 200 Sk (6,64 eur). Za účelom rozhodovania o trovách exekúcie je exekútor povinný predložiť súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, čo však neznamená, že súd je povinný bez ďalšieho prevziať výpočet trov, resp. stotožniť sa s rozsahom času, ktorý podľa exekútora bol účelne vynaložený pri exekúcii. Okrem toho vyhláška odlišuje od úkonov odmeňovaných na základe časovej špecifikácie aj úkony odmeňované paušálnou sumou, pričom za každý úkon je potrebné súdnemu exekútorovi priznať sumu 100 Sk (3,32 eur).
Pri aplikácii ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky je potrebné trvanie dielčích úkonov exekučnej činnosti (mimo tých, ktoré patria medzi taxatívne vymedzené a odmeňované paušálnou sumou 100 Sk t.j. 3,32 eur v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) až j) vyhlášky sčítať a až následne takto ustálenému časovému rozsahu priradiť konkrétnu sumu odmeny, vychádzajúc z hodnoty 200 Sk (6,64 eur) za každú, aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Legislatívnemu termínu „ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“ zodpovedá sčítanie trvania dielčích činností exekútora a nie je prípustné za akokoľvek formálne pomenovanú, aj veľmi čiastkovú činnosť automaticky priznať odmenu 200 Sk (6,64 eur) za každú i začatú hodinu, pretože takýto postup nemá podľa názoru súdu oporu v označených právnych normách.
Aj napriek tomu, že zákonodarca pri úprave odmeňovania súdneho exekútora v ustanovení § 14 vyhlášky obe vyjadrenia spôsobu výpočtu odmeny t.j. paušálna suma a odmena na základe časovej špecifikácie, neoddelil spojkou „alebo“ neznamená to, že pri rozhodovaní o trovách je nutné postupovať tak, že sa súdnemu exekútorovi za ten istý úkon exekučnej činnosti prizná odmena podľa oboch spôsobov výpočtu odmeny. Prijatie takéhoto záveru by malo za následok neodôvodnené a duplicitné navršovanie odmeny súdnemu exekútorovi.
Súd po oboznámení sa s časovou špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, vypracovanou súdnym exekútorom, mu priznal odmenu za úkony exekučnej činnosti, ktoré na základe poznatkov získaných z rozhodovania v iných obdobných exekučných veciach, považoval za účelne vykonané a dobu trvania potrebnú na ich vyhotovenie za opodstatnenú.
Vychádzajúc z vyššie naznačených úvah súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 5 začatých hodín podľa § 14 ods. 1 písm. a), a ods. 2 vyhlášky v sume 33,20 Eur /vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (súdny exekútor JUDr. J. Kabáč) v trvaní 10 minút, 12 x vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie (bankové subjekty) v trvaní 80 minút, 12 x vyhotovenie exekučného príkazu (bankové subjekty) v trvaní 80 minút, výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti v trvaní 10 minút, 10 x vyhotovenie príkazov na odblokovanie účtu v trvaní 60 minút, vyhotovenie príkazu na odblokovanie motorových vozidiel v trvaní 10 minút, vypracovanie správy o stave exekučného konania v trvaní 20 minút, spolu 270 minút; celkom 4 hodiny a 30 minút/.
Súdnemu exekútorovi súd nepriznal nárokovanú odmenu za zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, zaevidovanie poverenia, evidenciu došlej pošty . Takéto činnosti majú podľa názoru súdu administratívny charakter, ktorých náhrada, ako administratívnych prác vykonaných v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Do rámca časovej odmeny súd nezapočítal vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko má za to, že paušálna odmena 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorá bola súdnemu exekútorovi priznaná, je odmenou za konkrétne úkony, ktoré súdny exekútor musí vykonať, aby získal toto
poverenie. Teda odmena exekútora v paušálnej sume 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je odmenou za vydanie poverenia súdom ako také, za vydanie aktu aplikácie práva súdom, ale je odmenou za niektoré úkony (činnosť) súdneho exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie a bez uskutočnenia ktorých by k vydaniu poverenia súdom nedošlo, súd takto uplatnenú odmenu považoval za duplicitnú a z tohto dôvodu ju preto exekútorovi nepriznal. O duplicitne uplatnenú odmenu sa jedná i pri odmene za vypracovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti zo dňa
21.11.2006 adresovaných OR PZ Dolný Kubín, Centrálny depozitár CP SR, Geodetický a kartografický ústav ako aj zo dňa 14.12.2006 adresovanú VW Finančné služby Slovensko. Účelom týchto žiadostí je zistiť majetok povinného, ide teda o úkony, ktorými súdny exekútor zisťuje danú skutočnosť o povinnom a za vykonanie ktorého mu potom následne vzniká nárok na paušálnu sumu, ktorou sú tieto úkony odmeňované v zmysle § 15 vyhlášky. Z uvedeného dôvodu súd preto súdnemu exekútorovi za označené úkony exekučnej činnosti priznal odmenu len v paušálnej sume.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 vyhlášky súdnemu exekútorovi súd priznal paušálnu odmenu vo výške 66,40 Eur za 20 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 11 x zisťovanie účtu povinného, 4 x zisťovanie majetku povinného.
V rámci náhrady hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) súd priznal exekútorovi náhradu poštovného vo výške 56,57 Eur, (31 x DVR á 44 Sk, 10 x D á 34 Sk = 1.704 Sk), ktoré súdny exekútor preukázal poštovými doručenkami obsiahnutými v exekučnom spise. Uplatnený nárok poštovného v prevyšujúcej sume súd ako nepreukázaný súdnemu exekútorovi nepriznal.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), súd mu na tomto základe v zmysle ust. § 196 druhá veta Exekučného poriadku, priznal príslušnú 20% daň z odmeny.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 176,09 Eur, z ktorej časová odmena predstavuje sumu 33,20 Eur, paušálna odmena sumu 66,40 Eur, DPH sumu 19,92 Eur a hotové výdavky sumu 56,57 Eur.
Povinnosť na náhradu účelných a dôvodných trov exekúcie súdneho exekútora súd v podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, uložil oprávnenému nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie
( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.