Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-267-2011.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/267/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Z. XX, XXXXX N., štátna občianka SR, o zaplatenie 1.180,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.180,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 845,50 eur od 9.12.2006 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 235,66 eur (70,50 eur súdny poplatok a 165,16 eur trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. 2247072259/0200, VS: 433308 v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označenú odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 1180,65 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 22.09.2004 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 115175521 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy poskytla VUB a.s. odporkyni úver. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.180,65 eur, ktorá pozostáva z istiny 845,50 eur, riadneho úroku 194,68 eur, úroku z omeškania 1,06 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 139,41 eur. Odporkyňa ku dňu podania návrhu nevykonala žiadnu ani len čiastočnú úhradu. Navrhovateľ si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 13 % ročne od 9.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 13Ro/298/2011-21 zo dňa 21.10.2011, ktorý sa však nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 30.11.2011 v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 OSP zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Dňa 23.02.2012 súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporkyne pri zachovaní podmienok podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť s tým, že súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Odporkyňa mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané (doručenka na č.l.31). Svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie z vážneho dôvodu.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa so spisovým materiálom a to najmä zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, žiadosťou o flexipôžičku, výstupom z bankového systému, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier ako i celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky (spotrebného úveru) reg.č. 007567901210904 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom dňa 22.09.2004 mal súd preukázané, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám spotrebiteľský úver vo výške 35.000- Sk a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, zaplatiť odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy. Úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná. Splácanie úveru bolo dohodnuté 36 splátkami vo výške 1263,58 Sk mesačne, Ročná percentuálna miera nákladov prestavovala 10,85 %. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok II z 8.12.2006 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako postupom a navrhovateľom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávok na navrhovateľa, vrátane pohľadávky voči odporkyni. Podľa výpisu z bankového účtu výška pohľadávky predstavuje sumu 35.568,50 Sk (1180,65 eur), z čoho istina činí sumu 25.471,39 Sk (845,50 eur). V zmysle tvrdení navrhovateľa odporkyňa túto dlžnú sumu ani len čiastočne neuhradila.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 11.6.2010 (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažné dlhu.
Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe predmetnej zmluvy možno normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku.
V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe zmluvy o flexipôžičke zo dňa 22.09.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol odporkyni poskytnutý úver v celkovej výške 35.000,- Sk, ktorý mala odporkyňa splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporkyňa túto svoju povinnosť nesplnila, pričom navrhovateľ úver zosplatnil ku dňu 30.01.2006. Výška uplatnenej pohľadávky zodpovedá výpisu z bankového účtu. Súd mal v konaní preukázané, že odporkyňa nedodržala zmluvné podmienky, a to tým, že dojednané splátky poskytnutého úveru riadne a včas nesplácala a poskytnuté peňažné prostriedky nevrátila. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa navrhovateľom uplatňovanú dlžnú sumu čo i len čiastočne uhradila, a preto súd návrhu navrhovateľa ako právne a skutkovo dôvodnému vyhovel.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy istiny 845,50 eur od 9.12.2006, t.j. od dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ priznal navrhovateľovi úrok z omeškania len vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Z ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Výška úrokovej sadzby k 9.12.2006 predstavovala 9,5% (4,75%x2). Preto súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 9,5%-ného ročného úroku z omeškania od 9.12.2006 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania návrh v tejto časti zamietol. Deň 09.12.2006 je pritom dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Neúspech navrhovateľa bol v pomerne nepatrnej časti (o zaplatenie úroku z omeškania nad 9,5 % do 13 %), preto má navrhovateľ právo na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľ si uplatnil voči odporkyni náhradu trov konania v sume 318,24 eur - titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 70,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 247,74 eur vrátane DPH pozostávajúce z troch úkonov právnej služby po 73,69 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie prostristrane - pokus o zmier, podanie žaloby) zvýšených o sadzbu DPH a režijného paušálu k trom úkonom právnej služby po 8,89 eur.
Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené trovy konania, pričom z obsahu spisového materiálu mal nesporne preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 70,50 eur. Vyčíslenie navrhovateľom uplatnených trov právneho zastúpenia súd preskúmal v súlade s § 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 a 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom zistil, že čo do výšky za jednotlivé úkony boli uplatnené v správnej výške. Súd však nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie protistrane - pokus o zmier. Podľa posúdenia súdu nejde o trovy konania v zmysle ust. § 137 OSP vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v dobe po začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne s týmto konaním. Uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa na dobrovoľné plnenie adresovaná odporkyni. Navyše doručovanie uvedenej výzvy odporkyni nebolo súdu ani preukázané. Spolu teda súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 70,50 eur a za trovy právneho zastúpenia (2 úkony právnej služby + 2 režijné paušály + DPH) vo výške 165,16 eur, spolu teda 235,66 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal odporkyňu, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.