Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-41-2011.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. XXXX/X a R.. Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. XXXX/X, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu , takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. F. sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011 vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2011 do vyhlásenia tohto rozsudku v sume 180,- eur je otec povinný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Na žiadosť rodičov sa stretávanie otca s mal. F. neupravuje.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 07.11.2011 matka žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal k výživnému 150,- eur mesačne, a to počnúc 01.09.2011. Uviedla, že s otcom maloletej sú manželia. V roku 2010 nadviazal otec dieťaťa známosť s inou ženou, ku ktorej sa v apríli minulého roku odsťahoval a prestal sa podieľať na výžive maloletej dcéry, ktorá zostala v jej starostlivosti. Otec platí len niektoré výdavky spojené s bývaním.
Otec súhlasil so zverením maloletej F. do osobnej starostlivosti matky. S určením výživného v navrhnutej výške súhlasil za predpokladu, že všetky náklady, ktoré doteraz hradil on, bude znášať matka dieťaťa.
Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca určiť v sume 150,- eur mesačne od 01.09.2011.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, oboznámil rodný list maloletej, sobášny list jej rodičov, správy a potvrdenia o príjme rodičov, potvrdenie o návšteve školy maloletej a jej brata G., daňové priznanie otca dieťaťa, spis tunajšieho súdu sp.zn. 5P/319/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Maloletá F. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré doposiaľ trvá. Z tohto manželstva okrem maloletej F. pochádza aj ďalšie dieťa, a to plnoletý G., nar. XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa nadviazal mimomanželskú známosť a v apríli 2011 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Obe deti zostali žiť so svojou matkou v byte, ktorý je v spoluvlastníctve rodičov.
Maloletá F. je študentkou M. Q. I. W., venuje sa športovým aktivitám, hrá závodne Z. v Z. klube M. G.. S touto aktivitou sú spojené tréningy, na ktoré chodí štyrikrát do týždňa, ale aj zápasy cez víkendy. Od prerušenia spolužitia otec finančne priamo do rúk matky dieťaťa neprispieval, ani na výživu maloletej F., ani jej brata G.. Tak ako počas spolužitia však platí výdavky na bývanie v spoločnom byte, a to 54,- eur mesačne, poplatky za pevnú telefónnu linku s internetom 28,- eur mesačne, štvrťročne káblovú televíziu 24,90 eura a platí aj mesačné splátky úveru, ktorý si rodičia vzali ešte počas spolužitia na zakúpenie notebooku a mobilu pre deti, po 35,- eur mesačne. Otec je s dcérou v kontakte a platí aj výdavky na jej športové aktivity, vozí dcéru cez víkendy na zápasy, zakupuje jej športovú obuv, dáva 60,- eur mesačne vreckové. Ostatné náklady na výživu maloletej F. hradí jej matka.
Matka maloletej je zamestnaná v G. M..L..T.. W. s príjmom cca 450,- eur mesačne vrátane daňového bonusu. Okrem bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, nevlastní žiaden majetok..
Otec je zamestnaný ako S. v spoločnosti M. W. a dosahuje priemerný čistý zárobok 498,11 eura mesačne. Je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti S. so základným imaním 6.638,78 eura. Podľa daňového priznania za rok 2010 bol zisk tejto spoločnosti 1.731,- eur po odpočítaní dane. Otec dieťaťa má príjem aj z G. Č., za rok 2010 vo výške 2.400,- eur /treba však zohľadniť aj vynaložené náklady, cestovné, oblečenie a pod./. V súčasnej dobe, a to od jesene 2011, vykonáva G. Č. vo J. N. M., pričom za šesť mesiacov dostal podľa jeho vyjadrenia zaplatených za túto činnosť 1.500,- eur, z toho čistý príjem 600,- eur. Má príjem aj z prenájmu garáže, po odpočítaní platieb bytovému podniku, vo výške 34,- eur v čistom mesačne. V súčasnej dobe otec začína ďalšiu podnikateľskú aktivitu /prenajal si B./. Minimálny čistý príjem otca v každom v mesiaci je 780,- eur. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a ako sám uviedol, na byt a stravu jej prispieva 250 - 300 eur mesačne. Pre zabezpečenie svojho budúceho bývania si prestavuje chalupu po starých rodičoch.
Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému synovi G., ktorý žije v spoločnej domácnosti s matkou a mal. F.. Je študentom X. ročníka B. J. U. O. Bratislave. Cez týždeň býva na priváte, za ktorý matka platí mesačne 100 eur, na víkendy cestuje domov. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/319/2011 si syn účastníkov uplatňuje proti otcovi výživné vo výške 200,- eur mesačne, o jeho návrhu nebolo zatiaľ rozhodnuté.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§ 24 ods. 2, 3, 4 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a na úprave práv a povinností k nemu sa nedohodli, preto o veci rozhodol súd. Od prerušenia spolužitia maloletá F. žije so svojou matkou, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a v prevažnej miere aj jej výživu. Otec so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Súd preto rozhodol o tom, že osobnú starostlivosť o dieťa bude zabezpečovať jeho matka a otcovi určil výživné, a to v sume 150,- eur mesačne.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom súd zisťuje predovšetkým celkové pomery rodičov - ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery /vek, zdravotný stav, aktuálne rodinné pomery/, dosiahnuté vzdelanie, resp. odbornú kvalifikáciu a objektívnu možnosť dosiahnuť čo najvyšší príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, majetkové pomery ako aj celkovú životnú úroveň toho ktorého rodiča s prihliadnutím na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa stará. Pri určení výživného sa prihliada aj na odôvodnené potreby oprávneného /§ 75 ods. 1 Zákona o rodine/, ktoré môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu a sú závislé nielen od veku dieťaťa, ale aj od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od jeho zdravotného stavu a podobne. Výživné neslúži len na uspokojovanie hmotných potrieb dieťaťa /jedlo, ošatenie, obuv, náklady na ubytovanie a pod./, ale aj jeho ďalších potrieb potrebných pre výchovu a vývoj dieťaťa /vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, v neskoršom veku aj na prípravu na budúce povolanie/.
Určené výživné vo výške 150,- eur mesačne zodpovedá veku a odôvodneným potrebám študentky strednej školy s prihliadnutím na jej výdavky na športovú aktivitu, ale aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Príjem otca je podstatne vyšší ako príjem matky, takže je schopný platiť určené výživné. Životná úroveň na strane otca je vyššia ako na strane matky a detí, keďže len na svoje základné potreby /bývanie a stravu/ prispieva svojej priateľke mesačne sumou 250 - 300 eur. Jeho finančná situácia mu umožňuje vynaložiť finančné prostriedky aj na zahraničné dovolenky /dvakrát do roka/, ako aj na financovanie prestavby rodinného domu, čo nie sú výdavky pre život dôležité. Každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa ako sociálne slabšieho jedinca. Až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Určením výživného od 01.09.2011 vznikol do dňa rozhodnutia súdu dlh na výživnom vo výške 180,- eur, keď súd vzal do úvahy a započítal všetky plnenia, o ktorých mal preukázané /matka uznala plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 120,- eur mesačne/, že ich otec dieťaťu v posudzovanom období poskytol, či už priamo alebo platbami za bývanie, športové aktivity a podobne. Vyčíslený nedoplatok teda za každý mesiac predstavuje 30,- eur, za 6 mesiacov 180,- eur. Tento nedoplatok je otec povinný zaplatiť v lehote vyplývajúcej z ust. § 160 ods. 3 veta prvá O.s.p..
O úprave styku otca s maloletou F. súd nerozhodol, keďže rodičia styk žiadali neupraviť /§ 25 ods. 2 Zákona o rodine/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .