Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/46/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2012 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný,

T. V., nar. XX.XX.XXXX v V. C., trvale bytom Ž., R. F.. Č.. XXX, príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky je vinný, že

dňa 05.06.2010 okolo 03.23 hod., t.j. v čase mimo služobnej policajnej činnosti, v V. T. nachádzajúcom sa v V. C., na Námestí O..U.. I. Č.. XXXX zobral zo sediaceho boxu voľne položenú dámsku jesennú bavlnenú bundu čiernej farby spolu s dámskou koženkovou kabelkou hnedej farby, v ktorej sa nachádzali osobné veci poškodenej M. K., nar. XX.XX.XXXX, a to: dámska kožená peňaženka čiernej farby so zapínaním na patent; finančná hotovosť vo výške 20,- €; mobilný telefón zn. Sony Ericsson K 550i, T.: XXXXXXXXXXXXXXX, vrátane SIM karty s prideleným č. XXXXXXXXXX a pamäťovej karty M2 s možným objemom dát 4 GB; mobilný telefón zn. NOKIA E-51, čiernej farby, T.: XXXXXXXXXXXXXXX, vrátane SIM karty s prideleným č. XXXXXXXXXX; mobilný telefón zn. NOKIA 3110, T.: XXXXXXXXXXXXXXX, vrátane SIM karty s prideleným č. XXXXXXXXXX; MP3 prehrávač zn. Transcend T. sonic 820, vrátane pamäťovej karty s možným objemom dát 2 GB; občiansky preukaz; vodičský preukaz; dve platobné karty VÚB; GRID karta VÚB; karta zdravotnej poisťovne Sideria; preukaz darcu krvi; predplatená karta na autobusovú dopravu s kreditom 5,- € a dva zväzky kľúčov, pričom odcudzením uvedených vecí spôsobil poškodenej škodu vo výške 440,50 €,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

čím spáchal

prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.

a za to mu súd ukladá

podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 1 Tr. zák., peňažný trest vo výške 1.700,- €.

Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace.

Súd podľa § 64 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest straty vojenskej a inej hodnosti a odníma mu hodnosť v Policajnom zbore Slovenskej republiky.

Súd podľa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej M. K., nar. XX.XX.XXXX v V. C., trvale bytom V. C., G. F.. Č.. XXXX/XX škodu vo výške 440,50 €. Súd podľa odkazuje poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 25.05.2011 obžalobu voči obžalovanému pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Voči vydanému trestnému rozkazu (č.l. 201) podal obžalovaný odpor, a preto súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2012 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný v konaní pred súdom odmietol vypovedať a rovnako odmietol vypovedať aj v prípravnom konaní (č.l. 25). Na hlavnom pojednávaní však vyhlásil, že je nevinný. Poškodená M. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 218) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 40, 46), kedy potvrdila, že v noci z 04.06.2010 na 05.06.2010 bola v V. C. v bare „. spolu s kolegyňou (svedkyňa C.). Poškodená opísala presne miesto, kde v bare sedela a kde mala zložené veci (kabelku a bundu). Uviedla, že veci si nechala odložené na sedačke pri stole a odišla tancovať. Po návrate späť zistila, že tieto veci sa nenachádzajú na tom mieste, kde ich odložila. Opísala presne veci, ktoré mala v odcudzenej kabelke tak, ako sú tieto opísané vo výroku rozsudku. Ďalej poškodená uviedla, že hneď ráno telefonovala majiteľovi baru (svedok C.) a žiadala ho o sprístupnenie videozáznamu z kamier, ktoré boli v bare umiestnené. V čase, keď podávala trestné oznámenie, o existencii a výpovednej hodnote takto vykonaného videozáznamu ešte nevedela. Svedok C. jej totiž o existencii takého záznamu hovoril až v ten deň večer po podaní trestného oznámenia. Poškodená uviedla, že videozáznam jej svedok C. prehral v jeho kancelárii v bare na špeciálnom monitore, kde boli záznamy viacerých kamier. Na tomto zázname hneď spoznala a identifikovala obžalovaného. Bola nepríjemne prekvapená a sklamaná, keďže ho dlhodobo poznala a dobre spolu vychádzali. Uviedla, že v pôvodných výpovediach pred policajtmi OR PZ Dolný Kubín nechcela o existencii videozáznamu vypovedať, pretože mala obavu z objektívneho vyšetrovania a takýto postup jej odporučili aj pracovníci inšpekcie ministerstva vnútra, ktorí napokon vyšetrovanie prípadu prevzali. Po prehratí videozáznamu poškodená identifikovala miesto, kde sedela a kde mala odložené veci. Rovnako identifikovala aj obžalovaného, jednak pri krádeži jej vecí a jednak pri jeho odchode v sprievode svojej priateľky (svedkyňa Y.) a kamaráta (svedok A.). Voči obžalovanému si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 680,- €, ako náhradu za odcudzené veci, náhradu nákladov spojených s obstaraním nových dokladov a kariet a tiež ako náhradu za ujmu spôsobenú stratou údajov v odcudzených telefónoch (kontakty, a pod.). Svedok K. C. pred súdom (č.l.219) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 49, 52). Svedok potvrdil, že je majiteľom discobaru „., kde došlo k spáchaniu skutku. Potvrdil, že bezpečnostný kamerový systém, ktorý dal v bare nainštalovať v záujme bezpečnosti hostí, zaznamenáva už niekoľko rokov dianie v interiéri baru, ako aj vo vstupnej chodbe. Na snímanie priestorov kamerami sú návštevníci baru informovaní hneď pri vchode do baru. Poškodená mu v ten deň ráno telefonovala, že jej niekto v jeho bare ukradol kabelku s vecami. Povedala mu, v ktorej časti baru sa zdržiavala a kedy malo približne ku krádeži dôjsť. Na základe toho svedok prezrel videozáznam z toho večera a zistil, že táto krádež je zaznamenaná, avšak zlodeja nespoznal. Zavolal preto poškodenej, ktorá prišla do baru a prehral jej videozáznam. Poškodená hneď spoznala a označila po mene obžalovaného, pričom uviedla, že tento je policajt. Bola veľmi sklamaná zo zistenia, kto je páchateľ. Obaja mali obavu zo zmarenia vyšetrovania v prípade oznámenia tejto skutočnosti miestnej polícii, preto svedok tento prípad oznámil Inšpekcii Ministerstva vnútra a osobne im odovzdal takto zhotovený videozáznam na DVD nosiči. Originálny videozáznam bol zaznamenaný priamo na internú pamäť počítača, pričom tieto záznamy sa priebežne vymazávajú kvôli archivácii nových (aktuálnych) záznamov. Preto svedok už nedisponuje originálnym (kompletným) videozáznamom z toho večera. Po prehratí videozáznamu svedok identifikoval zábery a opísal zaznamenávané priestory. Svedkyňa Mgr. V. C. na hlavnom pojednávaní (č.l. 221) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 61,175). Svedkyňa potvrdila, že v ten večer bola v bare T. spolu s poškodenou. Sedeli pri jednom stole. Potvrdila, že s poškodenou boli v čase tancovať, pričom poškodená si kabelku s bundou nechala na sedačke. Keď sa vrátili z tanečného parketu, veci tam už neboli. Uviedla, že poškodená mala v kabelke

viaceré mobilné telefóny a kľúče od domu, aj od práce, peňaženku a ostatné doklady. Neskôr svedkyňa doplnila (č.l. 175), že poškodená používala tri mobilné telefóny, ktoré nosila všade so sebou. S poškodenou pracuje u toho istého zamestnávateľa v tej istej kancelárii. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa po prehratí videozáznamu identifikovala miesto, kde sedeli aj miesto, kde mala poškodená odložené veci. Svedok B. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 222) v zhode s výpoveďou z prípravného konania (č.l. 67) potvrdil, že je kamarátom obžalovaného. V ten večer sa s ním stretol v bare T.. Obžalovaný tu bol so svojou priateľkou L. Y.. Svedok šiel s ňou tancovať. Z tanečného parketu šiel rovno z baru preč, a preto nevie, kedy z baru odišiel obžalovaný a svedkyňa Y.. Na pojednávaní svedok najskôr tvrdil, že z baru odišiel ako prvý, teda obžalovaný so svedkyňou Y. išli až za ním. Ale po prehratí záznamu priznal, že z baru odchádzali všetci traja naraz za sebou. Na videozázname svedok identifikoval priestory baru. Rovnako identifikoval obžalovaného ako vychádza z baru a v rukách nesie nejaké veci. Hneď za ním z baru vychádzala svedkyňa Y. a za ňou on. Svedok priznal, že spoznal obžalovaného aj na zábere tej kamery, kde je ho vidieť, ako berie veci poškodenej zo sedačky. Svedkyňa L. Y. na hlavnom pojednávaní (č.l. 223) v zhode s výpoveďou z prípravného konania (č.l.70) potvrdila, že v ten deň oslavovala svoje meniny s obžalovaným, ktorý je jej priateľ. Napokon sa presunuli do baru T.. Obžalovaný mal vypité, ale „určite vedel, čo robí“. V bare stretli svedka A., s ktorým ona šla tancovať. Po chvíli k nim prišiel obžalovaný a spolu odišli domov. V rukách obžalovaného si nevšimla žiadne cudzie veci. Priznala, že doma jej obžalovaný prehrával videozáznam, na ktorom je zaznamenané ako odcudzil zo sedacieho boxu cudzie veci. Povedal jej, že nevie, prečo to urobil. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa najskôr tvrdila, že obžalovaný určite kabelku nezobral, lebo cestou z baru niesol v ruke len jej bundu. Po prehratí videozáznamu však svedkyňa spoznala obžalovaného ako dáva svoje veci cez sedačku, na ktorej boli položené veci poškodenej a následne berie a odnáša všetky veci odtiaľ preč. Rovnako identifikovala obžalovaného, ako vychádza z baru spolu s vecami, pritom uviedla, že za ním z baru vychádza ona a za ňou svedok A..

Svedkyňa A. E. na hlavnom pojednávaní (č.l. 222) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 178), kedy potvrdila, že vykonávala prácu čašníčky v bare T. v ten večer. Poškodená jej oznámila, že jej niekto ukradol kabelku, pričom vravela, že tam mala mobily, peňaženku a kľúče. Ďalej svedkyňa uviedla, že pred vstupom do baru sú na dvoch miestach umiestnené informačné tabuľky o tom, že objekt je monitorovaný kamerami. Obdobne vypovedala aj druhá z čašníčok, svedkyňa A. K. (č.l.64). Svedok B. K. v prípravnom konaní (č.l.169) potvrdil, že dcére (poškodenej) daroval mobilný telefón Nokia. Okrem toho poškodená používala ešte ďalšie dva mobily. V to ráno mu poškodená po príchode domov vravela, že jej niekto ukradol kabelku a bundu. Uviedla, že v kabelke mala tri mobily, kľúče od bytu a od firmy a tiež doklady a bankomatové karty. Svedkyňa L. Z., rod. E. v prípravnom konaní (č.l.172) uviedla, že dala poškodenej svoj telefón zn. Sony Ericsson, ktorý následne poškodená používala. Vie, že táto nosila so sebou aj ďalšie mobily, pretože si z nej uťahovali, že je ako taxikárka. Neskôr sa dozvedela, že poškodenej niekto na diskotéke ukradol kabelku a s ňou aj mobily, doklady a peňaženku. Svedok B. C. v prípravnom konaní (č.l.58) vypovedal k tomu, že telefón zn. Sony Ericsson, ktorý patril poškodenej, našiel vyhodený medzi kovovým odpadom a následne ho odovzdal dcére a tá ho dala manželke svedka, keďže telefón bol funkčný. Spolu s ním bol pri náleze mobilu prítomný aj jeho synovec P. V., ktorý v prípravnom konaní potvrdil okolnosti nálezu mobilného telefónu (č.l. 73). Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa obsahu súdneho spisu. Z prehratého videozáznamu (č.l.136), ktorý orgánom činným v trestnom konaní poskytol svedok C. (č.l.108), mal súd preukázané, že ku krádeži došlo v priestoroch baru T. v V. C., keďže priestory baru na videozázname spoznali a identifikovali všetci svedkovia. Na tomto videozázname je zaznamenaný celý priebeh žalovaného skutku, vrátane odchodu páchateľa z miesta činu. Súd tento videozáznam akceptoval ako dôkaz, ktorý je získaný zákonným spôsobom a je použiteľný na hlavnom pojednávaní. V zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 04.11.1950 v platnom znení (ďalej len „Dohovor“) má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru nemôže štátny orgán do výkonu tohto práva zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Súd pri zvažovaní zákonnosti a použiteľnosti tohto dôkazu vychádzal z týchto úvah: Súkromie každého človeka je hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom tejto ochrany je prípustný len v prípade záujmu ochrany demokratickej spoločnosti alebo ochrany ústavne (medzinárodne) garantovaných základných práv a slobôd iných osôb (kolízia práv). Ochrany svojho súkromia sa nemôže úspešne dovolávať osoba (páchateľ), ktorá svojím úmyselným konaním narúša pokojný stav súkromného života inej osoby. Legitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane spoločnosti (jednotlivcov) pred závažnými trestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnení a potrestaní takej činnosti, je zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa závažnej trestnej činnosti na ochrane sfér svojej osobnosti. Ani prípadná nezákonnosť dôkazu získaného porušením čl. 8 ods. 1 Dohovoru ešte nespôsobuje jeho nepoužiteľnosť

v trestnom konaní a za určitých okolností nie je právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces (čl. 6 Dohovoru) v dôsledku použitia takého dôkazu dotknuté. Je potrebné skúmať, či boli využité všetky možnosti minimalizácie zásahu do základného práva či slobody inej osoby, t.j. či jednému právu nebola nedôvodne poskytnutá prednosť pred druhým právom. Úvahy súdu v tomto smere sú podporené už dlhší čas konštantnou judikatúrou ESĽP (Teixeira de Castro vs. Portugalsko; Allan vs. Spojené kráľovstvo; Schenk vs. Švajčiarsko; Khan vs. Spojené kráľovstvo; Heglas vs. Česká republika), ako aj rozhodnutiami súdov tých štátov, ktoré sú (rovnako ako Slovenská republika) viazané ustanoveniami Dohovoru, keďže tento je súčasťou ich právneho poriadku a majú povinnosť ho aplikovať (Ústavní soud ČR č. I.US/191/05; NS ČR č. ). V tejto oblasti už existuje aj judikatúra Krajského súdu v Žiline (Jtk-12/10). Svedok C. dostatočným spôsobom vysvetlil účel monitorovania ním prevádzkovaných priestorov baru. Záujem na odhaľovaní (zaznamenaní) prípadnej nezákonnej činnosti, ktorú možno v takých priestoroch dôvodne očakávať, je dostatočným dôvodom na akceptovanie inštalácie monitorovacích kamier. Aj v danom prípade bolo preukázané, že zhotovený videozáznam nebol použitý (zneužitý) na žiadny iný účel, len na odhalenie nezákonného konania obžalovaného a jeho usvedčenie. Ide teda o legitímny cieľ v zmysle vyššie uvedených úvah. Zo správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že tento pracuje ako policajt U. O. V. C. od r. 2004 (č.l. 210), pričom jeho služobný pomer nebol v dôsledku začatého trestného stíhania v tejto veci zatiaľ ani ukončený, ani prerušený ( ). Obžalovaný zatiaľ nebol súdom odsúdený za spáchanie iného trestného činu (č.l. 212) a nie je evidovaný ani ako páchateľ priestupkov (č.l. 215). Zo znaleckého posudku Ing. N. U. (č.l.81) mal súd preukázané, že všeobecná hodnota odcudzených vecí s výnimkou mobilných telefónov a MP3 prehrávača je 86,- €. Z ďalšieho znaleckého posudku (č.l.98) mal súd preukázané, že všeobecná hodnota troch mobilných telefónov, vrátane MP3 prehrávača je 335,- €. Zo zmlúv od mobilných operátorov (č.l. 109-112) mal súd preukázané, že poškodená a svedkovia K. a Z. (rod. E.) boli užívateľmi troch mobilných telefónov. Poškodená predložila doklady o vynaložení nákladov na obstarania nových dokladov a odcudzených kľúčov (č.l. 122-125). V priebehu trestného konania bol poškodenej jeden z mobilných telefónov vrátený (č.l. 106), i keď poškodený (č.l. 47). Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom, spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Spáchanie žalovaného skutku je preukázané na základe videozáznamu z miesta činu, na ktorom je obžalovaný zaznamenaný priamo pri páchaní trestného činu. Osobu obžalovaného a jeho čin na takomto videozázname identifikovali poškodená, svedkyňa Y. a svedok A.. Títo zhodne spoznali obžalovaného priamo pri páchaní žalovaného trestného činu, ako aj pri jeho odchode z priestorov baru. Rovnako boli na tomto zázname identifikovaní svedkovia Y. a A.. Títo svedkovia po prezretí videozáznamu potvrdili jeho autentickosť a označili aj seba na prehratých záberoch. Takto ich identifikovala aj poškodená. Vzhľadom na takúto jednoznačnú dôkaznú situáciu súd konštatoval, že krádež vecí poškodenej vykonal obžalovaný. Obhajoba obžalovaného spočívala výlučne v spochybňovaní nezákonnosti dôkazu (video-nahrávky). Tento dôkaz však súd považoval za zákonný a použiteľný pred súdom (viď úvahy vyššie), a preto možno konštatovať, že obhajoba obžalovaného nebola úspešná.

Výška spôsobenej škody odcudzením vecí poškodenej dosahuje rozsah tzv. malej škody v zmysle § 125 ods. 1 pravá veta Tr. zák., t.j. je vyššia než 266,- € a zároveň nižšia než desaťnásobok tejto sumy. Pokiaľ ide o špecifikáciu jednotlivých odcudzených vecí, súd vychádzal z tvrdení poškodenej, keďže jej tvrdenia sú logické a nijako sa nevymykajú obvyklému obsahu dámskych kabeliek. Neobvyklou by snáď mohla byť držba súčasne troch mobilných telefónov, avšak v tomto smere je výpoveď poškodenej potvrdená viacerými svedkami (K., C., Z.). Hodnota odcudzených vecí bola spoľahlivo preukázaná znaleckými posudkami. Obžalovaný teda svojím činom naplnil všetky znaky tzv. základnej skutkovej podstaty úmyselného prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný vedel, že z baru odnáša okrem vlastných vecí aj veci cudzie a vzhľadom na zaznamenaný priebeh (spôsob) jeho konania je preukázané, že veci z baru zobral a odniesol zámerne. Nič nenasvedčuje tomu, že obžalovaný tak učinil nevedomky, či pod vplyvom požitého alkoholu. Napokon týmto smerom sa neuberala ani obhajoba obžalovaného. Tu treba poukázať aj na výpoveď priateľky obžalovaného, ktorá potvrdila, že obžalovaný síce mal vypité, ale „určite vedel, čo robí“. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na naplnenie účelu trestu, pričom trest ukladal v zmysle zásad upravených v § 34 Tr. zák. Súd pritom vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov (§ 32 Tr. zák.). Keďže u obžalovaného ide zatiaľ o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce na riadne naplnenie účelu trestu uloženie peňažného trestu v kombinácii so stratou všetkých služobných hodností a so súbežným uložením povinnosti na náhradu škody voči poškodenej. Pri rozhodovaní o výmere peňažného trestu súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Toto ustanovenie totiž treba aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia). Z poľahčujúcich okolností súd konštatoval existenciu len jednej z nich, a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák., keďže zo správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Oproti tomu súd nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Obžalovaný síce v čase páchania trestnej činnosti bol (stále je) v služobnom pomere Policajného zboru SR a z toho mu plynie osobitná povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor ( ), porušenie tejto povinnosti však nie je priťažujúcou okolnosťou v zmysle Tr. zák., a preto s jej porušením možno spájať len disciplinárnu zodpovednosť v zmysle statusového Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0), preto súd upravil do úvahy prichádzajúcu trestnú sadzbu a znížil hornú hranicu do úvahy prichádzajúceho rozpätia o jednu tretinu. Následne súd uložil obžalovanému peňažný trest pri dolnej hranici takto určeného rozpätia. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd určil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace. Hrozba nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody v tejto výmere by mala byť pre obžalovaného dostatočne motivujúcim faktorom pre riadne a včasné zaplatenie peňažného trestu.

Súd zároveň uložil obžalovanému aj trest straty vojenskej a inej hodnosti, v dôsledku čoho sa obžalovanému odníma akákoľvek hodnosť, ktorú ako príslušník policajného zboru dosiahol. Podľa názoru súdu totiž uloženie takého trestu vyžaduje disciplína a poriadok v policajnom zbore vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu. Páchateľ takéhoto trestného činu by ponechaním služobnej hodnosti totiž mohol ďalej znevažovať úlohu policajného zboru a jeho povesť. Súd pri ukladaní tohto trestu prihliadal na ustanovenie , podľa ktorého bude obžalovaný po právoplatnosti odsúdenia obligatórne prepustený zo služobného pomeru, napriek tomu je potrebné aj osobitným spôsobom (priamo v odsudzujúcom rozsudku) konštatovať stratu (odňatie) služobnej hodnosti. Napokon súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej škodu, ktorú jej svojim úmyselným konaním spôsobil, a to v takom rozsahu (výške), ako bola táto spoľahlivo preukázaná zatiaľ zadováženými dôkazmi.

Zo znaleckého posudku (č.l. 81) mal súd preukázané, že hodnota odcudzenej kabelky bola 16,36 €, hodnota bundy bola 24,75 € a hodnota peňaženky bola 11,- €. Súd neakceptoval sumu 28,- € ako hodnotu odcudzených dokladov (VP, OP), keďže poškodená predložila dôkazy o skutočnej výške nákladov na opätovné obstaranie týchto dokladov (č.l. 122, 123) v celkovej výške 19,- €. Súd teda z tejto položky akceptoval len sumu 5,- € ako hodnotu kreditu na odcudzenej karte MHD. Obdobne súd neakceptoval sumu 5,50 € ako hodnotu odcudzených kľúčov, keďže poškodená predložila dôkazy o skutočnej výške nákladov potrebných na obstaranie náhradných kľúčov a zámkových vložiek (č.l. 124, 125) v celkovej výške 107,50 €. Odcudzené mobilné telefóny a MP3 prehrávač mali hodnotu 335,- € (č.l. 103). Z tejto sumy však odčítal hodnotu vráteného mobilu. Poškodená síce tvrdila, že tento jej bol vrátený poškodený, no toto jej tvrdenie nebolo preukázané. V zostávajúcej časti súd odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie. Súd týmto nekonštatuje, že nárok poškodenej v zvyšnej časti neexistuje, avšak základný účel trestného konania ( ) nedáva priestor na vykonávanie bližšieho dokazovania v tomto smere. Takéto dokazovanie by totiž už prekračovalo možnosti tzv. adhézneho konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.