Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-20-2023.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: T. V., narodený XX.X.XXXX, Na O. XXXX/X, K. (manžel), zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s. r. o., Hlavná 31, Trnava a žalovanej: F. V., narodená XX.X.XXXX, Na O. XXXX/X, K. (manželka), o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX.X.XXXX v K. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, sa zrušuje.
II. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2023 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva strán sporu z dôvodu, že žalovaná ako jeho manželka získala dňa 14.7.2008 živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikania. Žalovaná je zapísaná v Živnostenskom registri Okresného úradu Trnava pod č. XXX-XXXXX. V žalobe poukázal na skutočnosť, že vykonávanie podnikateľskej činnosti za trvania manželstva môže byť síce zdrojom príjmov, ktoré budú podliehať bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov, rovnako však záväzky z takto vykonávanej podnikateľskej činnosti môžu predstavovať riziko vo vzťahu k spoločnému majetku manželov. Na preukázanie tvrdení označil a doručil spolu so žalobou sobášny list z 13.4.2023, úradný záznam o zmene údajov zapísaných v doklade o živnostenskom oprávnení z 25.4.2023,výpis zo Živnostenského registra z 25.4.2023. Náhradu trov konania žalobca nežiadal priznať. Žalovaná dňa 13.7.2023 vo svojom vyjadrení súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
2. Podľa § 177 Civilného sporového poriadku, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie (ods. 1). Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia (ods. 2 písm. b). Podľa § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
3. Súd tento spor rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, lebo strany s takýmto postupom súhlasili, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke v zákonnej lehote v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
4. Pri zisťovaní skutkového stavu preto súd vychádzal z podstatných a rozhodujúcich tvrdení a právnych argumentov strán sporu obsiahnutých v ich písomných podaniach a predložených listinách a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti.
5. Strany sporu sú manželia od 11.8.2018, kedy uzavreli v K. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Táto skutočnosť vyplýva zo sobášneho listu. Žalobca uviedol, že ich manželstvo stále trvá a žalovaná toto tvrdenie nepoprela. Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Trnava č. XXX- XXXXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX vzniklo žalovanej živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti s predmetom podnikania: pánske, dámske a detské kaderníctvo; kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a bolo jej pridelené IČO: XX XXX XXX.
6. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
7. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Podmienkou je, aby jeden z manželov mal oprávnenie na podnikanie. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. V prípade, keď sú podnikateľmi obaja manželia, žalobu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek z nich. Podanie žaloby (návrhu) nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu BSM a že uvedená ochrana je pri splnení ostatných podmienok upravených v tomto ustanovení vždy potrebná. Zánik BSM nastáva právoplatnosťou výroku rozsudku súdu s účinkami ex nunc.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že ešte pred uzatvorením manželstva dňa XX.X.XXX8, ktoré stále trvá, získala manželka oprávnenie na podnikateľskú činnosť, a to dňa 14.7.2008. Manžel, ktorý nepodniká, podal návrh na súd na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd jeho návrhu vyhovel, lebo boli splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle citovaného ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
9. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
10. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na náhradu trov konania. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci zavedením sudcovského moderačného práva, pričom musí ísť o výnimočné okolnosti prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi môže spočívať i v okolnostiach, za akých bol nárok uplatnený na súde. Vzhľadom na predmet a priebeh konania v danej veci, kedy od začiatku nebola sporná žiadna skutočnosť a vôbec sa nepojednávalo, bolo vhodné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a stranám náhradu trov konania nepriznať, navyše si ich ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho
robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).