Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13S-77-2011.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Moniky Jankovskej a JUDr. Juraja Floroviča, v právnej veci žalobcov: 1/ K. J., bytom A. R. C. č. XX, 2/ K. J., bytom A. R. C. č. XX, právne zast. JUDr. A. K., advokátom, so sídlom H. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. O. zo dňa 31. mája 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.j. AZ/XXXX/XXXXX/X z 31. mája 2011 a vec vracia na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p..
Žalobcom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/ a 2/ podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Prievidza dňa 11. júla 2011, žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného č.j. AZ/XXXX/XXXXX/X, zo dňa 31. mája 2011, a to z dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd Prievidza, uznesením č.k. 10S/1/2011-14 zo dňa 21. júla 2011, postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. augusta 2011 a konanie na tunajšom krajskom súde začalo dňa 5. septembra 2011.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Nováky (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. XXXX/ XXXXX/XX/PEA, zo dňa 2. marca 2011 a zároveň odvolanie K. J., zast. opatrovníčkou K. J. (v tomto konaní žalobca 1/) proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre K. J., zast. opatrovníčkou K. J.. Žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že ťažko zdravotne postihnutý K. je vzhľadom na charakter jeho ochorenia odkázaný na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou, podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ale nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko by sa nedosiahol účel osobnej asistencie stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Uzavrel, že na základe opätovného posúdenia ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa a na základe lekárskeho posudku posudkovej lekárky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia posudkových činností - pracovisko Žilina zo dňa 6. mája 2011, bol vydaný komplexný posudok č. AZ/XXXX/XXXXX/XXX/HOR zo dňa 20. mája 2011, v ktorom bol ako vhodná forma kompenzácie odporučený K. J., zast. opatrovníčkou K. J. (v tomto konaní žalobca 1/) peňažný príspevok na opatrovanie.
Žalobcovia 1/ a 2/ považovali napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Poukázali na to, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR im opakovane prostredníctvom svojej hovorkyne odporučilo aj potvrdilo nárok na výkon osobnej asistencie pre oboch ich ťažko zdravotne postihnutých synov, K. aj J.. Tunajším krajský súdom ustanovený právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutým rozhodnutím boli žalobcovia ukrátený na svojich právach. Napadnuté rozhodnutie považoval v celom rozsahu za nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. AZ/XXXX/XXXXX/XXX/HOR zo dňa 20. mája 2011, v ktorom je skonštatovaná miera funkčnej poruchy K. J. na 90%. Právny zástupca žalobcov vyjadril nesúhlas s týmto komplexným posudkom a poukázal na to, že v zmysle novšieho komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 25. júla 2011 je miera funkčnej poruchy K. J. iba 50%. Oproti predchádzajúcemu posudku zo dňa 20. mája 2011 bol teda zdravotný stav ťažko zdravotne postihnutého K. vyhodnotený podstatne priaznivejšie. Mal za to, že takéto výrazné zlepšenie v priebehu dvoch mesiacov je objektívne nemožné, a preto už pri posudzovaní zdravotného stavu K. Kellenbergera v máji 2011 musela byť miera jeho funkčnej poruchy na úrovni cca 50%. Ďalej uviedol, že zdravotné postihnutie K. J. nie je takého charakteru, že by poskytovaná osobná asistencia nemohla plniť svoj účel predpokladaný § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Plnoletý K. J. sa v rámci svojich možností a s pomocou svojich rodičov stále vzdeláva, navštevuje špeciálnu školu a chránenú dielňu A.-centra v N., pričom dosahuje veľmi dobré výsledky a má aj široký rozsah voľnočasových aktivít. Rodičia dosahujú pri starostlivosti o neho veľmi dobré výsledky, jeho zdravotný stav sa zlepšuje a majú za to, že osobná asistencia zo strany rodiča ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa je vždy vhodnejšia ako asistencia zo strany cudzieho človeka. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcov, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nezistil skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na posúdenie veci, pretože nezohľadnil skutočnosť, že K. J. je schopný vykonávať vzdelávacie, pracovné a voľnočasové aktivity a je schopný začleniť sa do spoločnosti. Na záver právny zástupca žalobcov navrhol, aby súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. postúpil návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska k zákonu č. 447/2008 Z.z. (konkrétne k § 22 ods. 4,5 uvedeného zákona), ktorý podľa jeho názoru diskriminuje a vylučuje určitú skupinu občanov z nároku na príspevok na osobnú asistenciu, čo je v rozpore s Ústavou SR (čl. 12 ods. 1).
Žalovaný považoval žalobu za neodôvodnenú a žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 27) uviedol, že napadnutému rozhodnutiu predchádzal lekársky posudok zo dňa 6. mája 2011, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy u K. J. na 90%. Na základe opätovného posúdenia dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa (v správnom konaní K. J., zast. opatrovníčkou K. J.) a na základe citovaného lekárskeho posudku, žalovaný správny orgán vydal komplexný posudok č. AZ/XXXX/XXXXX/XXX/HOR zo dňa 20. mája 2011, v ktorom bol ako vhodná forma kompenzácie odporučený peňažný príspevok na opatrovanie. Poukázal na stanovisko posudkovej lekárky v lekárskom posudku zo dňa 6. mája 2011, v ktorom sa uvádza, že pri danom ochorení je K. J. odkázaný na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou, ale nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko by sa nedosiahol účel osobnej asistencie sledovaný § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Žalovaný citoval § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2 uvedeného zákona. V zmysle § 20 ods. 2 uvedeného zákona, účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Pri osobnej asistencii sa od fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím očakáva vysoká miera aktivity, angažovanosti, schopnosti plánovania a preberania zodpovednosti vo všetkých fázach jej realizácie. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou legislatívou a preukázaným zdravotným stavom K. J.. Skutočnosti uvádzané v žalobe nemôže akceptovať, pretože mediálne vyjadrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú všeobecného charakteru a správne orgány pri rozhodovaní vo veci samej, musia vychádzať zo zistených skutočností a aplikovať len platnú právnu úpravu. Iný postup by bol v rozpore so zákonom.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, s poukazom na § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/XX/PEA zo dňa 2. marca 2011 nepriznal žiadateľovi, K. J. zast. opatrovníčkou K. J. (v tomto konaní žalobkyňa 1/) príspevok na osobnú asistenciu. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na komplexný zdravotný posudok č. V./V./A/ XXXX/XXXXX-XXX/XXXXXX F./D. zo dňa 11. februára 2011, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. K. J. nebol v uvedenom lekárskom posudku navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, nakoľko nespĺňal kritériá § 22 zákona č. 447/2008 Z.z.. Podľa lekárskeho posudku je odkázaný na celodennú starostlivosť inej fyzickej osoby a dohľad. Jeho zdravotný stav neumožňuje plnohodnotnú integráciu a naplnenie účelu osobnej asistencie v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Prvostupňový správny orgán uzatvoril, že forma kompenzácie, o ktorú K. J. požiadal nie je navrhnutá v komplexnom zdravotnom posudku a ako vhodné riešenie jeho súčasnej situácie odporučil poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. O odvolaní K. J., zast. opatrovníčkou K. J. (v tomto konaní žalobkyňa 1/) proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je aj komplexný zdravotný posudok č. AZ/XXXX/XXXXX/XXX/HOR zo dňa 20. mája 2011, ktorý bol vypracovaný v rámci odvolacieho konania vedeného u žalovaného správneho orgánu, a v ktorom bola miera funkčnej poruchy K. J. opätovne stanovená na 90% a zároveň sa v ňom konštatovalo, že Marcel J. je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu.
Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď rozhodli o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre ťažko zdravotne postihnutého K. J., zast. opatrovníčkou - matkou K. J., osobitne, či bola dostatočne presne zistená súčasná miera funkčnej poruchy ťažko zdravotne postihnutého K. J., či miera funkčnej poruchy má vplyv na kompenzáciu formou príspevku na osobnú asistenciu.
Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.).
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.
Podľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z., osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.
Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu.
V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že plnoletý K. J. je ťažko zdravotne postihnutou fyzickou osobou, ktorej bola v dôsledku pozbavenia spôsobilosti na právne úkony ustanovená za opatrovníčku jeho matka - K. J. (uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 4Ps/1/2006-31 zo dňa 11. apríla 2006). Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že K. J. navštevoval sociálne zariadenie A.-centrum v N. (špeciálna škola a chránená dieľňa), a to do septembra 2011, kde sa postupne v rozsahu svojich schopností a možností vzdelával. Sporná medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či K. J. ako ťažko zdravotne postihnutá osoba spĺňa podmienky, v zmysle § 20 zákona č. 447/2008 Z.z., na priznanie príspevku na osobnú asistenciu a či by výkonom osobnej asistencie K. J., jeho matkou K. J., bol splnený účel osobnej asistencie. Zároveň medzi účastníkmi konania bola sporná výška miery funkčnej poruchy u K. J., keď v priebehu dvoch mesiacov malo dôjsť k jej zníženiu z 90% na 50%. Právny zástupca žalobcov, na pojednávaní konanom dňa 22. februára 2012, uviedol, že K. J. spĺňa podmienky pre priznanie kompenzačného príspevku na osobnú asistenciu, a to s poukazom na zdravotný posudok zo dňa 25. júla 2011, ktorým bol preskúmavaný jeho zdravotný stav na účely priznania príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky. Týmto posudkom z júla 2011 bola miera funkčnej poruchy ťažko zdravotne postihnutého K. stanovená na 50%, pričom posudky z marca a mája 2011, ktoré boli podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia v tomto konaní, určili mieru funkčnej poruchy u K. J. na 90%. Právny zástupca žalobcov vyjadril pochybnosti o tom, že v priebehu dvoch mesiacov mohlo dôjsť k takému zlepšeniu zdravotného stavu K. J., aby miera funkčnej poruchy bola znížená z 90% na 50%. Zotrval na názore, že ťažko zdravotne postihnutý K. spĺňa podmienky na priznanie kompenzačného príspevku na osobnú asistenciu a jeho poskytnutím by sa splnil účel sledovaný § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Žalobcovia sa domáhajú kompenzačného príspevku na osobnú asistenciu hlavne z dôvodu, že tento je výhodnejší oproti príspevku na opatrovanie, ktorý už bol matke žalobcu ako fyzickej osobe vykonávajúcej opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého K., priznaný. Matka K. J. (žalobkyňa 1/). Na pojednávaní konanom dňa 22. feburára 2012, uviedla, že ťažko zdravotne postihnutý K. napreduje len vďaka osobnej a celodennej starostlivosti oboch jeho rodičov. Stotožnila sa s lekárskym posudkom zo dňa 25. júla 2011 (vypracovaného na posúdenie nároku na príspevok na kúpu osobného motorového vozidla), v ktorom je miera funkčnej poruchy u K. určená na 50%. Namietala, že žalovaný vo svojom vyjarení k žalobe dňa 3. októbra 2011, poukázal na lekárske posudky z marca a mája 2011, ktorými bola miera funkčnej poruchy u K. určená na 90%, čím žalovaný odôvodnil svoj záver o tom, že by nebol v danom prípade naplnený účel osobnej asistencie. Uviedla, že s týmto záverom nesúhlasí, nakoľko jej syn K. je vzdelávateľný, čo potvrdzuje aj 50% miera funkčnej poruchy. Ďalej poukázala na to, že v zdravotných posudkoch, ktoré boli podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia sa opakovane u K. udáva inkontencia moču a stolice, pričom toto konštatovanie nezodpovedá jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. V súčasnej dobe tieto fyzické potreby K. ovláda, čo môže dokázať tým, že ani príslušný lekár mu už nepredpisuje za týmto účelom žiadne
zdravotné pomôcky. S poukazom na § 23 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., žalobkyňa 1/ nesúhlasila, aby osobná asistencia bola poskytovaná len v rozsahu štyroch hodín denne, a to vzhľadom k tomu, že o svojho syna sa stará celý deň, daná právna úprava je diskriminujúca a v rozpore s Ústavou SR. K návšteve A.-centra v Prievidzi žalobkyňa 1/ uviedla, že K. navštevoval špeciálnu školu a chránenú dieľňu len do septembra 2011 z finančných dôvodov. Keďže služby A.-centra boli spoplatnené až na sumu 95,50 Eur mesačne na jednu osobu, nie je možné v tejto situácii, aby obaja jej ťažko zdravotne postihnutí synovia navštevovali toto centrum, pretože ich rodina nie je schopná platiť mesačný poplatok takmer 200 Eur. Z príspevku na opatrovanie, ktorý na K. poberá, nie je schopná zabezpečiť jeho riadnu opateru ako aj vzdelávanie, čo spôsobilo aj to, že v súčasnosti je plnoletý K. doma a ona ako jeho matka sa o neho stará, pričom hľadá riešenie tejto situácie tak, aby ťažko zdravotne postihnutému K. mohla byť poskytnutá možnosť na ďalšie vzdelávanie. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu, na pojednávaní dňa 22. februára 2012, naďalej trvala na zamietnutí žaloby. Pridržiavala sa písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 3. októbra 2011 a doplnila, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. 31. mája 2011 bol dostupný komplexný posudok z mája 2011, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy K. J. na 90%. Vzhľadom k tomuto medicínskemu posúdeniu zdravotného stavu K. J. dospel žalovaný k názoru, že u neho nie sú splnené podmienky na priznanie kompenzačného príspevku na osobnú asistenciu, pretože by nebol splnený jeho účel v zmysle zákona. Poukázala aj na to, že K. J. by nebol schopný uzavrieť zmluvu o výkone osobnej asistencie, v zmysle § 23 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorú je zo zákona povinný uzavrieť s osobným asistentom, čo je ďalším dôvodom, pre ktorý by v danom prípade účel osobnej asistencie nebol naplnený.
Krajský súd po preskúmaní veci, preštudovaní dokladov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, administratívneho spisu žalovaného, ako aj po vypočutí právneho zástupcu žalobcov, žalobkyne 1/ a zástupkyne žalovaného, dospel k záveru, že v danom prípade zistenie skutkového stavu, z ktorého žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia, nebolo dostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.). Za nedostatočne zistené považoval tunajší súd hlavne zistenie aktuálnej miery funkčnej poruchy u K. J., keď správny orgán vychádzal z lekárskych posudkov z marca a mája 2011, v ktorých bola určená miera funkčnej poruchy ťažko zdravotne postihnutého K. na 90%, pričom už v júli 2011 (cca o dva mesiace) bola miera funkčnej poruchy u menovaného určená, aj keď na účely iného konania, na 50%. Táto skutočnosť musela byť žalovanému správnemu orgánu známa už pri zaujímaní stanoviska k predmetnej žalobe v októbri 2011, avšak nijako sa s touto skutočnosťou nevyporiadal, napriek tomu, že právny zástupca žalobcov, ako aj jeho žalobcovia 1/ a 2/ na ňu viackrát poukazovali, s tým, že nie je objektívne možné, aby len počas dvoch mesiacov došlo k takémuto výraznému zlepšeniu miery funkčnej poruchy K. J., bez toho, aby táto znížená miera funkčnej poruchy nebola zistiteľná už pri vypracovaní lekárskeho posudku v máji 2011 (pre účely vydania napadnutého rozhodnutia).
K návrhu právneho zástupcu žalobcov, aby tunajší súd postúpil vec na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu SR, v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., krajský súd uvádza, že prejednávanej veci sa týka všeobecne záväzný predpis, ktorým je zákon č. 447/2008 Z.z.. Avšak krajský súd nedospel k záveru, že by tento právny predpis bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na postúpenie návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska. Predmetný zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a tieto podmienky a kritériá, kontrétne ustanovené v § 22 ods. 4, 5 uvedeného zákona, nie sú v rozpore s ústavou (čl. 12 ods. 1), zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Na záver krajský súd dodáva, že v prejednávanej veci bola žaloba o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o nepriznaní prípevku na osobnú asistenciu pre plnoletého K. J. podaná oboma rodičmi už plnoletého K., napriek tomu, že v rámci správneho konania vedeného u žalovaného bol K. J. zastúpený len svojou matkou, ktorá mu bola rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 4Ps/1/2006-31 zo dňa 11. apríla 2006 ustanovená za opatrovníčku, v dôsledku jeho pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Tunajší súd dospel k záveru, že v tomto konaní boli na podanie žaloby aktívne legitimovaný obaja rodičia K. J. (v tomto konaní žalobcovia 1/ a 2/), pretože mu obaja spoločne poskytujú celodennú, osobnú starostlivosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol vo veci, v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č.j. AZ/XXXX/XXXXX/X zo dňa 31. mája 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav potrebný na posúdenie veci. Toto nedostatočné zistenie skutkového stavu, podľa názoru tunajšieho súdu, spočívalo v nejednoznačnej a aktuálne nepreukázanej miere funkčnej poruchy ťažko zdravotne postihnutého K. J., a preto bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní zistiť súčasnú mieru funkčnej poruchy menovaného a na základe zisteného opätovne posúdiť žiadosť o priznanie príspevku na osobnú asistenciu a rozhodnúť o nej.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. a žalobcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko predmetné súdne konanie je v celom rozsahu oslobodené od platenia súdnych poplatkov, v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a iné trovy konania žalobcom v konaní nevznikli. Náhrada trov právneho zastúpenia žalobcov právnym zástupcom, JUDr. A. K., ktorý bol žalobcom ustanovený súdom (uznesenie č.k. 13S/77/2011-29 zo dňa 10. októbra 2011), bude hradená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu (§ 140 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenske j republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.