Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17CoP-12-2012.pdf
PDF · 74.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/12/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. B., nar. XX. X. XXXX a maloletú B. B., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, V. Z., S. K. a X. J., deti rodičov B. M., bytom B. E. K., Z. G. XXXX/XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej W. D. O.. A. I. - O.. S. I., so sídlom J., Z. XXXX a O. B., bytom E. B., S. T. a A. XX/X č. XX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. decembra 2011, č.k. 30P/273/2011-38, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. decembra 2011 č.k. 30P/273/2011-42 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zvýšil výživné od otca na každé dieťa zo sumy 2300,- Sk mesačne na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 1. 9. 2011 a tým aj zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/214/2008-33 zo dňa 15. 12. 2008. Dlh na výživnom za obdobie od 1. 9. 2011 do rozhodnutia súdu pre každé dieťa vo výške 54,64 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 eur. Opravným uznesením opravil svoj výrok o dlhu na výživnom tak, že tento predstavuje 40,98 eur na každé dieťa. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené v r. 2004. Matka spolu s maloletými deťmi a svojimi ďalšími dvoma plnoletými deťmi, narodenými v jej predchádzajúcom manželstve, žije v trojizbovom byte. Naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom zo dňa 15. 12. 2008, ktorým súd zvýšil výživné zo sumy 1400,- Sk na 2300,- Sk mesačne. Vtedy otec pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba - zvárač so základom dane 127 736,- Sk, ale podľa vyjadrenia otca mal mesačný príjem 15 000,- Sk až 16 000,- Sk. Okrem maloletých detí mal vyživovaciu povinnosť ešte k mal. O.. V súčasnosti sú maloleté deti staršie o tri roky. Okrem výdavkov na stomatologickú starostlivosť a tanečný odbor maloletej B., matka má s deťmi výdavky bežné, primerané ich veku a potrebám. Pracuje ako skladníčka vo výdajni náradia s priemerným mesačným zárobkom vo výške 441,15 eur. Na dohodu o vykonaní práce mala v r. 2011 3 x príjem po 64,48 eur a poberá prídavky na tri deti vo výške 66,03 eur. Otec detí pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba - zvárač u obchodného partnera Y. - C., a.s. B. E. K., ktorému svoje zváračské práce mesačne fakturuje. Zo správy B. V. B. E. K. mal súd preukázané, že v roku 2010 mal otec detí príjem zo živnostenského podnikania vo výške 7508,70 eur, výdavky 4505,22 eur a základ dane vo výške 3003,48 eur. Potvrdil, že výdavky si uplatňoval paušálnou sumou 60 % zo sumy príjmov. Návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný, keďže od posledného rozhodovania o výške výživného uplynuli tri roky a na strane maloletých detí došlo ku zmene v pomeroch, lebo sú o tri roky staršie, vyspelejšie a matke prirodzeným spôsobom vzrástli všetky výdavky spojené s ich potrebami. Príjem matky sa mierne zvýšil zo sumy 11 619,- Sk na 441,15 eur (13 290,- Sk). Okrem maloletých detí O. a B. mala matka v čase predchádzajúceho rozhodnutia ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom z jej predchádzajúceho vzťahu, v súčasnosti má matka okrem vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ešte jednu vyživovaciu
povinnosť. V súčasnosti otec detí stále živnostensky podniká v oblasti zváračských prác s priemerným hrubým mesačným príjmom 983 eur, pričom výdavky si uplatňuje paušálnym odpočtom, ktorý bol vo výške 60 % z jeho príjmu a v súčasnosti bude vo výške 40 % z príjmu. V rámci výdavkov na podnikanie si musí mesačne zabezpečovať osobné ochranné prostriedky v sume 20 až 30 eur, 15 eur mesačne platí za prenájom priestorov a povinné platby do fondov. S prihliadnutím na to, že skutočné výdavky otca spojené s podnikaním sú podľa jeho vyjadrenia nižšie ako výdavky uplatnené paušálom, považoval za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ale tiež potrebám maloletých detí, zvýšenie výživného pre každé z maloletých detí zo sumy 76,34 eur na sumu 90 eur mesačne.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka, ktorá navrhla jeho zmenu tak, že výživné od otca bude zvýšené na každé dieťa na sumu 150 eur mesačne. Zdôraznila, že za dobu 3 rokov, odkedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na maloleté deti, sa nepochybne zvýšili odôvodnené potreby maloletých detí, nakoľko tieto sú staršie, fyzicky vyspelejšie a navštevujú druhý stupeň základnej školy. V konaní bolo preukázané, že otec nehradil a ani v súčasnosti neplatí súdom stanovené výživné, s deťmi sa nestýka, nezaujíma sa o ne a ničím im neprispieva ani pri príležitosti ich sviatkov. V dôsledku neplatenia výživného sa matka dostala do mimoriadne nepriaznivej finančnej situácie, keď potreby detí zabezpečovala pôžičkami, pričom aj podala návrh na exekúciu ako aj trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy otcom. Ďalej poukázala na príjmy otca, ktorý dosahoval v r. 2011 sumu 983,69 eur a uplatnil si paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmu, avšak reálne výdavky predstavujú len 20 - 30 eur mesačne na ochranné prostriedky a sumu 15 eur mesačne za prenájom priestorov a platby do fondov. Po odpočítaní uvedených reálnych výdavkov otca mu tak z jeho príjmu zostane dostatočne vysoká čiastka, aby mohol prispievať na odôvodnené potreby maloletých detí sumou 150 eur mesačne. Vyslovila nesúhlas s tým, aby bolo otcovi maloletých detí povolené splácať zročné výživné v splátkach, keďže otec maloletých detí dlhodobo a svojvoľne neplatil ani len súdom určené výživné a počas súdneho konania neprejavil najmenšiu snahu dohodnúť sa na výživnom pre maloleté deti, napriek tomu, že má neporovnateľne vyšší príjem ako matka.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v celom rozsahu a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolací súd sa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne a na zdôraznenie správnosti dodáva:
Súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť na rozdiel od iných rozhodnutí rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery, a to ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak aj osoby, ktorá je povinná výživné platiť. Plynutím času totiž môžu nastať rôzne zmeny pomerov a to buď na strane oprávnenej osoby s pribúdajúcim vekom, čo má za následok nárast odôvodnených potrieb každej oblasti, alebo na strane osoby povinnej výživné platiť v súvislosti so zmenou jeho zárobkových, osobných alebo majetkových pomerov.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa zistil nepochybne, že od poslednej úpravy výživného od otca uplynula doba troch rokov, odkedy sú deti staršie, s čím je spojený nárast všetkých odôvodnených potrieb, ktoré uhrádza matka. Je tak nepochybné, že výživné, na ktoré má podľa rozhodnutia súdu otec prispievať na maloleté deti spolu s prídavkami, ako aj príspevkom zo strany matky, nepokryje všetky odôvodnené potreby maloletých detí. Súd má totiž povinnosť aj pri rozhodovaní o zvýšení alebo znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine skúmať aj to, či sú splnené predpoklady pre určenie výživného tak, ako sú vymedzené v ust. § 62 Zákona o rodine. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia totiž obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyvodil v súlade so zisteným skutkovým stavom správny záver o tom, že osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletých detí neumožňujú zvýšiť výživné na sumu 150 eur mesačne, ako to navrhovala matka, hoci odôvodnené potreby maloletých detí by takúto
sumu vyžadovali. Príjem otca bol zistený v priemernej výške mesačne brutto 983 eur. Je nepochybné, že z uvedenej sumy je povinný platiť otec príslušné odvody. Súd prvého stupňa zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec si uplatňuje výdavky paušálnym odpočtom vo výške 65 eur pre daňové účely, avšak jeho skutočné výdavky nedosahujú túto sumu. Sumy, na ktoré zvýšil výživné pre každé maloleté dieťa od otca tak zodpovedajú aj zvýšenému príjmu otca s prihliadnutím na tú skutočnosť, že dosiaľ mu trvá vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu a je nevyhnutné prihliadnuť aj na pokrytie jeho základných osobných potrieb, vzhľadom na charakter ním vykonávanej práce z ktorej dosahuje zistený príjem.
Za správny považoval odvolací súd aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým povolil v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať dlh na výživnom. V zmysle opravného uznesenia dlh na výživnom predstavuje 40,98 eur, v dôsledku čoho stanovenými splátkami po 5 eur je predpoklad jeho splatenia za 8 mesiacov. V prípade, pokiaľ splátky nedodrží, stane sa splatným celý dlh naraz, čo vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .