Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2T-332-2011.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/332/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Revúca samosudca JUDr. Martin Baločko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. februára 2012 v Revúcej v trestnej veci obžalovaného U. Y. takto,
rozhodol:
Obžalovaný: U. Y.,
nar. XX. XX. XXXX v Z., trvale bytom P., H. č.
XXX/X,
j e v i n n ý, ž e
hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine, ako aj z rozsudku Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 4P 81/2008 zo dňa 07. 05. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP 40/2009 zo dňa 19. 08. 2009 vyplývala povinnosť prispievať na výživu svojho syna U. Y., nar. XX. XX. XXXX vo výške minimálne 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. Y., trvale bytom K., Y.. M. Č.. XXXX/XX, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si v Revúcej a inde v období od júna 2011 do súčasnosti neplní, napriek tomu, že nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, a týmto konaním mu vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 207,38 €, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 173/08 zo dňa 27. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06. 2009 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom výrok o treste bol následne rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn 3T 91/10 zo dňa 13. 05. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 05. 2010 zrušený a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, z ktorého výkonu bol prepustený dňa 10. 05. 2011,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a bol z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za taký čin, prepustený,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Z a t o mu s ú d u k l a d á
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona, pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti § 36 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obvineného U. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej ako aj inými listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vychádzal pri tom z nasledovného stavu:
Obžalovaný U. Y. v prípravnom konaní odmietol vypovedať.
Na hlavné pojednávanie sa obžalovaný napriek riadnemu doručeniu nedostavil, neospravedlnil, obžaloba mu bola riadne doručená a tak isto aj predvolanie na termín hlavného pojednávania.
Svedkyňa poškodená D. Y. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že od výsluchu z prípravného konania sa situácia ohľadom platenia výživného jej bývalým manželom vôbec nezmenila. Obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť od 01.06.2011. Do tej doby bol vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ jej bolo zasielané výživné, posledné výživné jej bolo zaslané v mesiaci jún 2011 za mesiac máj 2011. Teda od 01.06.2011 doposiaľ jej neuhradil žiadne výživné. K dnešnému dňu jej obžalovaný na výživnom dlhuje sumu 207,38 Eur. O svojho syna sa obžalovaný žiadny spôsobom nezaujíma, nenavštevuje ho, nekupuje mu žiadne darčeky. Aj napriek tomu jej syn má zabezpečené všetky základné potreby. V súčasnej dobe poberá náhradné výživné. Dá sa povedať, že z VTOS, keď jej bývalý manžel bol vo výkone, jej bola zasielaná suma okolo 18,50 Eur s tým, že zvyšné výživné do 26 Eur brala ako náhradné z ÚPSV a R Revúca. Za posledný mesiac, za mesiac máj, ktorý jej bol vyplatený z VTOS v júni dostala 5,62 Eur a zvyšok do sumy 30 % životného minima jej vyplatil ÚPSV a R Revúca.
Z rozsudku Okresného súdu v Lučenci pod sp. zn. 9C 78/01 vyplýva, že manželstvo U. Y. a D. Y. bolo rozvedené a dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti matky D. Y. a obžalovaný bol povinný platiť výživné na maloletého syna mesačne vo výške 400,-Sk od právoplatnosti rozsudku.
Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1P 426/05 - 11 zo dňa 11.04.2006 právoplatného dňa 18.05.2006 vyplýva zvýšenie vyživovacej povinnosti zo 400,- Sk na 700,-Sk.
Z rozhodnutia ÚPSV a R Revúca pod sp. zn. A/2011/04960/4, evidenčného číslo záznamu: A/2011/041692 zo dňa 02.08.2011 vyplýva rozhodnutie o náhradnom výživnom pre oprávnenú osobu Y. U., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa zvyšuje na sumu 26 Eur mesačne od 01.07.2011. Náhradné výživné sa vypláca matke maloletého - žiadateľovi Y. D..
Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 101/07 vydaného a zároveň právoplatného dňa 28.06.2007, vyplýva, že obžalovaný bol pre obdobný skutok neplatenia výživného spod obžaloby oslobodený z dôvodu dodatočného vyplatenia dĺžného výživného.
Z rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2 T 82/10 vydaného a zároveň právoplatného dňa 12.07.2010, vyplýva, že obžalovaný bol pre obdobný skutok neplatenia výživného spod obžaloby oslobodený z dôvodu dodatočného vyplatenia dĺžného výživného.
Z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3 T 91/10 vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ a iné Trestného zákona jednak k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, pričom bol zároveň zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Revúca 2 T 173/08, a jednak k samostatnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov.
Z rodného listu maloletého U. Y. je zrejmý dátum narodenia a síce XX. X. XXXX a miesto narodenia K..
Listinné dôkazy na č. l. 58 - 59 - poštové poukážky preukazujú platenie výživného, avšak za obdobie, ktoré nie je predmetom tejto obžaloby. Platenie tohto výživného - jeho isté obdobie je poukazované z ÚVTOS, čo potvrdzuje tvrdenia poškodenej.
Zo správ ÚPSV a R Lučenec na č.l. 50 - 51 je zrejmé, že obžalovaný nie je od 01.01.2011 a ani nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky a jeho žiadosť ani neevidujú.
Zo správy Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica na č.l. 53 vyplýva, že obžalovaný sa nachádzal v ÚVV Banská Bystrica od 16.01.2010 do 10.05.2011. Bo zaradený do pracovného procesu od 04.02.2010. Dňa 13.05.2010 si menovaný na oddelení ekonomiky nahlásil vyživovaciu povinnosť na syna U. Y., nar. XX.XX.XXXX a U. Y., nar. XX.XX.XXXX. Prílohou tejto správy sú kompletné údaje odsúdeného, kde je vyznačený jeho príjem ako aj zrážky na výživné na č.l. 54 - 57.
Z miesta bydliska je charakterizovaný všeobecne.
Priestupkovo stíhaný doposiaľ nebol. Z odpisu registrov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ osem krát súdom trestaný, naposledy Okresným súdom Lučenec, vyššie spomínaným rozsudkom sp. zn. 3 T 91/10.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru o vine obžalovaného.
Z uvedeného skutku obžalovaného usvedčuje výpoveď svedkyne poškodenej D. Y. a tak isto aj listinné dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú výpoveď poškodenej a z ktorých je zrejmé, že pokiaľ obžalovaný bol vo VTOS, tak výživné hradil prostredníctvom ústavu, ale hneď po prepustení z VTOS výživné neplatí, nezaevidoval sa na úrade práce.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný tento inštitút trestného zákona naplno využíva, keď už viacerými prípadmi preukázal, že zaplatením dlžného výživného skôr ako sa súd odobral na záverečnú poradu sa vyhol trestu, čo je síce právom obžalovaného, avšak v zmysle § 76 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Jeho zmyslom je, zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiaduce, aby oprávnený úveroval povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci (u obžalovaného až po uplynutí niekoľkých mesiacov - pred vynesením trestnoprávnej zodpovednosti) jeho platbu kompenzoval. Deň splatnosti
výživného, by mal byť v danom mesiaci čo najskorší, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť.
V predmetnej trestnej veci na rozdiel od obžaloby súd upravil skutok ohľadom toho, keď ho potiahol do dňa rozhodnutia súdu, nakoľko zanedbanie povinnej výživy je trvácny trestný čin a analogicky aj upravil výšku dlžného výživného ku dňu rozhodnutia súdu a upravil ju na sumu 207,38 Eur.
V zmysle judikatúry rozhodnutia NS ČSSR publikovaného v zbierke pod číslom 27/69 Zb. zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je však trestným činom trvácim, ktorý je naďalej páchaný pokiaľ páchateľ zavinene udržuje protiprávny stav, vyvolaný neplnením alebo vyhýbaním sa zákonnej povinnosti. Tento protiprávny stav môže byť prerušený, aj keď neplnenie vyživovacej povinnosti objektívne trvá, pokiaľ toto neplnenie nie je páchateľom zavinené. Až vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa končí spáchanie jedného trestného činu zanedbania povinnej výživy a súčasne začína páchanie toho istého trestného činu nového, pokiaľ páchateľ stále zavinene vyživovaciu povinnosť neplní, prípadne sa tomuto plneniu vyhýba. Tento rozsudok je teda medzníkom, kedy začínajú podmienky recidívy.
Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona po stránke objektívnej v tom, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a bol z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený a po stránke subjektívnej v tom, že predmetného konania sa dopustil v úmysle, nakoľko na základe rozsudkov vedel, že má povinnosť plniť výživné a napriek tomu to neurobil a ani sa neuchádzal na úrade práce o získanie zamestnania po prepustení z VTOS.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť § 36 Trestného zákona a naopak zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, nakoľko bol už za trestný čin odsúdený. To znamená, že pomer priťažujúcich okolností vo vzťahu k poľahčujúcim je 1:0 a je potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona.
S poukazom na uvedené súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v na spodnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby a keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uvedený trest súd považuje za nevyhnutný a zároveň aj postačujúci pre dosiahnutie účelu trestu.
To boli dôvody pre ktoré okresný súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.