Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-126-2010.pdf
PDF · 105.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-8T/126/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozhodol v senáte zloženom z predsedu Mgr. Milana Vargu a prísediacich Evy Filipovej a Anny Masarikovej na hlavnom pojednávaní dňa 22. februára 2012
t a k t o :
rozhodol:
Obžalovaní 1/ P. A.Á., nar. XX.XX.XXXX v X., Č., bytom V., P. XXX/XX, nezamestnaný, r.č. XXXXXX/XXXX, 2/ Š. A. H. V. Á. Č. H. V. Á., nar. XX.XX.XXXX v B., Č., bytom V., P. XXX/XX, nezamestnaná, J..Č.. XXXXXX/XXXX,
sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j ú spod obžaloby, ktorou im bolo kladené za vinu, že
1/ obžalovaný P. A.
od 13.11.2009 do 26.07.2010 jedenkrát mesačne chodil s F. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý býval v domácnosti obžalovaných na poštu do Vinice pre dôchodok F. Q. a keď F. Q. dôchodok prevzal a vyšiel z budovy pošty, obžalovaný sa mu vyhrážal, že ak mu celý dôchodok neodovzdá, tak ho zbije, potom vytrhol z ruky poškodeného dôchodok a tento si ponechal pre seba a svojim konaním spôsobil poškodenému škodu v celkovej výške 2.871,60 Eur,
2/ obžalovaní P. A. a Š. A. v presne nezistených dňoch pred 02.03.2010 sa vyhrážali J. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je invalidnou dôchodkyňou pre úplnú slepotu a ktorá bývala v dome obžalovaných vo Vinici od 13.11.2009, že ak nepodpíše dohodu o plnomocenstve v prospech obžalovaného, aby mohol disponovať s jej invalidným dôchodkov, tak ju oddelia od jej druha F. Q., odnesú ju do lesa, kde ju nikto nebude hľadať alebo ju hodia do rieky, poškodená J. L. mala obavu o svoj život a preto podpísala dohodu o plnomocenstve na Notárskom úrade JUDr. Pavla Tótha vo Veľkom Krtíši 02.03.2010 pre obžalovaného P. A.,
3/ obžalovaní P. A. a Š. A. od 13.11.2009 do 26.07.2010 ubytovali vo svojej domácnosti vo V.D., ul P. Č.. XXX/XX J. L. a F. Q., poškodení nemohli opustiť dvor rodinného domu obžalovaných, pretože títo zamykali bránu, bránili poškodeným, aby odišli z ich rodinného domu a aby sa rozprávali s inými osobami, pokiaľ poškodení išli niečo vybaviť, obaja obžalovaní išli s nimi a sledovali ich,
č í m m a l i s p á c h a ť
ad 1/ obžalovaný P. A.
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr. zák.
ad 2/ obžalovaní P. A. a Š. A. zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. ako spolupáchatelia podľa § 20 Tr. zák.
ad 3/ obžalovaní P. A. a Š. A. zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zák. ako spolupáchatelia podľa § 20 Tr. zák.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., P. XXX/XX, prechodne bytom Ú. Q.. E. L. F., A. X - XX, B., odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na obžalovaných bola podaná obžaloba pre zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť ako spolupáchatelia podľa § 20 Tr. zák. a na obžalovaného P. A. aj pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obidvaja obžalovaní trestnú činnosť popreli. Obžalovaný P. A. na svoju obhajobu uviedol, že poškodených poznal z videnia z Bratislavy a poškodení ich navštívili vo Vinici, nakoľko mali záujem kúpiť dom. Nakoniec sa rozhodli, že budú u obžalovaných bývať s tým, že obžalovaní sa budú o nich starať. Pokiaľ ide o prvý skutok, tak s poškodeným F. Q. chodil na poštu pre dôchodok, pretože poškodený mával záchvaty, v žiadnom prípade mu nebral peniaze násilím a poškodený mu ich odovzdával dobrovoľne, nakoľko mal zabezpečené všetky svoje potreby. Takisto aj poškodená J. L. sama navrhla, aby obžalovaný mohol disponovať s jej dôchodkom a dobrovoľne pred notárom ho splnomocnila na právne úkony voči bankám, poisťovniam a aj na preberanie zásielok, okrem iného aj invalidného dôchodku a na základe toho mu bola vystavená aj dispozičná karta k jej účtu. S použitím karty vybral v dvoch prípadoch poškodenej jej dôchodok, ktorý jej odovzdal a peniaze mu potom dala naspäť s tým, že ich nepotrebuje. Rovnako poprel, že by poškodených držali zamknutých v dome, podľa jeho vyjadrenia poškodení mali voľný pohyb a chodili aj sami do dediny a takisto ich nechali samotných v dome, keď so spoluobžalovanou Š.J. A. odišli do Bratislavy.
Obžalovaná Š. A. poprela, že by poškodenú J. L. nútili podpísať splnomocnenie na výber jej dôchodku. Obžalovaný P. A. preberal jej dôchodok na základe plnomocenstva, ktoré bolo spísané pred notárom vo Veľkom Krtíši. Prevzaté peniaze jej obžalovaný odovzdával a ona im potom z týchto peňazí platila za bývanie a celkovú starostlivosť za obidvoch poškodených. Zhodne s obžalovaným uviedla, že poškodených spoznali v Bratislave na ulici a poškodení sa sami ponúkli, že by chceli s obžalovanými bývať. Taktiež poprela, že by poškodených obmedzovali na ich osobnej slobode, poškodení chodievali bežne z domu von, sedávali vonka na lavičke, poukázala na to, že počas ich pobytu vo Vinici boli obaja poškodení aj v nemocničnom ošetrení a vrátili sa späť, v dome ostávali aj sami a mohli kedykoľvek odísť.
Poškodený F. Q. dňa 11.03.2011 zomrel a na hlavnom pojednávaní tak bolo vykonané dokazovanie jeho výpoveďou z prípravného konania. Uviedol, že so svojou družkou J. L. sa zoznámili s obžalovanými v Bratislave, v tom čase boli bezdomovci a k obžalovaným sa nasťahovali na základe ich ponuky, pričom neboli dohodnuté žiadne podmienky bývania. Po presťahovaní preberal dôchodok na pošte vo Vinici, obžalovaný P. A. chodieval s ním, žiadal od neho peniaze a vyhrážal sa poškodenému bitkou pokiaľ mu ich nevydá dobrovoľne. Pred poštou mu potom peniaze zobral, celkovo to bolo v ôsmich prípadoch a jednalo sa o čiastku 2.488,- Eur. Uvedenú skutočnosť poškodený na polícii neoznámil, pretože sa bál obžalovaného, ktorý sa mu vyhrážal bitkou. Podľa svedka obžalovaný prinútil aj poškodenú J. L., aby mu podpísala splnomocnenie na preberanie dôchodku na pošte, spoločne s obžalovanou Š. A. sa poškodenej vyhrážali, že ak to neurobí bude veľmi zle, povedal jej, že ju od poškodeného oddelia a niekde ju zakopú alebo hodia do vody. Od obžalovaných dostávali každý deň obed, bývali v detskej izbe, ale obžalovaní ich držali v dome zamknutých, neustále ich strážili a podľa poškodeného chodili s nimi aj na WC. V roku 2010 bol poškodený aj hospitalizovaný po dobu jedného alebo dvoch týždňov v nemocnici v Šahách, pretože mal predtým epileptický záchvat, za celý tento čas sa nesnažil kontaktovať s políciou. Celú vec neoznámili skôr, nakoľko obžalovaní ich zamykali a odišli až potom, keď obžalovaní odcestovali do Bratislavy a ostali v dome sami s ich najstarším synom, ktorý ich mal strážiť. Pod zámienkou, že idú na prechádzku odišli za starostom obce, ktorý ich poslal na políciu. Predtým s družkou hovorili o
možnom odchode z domu, ale sa báli, že ich obžalovaní sledujú. Poškodený ďalej uviedol, že za celý čas pobytu u obžalovaných nemali ani raz raňajky, ráno vždy musel nakŕmiť hydinu na dvore, pričom dvor je oplotený a vstupná brána bola zamknutá a počas dňa potom s poškodenou sedeli v izbe a rozprávali sa. Takisto vypovedal, že obžalovaný ho pravidelne fyzicky napádal, udieral ho otvorenou dlaňou po tvári a dňa 17.07.2010 napadol aj poškodenú J. L. potom ako povedala, že chcú odísť preč, tak obžalovaný sa rozčúlil, pritlačil jej palcom oko a vyhrážal sa, že jej vytiahne aj to oko čo má slepé. Na svojich tvrdeniach svedok zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným, pričom na otázku obžalovaného potvrdil, že chodieval vonka nakupovať, avšak vždy ho niekto sledoval.
Poškodená J. L. uviedla, že s obžalovanými sa zoznámili v Bratislave a preto, že boli bezdomovci a nemali kde bývať, tak obžalovaný im mal dohodnúť nejaký lacný domček vo Vinici s tým, že im obžalovaní budú aj pomáhať. Do Vinice prišli dňa 13.11.2009 a ostali u obžalovaných bývať, podmienky nájmu neboli dohodnuté a na začiatok po príchode dali obžalovaným vyše 100,- Eur. Po nasťahovaní bývali v kuchyni na zemi, neskôr spávali v zadnej izbe na zemi a potom ich obžalovaní nechali bývať v detskej izbe. Obžalovaný zobral poškodenému Q. prvýkrát peniaze v decembri 2009, poškodený jej vtedy hovoril, že na pošte sa mu obžalovaný vyhrážal a toto sa opakovalo každý mesiac.
Zhodne s poškodeným uviedla, že nemohli nikdy chodiť, nakoľko brána bola zamknutá počas celého dňa. Na žiadosť obžalovaného poškodená zobrala na seba aj pôžičku vo výške 1.500,- Eur, tieto peniaze však nikdy nedostala a nevie na aký účel boli použité. Obžalovaný chcel získať dispozičné právo k jej účtu a preto sa jej začali obidvaja obžalovaní vyhrážať, že ju oddelia od druha a odnesú ju tam odkiaľ niet návratu, že ju hodia do rieky alebo odvedú do hory, kde ju nikto nenájde a na základe toho súhlasila s tým, že vystaví dispozičné právo pre obžalovaného P. A.. Dohoda o plnomocenstve bola spísané pred notárom vo Veľkom Krtíši. V jednom prípade, v čase keď obžalovaní pili, sa im s poškodeným podarilo odísť z dvora do parku, vtedy chcela ísť aj na políciu, ale nakoniec nenašla odvahu a obžalovaný potom poslal za nimi deti, aby sa vrátili späť. Za celý čas jej obžalovaní zobrali čiastku 2.313,- Eur a navyše musí splácať pôžičku 1.500,- Eur, ktorú použili obžalovaní pre svoju potrebu. Z jej výpovede vyplynulo, že obžalovaný ju aj fyzicky napádal. Podľa nej ju tam držali len kvôli ich dôchodku a poškodený Q. navyše pre nich vykonával rôzne práce. O správaní sa obžalovaných voči nim nehovorila pred notárom, nakoľko sa bála, tri týždne bola hospitalizovaná aj v nemocnici vo Veľkom Krtíši odkiaľ sa vrátila späť k obžalovaným kvôli svojmu druhovi F. Q.. Na svojej výpovedi zotrvala aj pri konfrontácii s obžalovanými.
Svedok K. U. uviedol, že je susedom rodiny obžalovaných, koncom roka 2009 sa k obžalovaným prisťahovali dvaja ľudia a to muž menom F. a jedna slepá žena. Zo začiatku poškodení spávali v šope a asi po dvoch týždňoch poškodená musela ísť do nemocnice a po návrate už spávali v dome. Poškodených videl pohybovať sa len po dvore obžalovaných, ktorý je oplotený a za celý čas ich pobytu vo Vinici ich videl mimo dvora asi dvakrát až trikrát. V týchto prípadoch išli vonka len sami dvaja poškodený a nikto iný s nimi nešiel. Od poškodeného sa dozvedel, že obžalovaný mu bral dôchodok a v auguste 2010 obžalovaní odišli do Bratislavy a poškodených nechali vo Vinici bez peňazí, takže nemali čo jesť a poškodený chodil vyberať kontajnery. V jednom prípade svedok videl ako obžalovaný poškodeného fyzicky napadol, keď vyšiel pred bráničku. Na hlavnom pojednávaní navyše uviedol, že brána na dvore bývala vždy zamknutá na reťaz, rovnako uviedol, že poškodenú J. L. bila aj obžalovaná Š. A. a potom hovorila, že to bol poškodený Q. a podľa svedka sa obžalovaní aj pred svedkami vyjadrovali, že nebudú chodiť do práce, ale privedú si ľudí s dôchodkom, v dvoch prípadoch v mesiacoch apríl a máj 2010 videl ako obžalovaný pred poštou zobral dôchodok poškodenému a ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že obžalovaný ich nechce ani vidieť a ani celá dedina a predložil písomný dokument - petíciu občanov obce Vinica, ktorí majú zlé skúsenosti s rodinou A. z ulice P. Č.. XXX, nakoľko v obci rodina sa chová zle, vulgárne, nadávajú starším občanom, preto podpísaní občania žiadame, aby z našej obce rodina A. bola vysťahovaná. Pod tým sa nachádzajú mená a podpisy desiatich osôb.
Svedkyňa E. K. uviedla, že u obžalovaných v obci Vinica sa zdržiavala opakovane, pretože žila s ich synom P. A. F.. a odišla od nich preto, lebo menovaný ju bil. Naposledy sa tam zdržiavala od 03.05. do 01.06.2010. Podľa jej vyjadrenia obžalovaní mali naplánované poberať na ňu peniaze a to isté robili aj s poškodenými L. a Q.. Spočiatku sa k poškodeným správali slušne a neskôr ich oberali o peniaze, poškodení si pred ňou sťažovali, že nemajú ani korunu. Ďalej uviedla, že obžalovaný poškodenú aj fyzicky napadol, udrel ju, keď mala vypité a nechcela ísť spať, zo začiatku poškodení bývali v šope a po návrate poškodenej z nemocnice boli v izbe. V prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný P. A. prišiel s
návrhom spísať dohodu o plnomocenstve pred notárom, na hlavnom pojednávaní uviedla, že to navrhla sama poškodená a rozpory vo výpovedi nevedela prijateľne vysvetliť s tým, že nevie kto to vymyslel. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že poškodení pili alkohol aj s obžalovanými a poškodení si mohli brať jedlo, ktoré bolo nachystané.
Svedkyňa V. Z. vypovedala, že poškodený Q. chodil na poštu vyberať dôchodok, vo všetkých prípadoch s ním boli na pošte aj obžalovaní A., spoločne potom odišli a nevedela sa vyjadriť ako ďalej s peniazmi naložil. Poškodená J. L. vyberala peniaze z účtu, vtedy s ňou tiež chodili A.Á. a neskôr z účtu peniaze čerpal aj obžalovaný P. A. ako spoludisponent. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodení a obžalovaní boli ku sebe veľmi milí, poškodená L. aj chcela, aby bol jej dôchodok vyplácaný obžalovaným, nakoľko im verí, bola však poučená, že to nie je možné. Svedok P.. X. K., ktorý spísal s poškodenou a obžalovaným dohodu o plnomocenstve uviedol, že poškodená L. sama žiadala o spísanie plnomocenstva, trvala na tom a zápisnicu tak spísal na jej naliehanie, v prípade pochybností a zistenia, že sa nejedná o slobodný prejav jej vôle, by takúto notársku zápisnicu nespísal. Z výpovede svedkyne A. H. vyplynulo, že pracuje ako radca na oddelení dávok v hmotnej núdzi na ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši a v rámci svojej náplne navštevuje rodiny za účelom zistenia pomerov v rodine. Od mesiaca november 2009 bola dvakrát v rodine A., nakoľko úradu platí do tejto rodiny dávky v hmotnej núdzi, v obidvoch prípadoch a to vo februári a v júli 2010 bola iba pri bráne a počas druhej návštevy sa nachádzala na dvore celá rodiny a v tom čase tam videla sedieť nejakého muža so ženou, obžalovaná obidvoch zavolala ku svedkyni a predstavila ich s tým, že sú z Bratislavy, obaja poškodení sedeli na dvore na stoličkách, pili kávu, podľa svedkyne sa usmievali a svedkyňa nespozorovala u nich žiadne náznaky týrania.
Svedkyňa T. Š., predavačka v obchode vo Vinici vypovedala, že poškodený Q. chodil na nákupy s obžalovanými a takisto aj sám, niekedy kupoval na dlh, ktorý potom vyplatil obžalovaný A., s obžalovanými sa ku sebe správali priateľsky, poškodenú videla len vo dvore domu, keď prechádzala okolo, nevie o žiadnych sťažnostiach zo strany poškodených na obžalovaných. Obchod sa nachádza vo vzdialenosti asi 500 metrov od domu obžalovaných a v prípadoch keď poškodený Q. prišiel sám na nákup, tak ho nikto pred obchodom nečakal. V čase keď bola poškodená hospitalizovaná v nemocnici, tak svedkyňa obžalovaným požičala 20,- Eur na taxi a obžalovaní kúpili aj ovocie, pričom hovorili, že idú na návštevu za J.. Ďalšia svedkyňa O. Š. vypovedala, že ako živnostníčka prevádzkovala osobnú dopravu a obžalovaných viackrát vozila na poštu do Vinice, do Šiah ako aj na nákupy do Veľkého Krtíša a často krát s nimi chodievali aj poškodení Q. a L.. Podľa svedkyne boli medzi nimi dobré vzťahy, poškodení si nesťažovali na obžalovaných a na priamy dotaz svedkyne uviedli, že v Bratislave nemali kde bývať a vo Vinici sa cítia dobre, nakoľko majú zaistené bývanie aj stravu. Obžalovaní spoločne s poškodenou chodili pre dôchodok do Šiah a poškodená L. sama v aute odovzdala peniaze obžalovanému, spoločne kúpili aj prasa a robili zabíjačku. V dvoch prípadoch svedkyňa viezla obžalovaných na návštevu do nemocnice do Veľkého Krtíša za poškodenou, boli spoločne aj na návšteve v obci Slatina, kde poškodená požívala alkohol (podľa svedkyne pri ceste naspäť v aute viac rozprávala). Až po odchode poškodených z domu obžalovaných sa vyjadrili, že im tam nebolo dobre, ale svedkyňa sa ich na podrobnosti nepýtala a nevie z akého dôvodu odišli. Svedok F.. Š. J. vypovedal, že poškodený Q. bol asi dvakrát až štyrikrát u neho v ambulancii, svedok sa zaujímal aj o jeho životopis a dôvod prečo poškodení prišli do Vinice, poškodený vtedy uviedol, že obžalovaní ho prichýlili, lebo bol na ulici, podľa svedka mal poškodený vždy dobrú náladu, bol spokojný a nesťažoval si na nejaké nepríjemnosti. S poškodenou L. sa svedok stretol asi dvakrát, v jednom prípade bol na zavolanie obžalovaných aj na návšteve u nich doma, ani vtedy si poškodení nesťažovali. V jednom prípade obžalovaný A. aj doprevádzal poškodeného Q. do ambulancie.
Svedok M. Š., ktorý takisto so svojom motorovým vozidlom vozil obžalovaných aj s poškodenými uviedol, že sa správali ku sebe normálne, za cestu vždy platil obžalovaný, svedok bol aj doma u obžalovaných a nikdy nemal zlý pocit z ich správania voči poškodeným, asi dvakrát viezol do Bratislavy a späť s obžalovanými aj poškodenú L., poškodená v Bratislave sama dobrovoľne nastúpila do vozidla a svedkovi neutkvelo v pamäti žiadne neštandardné správanie zo strany obžalovaných, poškodená si nikdy na obžalovaných pred svedkom nesťažovala. Podľa svedka sa brána do dvora obžalovaných nezamykala, nakoľko sa nedala zatvoriť a svedok sa vyjadril, že videl poškodených aj v podnapitom stave. Svedok M. A. takisto vypovedal, že bránička do dvora u obžalovaných bola stále otvorená, poškodení chodili sami aj do dediny, chodieval k obžalovaným aj na návštevy v čase, keď tam bývali poškodení, takisto chodil aj do susedov a poškodených tak videl, zdravili sa a nikdy si na obžalovaných nesťažovali. Bol svedkom, keď si poškodení aj vypili a spievali. Ku vzťahu medzi svedkom K. U. a obžalovanými uviedol, že sa spolu nerozprávajú, nakoľko svedok U. kradne. Sused obžalovaných, svedok P. Ž. uviedol, že s poškodenými
sa zhováral, nikdy si na obžalovaných nesťažovali, nie je pravda, že by boli zamknutí v dome a aj sami sa prechádzali po dedine. Syn obžalovaných P. A. F.. vypovedal, že s poškodenými sa spoznal v Bratislave, nakoľko mali záujem kúpiť lacný domček tak ich doviedol do obce Vinica, poškodená L. sa pýtala obžalovaných či môže u nich bývať. Nie je pravda, že by poškodení bývali zamknutí, chodili sami na prechádzky, obžalovaný A. chodil s poškodeným Q. na poštu, ktorý mu odovzdával peniaze. Je pravda, že svedkyni K., ktorá s ním žila dal niekedy facku, avšak poškodených nikdy nebil. Svedok Ľ. Š. uviedol, že v krčme sa rozprávalo, že obžalovaný poškodených zamyká, on sám bol u nich na návšteve, bol prítomný, keď tancovali a spievali, samotná poškodená L. s ním tancovala, pred ním si na nič poškodení nesťažovali. Svedok videl, že poškodení chodili aj sami do dediny.
Svedok A. C. uviedol, že pracuje ako obchodný zástupca pre spoločnosť Provident Financial, koncom roku 2009 alebo začiatkom roku 2010 prišiel do rodinného domu obžalovaných, nakoľko mu volala poškodená J. L., ktorá mala záujem o pôžičku. Pri jednaní ju zastupovala obžalovaná Š. A., ktorá jej na jej žiadosť prečítala zmluvu, ktorú poškodená potom podpísala. Svedok potom chodil ku nim domov každý týždeň pre splátky, ktoré mu vyplácal obžalovaný A., prichádzal neohlásene, poškodených videl väčšinou sedieť na dvore, v jeho prítomnosti sa obžalovaní k poškodeným správali pekne. K účelu pôžičky poškodená pred ním nehovorila. Svedok F. H. uviedol, že chodieval na návštevy k obžalovaným dvakrát až trikrát do týždňa, obžalovaný sa k poškodeným správali dobre, poškodení si na nič nesťažovali, radi sa zabávali a vtedy sa podľa svedka aj pilo. Rovnako svedkyňa L. A. uviedla, že navštevovala obžalovaných a pred ňou si poškodení na nič nesťažovali.
Svedok D.. Š. K., starosta obce Vinica uviedol, že poškodených videl prvýkrát v júli alebo v auguste 2010, keď prišli na Obecný úrad do Vinici a sťažovali si na obžalovaných A., že ich bijú a nepustia ich von z domu a že im musia odovzdať dôchodky. Na základe ich tvrdenia svedok upovedomil OO PZ vo Vinici a poškodeným zabezpečil bývanie v objekte kúpaliska vo Vinici. Matrikárka Obecného úradu vo Vinici svedkyňa F. B. vypovedala, že asi v mesiaci februári 2010 prišli na obecný úrad poškodená L. spolu s obžalovanými A. s tým, že poškodená sa chce prihlásiť na trvalý pobyt a samotná poškodená sa vyjadrila, že chce s obžalovanými bývať. Podľa svedkyne dokonca niekto z nich tvrdil, že sú spolu aj v rodinnom pomere. V nasledujúcom období nemala o poškodených žiadne správy a až v júli 2010 prišli poškodení na obecný úrad a oznámili, že nechcú bývať u obžalovaných, že im tam nie je dobre, že ich obžalovaní bijú a berú im peniaze. V tom čase obžalovaní neboli doma, nakoľko odcestovali do Bratislavy. Na druhý deň prišli aj obžalovaní a povedali, že poškodených už u seba doma nechcú a svedkyňa tak poškodenú L. z trvalého bydliska odhlásila. Svedok E. G. uviedol, že v mesiaci apríl 2010 boli poškodení u neho dvakrát pre víno, prišli sami a za víno potom zaplatil obžalovaný A.. Svedkyňa J. A. vypovedala, že dňa 16.07.2010 prišli ku nim na návštevu do obce Čelovce obžalovaní, zdržali sa asi dve hodiny, pričom popíjali víno a spoločne potom odišli k obžalovaným do obce Vinica, kde pokračovali v dome obžalovaných v oslave až do rána 17.07.2010 a spolu s nimi pili aj poškodení F. Q. a J. L.. Na druhý deň videla, že obžalovaná dala poškodeným raňajky ako aj večeru. Z výpovede svedkyne B. B., poštovej doručovateľky vyplynulo, že v jednom prípade doručila dôchodok pre poškodeného Q., obžalovaní jej vtedy povedali, že poškodený je v nemocnici a chceli za neho dôchodok prevziať, svedkyňa to však odmietla a dôchodok uložila na pošte. Poškodený si následne prišiel pre dôchodok aj s obžalovaným A. a neskôr svedkyni hovoril, že v tom čase vôbec nebol v nemocnici, ale obžalovaní ho držali v dome a nemohol chodiť vonka. Pokiaľ ide o bránu, tak v jednom prípade bola brána zamknutá, v iných prípadoch podľa nej bola otvorená. Svedkyňa I. K. takisto poštová doručovateľka uviedla, že pokiaľ doručovala nejaké zásielky, tak videla poškodených u obžalovaných na dvore, ako aj v izbe, dôchodok si poškodený musel preberať sám na pošte, kde s ním chodili aj obžalovaní. Brána do dvora obžalovaných bola zamknutá iba vtedy, keď obžalovaní odišli do Bratislavy. Svedkyňa T. B.Í. sa k veci bližšie nevyjadrila, uviedla iba toľko, že počas hospitalizácie v Nemocnici vo Veľkom Krtíši bola na izbe s poškodenou L., nikdy sa však spolu nerozprávali.
Súd ďalej vykonal dokazovanie aj dohodou o plnomocenstve, ktorá bola spísaná s poškodenou J. L. a obžalovaným P. A. pred notárom JUDr. Pavlom Tóthom dňa 02.03.2010.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich súhrne súd nemohol dospieť k záveru o vine obžalovaných, ktorý by bol jednoznačný a nebolo by možné ho spochybniť. Obžalovaní trestnú činnosť popreli a v rozpore s ich obhajobou sú výpovede poškodených, svedka K. U. a sčasti svedkyne E. K.. Výpovede poškodených však spochybňuje skutočnosť, že v domácnosti obžalovaných žili viac ako 8 mesiacov, napriek viacerým možnostiam oznámiť nevhodné správanie obžalovaných (konanie pred
notárom, hospitalizácia poškodených v nemocnici, prípadne návštevy lekára v ambulancii) tak učinili až v júli 2010. Ich výpovede boli v niektorých častiach vyvrátené svedeckými výpoveďami napr. tvrdenie o nemožnosti odísť z domu obžalovaných, bolo preukázané, že chodili napr. sami na nákupy do predajne vo Vinici a takisto nebolo preukázané, že by brána do dvora bola neustále zamknutá a nemohli tak odísť. Pokiaľ ide o svedkyňu E. K., nie je možné vylúčiť vplyv násilného správania syna obžalovaných voči nej na jej výpoveď a navyše sa u nej vyskytli rozpory pokiaľ vypovedala o okolnostiach uzavretia dohody o splnomocnení obžalovaného pred notárom. Tieto rozpory svedkyňa nedokázala prijateľne vysvetliť. Výpoveď svedka K. U. vykazuje znaky zaujatosti voči obžalovaným, je v rozpore s výpoveďou ďalšieho suseda obžalovaných, svedka Ž., ktorý s poškodenými takisto prichádzal do styku a svedok U. sa pred súdom sám vyjadril, že obžalovaných nechce ani vidieť a mali by sa z dediny vysťahovať.
Okrem vyššie uvedenými skutočnosťami spochybnených výpovedí poškodených a svedkov U. a K. ďalšie dôkazy nepreukazujú konanie obžalovaných tak ako je uvedené v obžalobe a vzhľadom na existujúce pochybnosti nie je možné jednoznačne preukázať, že skutky, ktoré sú obžalovaným kladené za vinu sa stali. Podľa § 285 písm. a) Tr. por. boli preto obžalovaní spod obžaloby oslobodení.
Poškodená J. L. sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody riadne a včas, vzhľadom na oslobodzujúci výrok však musela byť so svojim nárokom na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaná na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní od jeho oznámenia odvolanie na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu.