Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Ps-3-2023.pdf
PDF · 97.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Ps/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Martin Špak, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o návrhu navrhovateľky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, takto
rozhodol:
I. O b m e d z u j e sa A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony to tak, že táto:
· nie je spôsobilá rozhodovať o mieste svojho pobytu, o tom, s kým chce žiť, rozhodovať o svojich spoločenských aktivitách, o svojom zamestnaní, vzdelávaní,
· nie je spôsobilá rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jeho hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
· nie je spôsobilá preberať, otvárať a čítať poštu, vybavovať si osobné záležitostí s úradmi, vykonávať samoobslužné činnosti, predovšetkým samostatne sa stravovať, obliekať a vykonávať ostatné rutinné denné záležitosti bez dozoru a pomoci druhej osoby,
· nie je spôsobilá vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony (napr. spisovať závet), dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie, záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke a úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie).
II. U s t a n o v u j e sa A. B., nar. XX.XX.XXXX, za opatrovníka E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovankyňu zastupovať, spravovať jej majetok a dbať pri tom na pokyny súdu a je povinná najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu o opatrovankyni a o nakladaní s jej majetkom.
III. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na súde návrh, ktorým žiada, aby súd obmedzil A. B., nar. XX.XX.XXXX na spôsobilosti na právne úkony a ustanovil ju za opatrovníka menovanej.
2. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila tým, že menovaná je nepočujúca, nerozpráva od narodenia. Je mentálne retardovaná. Nedokáže sa sama o seba postarať, rozhodovať sama o sebe. Má bludné predstavy a myšlienky. Vymýšľa si veci, ktorým potom verí. Obviňuje iných z vecí, ktoré sa nestali. Bezdôvodne sa jej menia nálady. Často je uzavretá do seba, plače, potom sa smeje bez príčiny. Má sťažený sociálny kontakt. Všade chodí v sprievode. Navštevovala základnú školu v Kluknave, teraz poberá invalidný dôchodok. Dňa 13.01.2022 sa jej narodil syn, F. B., o ktorého sa nedokáže postarať. V čase podania návrhu bola opäť tehotná.
3. Spolu s návrhom doručila navrhovateľka súdu lekársku správu MUDr. Lauka zo dňa 17.01.2023, ktorá preukazuje zdravotný stav menovanej, ktorej bola diagnostikovaná diagnóza F28 – psychotická epizóda a F70 – mentálna retardácia ľahkého stupňa. Na základe predloženého posudku A. G. zo dňa 27.10.2021 súd zistil, že menovaná má obojstrannú hluchotu.
4. Uznesením sp. zn.: 6Ps/3/2023-13 zo dňa 03.03.2023 súd ustanovil menovanej procesného opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní, a to jej otca, D. B., nar. XX.XX.XXXX.
5. Nakoľko navrhovateľka v podanom návrhu navrhla, aby ju súd pre prípad obmedzenia spôsobilosti A. B. na právne úkony ustanovil do funkcie opatrovníčky, súd zisťoval, či navrhovateľka spĺňa predpoklady pre výkon tejto funkcie.
6. Z lustrácie priestupkov súd zistil, že navrhovateľka sa dopustila len jedného priestupku – nepoužila prechod pre chodcov. Z lustrácie v registri trestov súd zistil, že navrhovateľka v ňom má jeden záznam, avšak osvedčila sa v skúšobnej dobe a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená. Zo správy Obce Richnava zo dňa 14.03.2023 súd o navrhovateľke nezistil žiadne negatívne informácie.
7. Za účelom zistenia skutočného stavu veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.07.2023, na ktorom vypočul navrhovateľku a pokúsil sa o výsluch osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkon sa koná. Navrhovateľka v rámci svojej výpovede opätovne poukázala na dôvody, pre ktoré podala svoj návrh. A. B. na otázky súdu nereagovala, krútila len hlavou, usmievala sa. Súd preto upustil od jej výsluchu a vykonal len jej vzhliadnutie.
8. Súd uznesením sp. zn.: 6Ps/3/2023-44 zo dňa 03.08.2023 ustanovil súdnu znalkyňu na účely vykonania znaleckého dokazovania a následného vypracovania znaleckého posudku.
9. Z lekárskej správy A. H. zo dňa 13.04.2023 súd opätovne zistil, že menovaná A. B. má trpieť na diagnózu F28 – psychotická epizóda a F70 – mentálna retardácia ľahkého stupňa.
10. Zo znaleckého posudku č. 78/2023 súdnej znalkyne MUDr. Henriety Hollovej, znalkyne v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: Psychiatria, mal súd preukázané, že menovaná je hluchonemá a trpí ľahkou mentálnou retardáciou a schizofréniou. Ide o psychické poruchy chronické. V závere podaného posudku znalkyňa určila okruh bežných životných situácií a úkonov, ktoré menovaná nie je schopná zvládnuť, resp. vykonávať, pričom súčasne uviedla, že ani vplyvom prostredia, v ktorom žije a ani ďalším vzdelávaním svoje doterajšie nezvládnuté schopnosti nie je spôsobilá odstrániť a získať zručnosti, ktoré už nemá.
11. Na pojednávaní dňa 20.11.2023 súd vypočul ustanovenú súdnu znalkyňu, pričom táto zotrvala na záveroch svojho znaleckého dokazovania. V rámci svojej výpovede uviedla, že A. B. vyšetrila vo svojej ambulancii dňa 24.08., kde sa dostavila v doprovode navrhovateľky. Znalkyňa mala k dispozícií zdravotnú dokumentáciu jej všeobecného lekára ako aj psychiatra. Zo zdravotnej dokumentácie podľa znalkyne vyplýva, že menovaná je od narodenia hluchonemá, zaškolená bola v osobitnej škole, čo predpokladá ľahkú mentálnu retardáciu, ktorá bola prítomná a bola aj v čase súdnoznaleckého vyšetrovania. Po pôrode došlo k zmene psychického stavu. Rozvinulo sa u nej psychotické ochorenie, schizofrénneho typu. Ide o tzv. navrúbenú schizofréniu. Mentálna retardácia aj navrúbená schizofrénia sú ochorenia chronické. Menovaná nie je schopná samostatnej existencie a vo všetkých dotazovaných oblastiach znalkyňa doporučila obmedzenie. Teda trvá na záveroch znaleckého posudku tak, ako bol v písomnej forme podaný súdu.
12. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
13. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
14. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
16. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.
17. Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
18. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
19. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.
20. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
21. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
22. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
23. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
24. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
25. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
26. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu
a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
27. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
28. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná menovaná je hluchonemá a trpí ľahkou mentálnou retardáciou a schizofréniou. Ide o psychické poruchy chronické. Podľa ustanovenej znalkyne menovaná nie je schopná rozhodovať o mieste svojho pobytu, o tom, s kým chce žiť, rozhodovať o svojich spoločenských aktivitách, o svojom zamestnaní, vzdelávaní, rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jej hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, preberať, otvárať a čítať poštu, vybavovať si osobné záležitostí s úradmi, vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony (napr. spisovať závet), dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie, záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke a úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie). Podľa súdnej znalkyne ani vplyvom prostredia, v ktorom žije a ďalším vzdelávaním svoje doterajšie nezvládnuté schopnosti nie je schopná odstrániť a získať zručnosti, ktoré doteraz nemala.
30. Tieto skutočnosti preto podľa názoru súdu nasvedčujú, že táto osoba, v prípade, ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.
31. Na základe uvedeného preto dospel súd k záveru, že tento zdravotný stav odôvodňuje obmedzenie menovanej v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo výroku tohto rozsudku.
32. Súd ustanovil menovanej za opatrovníka navrhovateľku – jej matku, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, pričom iná vhodná osoba, predovšetkým z radov príbuzných na výkon uvedenej
funkcie nebola súdom zistená. Súčasne súd vymedzil rozsah, v ktorom bude opatrovníčka menovanú zastupovať, ako aj uložil jej povinnosť podávať súdu pravidelné správy o výkone funkcie.
33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
35. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh. 37. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.
38. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
39. V predmetnej veci podal návrh na obmedzenie A. B., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľka – E. B., nar. XX.XX.XXXX – jej matka. Zo záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. Henriety Hollovej, vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu vyplynulo, že menovaná je hluchonemá a trpí ľahkou mentálnou retardáciou a schizofréniou. Ide o psychické poruchy chronické. Tento zdravotný stav menovanej podľa uvedených záverov odôvodňuje ju obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnou znalkyňou bližšie popísaných v znaleckom posudku. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne bezdôvodný a teda táto nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnej znalkyni. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.