Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-336-2008.pdf
PDF · 84.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/336/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. K. B., S. X/XX, proti odporcovi U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpenému JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Sabinov, Ružova 10, o odstránenie stavby takto
rozhodol:
z r i a ď u j e vecné bremeno na parcele D. Č.. XXX/X o výmere 10 m2, ktorá vznikla odčlenením z parc. D. Č.. XXX zapísanej na LV č. XXX v k.ú. O. geometrickým plánom Ing. Q. S. č. XX/XXXX zo dňa 10.02.2012 úradne overeného Správou katastra W. dňa 20.02.2012 pod č. F. spočívajúce v povinnosti trpieť umiestnenie stavby plota postaveného na parcele D. Č.. XXX/X o výmere 10 m2, ktorý tvorí oplotenie parcely D. Č.. XXX/X,
odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 120 Eur ako náhradu za zriadenie vecného bremena, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 191,10 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
odporca n e m á právo na náhradu trov konania,
odporca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 216,64 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Prešov.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.11.2008 v znení jeho doplnenia doručeného súdu 19.03.2009 navrhovateľ žiadal, aby odporca postavený plot zbúral a dal pozemok do pôvodného stavu, prípadne poskytol finančnú náhradu za pozemok plus za hodnotu múrika, ktorý by musel zbúrať a postaviť si nový plot ako aj o náhradu všetkých nákladov, ktoré s týmto mal spojené.
Odporca uviedol, že má snahu sa mimosúdne dohodnúť s navrhovateľom, a že tento sa s ním dohodol o postavení plota tak, aby stred plota bol na hraničnej čiare.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením výpisu LV č. XXX v k. ú. O., situačných plánov navrhovateľa, stavebného povolenia zo dňa 05.06.1996, rozhodnutia o umiestnení stavby, znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. O., správ realitných kancelárií, správy Obce O., geometrického plánu Ing. Q.Š. S. č. XX/XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXX o výmere 1146 m2 ornej pôdy v k. ú. O.. Vlastníkom pozemku par. č. XXX/X v k. ú. O.S. je odporca, jedná sa o susedné pozemky. Na pozemku parc. č. XXX/X je postavená stavba - rodinný dom patriaci odporcovi. Následne odporca vykonal stavbu oplotenia medzi jeho pozemkom a pozemkom navrhovateľa, pričom zo znaleckého dokazovania bolo preukázané, že časť predmetného plota o výmere 10 m2 je postavená na parcele navrhovateľa. Táto parcela o výmere 10 m2 pod č. XXX/X vznikla odčlenením z parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX na základe geometrického plánu Ing. Q. S. č. XX/XXXX. Na tejto parcele je postavená stavba plota patriaceho odporcovi, ktorý zasiahol do pozemku navrhovateľa v prednej časti v šírke 25 cm a v zadnej časti v šírke 9 cm, v celkovej dĺžke 36,53 m, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. X. O..
Navrhovateľ nedal súhlas na výstavbu plota na svojom pozemku a žiadal tento odstrániť ako cudziu stavbu. Hodnota plotu predstavuje asi 2000 Eur. Tento bol postavený svojpomocne odporcom. Hodnota pozemku navrhovateľa činí maximálne 12 Eur za m2 v zmysle potvrdenia realitných kancelárií.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).
Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 veta prvá OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľa tým, že zriadil stavbu na cudzom pozemku bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti súd má za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia o tom, že mu navrhovateľ dal súhlas na postavenie plota tak, aby bol postavený na hranici pozemkov. Toto dôkazné bremeno zaťažovalo odporcu, ktorý predniesol toto tvrdenie a jeho neunesenie znamená to, že súd mal za preukázané, že došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku. Samotná skutočnosť, že stavba bola ohlásená na obecnom úrade ako drobná stavba, neznamená, že nejedná sa o stavbu neoprávnenú, nakoľko bolo preukázané, že stavba zasahuje do pozemku navrhovateľa.
Pokiaľ sa týka rozsahu zastavania pozemku navrhovateľa, túto skutočnosť mal súd preukázanú znaleckým posudkom znalca Ing. X. O.Ň., preto súd považoval za nadbytočné a nehospodárne nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie na otázku rozsahu zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa. Znalec vo svojom znaleckom posudku podrobne a výstižne popísal metódy, ktoré použil pri zameraní stavby a týmto spôsobom dostatočne odôvodnil svoje závery, o ktoré sa súd opieral pri rozhodnutí vo veci. Aj vzhľadom na hodnotu predmetu sporu súd považoval za nehospodárne doplňovať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom tak ako to žiadal navrhovateľ.
Bolo teda preukázané, že rozsah zásahu odporcu do pozemku navrhovateľa činí 10 m2, na ktorých je postavený plot tvoriaci hranicu medzi pozemkami účastníkov konania. Navrhovateľ žiadal o odstránenie stavby, pričom v danom prípade súd nie je viazaný návrhom na začatie konania, pričom súd môže
usporiadať vzťahy medzi účastníkmi konania tak, že nariadi odstránenie neoprávnenej stavby, alebo prikáže neoprávnenú stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, alebo usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, ak neprichádza do úvahy odstránenie stavby ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku ináč, t. j. zriadením vecného bremena.
Súd považoval za neúčelné odstránenie stavby z pozemku navrhovateľa vzhľadom na rozsah zásahu odporcu, pričom z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že plot odporcu zasahuje v prednej časti do pozemku navrhovateľa v rozsahu 25 cm a v zadnej časti v rozsahu 9 cm. Jedná sa teda len o časť plota, ktorého hodnota je minimálne 2000 Eur, pričom hodnota zastavanej pôdy činí asi 120 Eur. Súd má za to, že táto najprísnejšia sankcia nie je dôvodná. Použitie tejto sankcie by bolo odôvodnené len v tom prípade, ak by stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný jednoznačne, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. Odporca tvrdil, že samotný plot staval na výzvy navrhovateľa a tento súhlasil s jeho umiestnením, no tieto skutočnosti potom nebol schopný preukázať v konaní. Súd rozhodoval o tejto otázke s prihliadnutím na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, ale aj k tomu, či vlastník stavby, resp. jeho rodina, stavbu užíva efektívnym spôsobom a aký je rozsah zastavaného pozemku. Pri porovnaní hospodárskej a inej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, v porovnaní s možnosťou ďalšieho využitia uvedeného pozemku, ktorý bol zastavaný súd má za to, že nie je dôvodné pristúpiť k odstráneniu tejto stavby. Súd tiež prihliadol ku konaniu navrhovateľa, ktorý, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, starostlivo premeriaval osadenie domu na pozemku navrhovateľa a taktiež na to, že v prípade dlhodobej výstavby plota mal možnosť zakročiť proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie. Nepochybne navrhovateľ vedel o tom, že odporca realizuje oplotenie medzi ich pozemkami, pričom nepreukázal vážny dôvod, podľa ktorého sa ani na príslušnom stavebnom úrade, ani na súde, nedomáhal zastavenia stavebných prác. Z týchto dôvodov súd má za to, že jedná sa určitým spôsobom o šikanózne konanie navrhovateľa a rozhodnutie o odstránení stavby by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov. Na tieto zásady prihliada aj Ústavný súd pri rozhodovaní o takýchto sporoch.
Pokiaľ sa jedná o druhú možnosť usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania, a to prikázanie neoprávnenej stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, táto možnosť neprichádzala do úvahy, nakoľko o to neprejavil navrhovateľ záujem, čo vzhľadom na charakter stavby je aj logické.
Z týchto dôvodov súd pristúpil k usporiadaniu pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby tak, že zriadil vecné bremeno na zastavanej parcele, ktoré spočíva v povinnosti vlastníka pozemku trpieť stavbu plota postaveného na tomto pozemku, a to za primeranú náhradu. Primeranou náhradou podľa názoru súdu je suma 120 Eur, ktorá sa rovná kúpnej cene 10 m2 v uvedenej lokalite, tak ako to vyplýva zo správ realitných kancelárií. Táto suma 12 Eur bola maximálnou sumou, ktorú uvádzali realitné kancelárie za pozemky v uvedenej lokalite, no súd mal za to, že vzhľadom na charakter prípadu je nutné rozhodnúť o výške primeranej náhrady v rámci jej maximálneho stanovenia, nakoľko táto suma má kompenzovať stratu oprávnení vlastníka tohto pozemku v maximálne možnej miere.
Pokiaľ sa týka samotného petitu návrhu, tento bol špecifikovaný navrhovateľom na základe výzvy súdu, čo je zrejmé z obsahu jeho podania zo dňa 14.03.2009 doručeného súdu dňa 19.03.2009. Z uvedeného podania, ktoré bolo súdu predložené na výzvu, aby navrhovateľ špecifikoval to, čoho sa domáha vyplýva, že po dôvodoch, ktoré uviedol navrhovateľ na strane 2 jasne uviedol, čo žiada od súdu, aby rozhodol. Následne túto skutočnosť potvrdil navrhovateľ aj na pojednávaní dňa 18.12.2009, kde predniesol, že sa zmenenou žalobou domáha len určenia, či sa plot odporcu nachádza na jeho pozemku alebo nie s tým, že dažďové vody nie sú predmetom tohto konania. Z týchto dôvodov súd mal za to, že petit návrhu je jasne špecifikovaný a konal len o tomto.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 3 O.s.p., keď rozhodnutie záviselo od úvahy súdu, preto súd priznal navrhovateľovi, aj napriek skutočnosti, že súd rozhodol inak ako sa tento domáhal, právo na náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 191,10 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, zloženej zálohy vo výške 50 Eur na trovách znalečného a cestovnom W. K. B. - V. a späť 4 krát, nakoľko sa navrhovateľ zúčastnil na štyroch pojednávaniach tunajšieho súdu dňa 19.06.2009, 18.12.2009, 27.04.2011 a 22.02.2012 s tým, že jedna cesta tam a späť činí 10.40 Eur. Súdu z úradnej činnosti bolo známe, že cestovné V. - W. K. B., jedna cesta, činí autobusom 4,20 Eur a miestna preprava v meste V. činí 0,50 Eur za jednu jazdu, teda cesta tam a späť predstavuje sumu 10,40 Eur. Za 4 cesty to je 41,60 Eur. Ostatné výdavky, ktoré uplatnil
navrhovateľ, a to za poštovné, za doporučené listy, ktorými sa sťažoval na priebeh konania a námietky predložené Krajskému súdu v V., súd nepovažoval za účelné vo veci.
Neúspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pričom ho zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 216,64 Eur na vyplatenom znalečnom, nakoľko odporca bol neúspešný v konaní podľa § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že u neho neboli zistené predpoklady o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.