Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-56-2008.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/56/2008
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. G. XXX/XX X.právneného G. L., B..K.., Y. X, E., P. XXXXXXXX proti povinnej B. A., H..XX.X.XXXX, C. O. XXXX/X, K. H. N. o vymoženie sumy 226,45 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 56,- Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 28.1.2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vykonanie exekúcie, predmetom ktorého bolo vymoženie sumy 226,45 Eur s príslušenstvom. K návrhu pripojil exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 7104/07 zo dňa 19.10.2007 vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 19.2.2008. V priebehu exekučného konania na výzvu súdu predložil oprávnený súdu Zmluvu o finančnom prenájme č.XXXXXXXXXX zo dňa 1.2.2007 uzatvorenú medzi ním a povinnou, ktorá bola podkladom rozhodcovského rozsudku.
Povinná dňa 3.10.2011 podala súdu návrh na zastavenie exekúcie, v návrhu uviedla, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania bola dňa 6.2.2009 uhradená priamo oprávnenému. Súdny exekútor na výzvu súdu dňa 4.1.2010 súdu oznámil, že v tomto exekučnom konaní neboli vymožené žiadne finančné prostriedky.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého súd môže o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že zmluva o finančnom prenájme č.XXXXXXXXXX zo dňa 1.2.2007 a na ňu nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky finančného prenájmu spoločnosti, uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to ako v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak i v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy sa nemôže odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Táto je obsiahnutá ako v zákone o spotrebiteľských úveroch, tak aj v Občianskom zákonníku. Podľa ust. §-u 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o finančnom prenájme, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku resp. v normách z ktorých tento vychádza . Táto zmluva však túto požiadavku nerešpektovala.
Naviac, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Podľa bodu 40. Zmluvy o finančnom prenájme, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Zmluvné strany sa dohodli, že ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. Z uvedeného vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samotnému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vopred vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Ustanovenie v zmluve o finančnom prenájme, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992Zb.), ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.
V danom exekučnom konaní je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. (§ 39, § 53 ods.5, § 45 ods.1 písm.c/ ods.2 ZoRKR/. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pritom neskúmal tvrdenia povinnej o úhrade pohľadávky priamo oprávnenému, keďže v danom prípade podkladom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, takže exekúcia musela byť zastavená bez ohľadu na to, či pohľadávka bola uhradená.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré právom nedovolené a odporuje dobrým mravom a s prihliadnutím k tomu, že v danom prípade nie je možné oddeliť nedovolené plnenie od ostatného vymáhaného plnenia, súd exekúciu v plnom rozsahu zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného, ktorý tým, že v konaní predložil nespôsobilý exekučný titul zavinil to, že exekúcia musí byť zastavená. Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 56,- Eur.
Keďže exekučné konanie bolo začaté pred 1.5.2008, odmena súdneho exekútora sa určuje podľa dovtedy platného znenia vyhlášky, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 1, písm. b/ a § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. za 4 úkony á 3,32 Eur /získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz/ t.j. 13,28 Eur, a podľa § 6 cit. vyhlášky za zriadenie exekučného záložného práva odmenu 33,19 Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa uvedená odmena o príslušnú DPH, 46,47 Eur + 20% DPH, spolu t.j. 55,76 Eur. Trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi tak po zaokrúhlení v zmysle § 26 vyššie citovanej vyhlášky činia spolu 56,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch
vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutia
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.