Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/105/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa SKP, k.s. so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o, „v konkurze" so sídlom Košútská 1342, 925 21 Sládkovičovo IČO: 36 814 148, právne zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom AK so sídlom Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX v konaní o zaplatenie 782,68 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 01.08.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 782,68 eur z dôvodu kapitalizovanej zmluvnej pokuty.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel dňa 24.10.2001 so spoločnosťou DRUKOS, a.s., zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a.s., dodať odporcovi hnuteľné veci špecifikované v zmluve a záväzok odporcu zaplatiť nájomné. Pôvodne dohodnutý predmet a podmienky kúpy boli upravené Dodatkom k zmluve zo dňa 3.12.2001, pričom výška nájomného bola dohodnutá na sumu 584,87 eur. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami sa odporca pri omeškaní zaviazal zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Pohľadávka

bola viacerými zmluvami po postúpení pohľadávok postupovaná, a to až na navrhovateľa. Odporca sa zaviazal zaplatiť pôvodnému veriteľovi peňažné plnenie v celkovej výške 584,87 eur, a to nultú splátku vo výške 0 eur a 12 mesačných splátok každú vo výške 48,76 eur. Odporca svoju povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 535,35 eur. Tento nárok bol priznaný platobným rozkazom Okresného súdu v Starej Ľubovni v konaní sp. zn. . Navrhovateľ si prostredníctvom tohto návrhu uplatňuje právo na zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zaplatiť vyššie uvedený záväzok riadne a včas, a to za obdobie 4 rokov spätne od spísania návrhu, t.j. zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 535,35 eur od 15.7.2007 do 15.7.2011 (omeškanie 1462 dní).

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 11.10.2011 doplnil návrh o právnu argumentáciu, pre ktorú by súd mal jeho návrhu vyhovieť s doložením rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedol, že uzavrel so spol. DRUKOS, a.s., zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci a je pravdou, že o istine bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ako to uvádza navrhovateľ. Uplatnenú zmluvnú pokutu však považoval za neprimeranú vzhľadom na to, že dosahuje 36,5 % ročne, pričom kapitalizovaná pokuta (782,68 eur) presahuje uplatnenú istinu (535,35 eur).

Navrhovateľ sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti. Keďže navrhovateľ nežiadal pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu, súd prejednal vec v jeho neprítomnosti v súlade s

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov, najmä zmluvou o nájme číslo XXXXXXXXX zo dňa 24.1.2001, predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok, so spisom tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa, spol. DRUKOS, a.s., uzavrel s odporcom dňa 24.10.2001 zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. XXXXXXXXX, na základe ktorej odovzdal odporcovi do nájmu hnuteľné veci špecifikované v zmluve a odporca sa zaviazal uhradiť celkový nájom vo výške 487,95 eur (14 700,-Sk), a to nultú splátku vo výške 0 eur a 12 mesačných splátok, každú vo výške 40,66 eur (1 225,-Sk). Dodatkom k zmluve zo dňa 3.12.2001 strany dohodli zmenu cenu predmetu nájmu, v dôsledku čoho sa celkový nájom zvýšil na sumu 584,87 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť 12 mesačnými splátkami po 48,76 eur (1 469,-Sk). Spoločnosť DRUKOS, a.s., si v konaní vedenom na tunajšom súde uplatnila voči odporcovi dlžnú istinu vo výške 16 128,-Sk (535,35 eur) s 11% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.10.2002 do zaplatenia a trovy konania. Súd jej návrhu platobným rozkazom č.k. -10 zo dňa 15.8.2005 vyhovel. Následne zmluvami o postúpení pohľadávok bola pohľadávka postúpená s príslušenstvom zo spol. DRUKOS, a.s., na L. B., tento postúpil pohľadávku spol. MEDITION KMCH, s.r.o., táto následne spoločnosti Ivaco Consultants Limited so sídlom na Seychelles a táto spoločnosti AKROPOLIS estates, s.r.o., ktorá zmenila obchodné meno na KFZ Sys, s.r.o. Podľa tvrdení

navrhovateľa odporca do dnešného dňa nesplnil ani čiastočne svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená vyššie uvedeným platobným rozkazom.

Podľa , o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa , o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa (ďalej len „“) účinného od 1.4.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a účinného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a účinného od 1.1.2008 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa účinného od 1.1.2008 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa účinného od 1.1.2008 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa účinného od 1.1.2008 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa účinného od 1.1.2008 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob je určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Obč. zák. ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný platiť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa Čl. 1 bod. 4 prvá veta VOP pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou splátky kúpnej ceny podľa čl. 1 bod 2b, je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný.

Zmluvné strany uzavreli zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci, pričom právny predchodca navrhovateľa zaplatil za odporcu kúpnu cenu tovaru, ktorú sa zaviazal splácať v dohodnutých splátkach. Zmluvné strany teda uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa tovaru na splátky. Aj keď v čase uzavretia zmluvy neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, je nepochybné, že účastníci uzatvárali zmluvu na predtlačenom vzore spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré odporca nemohol ovplyvniť. Taktiež je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa vystupoval v rámci predmetu svojho podnikania, kým odporca ako fyzická osoba nepodnikateľ uspokojoval nákupom tovaru svoje osobné potreby. čiže za súčasného stavu by išlo o spotrebiteľskú zmluvu.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do s účinnosťou od 1.apríla 2004 v piatej hlave

začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až 60). Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1.apríla 204 (§897f ods. 3) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3 (§ 879f ods. 4 uvedeného zákona).

Súd sa zaoberal otázkou primeranosti a vyváženosti vzťahov medzi zmluvnými stranami a dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami neboli primerané a vyvážené vzťahy a že táto neprimeranosť a nevyváženosť je v neprospech odporcu.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody, má funkciu preventívnu, uhradzovaciu ale aj sankčnú. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

Súd vychádza z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. I. bodu 4 všeobecných obchodných podmienok by malo v súčasnosti povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. a , keďže v tomto prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie (dnes spotrebiteľskej) zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie kupujúceho k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s predávajúcim vstúpiť do zmluvného vzťahu. Ak je totiž splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Súd je na to vo veciach spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečené výhradou vlastníctva a ešte aj ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty, a to vo výške 0,1% denne, čo je 36,5 % ročne z dlžnej sumy, je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán. Aj keď je pravdou, že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, súd prihliadal na skutočnosť, že výška požadovanej zmluvnej pokuty v spojení s už priznaným úrokmi z omeškania by dosahovala výšku 47,50% ročne. Vychádzajúc

z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu v zmysle ustanovenia požívať právnu ochranu

a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 1010.2011 vyjadril svoj názor, že zmluvná pokuta 0,1% denne z dlžnej sumy je primeraná sankcia aj vzhľadom na názory niektorých krajských súdov priložených k vyjadreniu. Zároveň aj pri hodnotení uzavretej zmluvy v kontexte o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorého ustanovenia podľa názoru navrhovateľa je možné aplikovať aj na daný vzťah, je táto pokuta primeraná. Poukázal na ust. , nar. vlády č. s tým, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnená pred omeškaním odporcu bola 60,23 %, teda maximálna výška všetkých sankcií v prepočte na rok nesmie presahovať 70,23 % ročne (60,23 % + 10 %). Navrhovateľ si pritom v prepočte uplatnil zmluvnú pokutu iba vo výške 36,5 % ročne.

K názoru navrhovateľa je potrebné dodať, že ust. nar. vlády SR č. , ktoré upravuje sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, upravuje výšku sankcií tak, že tieto nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Navrhovateľ pri svojom výklade uvedeného ustanovenia sa jednostranne zameral na výšku sankcií vypočítanú len podľa priemernej RPMN, ale opomenul druhú časť vety, že tieto sankcie súčasne nemôžu prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Zo slova „súčasne“ teda vyplýva, že sankcie môžu dosahovať maximálne výšku nižšej výmery vypočítanej buď podľa priemernej RPMN alebo podľa 3-násobku úrokov z omeškania.

Za súčasnej výšky zákonných úrokov z omeškania vo výške 9% ročne by v súčasnej dobe maximálne sankcie mohli dosiahnuť 27% ročne, ak by súd zobral za základ úrok z omeškania priznaný právnemu predchodcovi navrhovateľa v platobnom rozkaze, táto výška by dosahovala 33% ročne (11% x 3). Tieto výšky sankcií by boli maximálnou výškou sankcií bez ohľadu na výšku priemernej RPMN, keďže táto je vyššia.

Aj z tohto pohľadu sa potom uplatňovaná zmluvná pokuta javí ako neprimeraná, a to naviac s prihliadnutím na skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa už bol priznaný úrok z omeškania, teda o tento by sa ešte zmluvná pokuta musela znížiť.

Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie a bránenie svojho práva. Odporca si však náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15

dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.