Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-14-2012.pdf
PDF · 72.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9P/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. Č.. XXXX/XXX, X. N., okres V. a I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. X, XXX XX N., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania v nasledovnom znení:
Otec maloletej S. N., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na jej výživu zvýšeným výživným vo výške 100,-eur mesačne, a to vždy do každého 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc od 22.02.2012 do budúcna, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C 101/1996-32 zo dňa 08.08.1996 vo výroku o určení výživného na maloletú S. N..
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania v súdenej veci bolo zvýšenie výživného na maloletú S. N., nar. XX.XX.XXXX voči otcovi, na návrh matky.
Súd rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd mal v konaní preukázané, že matka maloletej je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi od 01.02.2004 doposiaľ, pričom v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX eur mesačne. Okrem toho matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 22,01 eur. Medzi výdavky matky maloletej patrí úhrada dane z pozemkov, dane zo stavieb, dane za psa, poplatok za detský hrob a dvojhrob v celkovej výške 19,55 eur ročne, úhrada poistky maloletej vo výške 10,03 eur mesačne, zálohová platba za elektrinu vo výške 78,-eur mesačne, koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eur mesačne. Okrem toho matka platí úhradu za vodné a stočné. Matka inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletej S. N. nemá. Maloletá študuje na N. Š.H. v V., kde ona denne dochádza, pričom cena spiatočného cestovného lístka z domu do školy a späť stojí 0,86 eur denne. Maloletá je zdravá, s ňou nie sú spojené žiadne zvýšené výdavky. Ona má iba bežné výdavky na stravu, ošatenie a obutie. Maloletá dcéra poberá štipendium vo výške 33,-eur mesačne. Maloletá užíva internetové služby, za ktoré sa platí suma 10,-eur mesačne.
Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti A. akciová spoločnosť, kde dosiahol čistú priemernú mesačnú mzdu za obdobie od februára 2011 do januára 2012 vo výške XXX,XX eur. On pracuje asi 15 km od miesta svojho bydliska, pričom on do práce dochádza autom a mesačne spotrebuje na pohonné hmoty sumu 120,-eur. On uhrádza zálohové platby za elektrinu vo výške 30,-eur mesačne. Súčasne platí domovú daň a poplatok za odvoz komunálneho odpadu do výške 30,14 eur ročne. Na vykurovaciu sezónu v období roku 2011 - 2012 zaplatil za uhlie sumu 236,19 eur a sumu 61,82 eur. On býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Vzhľadom na vyššie uvedené príjmy rodičov ako aj odôvodnené výdavky maloletej S. N. pri prihliadnutí na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletej mal súd za to, že uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletej a preto ju rozsudkom schválil.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.