Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-5-2012.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti o maloletú X. P., nar. X. X. XXXX a maloletú G. P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené opatrovníkom I. J., R. Y. a K. v J. - S., deti rodičov A. H., nar. X.. X. XXXX, bytom P., XX. C. X/X a E. P., nar. XX. X. XXXX, bytom F. P., X. XXX, zast. E.. G. E., advokátom so sídlom G. X, L., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. októbra 2011, č.k. 13P/380/2011-44, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrhy rodičov a to návrh matky na zvýšenie výživného ako aj návrh otca na zníženie výživného. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom upravovaná v konaní 13P 497/2008 rozsudkom zo dňa 19. 11. 2008. V čase tejto úpravy výživného otec detí začal pracovať u O. R. J., kde zarábal priemerne 16435,- Sk t.j. 545,54 eur a bolo mu vyplácané stravné priemerne vo výške 9607,- Kč. Matka detí v tom čase vykonávala práce na základe uzavretej dohody o vykonaní práce, kde zarábala priemerne 282,15 eur, pričom maloleté deti boli o tri roky mladšie. Týmto rozhodnutím bola otcovi vyživovacia povinnosť voči deťom znížená na sumy 99,58 eur a 66,39 eur. K zníženiu vyživovacej povinnosti otca došlo z toho dôvodu, že v prechádzajúcom období pracoval v zahraničí a výška príjmov v zahraničí zodpovedala výške vyživovacej povinnosti stanovenej v konaní 6C 115/2007. V súčasnej dobe otec detí pracuje v O. K. a od 7. 2. 2011, kde zarába priemerne 7032,- Kč. Jeho zamestnávateľ oznámil súdu, že okrem uvedených príjmov sú mu vyplácané cestovné náhrady a v mesiaci júli 2011 mu bola vyplatená aj náhrada nocľažného. Tieto cestovné náhrady sú v rozpätí od 3874,- Kč do 7121,- Kč. Matka maloletých detí očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, od septembra je práceneschopná a vyplácajú sa jej nemocenské dávky vo výške 170 eur. Porovnal pomery v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnej dobe a dospel preto k záveru, že nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu posledného rozhodnutia o úprave výživného. Otec dosahuje síce nižšie zárobky než tomu bolo v čase poslednej úpravy, avšak súd prihliadol aj na vyplácanú výšku náhrad, a preto nevidel dôvody na zvýšenie a ani na zníženie výživného.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že výživné na maloleté deti bude znížené na sumu 30 eur na každé dieťa. V odvolaní poukazoval na to, že naposledy bolo upravené výživné v r. 2008, kedy súd vychádzal zo zárobku otca vo výške 16435,- Sk, t.j. 545,54 eur, avšak v súčasnosti otec maloletých detí zarába priemerne 7032,- Kč + cestovné náhrady, ktoré sa však v zmysle Zákona o cestovných náhradách ako aj Zákonníka práce nepokladajú za príjem a sú určené a viazané výhradne
na osobu otca detí a preto ich nemožno posudzovať ako príjem. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči J. V., nar. X. X. XXXX vo výške 30 eur. Býva spolu s družkou, ktorá má vo výchove 11-ročného syna, v prenajatom byte za ktorý platia 9000,- Kč mesačne. Vyslovil preto presvedčenie, že došlo k takej zmene pomerov na strane otca maloletých detí, ktoré odôvodňuje zníženie výživného na sumu 30 eur na každé dieťa.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Rozhodnutia súdov o výživnom na maloleté deti možno na rozdiel od ostatných súdnych rozhodnutí v prípade, ak nastane zmena pomerov zmeniť a to ako na návrh niektorého z rodičov, tak aj bez návrhu. Umožňuje to ust. § 78 Zákona o rodine podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže pritom nastať najmä plynutím času ako na strane osoby oprávnenej pre výživné (maloleté dieťa) a to jednak v dôsledku nárastu odôvodnených potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom alebo zmeny typu školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje a rovnako aj na strane osoby, ktorá je povinná výživné poskytovať a to predovšetkým v dôsledku zvýšenia alebo zníženia príjmu, ktorý dosahuje, prípadne inej zmeny majetkových alebo aj osobných pomerov tejto osoby a rovnako aj v porovnaní s pomermi majetkovými, zárobkovými a osobnými druhého rodiča maloletého dieťaťa.
V prejednávanej veci matka maloletých detí návrhom, ktorý podala na súd 27. 7. 2011 domáhala sa zvýšenia výživného na maloleté deti s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula už doba 3 rokov, odkedy sú deti staršie, narastajú ich potreby a to najmä u maloletej X., ktorá začala navštevovať strednú školu. Ďalej uviedla, že z vlastného príjmu nemôže zabezpečovať potreby detí, prípadne len v minimálnom rozsahu, pretože jej príjem predstavuje len nemocenské dávky vo výške 170 eur mesačne.
Otec maloletých detí reagoval návrhom na zníženie výživného s poukazom na zmenu svojich zárobkových pomerov s tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k poklesu jeho príjmu a pribudla mu aj ďalšia vyživovacia povinnosť vo výške 30 eur mesačne k ďalšiemu dieťaťu.
Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil na jednej strane zmenu pomerov otca maloletých detí a zároveň vo vzájomnej súvislosti so zmenou pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie a rozhodol správne, keď nevyhovel ako návrhu matky na zvýšenie výživného, tak návrhu otca na zníženie výživného.
Kritéria pre plnenie vyživovacej povinnosti k deťom sú upravené v ust. § 62 Zákona o rodine. V odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V zmysle odseku 4 sa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ ide o výživné v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima, na ktorú navrhuje znížiť otec výživné, tak v zmysle odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, takéto výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, t.j. aj taký rodič, ktorý nedosahuje žiaden príjem.
V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na strane otca maloletých detí došlo v porovnaní s rokom 2008, kedy bolo naposledy upravované výživné, k poklesu jeho príjmu. Naďalej však dosahuje príjem 7032,- Kč a sú mu vyplácané cestovné náhrady v rozpätí od 3874,- Kč do 7121,- Kč. Aj keď tieto náhrady nie sú príjmom zamestnanca v pravom slova zmysle, pri určovaní výživného je nevyhnutné prihliadať aj na takéto príjmy, pretože povinný rodič si z nich aj keď len čiastočne, uhrádza svoje potreby, v dôsledku čoho mu zo mzdy zostáva čiastka, z ktorej môže platiť výživné na maloleté deti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výživné je osobne ako aj časovo nezastupiteľné plnenie rodičov voči
deťom, keďže rodičia majú túto povinnosť priamo zo Zákona o rodine a sú povinní vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje aspoň najzákladnejšie potreby detí, bolo plnené priebežne. V danom prípade zo spisu vyplýva, že maloletá X. začala navštevovať R. B.F. v L. L., avšak pre nedostatok finančných prostriedkov štúdium predčasne ukončila, študuje na strednej škole v mieste bydliska. Je zrejmé, že štúdiom na strednej zdravotníckej škole by mala vytvorené priaznivejšie podmienky pre pracovné uplatnenie v budúcnosti. Ani suma, ktorú otec v rámci výživného je povinný podľa doteraz platného súdneho rozhodnutia platiť, nemôže postačovať na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí, avšak práve s prihliadnutím na zárobkové a osobné pomery otca nebolo možné vyhovieť ani návrhu matky na zvýšenie výživného. Uplynutím troch rokov od poslednej úpravy výživného došlo totiž k podstatnému nárastu odôvodnených potrieb maloletých detí v každej oblasti ich uspokojovania, čo je všeobecne známou skutočnosťou. Súd prvého stupňa však správne prihliadol na pomery otca, ktoré neumožňujú zvýšiť výživné na výšku primeranú pokrytiu priemerných odôvodnených potrieb maloletých detí. Zistené pomery s prihliadnutím na úpravu obsiahnutú v ust. § 62 Zákona o rodine neumožňujú ani znížiť výživné na maloleté deti tak, ako sa toho domáha otec v podanom odvolaní.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.