Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53C-51-2023.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Subarea
53C/51/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: G.. G. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. XX, XXX XX W., zast.: Advokátska kancelária PEMPEK, s.r.o, so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 55 390 480, proti žalovaným: X/ G. O., A.. XX.XX.XXXX Y. X/ Y. O., A.. XX.XX.XXXX, E. S. W. T. XX, XXX XX W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Súd nepriznáva žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2023 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ povinnosti zložiť do 10 dní, odo dňa doručenia tohto uznesenia, do úschovy Mestského súdu Bratislava IV peňažnú zábezpeku vo výške 40.300,- Eur a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, alternatívne aby súd žalovanej 2/ a žalovanému 1/, odo dňa doručenia tohto uznesenia, zakázal nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte, bližšie špecifikovanom v petite návrhu, ktorého majiteľom je žalovaná 2/ v celkovej výške 40.300,- Eur, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, alternatívne aby súd žalovanému 1/, odo dňa doručenia tohto uznesenia, zakázal nakladať s finančnými prostriedkami na bankových účtoch žalovaného vedených v bankových inštitúciách pôsobiacich na území Slovenskej republiky, v ktorých je žalovaný uvedený ako vlastník alebo disponent v celkovej výške 40.300,- Eur, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že v rokoch 2006-2007 sa so žalovaným 1/ vzájomne dohodli, že žalovaný 1/ odstúpi žalobcovi autoservis so všetkými súčasťami za dohodnutú čiastku 63.500,- Eur. Na základe tejto dohody, žalobca dňa 17.03.2009 čiastočne plnil a k rukám žalovaného 1/ uhradil sumu vo výške 23.500,- Eur, čo žalovaný 1/ písomne potvrdil a čo je v danej veci nesporné. Dňa 17.12.2010 žalobca v notárskej zápisnici sp. zn. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX (ďalej len „Notárska zápisnica“) uznal svoj dlh čo do výšky a dôvodu, a to v sume 40.300,- Eur, ktorá predstavovala len zvyšnú časť pohľadávky žalovaného 1/ voči nemu týkajúcu sa prenechania autoservisu. Popri uvedenom záväzku existovali medzi ním a žalovaným 1/ ďalšie záväzky, pričom k týmto žalobca v dňoch 10.02.2017 a 17.03.2017 podpísal uznania dlhu v celkovej výške 38.000,- Eur. Tvrdil, že žiadne ďalšie záväzky medzi ním a žalovaným 1/ neexistovali a ani neexistujú. Uviedol, že z výpisu z jeho bankového účtu vyplýva, že v priebehu rokov 2015 až 2017 uhradil na bankový účet patriaci žalovanej 2/ (matke žalovaného 1/), ktorý bol oznámený žalovaným 1/ ako platobné miesto, čo potvrdil svojim vyjadrením opísaným predloženom uznesení Krajského súdu v Bratislave, č. k. 18CoE/183/2019-73 zo dňa 27.12.2019 i samotný žalovaný 1/, sumu 101.305,- Eur, čím všetky jeho známe záväzky voči žalovanému 1/ zanikli a považuje ich v celom rozsahu za splatené. Napriek tejto skutočnosti, podal žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.03.2017 návrh na vykonanie exekúcie, ktorej exekučným titulom bola vyššie spomenutá Notárska zápisnica, pričom žalobca bol toho názoru, že v dobe podania predmetného návrhu na vykonanie exekúcie muselo byť
žalovanému 1/ známe, že uvedený záväzok medzi ním a žalobcom v celom rozsahu zanikol splnením. Tvrdil, že ku dňu podania tohto návrhu uhradil v zmysle Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.06.2017, vydaného súdnym exekútorom U.. P. M., X.. N.. B. XXXX/XX, istinu vo výške 40.300,- Eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ako i odmenu súdneho exekútora. Podľa jeho názoru uvedeným konaní sa žalovaný 1/ bezdôvodne obohatil na jeho úkor, nakoľko zaplatením sumy vo výške 101.305,- Eur všetky známe a preukázateľné pohľadávky žalovaného 1/ voči nemu zanikli v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu podal voči žalovanému ku dňu podania tohto návrhu, návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 40.300,- eur. Mal za to, že vzhľadom na doterajšie špekulatívne konanie žalovaného 1/ (ako platobné miesto neuviedol svoj bankový účet ale účet žalovanej 2/, napriek zániku pohľadávky ju opätovne vymáhal prostredníctvom súdneho exekútora), je možné odôvodnene predpokladať, že po pripísaní finančných prostriedkov exekútorom na účet žalovaného 1/, môže s nimi nakladať s tým úmyslom, aby žalobca v prípade úspechu v súdnom konaní, nemohol byť uspokojený, t.j. uvedené prostriedky spotrebuje, prevedie na inú osobu, daruje, či inak scudzí. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby žalovaný 1/ a ani žalovaná 2/ nenakladali s finančnými prostriedkami v žalovanej výške 40.300,- Eur, resp. tieto žalovaný 1/ zložil do úschovy na súde. Tvrdil, že pasívna vecná legitimácia žalovanej 2/ v tomto konaní je odôvodnená vlastníctvom bankového účtu, ktorý bol platobným miestom na splatenie dlhu žalobcu a kam boli poukázané finančné prostriedky v celkovej výške 101.305,- Eur. V závere dodal, že účel ním sledovaný nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže nedisponuje vedomosťami o majetkových pomeroch žalovaného 1/, resp. podľa jeho informácií žalovaný 1/ nedisponuje žiadnymi hnuteľnými alebo nehnuteľnými majetkom v žalovanej výške, pričom taktiež nemá vedomosť o bankových účtoch vo vlastníctve resp. disponencii žalovaného 1/. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žiada, aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení požadovanom v petite návrhu.
3. K návrhu žalobca pripojil: Notársku zápisnicu spísanú U.. P. O., A. X. X. O.O. XX, W. N. T. XX.XX.XXXX, X.. N.. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, Zmluvu o pôžičke zo dňa 17.12.2010, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/183/2019-73 zo dňa 27.12.2019, Písomné potvrdenie žalovaného 1/ o prevzatí sumy 23.500,- Eur, uznanie dlhov zo dňa 10.02.2017 a 17.03.2017, potvrdenie z banky žalobcu, upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn. Ex 1718/17 zo dňa 12.06.2017, konečné vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 23.10.2023.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že tento je nedôvodný.
18. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ (žalobca) preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu základných skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad pre poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
19. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
20. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
21. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
22. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu
spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
23. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, teda nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami sporu.
24. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca sa domáha jeho nariadenia najmä z dôvodu, že žalovaný 1/ sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor, keď mu žalobca plnil viac ako mal, poukazujúc pritom na ním predložené listinné dôkazy (zoznam transakcií z bankového účtu žalobcu na účet žalovanej 2/ a konečné vyúčtovanie exekučného konania).
25. Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o peňažnú pohľadávku, ktorú si žalobca uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. Súd uvádza, že podľa § 324 ods. 3 CSP platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Z uvedeného vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Preto sa súd nestotožňuje s vyjadrením žalobcu, že ním požadovaný cieľ nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keď nedisponuje vedomosťami o majetkových pomeroch žalovaného 1/, nakoľko je súd toho názoru, že zriadiť záložné právo a zabezpečiť tým pohľadávku, je možné nielen na nehnuteľný majetok žalovaného 1/. Je zrejmé, že podaným návrhom žalobca žiada poskytnúť ochranu peňažnej pohľadávke, preto je namieste dožadovať sa jej ochrany prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 a nasl. CSP a nie neodkladného opatrenia. V danom prípade má súd za to, že žalobca nijako nepreukázal skutočnosť, že žalovaný 1/ nedisponuje žiadnym majetkom, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žiada žalovanému 1/ uložiť povinnosť zložiť peňažnú sumu do úschovy súdu resp. alternatívne zakázať dispozíciu s finančnými prostriedkami na jeho účtoch.
26. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, súd ďalej uvádza, že tak pri nariadení neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnuté osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce ich nariadenie a to osvedčenie nároku v miere potrebnej na ich nariadenie, ako aj naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu a osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Súd má za to, že žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ neosvedčil samotný základ nároku, t.j. existenciu pohľadávky, ktorú by mal voči žalovaným. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 40.300,- Eur voči žalovanému 1/ odôvodňuje tým, že v exekučnom konaní zaplatil žalovanému 1/ ako oprávnenému pohľadávku, ktorú už predtým uhradil. Samotné tvrdenie žalobcu, že zaplatil v exekučnom konaní niečo čo nemal, neosvedčuje existenciu pohľadávky voči žalovanému 1/ titulom bezdôvodného obohatenia a dôvodnosť tejto pohľadávky žalobca nepreukázal ani priloženými listinami, z ktorých nevyplýva duplicitná úhrada pohľadávok v exekučnom konaní. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní už uhradil, mohol a mal túto skutočnosť namietať v samotnom exekučnom konaní. Sám žalobca navyše uvádza, že mal voči žalovanému 1/ okrem záväzku vo výške 63.500,- eur (titulom vzájomnej dohody o odstúpení autoservisu) ešte jeden záväzok a to vo výške 38.000,- eur. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podal návrh na vydanie platobného rozkazu v ním požadovanej sume titulom bezdôvodného obohatenia, tak opodstatnenosť a dôvodnosť jeho nároku voči žalovanému 1/ bude práve predmetom dokazovania vo veci samej. Vo vzťahu k žalovanej 2/ je súd toho názoru, že úplne absentujú základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. existencia vzťahu medzi ním a žalovanou 2/, keď sám žalobca tvrdí, že jej účet bol iba platobným miestom, na ktoré hradil platby v prospech žalovaného 1/, t.z., že chýba existencia základného hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého by bolo možné odvodiť existenciu žalobcom požadovaného nároku vo vzťahu k žalovanej 2/. 27. Žalobca taktiež ničím neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie, len konštatoval existenciu obavy z možného (budúceho) špekulatívneho konania žalovaného 1/. Ide teda o hypotetické ničím nepreukázané tvrdenie žalobcu, nakoľko žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možno vyvodiť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku a už vôbec nie v súvislosti vyhnúť sa plneniu v prípadnej budúcej exekúcii. 28. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia. Preto súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný a preto by úspešní žalovaný 1/ a 2/ mali proti nemu nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že žalovaným žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.