Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/68/2011

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/23/2012
„Identifikačné číslo spisu: 3011200473 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2013 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3011200473.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: GGE distribúcia, s.r.o., IČO: 36 849 901, Robotnícka, Považská Bystrica, právne zastúpený JUDr. Luciou Bušfy, AK so sídlom A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. č. 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/8459-61404/2011/990618-r z 2. júna 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/68/2011-39 zo dňa 21. februára 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/68/2011-39 zo dňa 21. februára 2012, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudkýň JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: O. M. a.s., Q., S. C. (pôvodne O. M., s.r.o.), právne zast. JUDr. Luciou Bušfy, Advokátska kancelária, Nám. A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava, Vazovova 2, Bratislava (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/8459-61404/2011/990618-r zo dňa 02.06.2011 takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.06.2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 03.02.2011, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím bol mu znížený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 z dôvodu neoprávnene uplatnenému právu na odpočítanie dane z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. Ku skutkovému stavu uviedol, že so spoločnosťou R. uzavrel kúpnu zmluvu dňa 24.08.2009, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľnému i nehnuteľnému majetku uvedenému v prílohe 1/ a 2/. V čase prevodu nebolo vlastnícke právo spoločnosti R. k nehnuteľnému majetku zapísané na liste vlastníctva, ale bol zapísaný na LV č. XXXX, XXXX a až na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva formou notárskej zápisnice č. N 84/2010, NZ 16460/2010 zo dňa 11.05.2010 bol zapísaný na spoločnosť R.. Po daňovej kontrole správca dane zistil, že spoločnosť R. nemohla previesť vlastnícke právo, ktoré nemala na žalobcu. Tento právny názor správcu dane je nesprávny, pretože R. nadobudla vlastnícke právo vydržaním, ku ktorému dochádza priamo zo zákona po uplynutí 10 ročnej vydržacej lehoty, ktorá plynula od 05.12.1997 do 05.12.2007 a tým dňom sa stala vlastníkom i keď do katastra nehnuteľností bolo zapísané záznamom v máji 2010. Záznam má len deklaratórny charakter a notárska zápisnica len osvedčuje vznik vlastníckeho práva. Nesprávne správca dane vykladá aj ekonomické vlastníctvo, v rozpore so zákonom a na škodu daňového subjektu. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pri prevode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníctva do katastra nehnuteľností. Ekonomické vlastníctvo znamená právo zdaniteľnej osoby uplatňovať si nárok na výnosy z používania majetku v ekonomických aktivitách a súčasne prijať riziká, ktoré sú s tým spojené. Správca dane sa mylne domnieva, že ekonomické vlastníctvo je reálne užívanie majetku, ale ekonomické vlastníctvo znamená právo uplatniť si nárok na výnosy z používania majetku. Žalobca sa užívateľom nehnuteľnosti stal dňa 03.09.2009 t.j. dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania, keďže v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy R. bola

nespochybniteľným vlastníkom, ale žalobca sa vlastníkom stal až 07.06.2010 po povolení vkladu. Vzhľadom na uvedené správne si žalobca uplatnil právo na odpočet. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora ES o širokom výklade pojmu dodanie tovaru, pre uskutočnenie dodávky tovaru z hľadiska DPH je relevantný prevod ekonomického vlastníctva, nie prevod právneho vlastníctva.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Kúpnou zmluvou zo dňa 24.08.2009 spoločnosť R. predala žalobcovi majetok, špecifikovaný v prílohe 1/ a 2/. Dňa 11.06.2010 spísali dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve, v ktorom uvádzajú, že majetok uvedený v prílohe č. 1 bol vo vlastníctve predávajúceho, ale nebol vpísaný na liste vlastníctva. V nadväznosti na to sa dohodli, že predmet kúpy netvoria pozemky ani stavby, ku ktorým by vlastnícke právo bolo vpísané na liste vlastníctve. Predávajúci pristúpil k vysporiadaniu vlastníckych práv formou vydržania k nehnuteľnému majetku osvedčením do notárskej zápisnice, ale omylom sa do notárskej zápisnice dostal aj nehnuteľný majetok, ktorý sa podľa dodatku č. 1 zmluvy zo dňa 24.08.2009 previedol na žalobcu. Kúpna cena bola uhradená, ale podľa LV č. XXXX a XXXX vlastníkom vybraného nehnuteľného majetku je stále R., preto účastníci zmluvy dohodli dodatok č. 2, ktorým R. previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcu. Zo spisu je zrejmé, že R. užívala nehnuteľnosti, ale nefigurovala ako vlastník na LV a preto z kúpnej zmluvy nedošlo k dodaniu nehnuteľnosti a faktúra č. 20091735 nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z kúpy nehnuteľností, k predaju ktorých nedošlo a k nadobudnutiu nehnuteľností došlo až na základe Dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve. Pri miestnom zisťovaní správca dane dňa 26.10.2010 zistil, že v notárskej zápisnici nebol uvedený dátum nadobudnutia vlastníctva, zápisnica je bez povinnej náležitosti a nie je spôsobilá ako dôkazný prostriedok. Ďalej správca dane zistil, že žalobca v III. štvrťroku 2009 neuskutočnil žiadnu dodávku tovaru alebo služieb. Nehnuteľnosti, z prevodu ktorých si uplatnil odpočet v ten istý deň, kedy ich od R. prevzal, tej istej spoločnosti bezodplatne prenajal na základe zmluvy č. 1/2009 o nájme nehnuteľností a iného hmotného majetku zo dňa 03.09.2009 na dobu od 04.09.2009 do 31.10.2009. Správa katastra potvrdila, že žalobca nie je vedený ako vlastník a nepodal ani návrh na vklad vlastníctva. Pri skúmaní ekonomického vlastníctva správca dane zistil, že žalobca v III. štvrťroku 2009 nevykonával žiadne dodávky tovaru alebo služieb a k spätnému prenájmu došlo z dôvodu, že žalobca nemal špeciálne oprávnenie na prevádzkovanie nakúpeného zariadenia a takéto oprávnenie nadobudol až 09.10.2009. Mzdy zamestnancom, ktorí tam pracovali, refundoval za august a september 2009 spoločnosti R., výkony odberateľom fakturoval až od novembra 2009, čiže ekonomicky nehnuteľnosti nevyužíval od septembra 2009, ale až od novembra 2009. Formálne odovzdanie nehnuteľností odovzdávajúcim protokolom neznamená aj ich reálne využívanie, v III. štvrťroku nedošlo ani k ekonomickému vlastníctvu a ani k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne ani oprávneniu na odpočet DPH. Daňové orgány postupovali v súlade s judikatúrou Súdneho dvora ES, keď skúmali ekonomické i právne vlastníctvo.

Krajský súd postupom podľa a nasl. skúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby bez pojednávania podľa , čo je v súlade s verejným záujmom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.06.2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer č. /Kav zo dňa 03.02.2011 o znížení nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 žalobcovi. Po vykonaní daňovej kontroly správca dane zistil u žalobcu porušenie ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie DPH za prevod nehnuteľností od dodávateľa R., ktorý nebol vlastníkom nehnuteľností a nevznikla mu daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, t.j. dňom keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník a pri prevode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Kúpnou zmluvou zo dňa 24.08.2009 spoločnosť R. ako predávajúci odpredala žalobcovi nehnuteľnosti a iný majetok, špecifikovaný v prílohe č. 1 a 2 a protokol o prevzatí bol spísaný 03.09.2009. Dňa 11.06.2010 spísali účastníci zmluvy dodatok č. 2, v ktorom uviedli, že majetok uvedený v prílohe č. 1 bol vo vlastníctve predávajúceho, ak nebol zapísaný na LV a preto sa dohodli, že „pozemky a stavby nie sú predmetom kúpy, ku ktorým by vlastnícke právo bolo vpísané na LV". Predávajúci nemal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám uvedeným v prílohe č. 1 kúpnej zmluvy vpísané na žiaden LV. Vlastnícke právo si predávajúci legalizoval osvedčením o vydržaní vlastníctva spísaním do notárskej zápisnice č. N 84/10, NZ 16460/2010 zo dňa 11.05.2010. V závere preambuly dodatku č. 2 sa uvádza, že účastníci zmluvy sa dohodli na tomto dodatku, ktorým vyjadruje R. vôľu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nižšie uvedeným a žalobca vyjadruje vôľu nehnuteľnosti nadobudnúť s platnosťou podpisu dodatku t.j. dňom 11.06.2010 (čl. V. dodatku č. 2). Z dokazovania vyplýva, že R. užívala predmetné nehnuteľnosti, nebola vedená v LV ako vlastník a preto faktúra č. 20091735 nepreukázala v celom rozsahu bez akýchkoľvek pochybností uskutočnenie zdaniteľného obchodu a žalobca si uplatnil odpočítanie dane z kúpy nehnuteľností, k predaju ktorých nedošlo (k nadobudnutiu došlo až dodatkom č. 2 zo dňa 11.06.2010). Žalovaný sa zaoberal aj posúdením dodávky tovaru z hľadiska DPH prevodom ekonomického vlastníctva a nie prevodom právneho vlastníctva (v zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, podľa ktorej prevod právneho vlastníctva tovaru vo vnútroštátnom práve členských štátov nie je rozhodujúci). Skutočné odovzdanie nehnuteľností do užívania žalobca nepreukazuje len protokolom o prevzatí predmetu kúpy, ale hlavne účtovníctvom, v ktorom sú uvedené skutočné náklady žalobcu spojené s užívaním predmetných nehnuteľností. Podľa miestneho zisťovania žalobca za III. štvrťrok 2009 neuskutočnil žiadnu dodávku tovaru alebo služieb. Nehnuteľnosti, z prevodu ktorých si žalobca uplatnil odpočet, v ten istý deň, kedy ich podľa protokolu prevzal od R., ich spätne tej istej spoločnosti bezodplatne prenajal na základe zmluvy č. 1/2009 o nájme na dobu od 04.09.2009 do 31.10.2009. K spätnému prevodu došlo z dôvodu, že žalobca nemal špeciálne oprávnenie, ktoré by ho oprávňovalo prevádzkovať nakúpené zariadenia, takéto povolenie nadobudol až odo dňa 09.10.2009. Daňové orgány dospeli k záveru, že k ekonomickému vlastníctvu predmetných nehnuteľností u žalobcu v septembri 2009 nedošlo, žalobca začal nehnuteľnosti ekonomicky využívať až od novembra 2009. Za obdobie III. štvrťroka 2009 nedošlo k vzniku daňovej povinnosti a následne ani k oprávneniu na odpočítanie dane žalobcom.

Žalobca namietal právne závery daňových orgánov v napadnutom rozhodnutí. R. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli dňa 24.08.2009 kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností a iného majetku, za ktorý žalobca zaplatil kúpnu cenu. Majetok bol špecifikovaný v prílohe 1/ a 2 kúpnej zmluvy a dňa 03.09.2009 bol spísaný protokol o odovzdaní majetku. Následne bola uzavretá zmluva o nájme o spätnom prenájme majetku R. od 04.09.2009 bezodplatne. Nehnuteľný majetok R. užívala od 05.12.1997, ale nebola vedená ako vlastník na LV. V kúpnej zmluve z 24.08.2009 sa neuvádza, že R. spĺňa zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva a ich splnenie deklarovala až osvedčením o vydržaní do notárskej zápisnice zo dňa 11.05.2010 a následne bola zapísaná ako vlastník na LV č. XXXX a XXXX. Názor žalobcu, že k nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním dochádza priamo zo zákona, je správny, ale bez deklarovania splnenia zákonných podmienok (nerušená držba, zákonná lehota 10 rokov, ...) zákonným spôsobom nemožno tento záver vyvodiť. Tento záver z kúpnej zmluvy z 24.08.2009 nevyplýva (len tvrdenie o užívaní nehnuteľností nepostačuje na záver o vlastníckom práve) a deklarovanie vydržania v notárskej zápisnici zo dňa 11.05.2010 bolo až o 8 mesiacov neskôr, naviac v notárskej zápisnici nie je uvedený dátum nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Krajský súd sa stotožňuje s názorom daňových orgánov, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy

R. nebola právne vlastníkom nehnuteľností a preto nevznikla daňová povinnosť. S týmto názorom je zhodný aj prejav vôle účastníkov zmluvy v písomnej forme, keď v dodatku č. 2 v preambule uvádzajú, že predmet kúpy netvoria pozemky ani stavby a vlastnícke právo k nim sa prevádza až podpisom dodatku č. 2 t.j. 11.06.2010. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za prevod nehnuteľností za III. štvrťrok 2009 nebolo v súlade so zákonom o DPH. Z týchto skutočností sa potom odvíja aj posudzovanie ekonomického vlastníctva, ktoré znamená právo zdaniteľnej osoby uplatňovať si nárok na výnosy z používania majetku v ekonomických aktivitách a súčasne prijať riziká, ktoré sú s tým spojené. Ak by sa aj predpokladalo, že k odovzdaniu nehnuteľností do užívania žalobcu došlo 03.09.2009 (odovzdávací protokol), nemožno dospieť k záveru, že žalobca získal ekonomické vlastníctvo. Predmetom zmluvy bol prevod špecifického majetku - vodovod, kanalizácia a iné, na prevádzkovanie ktorého je potrebné špeciálne povolenie, ktoré žalobca v septembri 2009 nemal. Žalobca si preto nemohol uplatňovať nárok na výnosy z používania majetku v ekonomických aktivitách (na ekonomickú aktivitu nemal oprávnenie) a preto nesplnil podmienky ani na ekonomické vlastníctvo a nemohol si uplatniť právo na odpočet. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, konštatuje, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny právny záver.

O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.