Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/174/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci navrhovateľa: Q. nar. XX.XX.XXXX, Q., zast. JUDr. V. CSc., advokát, NZ.a proti odporcovi: PhDr. Q., nar. XX.XX.XXX.0, JJ. D., zast. JUDr. Z. A., advokát, N. o zaplatenie náhrady škody vo výške 2.160,-eur takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 523,73 eur a to k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dni od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 4,20 eur a to k rukám Okresného súdu Malacky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným na Okresný súd Malacky dňa 22.11.2010 žiadala navrhovateľka, aby jej odporca uhradil náhradu škody vo výške 2.160,-eur. Návrh odôvodnila tým, že odporca dal odstrániť pletivové oplotenie vysoké 180m o dĺžke 40 m, ktoré pozostávalo z betónového základu a železných stĺpikov a oceľového pletiva. Dané oplotenie odstránil odporca prostredníctvom najatej spoločnosti, ktorá konala na jeho pokyn a oplatenie odstránili tak, že stĺpiky oplotenia vytrhli z betónového základu, čím došlo k poškodeniu betónového základu i oceľového pletiva. Navrhovateľka je dcérou E., ktorý je užívateľom parcely , z ktorej bolo odporcom odstránené predmetné oplatenie. Užívateľom tejto parcely je na základe dohody o prenechaní nehnuteľností na dočasné užívanie na dobu 25 rokov, uzatvorenej dňa 18.03.2003 medzi Základnou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov pri Štátnom majetku Stupava. Parcelu užíva spoločne so svojou dcérou- navrhovateľkou. Parcela patrí do záhradkárskej osady. Navrhovateľka na predmetnej parcele vybudovala oplotenie z dôvodov neustálych krádeží. Pri výstavbe oplotenia sa riadila vytyčovacími kolíkmi od geodeta, ktorý v minulosti parcely v záhradkárskej osade zameriaval. Odporca je bratom V. ktorá parcelu kúpila od manželov M. v roku 2006 s vedomím, že táto patrí do záhradkárskej osady a práva vlastníkov sú tu obmedzené. V. z dôvodu, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, splnomocnila svojho brata - odporcu na všetky úkony súvisiace s predmetným pozemkom. Navrhovateľka na svoje náklady vybudovala oplotenie a odporca dal predmetné oplotenie odstrániť, čím bola navrhovateľke spôsobená škoda vo výške 2.160,- eur, ktorá bola ustálená znaleckým posudkom. V čase spôsobenia škody bola p. Turcatová vlastníčkou pozemku, avšak pozemok patrí do záhradkárskej osady a prebieha konanie na vysporiadanie vlastníckych vzťahov v ZO Marianka Bane a teda v zmysle z. č. boli práva vlastníkov obmedzené. Vlastníci, ktorý neboli členmi záhradkárskej osady mali zakázaný vstup do záhradkárskej osady. Odporca a ani jeho sestra členmi osady nikdy neboli a teda nemali právo odstrániť oplotenie, ktoré vybudovala navrhovateľka na svoje náklady. Manžel navrhovateľky p. M. podal dňa 22.04.2008 oznámenie o spáchaní trestného činu. Vo veci bolo začaté

trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie voči odporcovi, avšak uznesením okresnej prokuratúry dňa 21.07.2010 bolo rozhodnuté o zrušení obvinenia a zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. V odôvodnení Uznesenia sa však uvádza, že nie sú dotknuté práva poškodenej na uplatnenie nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní. Navrhovateľka s poukazom na trestné konanie má za nepochybné, že odporcovi bolo dokázané, že spôsobil navrhovateľke škodu vo výške 2.160,- eur.

Odporca sa vyjadril, že neuznáva nárok navrhovateľky na náhradu škody. Uviedol, že jeho sestra V. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2006, ktorej vklad bol povolený dňa 11.01.2007 sa stala vlastníčkou pozemku p.č. XXX/XX zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. V.. Sestra ho poverila vybavovaním vecí okolo tohto pozemku. Pozemok nebol oplotený. Pri kúpe pozemku podľa mapy a od predošlého vlastníka vedeli kde sú hranice pozemku. Susedný pozemok parc. č. XXX/X bol ohradený a pozemok jeho sestry je pokračovaním tohto pozemku. Naproti tomu susedný pozemok parc. č. XXX/X v tom čase nebol ohradený. Na parc. č. XXX/X nie je založený list vlastníctva. Odporca ďalej uviedol, že neskôr zistil, že na pozemku jeho sestry bez ich vedomia niekto postavil oplotenie a to tak, že zabral 2/3 pozemku a túto časť pričlenil k parc. č. XXX/X. Snažil sa zistiť kto oplotenie postavil, avšak parc. č. XXX/X nie je založený list vlastníctva, teda nevedel cez katastre vlastníka zistiť. Nikto ani neohlásil na stavebný úrad stavbu oplotenie. V mene sestry podal dňa 18.01.2008 na stavebný úrad oznámenie o priestupku na neznámu osobu, ktorá postavila oplotenie bez ohlásenia stavebnému úradu a navrhol vydať rozhodnutie o odstránení stavby. Obec Marianka určila termín stavebného dohľadu na deň 27.03.2008, ktoré sa však neukončilo. Sestra sa rozhodla pozemok predať, nebolo ho však možné ponúkať na predaj v situácii, keď jeho časť bola ohradená a pričlenená k inému pozemku. Nakoľko sa k stavbe oplotenia nikto nehlásil a oplotenie bolo postavené bez ohlásenia stavebnému úradu a to priamo na pozemku vo vlastníctve jeho sestry, rozhodol sa oplotenie odstrániť a to tak, že pletivo bolo demontované a odložené na susednú parcelu a betónové základy boli rozbúrané a odstránené. V právnom štáte by tak musel urobiť ten, kto závadný stav zapríčinil a na vlastné náklady. Tak by zrejme v ich prípade rozhodol súd, avšak nevedel podať príslušnú žalobu, nakoľko sa k postaveniu oplotenia nik nehlásil. Navrhovateľka vôbec nešpecifikovala, z čoho vyvodzuje, že vlastníci pozemkov, nečlenovia Záhradkárskej osady by mali obmedzené práva a mali zakázaný vstup na pozemky. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka ani nepreukázala, že by ona vynaložila prostriedky na postavenie oplotenia. Ďalej uviedol, že sa nedopustil protiprávneho konania, tohto sa dopustil ten, kto bez ohlásenia a bez dohody s vlastníkom postavil dané oplotenie.

Na pojednávaní dňa 21.09.2011 vzniesol odporca námietku premlčania z dôvodu, že právo na škodu sa premlčí za dva roky odo dňa kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľka sa dozvedela o týchto skutočnostiach dňa 11.04.2008 a žaloba bola podaná až dňa 22.11.2010.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov M. predseda užívateľov pozemkov v záhradkárskej osade, C. a Ing. Q. - užívatelia pozemkov v záhradkárskej osade a listinnými dôkazmi a to: dohoda o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie, uznesenie zo dňa 23.04.2008 o začatí trestného stíhania, uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 27.10.2009, sťažnosť voči uzneseniu, uznesenie o zrušení uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 13.11.2009, uznesenie o pribratí znalca, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 15.06.2010, uznesenie o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 21.07.2010, sťažnosť proti uzneseniu o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia, rozhodnutie Krajskej prokuratúry zo dňa 19.08.2010 o odmietnutí tejto sťažnosti, informatívna kópia z mapy k. ú. V., čiastočný výpis LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, výpis z katastra nehnuteľností k p.č. XXX/X, k.ú. V., k p.č. XXX/XX, k.ú. V. rozhodnutie obvodného pozemkového úradu v V. zo dňa 04.05.2009, zo dňa 14.08.2008, žaloba na preskúmanie rozhodnutia žalovaného vedená na KS BA pod. sp. zn. , žaloba na preskúmanie rozhodnutia žalovaného vedená na KS BA pod. sp. zn. 1S 185/09,Stanovy B., podania o vysporiadaní vlastníckych vzťahov, náčrt geometrického plánu využívaného záhradkárskou osadou, Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ V Bratislava - okolie zo dňa 23.10.2008. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom celého vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ V Malackách ČVS: ORP-1297/2-OSV-BH-2008.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že p. V., bola vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/XX k.ú. Marianka, ktorá sa nachádza v Záhradkárskej osade V. Otec navrhovateľky je užívateľom záhrady v danej oblasti. Záhradkárska osada pre vlastné účely má vypracovaný geometrický plán, ktorým sú vytvorené záhrady o rozlohe 4 áre. Tento geometrický plán nekorešponduje so skutočným stavom a zápisom parciel a ich výmery v katastri nehnuteľností. V čase keď p. C. kupovala pozemok parc. č. XX.X/XX v k.ú. V. nebol cez pozemok postavený plot. Neskôr niekto postavil oplotenie a to tak, že zabralo 2/3 parc. č. XXX/XX,. čím došlo k pričleneniu tejto časti k parc. č. XXX/X. K parcele č. XXX/ X . nie je založený list vlastníctva. Na stavebný úrad nebola stavba oplotenia ohlásená. Odporca podal dňa 18.01.2008 na stavebný úrad V.známenie o spáchaní priestupku a návrh na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby. Stavebný úrad bol v tejto veci nečinný. Zo svedeckých výpovedí má súd za preukázané, že navrhovateľka užívala záhradu, ktorú má v užívaní jej otec, často na záhradu chodila a aj postavila predmetné oplotenie spoločne so svojim manželom. Bolo taktiež svedeckými výpoveďami preukázané, že v minulosti, pred tým, ako oplotenie znovu postavila navrhovateľka, mohlo byť na tom mieste oplotenie, avšak bolo časom úplne zničené. Odporca mal splnomocnenie od vlastníčky pozemku, aby vykonával potrebné úkony smerujúce k predaju pozemku. Odporca nezistil, kto oplotenie postavil, preto ho dal odstrániť na svoje náklady.

Podľa ust. z.č. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, /6/ vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah.

Podľa ust. z.č. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim Nnjomný vzťah podľa odseku 1 možno vypovedať len do začatia konania podľa , a to k 1. októbru bežného roku.

Podľa ust. z.č. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. z.č. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "").

Podľa ust. z.č. Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. z.č. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. z.č. ´právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že táto nebola dôvodná. Navrhovateľka ako poškodená vstúpila do prebiehajúceho trestného konania ČVS: ORP-1297/2-OSV-BH-2008, ktoré pôvodne podal predseda záhradkárskej osady. Navrhovateľka si v tomto trestnom konaní uplatnila i nárok na náhradu škody, čo vyplýva z trestného spisu. Do trestného konania ako poškodená vstúpila dňa 16.02.2010, teda v dvojročnej lehote, od kedy sa dozvedela že bolo oplotenie zničené a kto ho zničil. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní spôsobuje spočívanie plynutia premlčacej doby a ak v trestnom konaní nedošlo k uspokojeniu tohto nároku, má poškodený právo domáhať sa náhrady škody v civilnom konaní a ak si tento nárok uplatní v primeranom čase po tom, ako sa dozvedel o výsledku trestného konania, má sa za to, že nárok bol uplatnený včas a to dňom, kedy bol uplatnený v trestnom konaní. Súd poukazuje v tejto veci v plnom rozsahu na judikatúru a to , rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 22.12.1983, sp. zn. , R 29/1985, kde

je vyslovený právny záver, že : „ Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia doba sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje“ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 13.11.2008, sp. zn. , podľa ktorého: „poškodený riadne pokračuje v začatom konaní aj vtedy, ak po skončení iného (trestného konania) v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní. Ak poškodený riadne pokračuje v konaní podaním návrhu na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačne plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohto konania.

Súd sa zaoberal meritom veci a posúdením dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu nakoľko ide o výkon práva ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a sama navrhovateľka konala protiprávne a takéto jej protiprávne konanie nemôže požívať ochranu.

Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že vlastníci pozemkov v záhradkárskej osade majú tak obmedzené svoje vlastnícke právo, že nemôžu na dané pozemky ani vstupovať. Zo o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo vlastníkov pozemkov v záhradkárskych osadách je obmedzené v tom smere, že sú vlastníci povinný strpieť užívanie ich pozemkov členmi záhradkárskej osady, ktorý vystupujú ako nájomníci a vlastníci pozemkov ako prenajímatelia. To, že tu vzniká medzi vlastníkmi a užívateľmi nájomný vzťah vyplýva priamo zo . Ďalej je ich vlastnícke právo obmedzené v tom zmysle, že sú povinný strpieť konanie o vyporiadanie vlastníctva a okamihom začatia tohto konania nie je vlastník oprávnený dať výpoveď z nájmu. Tieto obmedzenia však neznamenajú, že by vlastníci nemohli svoje pozemky napríklad predať. Užívateľ pozemku, teda nájomca, nie je oprávnený bez súhlasu vlastníka pozemku, teda prenajímateľa, vykonávať stavebné práce na pozemku. Súd má za to, že navrhovateľka postavila oplotenie na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka. Nič na tejto skutočnosti nemení ani to, že kedysi dávnejšie, tam nejaké oplotenie bolo postavené. Keďže staré oplotenie bolo úplne zničené, došlo k jeho zániku a navrhovateľka postavila novú stavbu.

Je pravdou, že zákon myslí na prípady postavenia neoprávnených stavieb a danú situáciu rieši vyššie citované ust. , podľa ktorého sa vlastník pozemku má nárok domáhať, aby súd rozhodol o odstránení neoprávnenej stavby. Na podanie takéhoto návrhu na súd, je však potrebné poznať toho, kto neoprávnenú stavbu postavil. V prospech odporcu v danej veci svedčí to, že neodstránil oplotenie ihneď ako sa dozvedel, že je na pozemku postavené, ale snažil sa najprv zistiť kto dané oplotenie postavil a za týmto účelom oslovil príslušné orgány. Za situácie, keď nikto neohlásil stavbu oplotenia stavebnému úradu, keď stavebný úrad bol v podstate nečinný v konaní o oznámení priestupku, ktoré vykonal odporca, susedná parcela nemala založený list vlastníctva a zo strany záhradkárskej osady nebola poskytnutá súčinnosť, bolo takmer nemožné zistiť kto predmetné oplotenie postavil. Z toho dôvodu, nemohol odporca, prípadne vlastník pozemku podať na súd žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby, nakoľko nemal koho zažalovať. Žaloba bez označenia odporcu, by musela byť odmietnutá.

Súd sa v danom konaní, nakoľko to považuje za dôležitú skutočnosť pre rozhodnutie, zaoberal otázkou oprávnenosti oplotenia. Navrhovateľka postavila dané oplotenie na pozemku, ktorého nebola vlastníkom a bez toho, aby na to mala súhlas vlastníka, preto súd konštatuje, že išlo o stavbu neoprávnenú. V zmysle ust. , ak by súd o takejto žalobe konal, rozhodol by o odstránení oplotenia a to na náklady toho, kto oplotenie postavil.

Vyhodnotením jednak konania navrhovateľky a konania odporcu a okolností , za ktorých odporca dal odstrániť oplotenie, dospel súd k záveru, že ochranu v danom prípade treba poskytnúť odporcovi, ktorý chránil vlastnícke právo a konal pod vplyvom nečinnosti príslušných štátnych orgánov a bezmocnosti v tom smere, že nevedel po vyčerpaní všetkých dostupných údajov zistiť kto oplotenie postavil. Dôležité je i to, že oplotenie bolo postavené cez 2/3 pozemku, čím sa pozemok znehodnotil a bol s takýmto oplotením nepredajný. Aplikáciou ustanovení o náhrade škody bez toho, aby sa

na daný prípad nazeralo komplexne a zobrali do úvahy všetky okolnosti, za ktorých došlo k postaveniu oplotenia a k jeho zbúraniu, je možné konštatovať ako to urobila navrhovateľka, že odporca svojim konaním spôsobil škodu navrhovateľke. Avšak práve tá skutočnosť, že navrhovateľka oplotenie postavila bez oprávnenia, čiže sama konala protiprávne a tá skutočnosť, že odporca sa snažil pred odstránením oplotenia zistiť, kto oplotenie postavil , avšak bolo to po vyčerpaní všetkých dostupných údajov nemožné, vedie súd ku konštatovaniu, že nárok, ktorý uplatňuje navrhovateľka je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Vyhovením žalobe, by súd poskytol ochranu protiprávnemu konaniu navrhovateľky, čo nezakladá spravodlivé rozhodnutie.

O trovách konania rozhodol súd podľa veta prvá , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Plný úspech vo veci mal odporca.

Odporca bol zastúpený v konaní najprv advokátkou JUDr. D. a neskôr advokátkou JUDr... Právna zástupkyňa riadne v lehote do troch dní od vyhlásenia rozsudku podaním zo dňa 23.02.2012 vyčíslila a uplatnila trovy konania odporcu .

Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške celkom 523,73 eur, ktoré právny zástupca riadne uplatnil a vyčíslil podľa ust. , , , , vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to nasledovne:

1) vo výške 197,40 eur za úkony, ktoré vykonala právna zástupkyňa JUDr. D. a to : - prevzatie a príprava zastúpenia dňa marec 2011, za ktorý odmena činí 91,29 eur + režijný paušál 7,41 eur

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu dňa 21.03.2011, za ktorý odmena činí 91,29 eur + režijný paušál 7,41 eur

2) vo výške 326,33 eur za úkony, ktoré vykonala právna zástupkyňa JUDr. Z. a to : - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.05.2011, za ktorý odmena činí 91,29 eur + režijný paušál 7,41 eur

- účasť na pojednávaní dňa 03.06.2011, za ktorý patrí 1 odmeny 22,82 eur + režijný paušál 7,41 eur ,

- účasť na pojednávaní dňa 21.09.2011, za ktorý odmena činí 91,29 eur + režijný paušál 7,41 eur

- účasť na pojednávaní dňa 02.12.2011, za ktorý odmena činí 91,29 eur + režijný paušál 7,41 eur.

Súd ďalej zaviazal navrhovateľku na úhradu trov štátu podľa ust. , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

Trovy štátu v danom konaní predstavujú sumu 4,20 eur, ktorá bola priznaná ako svedočné uznesením zo dňa 21.02.2012 svedkovi M. a ktorá suma sa vyplatí svedkovi zo štátnych finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).