Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-166-2023.pdf
PDF · 113.39 KB
Case nature
Subarea
6Co/166/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: GAMA - poľnohospodárske družstvo Pavlovce nad Uhom, IČO: 31 721 613, so sídlom Pavlovce nad Uhom 74, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLAMKA & partners s.r.o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: JUDr. Jozef Vaško, správca ako likvidátor, Szakkayho 1, Košice, značka správcu: S1021, IČO: 32 474 075, o nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. septembra 2023 sp.zn. 5C/60/2023
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. septembra 2023 č.k. 5C/60/2023 – 119.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 25.9.2023 č.k. 5C/60/2023-119 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Košice III, obec A. - B. C., k. ú. D. zapísaným na LV č. XXXXX ako parcela registra „C“ parcelné číslo 2185/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 935 m2, byt č. 2 nachádzajúci sa E. F. X, G. G. XX H. B. I.. J. XXXX postavený na pozemku parcelné číslo 2185/3 - spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve vo výške 133/2887, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele registra „C“ parcelné číslo 2185/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 935 m2 vo výške 133/2887, na ktorých žalovaný je vedený ako výlučný vlastník pod B2 v podiele 1/1, nebytový priestor č. 117, nachádzajúci sa na prízemí, vo G. XX bytového domu súpisné číslo XXXX postavený na pozemku parcelné číslo 2185/3 - spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve vo výške 27/2887, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele registra „C“ parcelné číslo 2185/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 935 m2 vo výške 27/2887, žalovaný je vedený ako výlučný vlastník pod B57 v podiele 1/1, ktoré by smerovalo k ich prevodu, prenájmu alebo zaťaženiu.
2. Zároveň žiadal, aby v prípade, ak súd bude mať za to, že cieľ možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vydal vo veci zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach žalovaného nachádzajúcich sa v okrese Košice III, obec A. - B. C., k. ú. D. zapísaným na LV č. XXXXX na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 68.980,95 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 68.980,95 eur od 15.06.2022 do zaplatenia, ktorá vznikla z titulu nároku žalobcu na náhradu škody vo veci ktorej je žaloba
o zaplatenie vedená na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 5Cb 7/2022. Taktiež žiadal priznať 100 % náhradu trov konania.
3. Svoj návrh odôvodnil tak, že žalovaný ako správca - likvidátor na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 33CbR/40/2018 zo dňa 28.06.2018 Poľnohospodárskeho podielnického družstva Pavlovce nad Uhom v likvidácii uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k. ú. F. E. K., obec F. E. K., L. M., a to parcely registra E - KN 1039 o výmere 14618 m2 - trvalý trávny porast, parcely registra E - KN 1067 o výmere 57965 m2 - trvalý trávny porast, parcely registra E - KN 1185 o výmere 12871 m2 - trvalý trávny porast, parcely registra E - KN 1209 o výmere 129657 m2 - trvalý trávny porast, parcely registra E - KN 1210 o výmere 309257 - trvalý trávny porast vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre k. ú. F. E. K., obec F. E. K., L. M., a to parcely registra E - KN č. 1261/1 o výmere 400563 m2 - lesný pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 22050/1625400 z celku, nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX k. ú. F. E. K., obec F. E. K., L. M., a to parcely registra E - KN č. 1261/2 o výmere 60500 m2 - lesný pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 22050/1625400 z celku, pričom žalovaný mal povinnosť v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona s predmetnými nehnuteľnosťami až do navrátenia vlastníckeho práva oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemohol predmetné nehnuteľnosti previesť odo dňa účinnosti reštitučného zákona do vlastníctva iného subjektu, preto takýto úkon je neplatný. Žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy žiadosťou zo dňa 10.10.2018 požiadal Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor a ten ho podaním zo dňa 18.10.2018 informoval, že na predmet kúpnej zmluvy bol uplatnený reštitučný nárok o čom žalobca predložil súdu dôkaz, a to uvedenú odpoveď. Žalobca preto vyvodil záver, že o uplatnenom reštitučnom nároku na predmet kúpy mal žalovaný vedomosť v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy a žalobcu ako kupujúceho o tom neinformoval a v kúpnej zmluve uviedol vedome nepravdivé údaje. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň ako keby bol urobený, nie ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že na predmetné pozemky bol uplatnený reštitučný nárok o čom svedčí potvrdenie z Okresného úradu Michalovce, pozemkového a lesného odboru je potom kúpna zmluva neplatná pre porušenie zákona. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe absolútneho právneho úkonu akým kúpna zmluva z dôvodu, že porušuje zákon je, nemá za následok vznik, zmenu, ani zánik práva. Z uvedeného dôvodu vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nevzniklo, avšak je ako vlastník zapísaný na listoch vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobre viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Družstvo ako predávajúci zaniklo likvidáciou bez právneho nástupcu, v súčasnosti neexistuje ako subjekt, nemá právnu ani procesnú subjektivitu. Žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil svojím konaním v rozpore so zákonom a s vyhláseniami v kúpnej zmluve. Žalobca je síce ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, ale vlastnícke právo mu nepatrí, nakoľko kúpna zmluva je absolútne neplatná. Žalovaný zároveň ako predávajúci neinformoval žalobcu o uplatnenom reštitučnom nároku na nehnuteľnosti a takto uplatnený reštitučný nárok by podstatne ovplyvnil podnikateľský zámer žalobcu ako kupujúceho, pretože predstavoval podstatnú skutočnosť pri uzavretí kúpnej zmluvy. Pre žalobcu bolo rozhodujúce, aby kupované pozemky neboli zaťažené právami tretích osôb. Postavenie žalobcu ako kupujúceho sa tak stalo nevýhodným, nakoľko nemá žiadnu záruku pre realizáciu svojho podnikateľského zámeru. Nevedomosť o uplatnenom reštitučnom nároku preto pre žalobcu predstavuje omyl, ktorý je podstatný. Žalovaný ako povinná osoba previedol pozemky napriek zákonnému zákazu obsiahnutému v § 5 ods. 3 zákona o pôde, podľa ktorého povinná osoba odo dňa účinnosti zákona o pôde nemôže takéto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Toto ustanovenie zároveň výslovne stanovuje, že takéto právne úkony sú neplatné a preto je absolútne neplatná aj predmetná kúpna zmluva. Príslušný okresný úrad poskytne ochranu oprávneným osobám, ktoré si riadne uplatnili reštitučný nárok a nie žalobcovi. Významnými následkami neplatnosti právneho úkonu, okrem zmarenia právnych účinkov, je vznik škody a bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na základe neplatného právneho úkonu. V danom prípade u žalobcu ani u predávajúceho družstva, ktoré zaniklo bez právneho nástupcu, nie sú splnené podmienky pre uplatnenie inštitútu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa ako
jediný a v plnej miere pričinil ku vzniku škody žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že v obchodnom práve je zodpovednosť za škodu vzniknutú z neplatného právneho úkonu založená na princípe objektívnom. Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti - § 373 a nasledujúce, § 268 Obchodného zákonníka. V ustanoveniach Obchodného zákonníka je zodpovednosť za škodu upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie - za škodu zodpovedá tá osoba, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu. Vzniknutá škoda musí byť v príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu.
4. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods. 1 a 3, § 329 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 343 ods. 1,ods. 2 a § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pričom poukázal na predpoklady nariadenia neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne.
5. Podľa názoru súdu žalobca predloženými listinnými dôkazmi dostatočne neosvedčil dôvodnosť svojho nároku uplatneného v tomto konaní, ktorý opiera o § 373 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (čo vyplýva zo samotného návrhu, ako aj zo spisu 5Cb 7/2022 OS Michalovce), kde predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú a/ protiprávny úkon, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
6. Citoval ust. § 4 ods. 1 a § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. a § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. a poukázal na to, že žiadosť o reštitučné náhrady si uplatnili Urbársky pasienkový spolok Pavlovce nad Uhom (čo vyplynulo z návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z listu Okresného úradu Michalovce zo dňa 18.10.2018 č. OU-MI-PLO-2018/015451-002, ako aj z listu Okresného úradu Michalovce č. OU-MI-PLO-2021/016577-002 zo dňa 10.12.2021). Z ustanovení § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. a § 2 zák. č. 503/2003 Z. z. vyplýva, že oprávnenými osobami v oboch týchto zákonných úpravách sú fyzické osoby a nie právnické osoby. I keď súd nemal iný dôkaz o tom, či si reštitučné nároky uplatnili aj fyzické osoby už z uvedených listov vyplýva, že tento nárok si pravdepodobne neuplatnili oprávnené osoby, keďže sa jedná o Urbársky pasienkový spolok Pavlovce nad Uhom, teda sa jedná o právnickú osobu a nie o fyzické osoby. Súd konštatoval, že nemôže suplovať rozhodnutie Okresného úradu Michalovce ohľadom rozhodnutia o samotnom reštitučnom nároku, avšak táto skutočnosť je absolútne zrejmou skutočnosťou vyplývajúcou z vyššie citovaných ustanovení a v konaní o nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia nebolo žalobcom konštatované, aby si tento reštitučný nárok uplatnili aj fyzické osoby. Súd preto vychádzal z toho, že tento nárok bol uplatnený právnickou osobu.
7. Súd konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti obsiahnutej v § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z., pretože žalovaný mal už dňa 18.10.2018 vedomosť o tom, že na nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvného vzťahu bol uplatnený reštitučný nárok, napriek tejto skutočnosti dňa 20.03.2019 uzavrel so žalobcom kúpnopredajnú zmluvu. Zároveň však poukázal na to, že uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka predpokladá splnenie troch zákonných predpokladov (protiprávneho úkonu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou) a v danom prípade žalobca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, aby mu vznikla škoda. Predmetná zmluva nebola v žiadnom konaní zrušená a ani sám žalobca sa nedomáhal prípadnou negatórnou žalobou určenia, že nie je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Za daného stavu je žalobca vedený na citovaných LV ako vlastník odkúpených nehnuteľností od žalovaného aj k dnešnému dňu. V tomto konaní, resp. v konaní 5Cb 7/2022 Okresného súdu Michalovce, si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške kúpnej ceny, a to v sume 68.980,95 eur. Za daného stavu, ak by bolo žalobe o náhradu škody vyhovené žalobca by mal vrátenú jednak kúpnu cenu, teda bola by mu nahradená tvrdená škoda a zároveň by tento ostal aj naďalej vedený v evidencii nehnuteľností ako vlastník týchto kupovaných nehnuteľností.
8. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie žalobcu, že jeho nárok sa opiera o absolútne neplatný právny úkon, a to neplatnú kúpnu zmluvu zo dňa 20.03.2019, keďže žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Za pozornosť stojí aj rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru V 899/2019 zo dňa 04.04.2019, ktorým tento úrad povolil vklad vlastníckeho práva na základe citovanej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20.03.2019, keďže tento orgán mal vedomosť o tom, že na prevádzané nehnuteľnosti
je uplatnený reštitučný nárok, čo vyplýva z predchádzajúcej písomnej komunikácie medzi žalovaným a týmto orgánom tak, ako to súd vyššie cituje, a to na základe jeho listov zo dňa 18.10.2018 a 10.12.2021.
9. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení alebo v prípade, ak bude názoru, že cieľ možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vydá zabezpečovacie opatrenie v znení tak, ako bolo pôvodne navrhnuté.
10. Žalobca opakovane poukázal na dôvody, pre ktoré podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, a to dôvody, pre ktoré je kúpna zmluva absolútne neplatná (pre porušenie ust. § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.) od počiatku, ktorú otázku má riešiť súd ako predbežnú v prebiehajúcom súdnom konaní na plnenie. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že žalobcovi nevznikla škoda, a to s poukazom a skutočnosť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a nie je spôsobilá vyvolať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda žalobca popiera, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na to, že právnická osoba vystupujúca v kúpnej zmluve ako predávajúci zanikla výmazom, toho časom už neexistuje a teda nemá komu vrátiť plnenie a ani žalobcovi nemá kto vydať plnenie poskytnuté na základe neplatnej kúpnej zmluvy (nemal od koho žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia). Zároveň poukázal na nevyhnutnosť uplatňovať si náhradu škody z dôvodu plynutia premlčacích lehôt pri absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a z dôvodu právnej istoty. Má za to, že dostatočne preukázal a osvedčil, že jeho nárok je dôvodný, existujúci a trvá, pričom zriadením neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia nevznikne nepomerom medzi poskytnutou ochranou žalobcovi a dočasným obmedzením žalovaného. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný bráni svojou neúčasťou na pojednávaní, aby sa vo veci rozhodlo a má za to, že sa bude brániť aj v prípade, ak súd žalobe vyhovie, vzhľadom na jeho právnické vzdelanie. Podľa žalobcu cieľ, ktorý sleduje možno dosiahnuť len nariadením neodkladného opatrenia (nie zabezpečovacieho opatrenia), pretože zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam sa postavenie veriteľa posilní len nepatrne, keďže žalovaný môže so svojimi nehnuteľnostiam aj naďalej disponovať a môže ich aj prevádzať na tretie osoby, zaťažiť vecnými bremenami, prípadne dlhodobo „nevypovedateľne prenajať“. Práve napríklad dlhodobý prenájom alebo zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti môže spôsobiť nepredajnosť nehnuteľnosti v prípadnom budúcom exekučnom konaní. Žalobca má za to, že sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, respektíve zabezpečovacieho opatrenia, t. j. že dostatočne osvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a je nebezpečenstvo bezprostrednej, ale reálnej obavy, že exekúcia by v prejednávanej veci mohla byť ohrozená. Má za to, že z hľadiska rozsahu zabezpečenia by nevznikol zjavný nepomer navrhovaným opatrením bude dostatočne rešpektovaná zásada a požiadavka proporcionality.
11. Následne žalobca doručil súdu podanie – doplnenie judikatúry k odvolaniu a pripojil rozhodnutie – rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/506/2014, z ktorého vyplýva, že nakoľko žalobcovo právo bolo už porušené, stráca prevencia, ktorú by mu poskytla žaloba o určenie, akýkoľvek význam, žalobca nemá právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ale má záujem na odstránení následkov, teda na plnení. Uvedené podľa žalobcu vyvracia konštatovanie súdu o tom, že žalobca mal podať žalobu o určení a potvrdzuje jeho tvrdenie v odvolaní, že žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie. Vznik škody (vzniknutej v dôsledku porušení povinnosti žalovaného, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy) odôvodňuje potrebu posudzovať neplatnosť tejto zmluvy ako predbežnú otázku a nie je potrebné domáhať sa určenia tejto neplatnosti, ani túto zmluvu zrušiť.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
19. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
20. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
21. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
22. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).
23. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd skúmal dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že táto podmienka nariadenia neodkladného opatrenia nie je naplnená.
24. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie.
25. Dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, žalobca odôvodňuje tým, že škoda mu vznikla protiprávnym konaním žalobcu v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu- kúpnej zmluvy (v dôsledku uplatnenia reštitučných nárokov tretej osoby), ktorá nastáva priamo zo zákona a nie je spôsobilá vyvolať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda žalobca popiera, že je vlastníkom nehnuteľnosti a napriek tomu, že zaplatil kúpnu cenu.
26. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana s poukazom na skutočnosť (vyplývajúcu z listinných dôkazov), že reštitučný nárok si pravdepodobne neuplatnili oprávnené osoby a žalobca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, aby mu vznikla škoda, keďže žalobca je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník odkúpených nehnuteľností (a nie je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva). Za daného stavu, ak by bolo žalobe o náhradu škody (vo výške kúpnej ceny) vyhovené, žalobca by mal vrátenú jednak kúpnu cenu a zároveň by ostal aj naďalej vedený v evidencii nehnuteľností ako vlastník týchto kupovaných nehnuteľností.
27. Odvolací súd považuje úvahy súdu prvej inštancie za správne, najmä s poukazom na nespornú skutočnosť, že právnická osoba vystupujúca v kúpnej zmluve ako predávajúci zanikla výmazom, toho časom už neexistuje, a teda žalobca nemá komu vrátiť plnenie (neexistuje osoba, ktorú by bolo možné zapísať ako vlastníka v katastri nehnuteľností).
28. Nemožno opomenúť, že Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor pod č. V 899/2019 zo dňa 04.04.2019 povolil vklad vlastníckeho práva na základe citovanej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20.03.2019, pričom mal vedomosť o tom, že na prevádzané nehnuteľnosti je uplatnený reštitučný nárok.
29. Aj keď odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a nie je spôsobilá vyvolať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uvedené samo o sebe neznamená, že žalobcovi vznikla škoda, resp. že existuje ku dňu rozhodovania súdu. Odlišná situácia by nastala potom, ak bude ukončené reštitučné konanie a osoba, ktorá si uplatnila reštitučný nárok, by bola úspešná.
30. Je potrebné dodať, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia (a zabezpečovacieho opatrenia) je aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
31. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu tak, že o to viac musia byť aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre žalobcu priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý takisto musí byť osvedčený.
32. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom spore nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia aj preto, že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z ohrozenia budúcej možnej exekúcie, keď neosvedčil a neodôvodnil naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia ani neosvedčil bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie súdnej ochrany neodkladným opatrením. 33. Obavu z ohrozenia budúcej možnej exekúcie žalobca odôvodňuje poukazom na to, že žalovaný bráni svojou neúčasťou na pojednávaní, aby sa vo veci rozhodlo a má za to, že sa bude brániť aj v prípade, ak súd žalobe vyhovie, vzhľadom na jeho právnické vzdelanie. Dôvodí, že žalovaný môže nehnuteľnosti prevádzať na tretie osoby, zaťažiť vecnými bremenami, prípadne dlhodobo prenajať alebo zriadiť vecné bremeno, čím môže spôsobiť nepredajnosť nehnuteľnosti v prípadnom budúcom exekučnom konaní.
34. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t. j. neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko svoj návrh odôvodnil iba domnienkou možného konania žalovaného. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaný takto konal alebo mal úmysel takto konať.
35. Žalobca ani v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia.
36. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t. j. neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
37. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu odvolacieho konania, také právo vzniklo úspešnému žalovanému, ktorému však preukázateľne v odvolaní žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).