Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/2757/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, súdny exekútor, Exekútorský úrad Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, pod sp.zn. XXXXX XXX/XX, D. vymoženie o vymoženie 5.728,32 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 404,47 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.04.2023 domáhal od povinného vymoženia 5.728,32 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDR. Marekom Morochovičom, E.. XX/ XX/XXXX zo dňa 29.09.2021, právoplatný dňa 12.11.2021 a vykonateľný dňa 16.11.2021(ďalej len „Exekučný titul“). Poverením číslo ECLI: A.:E.:D.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, zo dňa 23.11.2022, poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Rišian, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XXX/XX.

2. Poverený súdny exekútor dňa 25.11.2022 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. XXXXX XXX/ XX, ktoré bolo povinnému podľa priloženej doručenky doručené dňa 30.11.2022. Povinný podal Návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 15.12.2013. Súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda má odkladný účinok. Súdny exekútor návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami predložil súdu spolu s Vyjadrením oprávneného, doručenkami preukazujúcimi doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a doručenie Návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi.

3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.12.2022 (ďalej len „Návrh povinného“) uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku a zároveň návrh na spojenie veci v zmysle ustanovenia . Povinný má za to, že predmetná Zmluva o úvere č.253038-34080 zo dňa 10.09.2018, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý je predmetom exekúcie, je zmluvou spotrebiteľskou a s ňou súvisiaca Rozhodcovská zmluva č.253038-34080 zo dňa 10.09.2018 je podľa ustanovenia a neplatná. Svoj názor povinný odôvodnil vo svojom Návrhu nasledovne. Povinný ako záujemca o úver vo výške 6.000,00 Eur v roku 2018 oslovil oprávneného z dôvodu potreby splatenia vtedy prebiehajúcej inej exekúcie a zároveň z dôvodu potreby splatenie iných

úverov. Zástupca oprávneného, sprostredkovateľ úveru, povinnému uviedol, že požadovaná suma mu nebude poskytnutá, avšak ak by záujemca požiadal o poskytnutie úveru ako fyzická osoba – živnostník a požadovaná sumy by bola rozdelená do dvoch samostatných úverov, tieto mu schvália, a nakoľko bol povinný vo finančnej tiesni, súhlasil. Dňa 07.09.2018 povinný vyplnil Žiadosť o úver vo výške 2.000,00 Eur, pričom sprostredkovateľovi poskytol vyžiadané doklady. Žiadosť o úver obsahovala rodné číslo ako aj IČO povinného. K žiadostiam o úver povinný predložil údaje o podnikaní s vedomím, že sú potrebné na preukázanie príjmu povinného, a nemal záujem poskytnuté finančné prostriedky použiť na účel podnikania a tiež nemal záujem o podnikateľský úver, a tiež žiadal o zaslanie finančných prostriedkov na svoj osobný účet. Povinný ďalej uvádza, že priebeh podpisovania Zmluvy o úvere prebehol narýchlo, Zmluva o úvere bola predložená povinnému na podpis bez možnosti meniť a upravovať jej obsah, bola vopred predpripravená, vyplnená a veriteľom podpísaná. Povinný na otázku, prečo je v zmluve ako účel úveru uvedená kúpa auta na podnikanie aj napriek skutočnosti, že povinný vo svojej finančnej situácii žiadne auto nepotrebuje a ani ho kupovať nebude, bol oboznámený s tým, že takýto predmet úveru je bežný a nikto reálne využitie finančných prostriedkov skúmať nebude a nie je potrebné využitie poskytnutých prostriedkov ani dokladovať. V tejto súvislosti povinný navrhol, aby súd vykonal výsluch zástupcu oprávneného – sprostredkovateľa úveru. Povinný má za to, že predmet úveru, „kúpa auta na podnikania“ samo o sebe nezakladá záver, že sa jedná o nespotrebiteľský charakter zmluvy a má za to, že týmto simulovaným právnym úkonom (t.j. schválením dvoch biznis úverov miesto jedného spotrebiteľského úveru) ide zo strany oprávneného o simulovaný právny úkon veriteľa s cieľom vyhnúť sa ochrane spotrebiteľa ako takej. Zároveň dodáva, že s s prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzavretých zmlúv je nevyhnutné v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, potreba aplikovať ustanovenia a uvádza, že všeobecný údaj účelu úveru bez preukázania reálneho využitia finančných prostriedkov nie je dostatočný na posúdenie okolnosti, či sa jedná o spor spotrebiteľský. Povinný uvádza, že časť poskytnutej sumy použil na čiastočné splatenie vtedy prebiehajúcej exekúcie, a časť sumy na splácanie iných úverov. Uvádza, že sprostredkovateľa úveru o tomto účele informoval už v čase žiadania o úver. Ďalej povinný uviedol, že sa s oprávneným snažil mimosúdne dohodnúť. Dňa 15.06.2022 povinný oprávnenému zaslal návrh dohody, kedy by splatil svoj dlh (za obidva poskytnuté úvery) sumou 10.000,00 Eur. Oprávnený s návrhom nesúhlasil s odôvodnením, že dlh povinného predstavuje sumu 39.299,63 Eur. Nakoľko povinný požadovanou sumou nedisponoval, a suma poskytnutá oprávneným bola vo výške 6.000,00 Eur, s týmto návrhom oprávneného nesúhlasil. Spolu so Zmluvou o úvere bola povinnému na podpísanie predložená aj Rozhodcovská zmluva, o ktorej obsahu a následkoch jej platnosti povinný nebol poučený. Uvádza tiež, že bez podpísania tejto zmluvy by mu úver nebol schválený. Povinný vo svojom podaní namieta materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu s poukazom na už začaté exekučné konanie na základe takéhoto rozhodnutia. Má za to, že podpísanie Rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá kompetenciu rozhodcovskému súdu na rozhodovanie o nároku oprávneného, je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie a a táto okolnosť zakladá dôvod na zastavenie exekučného konania. Odôvodňuje to tým, že aj napriek uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy ako samostatného dokumentu, táto nie je prejavom vôle oboch zmluvných strán, nakoľko sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku (predložená Rozhodcovská zmluva bola vopred oprávneným naformulovaná) podľa ustanovenia . Povinný tiež uviedol, že ustanovenie o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy v nej bolo zakomponované nevýrazne, rovnako aj ustanovenie o nepodmienenosti uzavretia hlavnej zmluvy a tiež aj ustanovenie o prehlásení o poučení s jej obsahom. Povinný uvádza, že o uzavretí tejto zmluvy sa dozvedel až v dobe po vydaní exekučného titulu. Právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu povinný v ďalšom namieta z dôvodu nesprávneho doručovania exekučného titulu. Má za to, že oprávnený nevynaložil primerané úsilie na zistenie aktuálnej adresy povinného, keďže povinný v čase medzi uzatvorením Zmluvy o úvere a začiatkom rozhodcovského konania zmenil adresu trvalého pobytu. Na základe uvedeného má povinný za to, že nedoručením exekučného titulu do vlastných rúk tento nie je právoplatný a vykonateľný. Povinný tiež navrhol, aby v záujme hospodárnosti konania, z dôvodu vedenia dvoch exekučných konaní s predmetnými úvermi, exekučný súd spojil konanie sp.zn. XXXX/XXXX/XXXX E. konaním sp.zn. XXXX/ XXXX/XXXX v zmysle Civilného sporivého poriadku. Záverom povinný navrhol exekučnému súdu, aby exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom pod sp.zn. XXXXX XXX/XX podľa ustanovenia zastavil a oprávnenému nárok na trovy exekučného konania nepriznal. Povinný k svojmu Návrhu na zastavenie exekúcie pripojil dokumenty: 1/ Žaloba o zaplatenie pohľadávky vo výške 12.076,64 Eur s príslušenstvom zo dňa 26.05.2021, podaná oprávneným na rozhodcovský súd (pozn. konanie sa týka Zmluvy o úvere č. 252979 zo dňa 04.09.2018, uzavretej medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 4.000,00 Eur);

2/ Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 10.01.2019, podaný oprávneným, týkajúci sa Zmluvy o úvere č. 252979 zo dňa 04.09.2018; 3/ Výpis platieb za obdobie september 2018 – apríl 2019.

4. Súdu bolo spolu s Návrhom povinného doručené aj podanie – vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.12.2022 (ďalej len „Vyjadrenie oprávneného“). Oprávnený vo svojom Vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, čo odôvodnil nasledovným. Oprávnený uviedol, že v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, rozhodcovskej zmluvy a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podanie žalobnej odpovede). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil, hoci výzvu rozhodcovského súdu na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám prevzal dňa 25.06.2021, v základnom konaní sa nevyjadril. Účelovo tak robí až v exekučnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Pasivitu povinného v rámci základného konania nie je možné nahradiť aktivitou v exekučnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť exekučný titul. Na základe uvedených skutočností považujeme tvrdenia povinného o tom, že o úver žiadal ako spotrebiteľ a teda aj zmluva o úvere má byť posudzovaná ako spotrebiteľská za právne irelevantné a účelové. Povinný mal možnosť podať vyjadrenie k žalobe v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Námietky uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie účelovo robí až v exekučnom konaní v úmysle vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. V exekučnom konaní však nemožno nahradiť nevyužitie možnosti vyjadriť sa v základnom konaní, podať opravný prostriedok a opätovne posudzovať nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté v základom konaní. Povinný mal uplatniť všetky skutočnosti, ktoré vznikli do vydania exekučného titulu.“ Oprávnený ďalej uvádza, že Zmluva o úvere č. 253038-34080 zo dňa 10.09.2018 je zmluvou obchodno- právnou, uzavretou medzi dvoma podnikateľskými subjektami pri výkone ich podnikateľskej činnosti a úver bol povinnému poskytnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti, čo povinný v základnom konaní nijako nespochybnil. Oprávnený namieta, že povahu zmluvného vzťahu možno určovať podľa skutočnosti, ktorá nastala po uzatvorení zmluvy (podľa spôsobu použitia poskytnutých finančných prostriedkov či už na osobné alebo na podnikateľské účely), čo odôvodňuje tým, že takýto prístup odporuje pravidlu, podľa ktorého sa obsah a povaha zmluvy posudzuje k okamihu jej uzavretia, a zároveň dodáva, že porušením zmluvy (vlastným tvrdením o využití finančných prostriedkov na iný účel než boli poskytnuté) sa nemožno dovolávať výhod či prospechu, a nemožno ich vyhodnotiť ako skutočnosť v prospech povinného, ktorá zakladá spotrebiteľský charakter zmluvy. Oprávnený má za to, že zmluva o úvere bola dostatočne zrozumiteľná, povinný ako fyzická osoba podnikateľ vyplnil všetky údaje podnikateľského subjektu (ako v žiadosti o úver, tak aj v zmluve o úvere) a účel čerpania úveru uviedol ako „investičný, kúpa auta na podnikanie“. Zároveň k žiadosti predložil všetky požadované prílohy určené pre podnikajúce fyzické osoby. Ďalej poukazuje na to, že všetky dokumenty boli povinnému poskytnuté, s údajmi predloženými oprávneným sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. Povinný v zmluve o úvere prehlásil, že tieto si prečítal, obsahu porozumel a zmluvu uzavrel na základe slobodnej vôle, nie v tiesni a nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Zároveň oprávnený poukazuje aj na telefonát, zvukový záznam predložený spolu s Vyjadrením, ktorého predmetom bola otázka, či povinný žiada o schválenie podnikateľského úveru, z ktorého vyplýva, že povinný potvrdil účel čerpania úveru na podnikanie. K tvrdeniam povinného, že zmluva o úvere je spotrebiteľského charakteru a preto má požívať aj ochranu s ňou spojenú oprávnený uvádza, že ustanovenie si nemožno vykladať tak, že na jeho základe súd určí, či je zmluva spotrebiteľská alebo podnikateľská. Predmetné ustanovenie možno aplikovať v pochybnostiach o obsahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, kde v prípade nejednoznačných, nejasných a nezrozumiteľných ustanoveniach, s viacerými možnými výkladmi, platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na základe týchto tvrdení má oprávnený za to, že medzi oprávneným a povinným nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. V ďalšom oprávnený poukazuje na to, že tak ako Zmluva o úvere uzatvorená ako podnikateľská, bola uzatvorená aj Zmluva rozhodcovská a takto ju treba posudzovať. Oprávnený k návrhu povinného uvádza, že jeho tvrdenia v návrhu na zastavenie exekúcie sú založené na neprípustných dôvodoch a skutočnostiach, pretože takéto tvrdenia povinný neuplatnil ani v rozhodcovskom konaní a teda by ich nemohol uplatniť v prípadnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko z ustanovenia zákona

o rozhodcovskom konaní vyplýva, že súd na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Z ustanovenia odseku 4 citovaného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodujúci o podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku by na žiadny z prípadov vymenovaných v § 40 ods. 1 písm. a) nemohol prihliadať („súd neprihliadne“) ani ex offo a ani na základe tvrdenia účastníka rozhodcovského konania v prípade, ak takéto námietky neboli uplatnené v rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že právna úprava rozhodcovského konania (resp. aj konania pred všeobecným súdom) je založená vo všeobecnosti na oddelení základného konania (tzv. nachádzacieho konania) a vykonávacieho konania. Jedným z dôsledkov oddelenia oboch konaní tvoriacich súčasť procesného práva je aj to, že skutočnosti a okolnosti vzniknuté a uplatniteľné v základnom konaní sú vylúčené z preskúmavania v rámci exekučného konania. Záverom oprávnený uviedol, že povinný v priebehu rozhodcovského konania nenamietal žiadnu skutočnosť spojenú s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy. Nespochybňovali ju ani podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V rámci exekučného konania je namietanie právomoci rozhodcovského súdu neprípustné. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 268,94 Eur.

5. Súdny exekútor sa v predloženom podaní k Návrhu povinného ani k Vyjadreniu oprávneného priamo nevyjadril. Uviedol len, že Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

6. Exekučný súd dňa 07.02.2023 dožiadal rozhodcovký súd o predloženie spisu rozhodcu JUDR. Mareka Morochoviča, E.. XX/XX/XXXX. C. súdu bol predmetný spis doručený dňa 01.03.2023.

7. Dňa 27.07.2023 bola oprávnenému zaslaná žiadosť o poskytnutie osobných údajov sprostredkovateľa úveru. Dňa 10.08.2023 bola účastníkom konania (1/ povinný, 2/ oprávnený, 3/ oprávnený – právny zástupca, 4/ zástupca oprávneného - sprostredkovateľ) zaslaná výzva – Predvolanie na výsluch na deň 07.09.2023, ktorý sa mal vykonať na tunajšom súde. Súd vykonal dôkaz – výsluch, na základe návrhu povinného. Výsluchu sa zúčastnil povinný osobne, oprávnený spolu s jeho právnym zástupcom sa ospravedlnili z účasti a súhlasili s jeho vykonaním v ich neprítomnosti, svedok – sprostredkovateľ sa z účasti ospravedlnil, a navrhol výsluch dožiadaním Okresného súdu Martin.

7.2 Po poučení súdom povinný uviedol, že poskytnuté finančné prostriedky boli vo výške 2.000 Eur a 4.000 Eur a ich účelom bolo refinancovanie predchádzajúcich pôžičiek. Na otázku súdu, ako prebiehalo uzatváranie zmluvy povinný uviedol, že úverovú zmluvu uzatváral počas obednej prestávky, priamo v kancelárii sprostredkovateľa. Úverová zmluva už bola pripravená na podpis, keďže všetky potrebné údaje boli vopred dohodnuté cez telefón. Úverová zmluva aj ostatné dokumenty boli pripravené na jednej kope a povinný všetko podpísal za radom, bez akéhokoľvek oboznámenia sa s obsahom. Sprostredkovateľ navrhol ako účel pôžičky uviesť kúpu auta, s čím povinný súhlasil, avšak predtým sa chcel uistiť, či nebude potrebné dodatočné dokladovanie o kúpe auta. Sprostredkovateľ ho ubezpečil, že žiadne iné doklady nebudú potrebné, že tento postup je v spoločnosti bežná prax. Úverová zmluva bola uzatváraná na živnosť povinného (povinný uviedol, že na návrh sprostredkovateľa), nakoľko ako fyzická osoba by údajne nedostal požadované finančné prostriedky. Na potvrdenia či iné doklady, ktoré žiadali pred uzatvoreným úverovej zmluvy si povinný nespomína. Päť dní po podaní žiadosti o pôžičku bola podpísaná rozhodcovská zmluva. Povinný uvádza, že netušil, čo je rozhodcovská zmluva a poučený zo strany sprostredkovateľa nebol vôbec. Na otázku súdu čo sa dialo po uzatvorení zmluvných vzťahov, povinný uviedol, že po pripísaní finančných prostriedkov na účet vyplatil predchádzajúce úvery. Na otázku súdu, účelom uvedeným v zmluve bola kúpa auta, vyjadrite sa k tomu, povinný uviedla, že auto kupované v roku 2020, ktorého je povinný majiteľom, nebolo účelom pôžičky. Na otázku súdu, uveďte vaše stanovisko k priebehu rozhodcovského konania a k obrane voči rozhodcovskému rozsudku, povinný uviedol, že mu v centre právnej pomoci bola podrobne vysvetlená rozhodcovská zmluva. Prvé rozhodcovské konanie prebehlo bez prítomnosti povinného, nakoľko mu nebola doručená žiadna zásielka, keďže povinný zmenil trvalé bydlisko. Uvádza, že predmetnú zásielku prevzal bývalý manžel, ale zásielku povinnému neodovzdal. Rozhodcovský rozsudok taktiež doručený nebol, zásielka bola vrátená ako neprevzatá. O rozhodcovskom konaní, rozhodcovskom rozsudku, sa dozvedel, až keď

opätovne kontaktoval konateľa, ktorý mu všetky potvrdenia a dokumenty poskytol. Avšak k zmieru nedošlo.

8. Exekučný súd dňa 19.10.2023 vyzval oprávneného a zástupcu oprávneného – sprostredkovateľa úveru, aby sa písomne vyjadrili k prejednávanej veci, k predmetu výsluchu.

8.2 Zástupcu oprávneného – sprostredkovateľ úveru, vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné, cit.: „Klientka ma kontaktovala so žiadosťou o úver. Nakoľko mala príjem z podnikania, bola oboznámená s tým, že spoločnosť poskytuje na tento typ príjmu len podnikateľské úvery. Konkrétne detaily si už nepamätám, nakoľko od doby uzavretia žiadosti uplynulo 5 rokov. Klientka ma navštívila v kancelárii s požadovanými dokladmi, kde sme uzavreli žiadosť. Samotné posudzovanie žiadosti nebolo v mojej kompetencii, teda sa neviem k tomu vyjadriť. Žiadosť bola posudzovaná na centrále spoločnosti. Pri schválení a následne podpise úverovej dokumentácie bola tak, ako každý klient oboznámená s podpísanými dokumentami. Taktiež s tým, na čo ktorý dokument slúži. Samotný účel použitia finančných prostriedkov nemusela klientka inak následne dokladovať. Mám za to, že klientka všetkým dokumentom porozumela, nakoľko ich všetky podpísala.“

8.3 Oprávnený vo svojom podaní predložil nasledovné stanovisko. K procesu uzatvárania zmluvy uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená na základe žiadosti povinného, v ktorej povinný uviedol všetky údaje a poskytol všetky dokumenty požadované k uzavretiu takéhoto typu úveru – pre podnikateľské účely. Sprostredkovateľ úveru s povinným uzavrel žiadosť o úver, ktorá bola následne oprávneným zhodnocovaná z hľadiska možných rizík. Keďže žiadateľ o úver splnil podmienky na poskytnutie úveru, žiadosť bola schválená a následne bola vyhotovená zmluvná dokumentácia, ktorá bola oprávneným zaslaná sprostredkovateľovi úveru. Ten následne na stretnutí so žiadateľom – povinným, predložil zmluvnú dokumentáciu povinnému, a ak s ňou žiadateľ súhlasil, zabezpečil podpísanie zmluvnej dokumentácie a zabezpečil jej spätné doručenie do sídla spoločnosti oprávneného. Následne bola zmluvná dokumentácia (Zmluva o úvere ako aj Rozhodcovská zmluva) podpísaná oprávneným, a zaslaní povinnému na adresu uvedenú povinným. Zároveň boli povinnému na základe Zmluvy o úvere poukázané finančné prostriedky. Oprávnený ďalej uviedol, že poučenie žiadateľa o uzatváranej zmluve a jej podmienkach a rozhodcovskej zmluve prebieha ústne pred podpisom zmluvnej dokumentácie zo strany žiadateľa. Účasť žiadateľa pri podpise zmluvy je nutne overovaná, na základe preukázania totožnosti žiadateľa, čo sprostredkovateľ na základe overenia občianskeho preukazu urobil. Žiadateľ následne svojim podpisom na zmluve potvrdil že si zmluvu prečítal, jej obsahu rozumel a že ju uzavrel na základe slobodnej vôle. Taktiež uvádza, že pred podpisom rozhodcovskej zmluvy bol zo strany sprostredkovateľa povinný poučený, informovaný o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, a tiež o možnosti od tejto do 14 dní od jej uzavretia odstúpiť. Podpisom rozhodcovskej zmluvy povinný potvrdil, že súhlasí s jej uzavretím a rozumie jej obsahu. V ďalšom oprávnený uviedol, že po poskytnutí úveru povinný svoje záväzky neplnil, a splatil len dve splátky úveru. Po neúspešných pokus o riešiť situáciu s povinným, sa podľa ustanovení zmluvy stali všetky záväzky splatné a oprávnenému vznikol aj nárok na zmluvné pokuty za omeškanie. Podaniu žaloby predchádzalo niekoľko pokusov o zmier, avšak pre ich neúspešnosť oprávnený pristúpil k ich vymáhaniu podaním žaloby na rozhodcovskom súde. K obrane povinného pri rozhodcovskom konaní oprávnený uvádza, že toto prebiehalo podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, v súlade s podmienkami dohodnutými v rozhodcovskej zmluve, kedy rozhodcovský súd posúdil svoju právomoc vo veci konať, a správne určil režim rozhodcovského konania vzhľadom na obchodno-právny charakter záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Rozhodcovký súd zaslal po začatí konania žalovanému žalobu spolu s prílohami a vyzval ho na predloženie žalobnej odpovede. V rozhodcovskom konaní bol žalovaný – povinný, nečinný, a k žalobe sa nevyjadril. Po vykonaní dokazovania rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorý je riadne odôvodnený po stránke skutkovej aj právnej. Oprávnený aj naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach, uvedených už vo vyjadrení k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a dodáva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu, a nie tie, ktoré mal povinný možnosť tvrdiť už v procese rozhodcovského konania, v ktorom námietky postavenia ako spotrebiteľa v tomto spore nepredniesol. K tvrdenia povinného, že charakter zmluvy určuje reálne použitie poskytnutých prostriedkov oprávnený uviedol, že toto tvrdenie je irelevantné a povaha zmluvy sa určuje ku dňu jej podpisu a nemožno ju určovať podľa skutočnosti, ktorá nastala až po uzavretí zmluvy. Oprávnený poukazuje aj na to, že použitie finančných prostriedkov na iný účel, než na aký boli poskytnuté, je porušením zmluvy, z čoho sa povinný nemôže dovolávať výhod či prospechu. Objektívne bol úver poskytnutý na účel - výkon podnikateľskej činnosti. Záverom svojho podania oprávnený uviedol,

že povinný ani vo svojich vyjadreniach vyplývajúcich z výsluchu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti alebo by boli dôvodom, pre ktorý je exekúcia neprípustná.. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby súd Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 404,47 Eur.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa , sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa , sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.

10. Podľa §61k ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa §61k ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa §61l ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

14. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa §45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

17. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia resp. pokračovania exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, resp. stav ku dňu, v ktorom nastala právna skutočnosť zakladajúca zmenu pôvodného právneho stavu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

19. Súd uvádza, že preskúmal Návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení, taktiež sa oboznámil s Vyjadreniami oprávneného, a pri svojom posudzovaní vychádzal aj z predloženého rozhodcovkého spisu E.. XX/XX/XXXX rozhodcu JUDr. Mareka Morochoviča, a taktiež z vykonaných dôkazov – výsluchu povinného, a vyjadrenia zástupcu oprávneného – sprostredkovateľa úveru.

20. Povinný vo svojom Návrhu namieta skutočnosti, ktoré by mali byť základom na rozhodnutie o zastavení exekúcie. Pre posúdenie odôvodnenosti návrhu povinného je potrebné určiť, ktoré skutočnosti pre posudzovanie tohto návrhu sú právne relevantné. Medzi stranami nie je sporné, že uzavreli zmluvu o úvere č. 253038-34080 zo dňa 10.09.2018, na ktorej základe bol povinnému poskytnutý úver vo výške 2.000,00 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 48 splátkach v sume 126,84 Eur, v celkovej výške 6.088,32 Eur. Povinný si svoju povinnosť splnil v rozsahu úhrady prvých dvoch splátok, a na základe omeškania dlžníka sa stal celý dlh splatným. Spornou otázkou je charakter Zmluva o úvere, kde povinný namieta jej nespotrebiteľský charakter. Spornou je aj otázkou uzavretia rozhodcovskej zmluvy č. 253038-34080 zo dňa 10.09.2018, ktorá je podľa povinného absolútne neplatná, a preto nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodovať. Na základe vyššie uvedeného povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol nasledovné. V prvom je to námietka povahy zmluvy o úvere, kde namieta jej obchodno-právny charakter na základe spôsobu je uzatvárania, kde podľa jeho tvrdení mal záujem o poskytnutie úveru na osobné účely a nie na účel podnikania, a zároveň namieta aj formu predloženej zmluvy, ktorá bola formulárová a nemohol ovplyvniť jej obsah. Má za to, že vzťah uzavretý medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský a na základe neprijateľných zmluvných podmienok sa domáha aplikácie ustanovení o ochrane spotrebiteľa. V druhom povinný namieta rozhodcovskú zmluvu, o ktorej tvrdí, že bez jej podpísania by mu úver schválený nebol a zároveň uvádza, že o následkoch podpísania takejto zmluvy nebol pred jej podpisom zo strany sprostredkovateľa úveru poučený. K samotnej zmluve uviedol, že aj napriek jej forme ako samostatného dokumentu ju nepovažuje za individuálne dojednanú, nakoľko aj táto bola formulárová a nemohol ovplyvniť jej obsah a má za to, že na základe absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul. Zároveň dodal, že o jej podpísaní sa dozvedel až po vydaní exekučného titulu. V ďalšom povinný namieta právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že oprávnený nevynaložil primerané úsilie na zistenie aktuálnej adresy povinného a absencia riadneho doručenia exekučného titulu zakladá stav, že tento nie je právoplatný a vykonateľný.

21. Pre úplnosť súd uvádza, že povinnému boli schválené dva úvery, celkovo vo výške 6.000,00 Eur. Prvým úverom, na základe Žiadosti o úver zo dňa 03.09.2018 vo výške 4.000,00 Eur, uzavrel

povinný Zmluvu o úvere č. č. 252979 – 34080 zo dňa 04.09.2018, o ktorom sa vedie na tunajšom súde samostatné konanie pod sp.zn. XXXX/XXXX/XXXX. Druhým úverom, na základe Žiadosti o úver zo dňa 07.09.2019 vo výške 2.000,00 Eur, povinný uzavrel Zmluvu o úvere č.253038-34080 zo dňa 10.09.2019, ktorá je predmetom tejto exekúcie.

22. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zaujal nasledovné stanovisko. V prvom sa zaoberal posúdením vzťahu medzi oprávneným a povinným. Z predložených listín možno konštatovať, že Zmluvou o úvere zo dňa 10.09.2018, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie, bol založený právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako obchodno-právny. Úver bol poskytnutý povinnému ako podnikateľovi fyzickej osobe. V zmluve bol povinný označený ako fyzická osoba

- podnikateľ. Účel poskytnutia peňažných prostriedkov bol stanovený samotným dlžníkom, pričom dlžník stanovil, že peňažné prostriedky si berie na účely podnikania. Z textu predloženej zmluvy vyplýva, že povinný uviedol účel úveru vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti: A – Investícia (nákup náradia, strojov, nábytku, výpočtová technika atď): kúpa auta na podnikanie. Označenie povinného - podnikateľa bolo v zmluve vykonané dostatočným spôsobom, a to obchodným menom, miestom podnikania, IČO a číslom prideleným v živnostenskom registri. Súd navyše lustráciou v živnostenskom registri zistil, že povinný mal v čase uzatvárania zmluvného vzťahu oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené v danom prípade preto nie je možné uplatňovať právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa (a teda súd sa nezaoberal ani povinným namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami zmluvy). Po uzatvorení zmluvy nemôžu subjekty meniť jednostranne charakter zmluvného vzťahu a v prípade, že peňažné prostriedky boli zo strany povinného použité na iný účel ako boli poskytnuté, táto skutočnosť tiež nezakladá dôvod na zmenu právneho vzťahu z obchodno-právneho na spotrebiteľský. Účelom poskytnutia úveru teda bolo podnikanie a zmluvný vzťah vznikol medzi podnikateľskými subjektmi. Z predloženého exekučného titulu mal súd ďalej preukázané, že rozhodcovské konanie sa viedlo ako nespotrebiteľské a posudzovalo sa podľa ustanovení o rozhodcovskom konaní v platnom znení, práve z dôvodu povahy zmluvných strán v zmluve o úvere. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné uzavrieť, že zmluvný vzťah a následné rozhodcovské konanie nemá charakter spotrebiteľský, ale obchodno-právny. S posúdením vzťahu ako nespotrebiteľského, súdu odpadá otázka posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie ako takého v zmysle ustanovenia a Exekučného priadku, ktorý upravuje dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie v spotrebiteľských sporoch, ktoré ustanovujú, že súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak e) bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou; ak f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2/ rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3/ rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4/ rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné. V prípade, ak by súd vyhodnotil vzťah ako spotrebiteľský, tieto by právne posúdil. Povinný bral úver na výkon podnikania, keď povinný ani v rámci podaného Návrhu nepredložil súdu žiadne dôkazy, príp. relevantné tvrdenia, ktoré by preukazovali nesprávnosť uvedeného záveru súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie pritom zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Použitie finančných prostriedkov na iný účel než na aké boli poskytnuté, na charaktere zmluvy nič nemení. Z predložených vyjadrení povinného, oprávneného a tiež sprostredkovateľa úveru nemožno preukázať, žeby povinný pred podpisom zmluvy o úvere nebol o tejto poučený, a taktiež neobstojí ani namietanie okolnosti, že povinný sa o podpísaní rozhodcovskej zmluvy dozvedel až po vydaní exekučného titulu. Povinný sám uviedol, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by mu úver poskytnutý nebol, čo však zo samotnej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva. Povinný mal možnosť od tejto do 14-tich dní od jej uzatvorenia bez udania dôvodu odstúpiť, čo však neurobil. Nad rámec už uvedeného súd ešte konštatuje, že nevidí žiadny rozpor s princípom efektívnej ochrany. V predmetnom prípade mal povinný možnosť neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu (ktorá bola jednoducho a zrozumiteľne formulovaná) bez toho, aby to ovplyvnilo uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorú chcel uzavrieť. Aj keby túto okolnosť nevyhodnotil efektívne v čase podpisov týchto zmlúv, mal k dispozícii dvojtýždňové obdobie, keď si to mohol v pokoji premyslieť a odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu. Táto okolnosť je podľa súdu dostatočnou zárukou pre povinného, aby „zmaril“ oprávnenému možnosť

rozhodcovského konania aj do budúcnosti, a teda ju v tomto kontexte nemožno považovať iba za možnosť „naoko“.

23. Po posúdení povahy zmluvného vzťahu ako nespotrebiteľského súd rovnako nahliadal na rozhodcovskú zmluvu ako na doložku uzavretú medzi podnikateľmi. V nadväznosti na nespotrebiteľský charakter rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, ktorý je exekučným titulom, súd dopĺňa, že je dlhodobo judikované, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu (rozhodcu) na vydanie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľskej veci, čo potvrdzujú najmä posledné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Nad rámec svojej povinnosti súd ešte uvádza, že aj v prípade, ak by bol zmluvný vzťah vyhodnotený ako spotrebiteľský, a povinný by namietal uzavretie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky pre jeho neindividuálne dojednanie, súd by túto skutočnosť uzavrel tak, že v súvislosti s posudzovaním platnosti rozhodcovskej zmluvy poukazuje na závery uznesenia ústavného súdu č. k. -12 z 21. februára 2023, podľa ktorého sú podmienky individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy takéto: ak bola rozhodcovská zmluva uzatvorená ako formálne samostatný dokument a nebola podmienkou uzatvorenia a ani vykonávania zmluvy o úvere, bola individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, osobitne datovaná a podpísaná a dlžník mal možnosť túto zmluvu neprijať a nepodpísať a zároveň dlžník mal aj možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote do 14 dní od jej uzavretia, nie je možné identifikovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Charakter zmluvy by teda nič nemenil na otázke, či rozhodcovský súd mal alebo nemal právomoc rozhodovať spor medzi oprávneným a povinným.

24. K námietke povinného, že exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný, nakoľko mu nebol doručený, pretože nebolo zo strany oprávneného vynaložené primerané úsilie na zistenie aktuálnej adresy povinného súd uvádza, že z predloženého rozhodcovského spisu sp.zn. XX/XX/XXXX má za preukázané, že oprávnenému bola na v zmluve ním uvedenú adresu odoslaná Žaloba zo dňa 26.05.2021 spolu s prílohami – Oznámenie o začatí rozhodcovského konania zo dňa 14.06.2021 a výzvou na vyjadrenie – podania žalobnej odpovede, ktorá bola podľa predloženej doručenky doručená povinnému dňa 25.06.2021 (pozn. povinný na výsluchu dňa 07.09.2023 uviedol, že zásielka bola prevzatá manželom, bez toho, aby sa o nej povinný dozvedel, avšak bez relevantného preukázania tvrdenej skutočnosti). Povinný sa k výzve nevyjadril. Následne rozhodcovský súd vydal Rozsudok sp.zn. XX/XX/XXXX F. G. 29.09.2021, ktorý bol dňa 11.111.2021 povinnému doručovaný na rovnakú adresu a vrátený ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Vzhľadom na ustanovenie Z.z o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti, zásielka bola vrátením rozhodcovskému súdu považovaná za riadne doručenú a následkom riadneho doručenia exekučný titul mohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a po nesplnení povinnosti v ňou určenej stať sa exekučným titulom. Námietka nedoručenia exekučného titulu z dôvodu,že nebolo zo strany oprávneného vynaložené primerané úsilie na zistenie aktuálnej adresy povinného neobstojí, nakoľko súd má za preukázané, že na adresu uvedenú povinným bola zásielka – Žaloba odoslaná a riadne prevzatá, a zásielka – Rozsudok bola vrátená ako „Neprevzatá v odbernej lehote“, a nie ako „adresát neznámy“ alebo alebo „nedostatočná adresa“, čo by malo za následok zisťovanie inej adresy. Zmluva o úvere v bode 17. ustanovuje, že každá zmena adresy má byť oprávnenému oznámená, nakoľko sa všetky písomnosti doručujú na poslednú známu adresu. Ak si povinný svoju povinnosť nesplnil a zmenu adresy oprávnenému neoznámil, táto skutočnosť nemôže byť na škodu oprávneného.

25. K návrhu povinného na spojenie veci súd uvádza, že nepovažuje spojenie veci za dôvodné. V záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. Súd uvádza, že hospodárnosť konania považuje za zachovanú, exekúcie vedené voči povinnému z obidvoch uvedených úverov sú vedené u rovnakého súdneho exekútora, úspora trov konania na spojenie veci vplyv nemá nakoľko výška trov konania je závislá na hodnote sporu.

26. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že Návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko bolo preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a povinný neuniesol bremeno tvrdenia a nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

27. Podľa §199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa §199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

29. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa §199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

31. Oprávnený si vo svojom podaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v spojitosti s Návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zastupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 404,47 Eur vrátane DPH – za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia (1 úkon právnej služby vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 100,43 Eur + režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 Eur + 20% DPH), vyjadrenie oprávneného zo dňa 22.12.2022 (1 úkon právnej služby vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej vo výške 100,43 Eur + režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 Eur + 20% DPH), vyjadrenie oprávneného zo dňa 08.11.2023 (1 úkon právnej služby vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 100,43 Eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur + 20% DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.