Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/170/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: A. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. D.W. XXX/XX, R., štátna občianka SR, zast. Mgr. Martinou Bariakovou, advokátkou, AK so sídlom Gen. Svobodu 1999/68, Zvolen proti odporcovi: M. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XXX/XX, W., štátny občan SR, zast. JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou, AK so sídlom Kukučínová 11, Piešťany, o návrhu na určenie výživného manželke a určenie výživného rozvedenej manželke, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Trovy konania na súdnom poplatku znáša štát.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na OS Zvolen dňa 07.05.2010 domáhala uložiť povinnosť odporcovi prispievať jej ako manželke mesačne na výživu sumou 100 eur od 8.4.2010. OS Zvolen postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému. Medzi tým došlo k rozvodu manželstva účastníkov konania, preto sa i v zmysle pripustenej zmeny petitu ( na pojednávaní dňa 21.02.2012 ) domáhala, aby súd určil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživou ako manželke od 08.04.2010 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sumou 100 eur mesačne a výživným na rozvedenú manželku v sume 100 eur mesačne po dni právoplatnosti rozsudku o rozvode, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci.

Navrhovateľka na podanom návrhu trvala. Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ( navrhovateľky cestou dožiadaného súdu ), sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom ich mal. dieťaťa, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. ( rozvodový spis), potvrdením o ukončení štúdia navrhovateľky na strednej škole, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Zvolen, potvrdením o príjme odporcu, správou Obecného úradu Drahovce, správou Soc. poisťovne Zvolen, písomným vyjadrením odporcu, výpismi z účtu odporcu, potvrdeniami o mesačných platbách odporcu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka s odporcom uzatvorila manželstvo 10.1.2009. Dňa 11.6.2009 sa z ich manželstva narodila mal. D.. V októbri 2009 opustila ich spoločnú domácnosť a dňa podala na súde návrh na určenie výživného na manželku, neskôr i na rozvedenú manželku. Ich manželstvo bolo rozvedené

rozsudkom OS Piešťany č. k. -70 z 22.12.2010 v spojení s rozsudkom KS v Trnave č. k. -144 zo dňa 12.12.2011 ( odvolací súd sa na základe odvolania zaoberal už len úpravou práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode). Rozsudok o rozvode ( v časti rozvodu) nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2011. Súd v rozvodovom konaní ako príčinu rozpadu manželstva ustálil ľahkovážny prístup odporkyne ( v tomto konaní vystupuje ako navrhovateľka) k manželstvu a rodine, ktorá sa bez vážneho dôvodu odsťahovala zo spoločnej domácnosti, čím spôsobila vzájomné citové ochladenie manželov napokon nadviazal mimomanželskú známosť. Sama sa v konaní k mimomanželskej známosti priznala.

Navrhovateľka ukončila štúdium na Strednej zdravotníckej škole dňa 26.5.2010 maturitnou skúškou v odbore zdravotnícky laborant. Štúdium na tejto škole navštevovala od 1.9.2004 do 29.10.2008, následne od 30.9.2009 do 7.5.2010.

Návrh na určenie výživného manželke navrhovateľka odôvodnila tým, že v čase podania si návrhu bola študentkou strednej zdravotníckej školy v Banskej Bystrici, jej mesačný príjem pozostával z rodičovského príspevku 164 eur. Po nezhodách s odporcom opustila v októbri 2009 spoločnú domácnosť s odporcom, a s dieťaťom sa odsťahovala bývať k rodičom do Zvolena. Od toho októbra 2009 jej odporca ničím na jej výživu neprispieval, pričom bol riadne zamestnaný. Na pojednávaní dňa 20.9.2011 ako dôvod odchodu od odporcu uviedla, že chcela pokračovať v štúdiu a dokončiť si strednú školu. Po čase pobytu u svojej matky zistila, že tam je jej lepšie, lebo mala nezhody s matkou odporcu, keď bývala u nej s odporcom. Navrhovateľka potvrdila, že mala inú manželskú známosť počas trvania manželstva s odporcom, ale bolo to v čase, kedy jej bolo zrejmé, že sa po skončení školy do Piešťan nevráti a odporca nie je ochotný prísť bývať do Zvolena. Podľa jej vyjadrenia táto známosť trala 4-5 mesiacov, ale už netrvá. Súd mal zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že od podania návrhu odporca na navrhovateľku žiadne výživné neposlal. K vyjadreniam odporcu sa navrhovateľka vyjadrila aj cestou Okresného súdu v Zvolene ako dožiadaného súdu dňa 20.9.2011. Poprela tvrdenie odporcu, že má mesačné výdavky na bývanie 150 eur vychádzajúc z toho, že keď bývala s odporcom v spoločnej domácnosti u jeho rodičov, všetky výdavky s bývaním platili oni. Do domácnosti prispieval len stravnými lístkami. Eventuálne pripustila prispievanie nejakou sumou na bývanie, ale 150 eur považuje za neadekvátnu lebo v domácnosti býva nie len odporca, jeho rodičia ale aj jeho zamestnaný brat. Nesúhlasila ani s sumou 70 eur za televíziu, internet a mobil, ktoré odporca prezentoval ako svoj mesačný výdavok.

Navrhovateľka ukončila dňa 26.5.2010 štúdium na Strednej zdravotníckej škole maturitnou skúškou a hneď nastúpila na materskú dovolenku. Poberala od 8.4.2010 rodičovský príspevok po 164,22 eur mesačne a od januára 2011 po 190,10 eur mesačne. Poberá i rodinné prídavky na dieťa v sume cca 21 eur mesačne.

Navrhovateľka býva s maloletou D. v spoločnej domácnosti s svojou matkou a jej druhom. Jej matka je zamestnaná a druh jej matky poberá čiastočný invalidný dôchodok a popri tom pracuje za minimálnu mzdu. Výdavky na bývanie hradí jej matky s druhom v sume 153,03 eur mesačne. Za plyn, rozhlas, TV a elektrinu platia mesačne po 17,14 eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľky im ona mesačne prispieva na bývanie sumou 120 eur mesačne. Za mobilný telefón mesačne platí 40 eur. Bude platiť poplatok za smeti 18,18 eur a za prechádzajúci rok musí ešte zaplatiť na tento poplatok 14,20 eur. Navrhovateľka okrajovo spomenula i výdavky na mal. D. ako jedny z výdavkov, ktoré mesačne má. V čase výsluchu 20.9.2011 mala výdavky aj s kúpou plienok pre dieťa po 25 eur mesačne, na šaty 50 eur a za návštevu predškolského zariadenia od 19.9.2011 zaplatila za prvý mesiac sumu 12,60 eur a za stravu 23,30 eur. Navrhovateľka dodala, že si hľadá zamestnanie.

Súd mal výpoveďou právneho zástupcu navrhovateľky preukázané, že táto je od októbra 2011 zamestnaná v Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, kam denne dochádza má s tým spojení cestovné výdavky mesačne 20-30 eur. Maloletá D. navštevuje materskú škôlku. Nepredložil síce súdu potvrdenie o jej príjme, ale podľa jeho tvrdenia má mesačný netto príjem cca 300 - 350 eur a poberá i rodinné prídavky na mal. dieťa. Navrhovateľka nemá žiadne zdravotné problémy.

Odporca je zamestnaný u železníc SR, Bratislava. Jeho priemerný mesačný netto príjem bol: za obdobie od 7/2009 do 6/2010 v sume 640,43 eur, v čase od 5/2010 do 3/2011 v sume 728,25 eur mesačne, v 2011 v sume 660,55 eur mesačne. Do januára 2011 poberal i rodinné prídavky na dieťa a

daň. bonus. Z predložených výplatných pások odporcu za obdobie november 2011 až január 2012 mal súd preukázané, že za toto obdobie mal nasledovný netto mesačný príjem: v 11/2011 v sume 761,76 eur, v 12/2011 v sume 871,07 eur a v 1/2012 v sume 669,18 eur netto. V mesiaci december 2011 mu boli vyplatené nadčasy, dovolenka a mimoriadne prémie, preto mal vyššiu mzdu. Z lekárskej správy všeobecného lekára mal súd preukázané, že odporca má zdravotné problémy, trpí neurastenickým syndrómom s váhovým úbytkom, trvale užíva lieky. Máva sklony k hypotenzii a kolapsovým stavom.

Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, kde s ním do odchodu v októbri 2009 bývala i s navrhovateľkou s ich dcérou. Podľa vyjadrenia odporca má mesačné poplatky spojené s bývaním a stravou v sume 150 eur, lebo u rodičov obýva celé spodné poschodie domu. Za TV , internet a mobil platí spolu sumu 70 eur mesačne. V čase bývania u rodičov s navrhovateľkou a ich dcérou, prispieval do domácnosti len stravnými lístkami, lebo mali výdavky s dieťaťom. Platí mesačne životné poistenie sebe 28 eur a mal. D. v sume 21 eur mesačne. Ako zamestnanec u železníc má síce u zamestnávateľa režimku, za ktorú na rok zaplatí 28 eur, ale keďže pracuje ako striedač na viacerých staniciach, nemá sa ako dostať do práce vlakom a vtedy musím ísť autom či autobusom. Po spriemerovaní má mesačné výdavky na cestovanie v sume 20 eur.

Ako ďalší výdavok uviedol splácanie pôžičky čerpanej na svadbu ( s navrhovateľkou ) v sume 3.319,39 eur. Z čerpanej pôžičky platil aj svadobné šaty navrhovateľky a výdavky, ktoré jej vznikli pri svadbe. Podľa vyjadrenia odporcu doposiaľ mu nič z tejto sumy nevrátila. Na svadbu mal síce i nejaké peniaze nasporené, ale sumu 3.319,39 eur si len doberal. Túto pôžičku spláca mesačne po 104 eur a bude ju splácať do novembra 2012. Po odchode s domácnosti navrhovateľky posielal na výživu ich dcéry najprv mesačne po 70 eur a od 22.12.2010 ( kedy bol s navrhovateľkou rozvedený ) platí po 120 eur mesačne.

Odporca v rámci svojho písomného vyjadrenia k návrhu poprel existenciu rozporov medzi ním a navrhovateľkou, ktoré by boli príčinou na odchod navrhovateľky v októbri 2009 z ich domácnosti. V tom čase boli manželmi len 9 mesiacov, vychovávali 4 mesačné dieťa. Ako dôvod odchodu navrhovateľky uviedol, že si chcela dokončiť štúdium na strednej škole v Zvolene a možnosť dokončenia si školy v meste bližšom než Zvolen ( s ohľadom na rodinu ) ani nepripustila. Požiadavku navrhovateľky, aby sa presťahoval do Zvolena, on videl ako nereálnu, lebo tam nemal prácu , nemali zabezpečené bývanie. V tom čase ostala jej matka nezamestnaná, preto si navrhovateľka naplánovala, že počas štúdia sa jej matka o dieťa postará. Odporca konštatoval, že navrhovateľka sa k nemu s dieťaťom nevrátila ani po ukončení štúdia v máji 2010. Podozrenie o jej mimomanželskej známosti mal už v januári 2010, keď mu povedala že s ním nechce žiť a mimomanželskú známosť priznala i pri rozvode. Konanie navrhovateľky charakterizoval za rozporné s základnými etickými zásadami, v rozpore s dobrými mravmi. Odporca sa domnieva, že navrhovateľka sa domáha výživného neoprávnene vzhľadom na jej ľahkovážny a nezodpovedný odchod od rodiny i na jej mimomanželský pomer. Konala egoisticky, výhradne vo vlastnom záujme, nerešpektovala manželské ani rodičovské práva či záujmy mal. dieťaťa. Poukázal na príjem navrhovateľky pozostávajúci z rodičovského príspevku 164,22 eur, rodinných prídavkov 21,25 eur a ním plateného výživného na mal. D. po 120 eur mesačne. Sumu 120 eur, ktorou navrhovateľka prispieva na bývanie považuje za neadekvátnu, lebo obýva v byte len jednu izbu, celkové náklady s bývaním sú cca 200 eur a aj ohľadom príjmov matky navrhovateľky a jej druha. k výdavkom na dieťa len konštatoval, že na výživu maloletej pravidelne mesačne prispieva. Odporca k otázke spoločného bývania s navrhovateľkou v podnájme uviedol, že v čase keď pracoval sám ( navrhovateľka bola na rodičovskej dovolenke resp. neskôr študovala), nemal finančné možnosti ísť bývať do podnájmu. Podľa jeho slov sa ale dohodli, že keď skončí školu, pôjdu bývať do podnájmu. Podľa vyjadrenia odporu po odchode navrhovateľky k jej matke za účelom doštudovania platil jej matke za opatrovanie dieťaťa 100 eur a nájomné 100 eur, t.j. sumu 200 eur platil mesačne od októbra 2009 ( keď odišla) do januára 2010, kedy sa rozišli.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľky trval na návrhu majúc za to, že navrhovateľka má nárok na výživné ako na manželku tak i na rozvedenú manželku po 100 eur mesačne až do doby, kým sa októbri 2011 nezamestnala. Odporca má dostačujúci príjem, aby prispieval nie len na výchovu ich maloletého dieťaťa, ale i na náklady navrhovateľky.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala zamietnuť návrh odvolávajúc sa na § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Z hľadiska formálno-právnej stránky poukázala na to, že navrhovateľka si podala návrh na súde

dňa 07.05.2010, ale žiada výživné priznať spätne od 08.04.2010, čo je z hľadiska Zákona o rodine neprípustné. Konštatovala, že od októbra 2011 je zamestnaná, t. j. je schopná sama sa živiť a preto rozhodne od tohto obdobia jej nevznikol nárok na žiadne výživné. Dala súdu do pozornosti, že nie je žiadnym spôsobom rozdielne odôvodnené požadované výživné ako na manželku tak na rozvedenú manželku. Pri manželoch platí, že ich životná úroveň má byť rovnaká. No pri rozvedených manželoch sa prihliada len na primeranú výživu, preto i výživné na rozvedenú manželku by malo byť žiadané v nižšej výške. Odvolávajúc sa na rozvodový rozsudok je presvedčená o neexistencii morálneho nároku na priznanie výživného. Pripomenula, že odporca doposiaľ spláca pôžičku branú na svadbu a svadobné výdavky navrhovateľky.

Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa , , (1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. (2) vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa , veta prvá príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Podľa právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa , výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh nebol poddaný dôvodne v časti výživného na manželku a ani výživného na rozvedenú manželku. Súd mal objektívne preukázané, že obaja účastníci konania uzavreli manželstvo 10.1.2009, dňa 11.6.2009 sa im narodilo dieťa a začiatkom októbra 2009 sa navrhovateľka odsťahovala k svojej matke do Zvolena za účelom dokončenia stredoškolského štúdia. Časom si uvedomila, že u matky jej je lepšie ( súd vychádzal z vyjadrenia navrhovateľky podaného na dožiadanom súde), oznámila odporcovi ukončenie vzťahu, našla si za trvania mimomanželskú známosť a podala si návrh na určenie výživného na manželku. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom OS Piešťany č. k. -70 z 22.12.2010, ktorý v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť 27.4.2011.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka poberala rodičovský príspevok od októbra 2009 ( v čase nebývania s odporcom ) po 164,22 eur mesačne a od januára 2011 po 190,10 eur mesačne. Poberala rodinné prídavky na dieťa od februára 2011 po cca 21,25 eur mesačne. Odporca jej prispieval na výživu dieťaťa od októbra 2009 do rozvodu (dňa 22.12.2010) sumou po 70 eur mesačne a od 22.12.2010 po 120 eur mesačne. Od októbra 2009 do januára 2010 ( kedy navrhovateľka oznámila odporcovi ukončenie vzťahu) dostávala od odporcu mesačne i sumu 200 eur pozostávajúcu z 100 eur pre jej matku za starostlivosť o dieťa ( keď bola matka na vyučovaní) a z 100 eur ako príspevok na nájom.

Od októbra 2011 je matka zamestnaná v nemocnici, má netto mesační príjem v sume 300 - 350 eur. Túto sumu si súd spriemeroval na 325 eur. Súd si z tohto ustálil príjem navrhovateľky, ktorý bol od októbra 2009 do januára 2010 mesačne v sume 434,22 eur (164,22 eur + 70 eur + 200 eur); od februára 2010 do decembra 2010 mesačne v sume 234,22 eur ( 164,22 eur +70 eur ), od januára 2011 do februára 2011 mesačne v sume 310,10 eur ( 190,10 eur + 120 eur ), od marca 2011 do októbra 2011 mesačne v sume 331,35 eur ( 190,10 eur +120 eur + 21,25 eur ), od októbra 2011 má mesačný príjem ( prihliadajúc na tvrdenie jej právneho zástupcu o jej mesačnom príjme od zamestnávateľa ) v sume 466,25 eur ( 325 eur +120 eur +rodinné prídavky cca 21,25 eur ). Časť z jej príjmu bol tvorený príspevkami odporcu, a to nie len výživným na dieťa 70 eur neskôr 120 eur, ale do januára 2010 sumou 200 eur za výchovu maloletej, príspevok na nájomnom matke navrhovateľky.

Pokiaľ ide o výdavky matky týkajúce sa jej maloletého dieťaťa ( strava, ošatenie, plienky, teraz škôlka), tieto boli zohľadňované pri určovaní výšky výživného na dieťa, preto na ne v tomto konaní neprihliadal. Príspevok na bývanie v sume 120 eur ( bez stravy) matke navrhovateľky súd vyhodnotil vzhľadom na mesačné poplatky spojené s bývaním a na to, že ako jej matka tak jej druh majú svoj príjem ( druh dokonca i čiastočný invalidný dôchodok) za neopodstatnený. Keďže medzi jej matkou a druhom nie je zákonná vyživovacia povinnosť, súd si ustálil, že všetci traja by sa mali rovnodielne podieľať na poplatkoch s bývaním. Pokiaľ ale matka mienila v sume 120 eur zarátať i stravu, v takom prípade súd i túto sumu akceptoval.

Odporca mal v posudzovanom období netto priemerný mesačný príjem : od 7/2009 do 6/2010 v sume 640,43 eur, v čase od 5/2010 do 3/2011 v sume 728,25 eur mesačne, v 1-10/2011 v sume cca 660,55 eur mesačne, v 11/2011 v sume 761,76 eur, v 12/2011 v sume 871,07 eur a v 1/2012 v sume 669,18 eur. Do januára 2011 poberal aj rodinné prídavky a daňový bonus. Za jeho objektívne výdavky súd vyhodnotil mesačný príspevok za bývanie a stravu rodičom 150 eur v pomere akú časť domu užíval, výdavky na cestovanie 20 eur, na životné poistenie 21 +28 eur, výživné na dieťa najprv 70 eur neskôr 120 eur mesačne. Výdavky na internet, telefón či TV súd nevyhodnotil ako objektívne. Ako objektívny výdavkov v tomto osobitnom prípade súd vyhodnotil i mesačnú splátku 104 eur prihliadajúc na dôvod, pre ktorý pôžičku čerpal. Súd prihliadal na to, že pôžičku si odporca bral na svadbu a platil z toho aj svadobné šaty či svadobné výdavky navrhovateľky.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že normy práva rodinného sa úzko prelínajú s normami morálnymi. Jednotlivé povinnosti manželov uvedené v § 18 Zákona o rodine sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti (pokiaľ vychádzajú z mravných postulátov) zásadne nemožno právne vynucovať. Povinnosť žiť spolu neznamená, že by manželia nemohli žiť po určitú nevyhnutnú dobu aj oddelene, ak sú pre to závažné dôvody.

Súd osobitne skúmal dôvodnosť návrhu na určenie výživného manželke na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania a osobitne dôvodnosť návrhu na určenie výživného na rozvedenú manželku.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou niektorého z manželov, resp. zanikne právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ako je to v tomto prípade. Výživné možno určiť až od podania návrhu. Pri návrhu na určenie výživného manželke si súd musel ako predbežnú otázku vyhodnotiť dôvod, pre ktorý navrhovateľka v októbri 2009 opustila s dieťaťom spoločnú domácnosť majúcu založenú s odporcom. Súd akceptoval snahu navrhovateľky dokončiť si stredoškolské štúdium, ktoré jej samozrejme dá i reálne lepšiu možnosť zamestnať sa. Avšak bral ohľad i na to, či by existovali iné spôsoby, ako by si mohla navrhovateľka dokončiť stredoškolské vzdelanie. Súd si z vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovateľka si mohla ( pokiaľ by samozrejme chcela ) v záujme celistvosti rodiny zabezpečiť dokončenie štúdia i na strednej škole nachádzajúce sa bližšie ako vo Zvolene. V konečnom dôsledku, pokiaľ bola jej matka vtom čase zamestnaná, pomoc so starostlivosťou o dieťa jej mohla poskytnúť i v domácnosti, kde už s odporcom bývala. Pokiaľ by totiž ostala bývať v domácnosti s odporcom, ktorý bol zárobkovo činný, tento by naďalej zabezpečoval nie len výživu dieťaťa ale i jej výživu, čím by aj znášala životnú úroveň svojho manžela. Preto i odchod do Zvolena súd vyhodnotil ako nedôvodný. Súd prihliadal i na to, že počas pobytu u svojej matky v Zvolene ešte za trvania manželstva sa nie len pripravovala na vyučovanie, študovala, ale našla si aj inú mužskú známosť. Toto konanie navrhovateľky súd vyhodnotil ako nezodpovedné, s ľahkovážnym prístupom k manželstvu a rodine, lebo bez vážneho dôvodu sa odsťahovala po 9 mesiacoch manželstva s 4 mesačným dieťaťom

zo spoločnej domácnosti, čím spôsobila vzájomné citové ochladenie manželov. Súd sa stotožnil z závermi rozvodového rozsudku, že práve navrhovateľka dala príčinu na rozpad ich manželstva. Súd prihliadal na skutočnosť, že vzťahy výživného nevznikajú samostatne alebo nezávisle od iných vzťahov, ale konkrétne nadväzujú na rodinné pomery a sú nimi podmienené ako pri svojom vzniku, tak aj vo svojom trvaní. Záväzok poskytovať výživu spočíva v plnení majetkových hodnôt. Ide jednak o hotové prostriedky ako sú peniaze, jednak o živobytie, prípadne iné naturálne prostriedky osobnej spotreby človeka, náklady na výchovu, vzdelanie, kultúru a iné. Súd bral do úvahy, že pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa má zabezpečiť práve vzájomnou vyživovacou povinnosťou zásadne ich rovnaká hmotná a kultúrna úroveň, pričom navrhovateľka práve svojím ľahkovážnym prístupom k manželstvu sa svojvoľne a dobrovoľne tejto hmotnej a kultúrnej úrovne vzdala. Súd predsa ale prihliadal na rozdiely v príjme účastníkov i na dôvody, pre ktoré k týmto rozdielom došlo. Vychádzal z toho, že sa navrhovateľka dobrovoľne vzdala vyššieho príjmu, ktorý mala v čase bývania s odporcom práve tým, že tento je zárobkovo činný a obaja spoločne hospodárili. Súd bral do úvahy požiadavku navrhovateľky na rovnakú životnú úroveň manželov vyplývajúcu z ich rovnakého postavenia v manželstve a taktiež z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Súd podotýka, že navrhovateľka ako manželka nemal len svoje práva, ale aj povinnosti. Zároveň sa zaoberal tým, či si za trvania manželstva navrhovateľka ako manželka plnila svoje povinnosti plynúce jej zo zákona o rodine, medzi iným pr. povinnosť žiť spolu, byť si verní, vytvárať zdravé rodinné prostredie pre spoločné dieťa, .......Pri zaoberaní sa otázkou výšky výživného bral súd do úvahy skutočnosť, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať z ich zárobkov. Súd musel prihliadať nie len na odôvodnené potreby navrhovateľky, ale aj na schopnosti a možnosti povinného. Súd prihliadal tiež na starostlivosť o domácnosť v zmysle § 71 ods. 1 Zákona, t.j. ktorý z účastníkov sa akým spôsobom a v akom rozsahu staral o domácnosť. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľka odišla v októbri 2009 zo spoločnej domácnosti, teda prestal sa podieľať na starostlivosti o domácnosť ich ako manželov.

Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela súd bral ohľad na to, že pri tomto inštitúte sa priznáva len primeraná výživa. Platí zásada, že hoci je nárok rozvedeného manžela nazvaný len príspevkom na výživu, nemôže ísť iba o časť nákladov na primeranú výživu. Názvom „príspevok“ na výživu rozvedeného manžela sa má táto vyživovacia povinnosť odlíšiť od povinnosti manželov navzájom si poskytovať výživné za trvania manželstva. Súd prihliadal jednak na odôvodnené potreby navrhovateľky ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Vo všeobecnosti vychádzal z toho, že rozvedená manželka nie je schopná sama sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o dieťa do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť. V tomto konkrétnom prípade si súd ale vyhodnotil, že práve navrhovateľka svojim laxným prístupom k manželstvu dala príčinu rozpadu jej manželstva, teda sama svojim konaním si spôsobila aj svoj stav po rozvode. Vzhľadom na dĺžku trvania manželstva, na spôsobenie rozpadu manželstva konaním navrhovateľky i na to, že odporca si zobral pôžičku na svadbu ( platili sa z toho i svadobné šaty navrhovateľky a jej svadobné výdavky), súd považoval za nutné brať ohľad na to, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je podmienený tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie tejto okolnosti skúmal súd príčiny, ktoré viedli k vážnemu narušeniu a trvalému rozvráteniu vzťahov medzi manželmi ( sú už vyššie špecifikované ), ako aj ďalšie správanie sa rozvedeného manžela ( navrhovateľky či odporcu) v období po rozvode manželstva. Tu súd prihliadol na to, že odporca si po rozvode riadne plní vyživovaciu povinnosť voči ich mal. dcére, dožaduje sa stretávania sa s ňou. Naďalej spláca pôžičku, z ktorej platil ako svadobné šaty navrhovateľky tak aj jej výdavky na svadbu ( samozrejme si pokrýval pôžičku i svoje svadobné výdavky). Navrhovateľka bola po rozvode ( rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2011) ešte istý čas na rodičovskej dovolenke a až v októbri roka 2011 sa zamestnala. V období od konca apríla 2011 do októbra 2011 nemala žiadne zdravotné problémy ako ona tak maloletá. Súd v končenom dôsledku prihliadal na to, že sama svojim konaním zadala príčinu na rozpad manželstva a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi a etickými pravidlami priznať jej výživného na manželku a aj príspevku na rozvedenú manželku. Súd bral do úvahy i ten fakt, že manželstvo reálne trvalo len cca 9 mesiacov ( berúc od dňa sobáša do odchodu navrhovateľky od odporcu).

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Nakoľko bol odporca v konaní úspešný v celom rozsahu a navrhovateľka je oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh, súd rozhodol, že trovy konania na súdnom poplatku znáša štát.

Úspešný odporca si neuplatnil náhradu trov konania, preto aj súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania v zmysle návrhu právnej zástupkyne odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku navrhovateľka nemôže podať odvolanie, pretože sa tohto práva vzdala po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku a náležitostiach odvolania.

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporca do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).