Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/204/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: V. W., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX X. XX, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Štefanom Schnellym, advokátom s miestom výkonu činnosti Veľká Okružná 2134/76, 010 01 Žilina, proti odporcovi: N. W., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX O. Y. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Petrom Rybárom, advokátom s miestom výkonu činnosti A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva S. W., J.. XX.XX.XXXX a S. W., J.. XX.XX.XXXX, bydliskom ako navrhovateľka, štátni občania SR, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 09.02.1991 vo Varíne rozvádza .

Maloletá S. W. a maloletá S. W. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca je p o v i n n ý na čas po rozvode prispievať na výživu maloletej S. W. sumou 150,- eur mesačne a maloletej S. W. sumou 150,- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Odporca je p o v i n n ý na čas po rozvode v ďalšom jeden krát ročne prispievať na výživu maloletej S. W. v sume 150,- eur mesačne a maloletej S. W. sumou 150,- eur k rukám navrhovateľky v súvislosti so zvýšenými nákladmi spojených so začiatkom školského roka so zročnosťou do 01.09. toho ktorého roka.

Odporca je o p r á v n e n ý stýkať sa na čas po rozvode s maloletou S. W. a maloletou S. W. po predchádzajúcej dohode s navrhovateľkou.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 30.08.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd svojim rozhodnutím rozviedol jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa 09.02.1991 v vo Varíne. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že účastníci uzavreli po jednoročnej známosti dňa 11.02.2005 vo Varíne. Z manželstva sa im narodili dňa XX.XX.XXXX maloletá S. W., žiačka ZŠ Ondreja Štefku vo Varíne a dňa XX.XX.XXXX maloletá S. W., žiačka ZŠ Ondreja Štefku vo Varíne. Manželstvo uzavreli z lásky a po dobu 15 rokov bolo harmonické a usporiadané. To sa zmenilo v roku 2006, keď odporca prestal mať záujem o rodinu. Často dochádzalo medzi nimi k hádkam, čo nepriaznivo vplývalo na ich 2 maloleté deti. Toho času má známosť a nemá záujem byť s odporcom. Citovo sa navzájom odcudzili a neudržujú ani manželské styky. O maloleté deti sa stará sama. Od uvedenej doby tak ich manželské vzťahy ochladli úplne. Začali sa vzájomne odcudzovať. Manželstvo už neplní funkciu rodinného zázemia,

vzájomné spolužitie už je rozvrátené a nemajú dôvod zostávať v takom spoločnom zväzku. Toho času je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Nepoberá žiadny príjem. Odporca príjem ako SZČO jej nie je známy. Má tak za to, že manželstvo s odporcom je hlboko a trvale rozvrátené z dôvodov, ktoré spočívajú výlučne v osobe odporcu. Manželstvo si už neplní svoj účel a nie je ani predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie a podmienky pre výchovu detí. Existujúc teda dôvody na rozvod manželstva, ktorý nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré budú vychovávané u nej v pokojnom prostredí. Navrhovateľka napokon žiadala, aby súd rozhodol na čas po rozvode o zverení oboch maloletých do jej osobnej starostlivosti, odporca bol zaviazaný prispievať na výživu každej dcéry sumou 125,- eur mesačne vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca do jej rúk a súčasne, aby upravil styk odporcu na čas po rozvode po vzájomnej dohode oboch rodičov. Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 09.01.2012, v ktorom uviedol, že s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti nakoľko v mesiaci august 2011 sa aj s deťmi bez uvedenia dôvodu odsťahovala k priateľovi. Pokiaľ navrhovateľka udáva, že sa prestal zaujímať o rodinu je potrebné uviesť, že to nie je pravda. Všetok svoj čas venoval len rodine alebo práci v záujme zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov pre riadny chod domácnosti. Podľa jeho vedomostí navrhovateľka už pracuje. Len ťažko pochopiť jej tvrdenie, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené z dôvodov, ktoré spočívajú výlučne v jeho osobe a na druhej strane si ona našla priateľa od mesiaca august opustila spoločnú domácnosť. V ďalšom odporca poukázal na znenia ust. § 23 ods. 1, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odporca v ďalšom uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, so zverením maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Žiadal však, aby súd náležite zistil, či sú, resp. budú dané priaznivé predpoklady pre ďalší zdraví vývoj detí, nakoľko sa navrhovateľka odsťahovala s deťmi k jej priateľovi a jemu nie tak nie sú známe podmienky, v akých v súčasnosti žijú. Stretávanie s deťmi na čas po rozvode žiada ponechať po vzájomnej dohode. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 22.11.2011 uviedol, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2011, kedy sa navrhovateľka spolu s dcérami odsťahovala do rodinného domu k svojmu priateľovi. Dvojgeneračný dom je uspôsobený tak, že na prízemí býva priateľova slobodná sestra a na poschodí je samotná bytová jednotka, kde postupne rekonštruujú priestory na bývanie viacerých detí. Okrem maloletých detí navrhovateľky sem chodia aj maloleté deti jej priateľa. Medzi sebou majú vytvorený pekný vzťah a rozumejú si. Deti majú vkusne zariadenú detskú izbu, vybavenú na oddych i na prípravu do školy. Dcéra S. je žiačkou 9. ročníka ZŠ vo Varíne a dcéra S. je žiačkou 8. ročníka tej istej školy. Zvýšené náklady majú na cestovanie vzhľadom k dennému dochádzaniu z Lysice do Varína. V školskej jedálni sa nestravujú a krúžky navštevujú v rámci vzdelávacích poukazov. Zdravotný stav S. je dobrý, S. je však v evidencii odborných lekárov. Polročne absolvuje kontroly na kardiológii a podľa potreby navštevuje kožnú ambulanciu v S.. Za prípravky na liečbu ekzému doplácajú pravidelne v lekárni. Vzájomný vzťah oboch detí k odporcovi je dobrý, preto styk nie je potrebné zvlášť upravovať. Navrhovateľka uviedla, že nemá záujem o intervenciu psychológa na referáte poradensko- psychologických služieb. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 21.02.2012 v prítomnosti navrhovateľky, odporcu, ich právnych zástupcov a poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka. Navrhovateľka zotrvala po celé konanie na návrhu, aby súd jej manželstvo rozviedol. V ďalšom napokon žiadala, aby súd na čas po rozvode zveril maloleté do jej osobnej starostlivosti, zaviazal odporcu prispievať na výživu každej z maloletých sumou 200 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám a každoročne jednorázovo k 01.09. toho ktorého roka sumu 200,- eur pre každé dieťa zvlášť v súvislosti so zvýšenými nákladmi spojenými so začiatkom školského roka. Styk odporcu s maloletými na čas po rozvode žiadala upraviť bez obmedzenia po vzájomnej dohode oboch rodičov. Odporca s návrhom navrhovateľky na záver pojednávania súhlasil s výnimkou výšky svojej vyživovacej povinnosti, ktorú žiadal určiť v sume 125,- eur mesačne na každé dieťa k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Podľa ust. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa ust. čl. 1 Základných zásad o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie

hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Podľa ust. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa ust. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa ust. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa ust. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ust. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa ust. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19. Podľa ust. , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa ust. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ust. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa ust. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa ust. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa ust. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa ust. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ust. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ust. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa ust. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ust. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa ust. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa ust. o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa ust. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa ust. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ust. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Z vykonaného dokazovania (sobášneho listu na č.l. 3 spisu) vyplynulo, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 09.02.1991 vo Varíne. Po uzavretí manželstva sa im narodili dňa XX.XX.XXXX dcéra S. W. a dňa XX.XX.XXXX dcéra S. W. (rodné listy maloletých č.l. 4 a 5 spisu). Výpovede oboch manželov potvrdili skutkové tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu, že manželia už od leta 2011 nežijú v spoločnej domácnosti po tom, ako navrhovateľka aj s deťmi opustila spoločnú domácnosť. Rovnako mal súd za nesporné tvrdenie navrhovateľky o tom, že táto počas trvania manželstva najneskôr v auguste 2010 (odporca tvrdil, že to bolo už skôr) nadviazala mimomanželský vzťah s Y. S.. Po rozpade spoločnej domácnosti navrhovateľka začala s týmto žiť v spoločnej domácnosti. V ďalšom sa však skutkové tvrdenia manželov v konaní rozchádzali. Navrhovateľka tvrdila, že primárnou príčinou rozvratu manželských vzťahov bol nezáujme odporcu o starostlivosť o rodinu, v ničom jej nepomáhal. Aj keď bol cez víkendy doma, namiesto toho, aby sa staral o deti, aby chodil s nimi na výlety a trávil s nimi viac času, radšej sa venoval svojim koníčkom, ako starostlivosť o holuby, prípadne zajacov a pod.

Automaticky tým, že sa nezaujímal o rodinu, tieto skutočnosti mu vytýkala a z toho plynuli samozrejme ďalšie hádky. Odporca tieto skutkové tvrdenia navrhovateľky namietal a za jedinú príčinu rozvratu manželských vzťahov považoval nadviazanie mimomanželskej známosti navrhovateľkou. Na základe skutkového stavu zisteného zo zhodných tvrdení manželov súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky hmotno-právne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov v zmysle ust. a o rodine. Z vyjadrení oboch účastníkov vyplynulo, že obnova manželského spolužitia už nie je možná, keďže obaja žiadali manželstvo rozviesť. Rovnaký záver súd vyvodil aj z toho, že navrhovateľka žije v mimomanželskom pomere s Y. S.. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol. Z hľadiska príčin rozvratu manželských vzťahov súd tieto vzhliadol najmä v skutočnosti, že navrhovateľka, ako už bolo vyššie uvedené, nadviazala mimomanželskú známosť s Y. S.. Je možné sa domnievať, že toto konanie navrhovateľky bolo iniciované aj na základe problémov v manželstve, ktoré tomu predchádzali. Tieto problémy mohli byť zapríčinené aj postojom odporcu k otázkam manželstva a rodiny a ich zanedbávaniu, ako to tvrdila navrhovateľka. Súd však pre takéto rozhodné závery nemal oporu v nepochybne zistenom skutkovom stave vyplývajúcom z vykonaných dôkazov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. súd zistil, že Okresný súd Žilina na návrh navrhovateľky zo dňa 29.08.2011 rozsudkom č. k. -38 zo dňa 07.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2011, došlo k schváleniu rodičovskej dohody manželov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým S. W. a S. W., v zmysle ktorej sa obe maloleté zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľke, odporca sa zaviazal prispievať na výživu každej maloletej sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2011, ktorú bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a každoročne jednorázovo vždy k 01.09. toho ktorého roka k rukám navrhovateľky pre každú z maloletých zvlášť sumou 150,- eur v súvislosti so zvýšenými nákladmi spojenými so začiatkom školského roka. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2011 do vyhlásenia rozsudku spolu vo výške 450,- eur sa odporca zaviazal zaplatiť k rukám navrhovateľky do 31.03.2012. V zmysle ust. pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri rozhodovaní neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). V zmysle ustálenej judikatúry je však pod pojmom zmena pomerov, ako ju predpokladá znenie ust. , a o rodine, potrebné rozumieť len zmenu podstatnú a závažnú zmenu, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov konania k ich maloletým dcéram na čas po rozvode, súd skúmal s poukazom na ust. , a o rodine, či od rozhodnutia Okrasného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. , t. j. od času rozhodnutia súdu rozsudkom č.k. -38 zo dňa 07.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2011 došlo k podstatnej zmene pomerov, z ktorej by vyplývalo naplnenie podmienok pre to, aby súd rozhodol v prejednávanej veci odlišne ako súd v konaní vedenom pod spis. zn. . Čo sa týka otázky zverenia oboch maloletých do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) na čas po rozvode, súd vychádzajúc zo zhodných návrhov oboch rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka, mal za to, že k podstatnej zmene pomerov v tejto rovine nedošlo a tak v otázke zverenia maloletých do osobnej starostlivosti niektorého rodiča/rodičov na čas po rozvode, rozhodol v zmysle návrhu a rovnako, ako Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. . V otázke určenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým na čas po rozvode však obaja rodičia tvrdili, že došlo k podstatnej zmene pomerov. Kolízny opatrovník zastával názor, že vzhľadom k tomu, že od predchádzajúceho rozsudku uplynul čas zhruba tri mesiace, nedošlo k podstatnej zmene pomerov, a preto žiadal súd, aby rozhodol v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -38 zo dňa 07.11.2011. Navrhovateľka poukazovala najmä na to, že od posledného rozhodnutia súdu, došlo k zmene najmä v tej časti, kde síce si navrhovateľka našla prácu u zamestnávateľa Ladislav Tabačik-PRIEMTO, kde má

hrubú mzdu vo výške 500,- eur mesačne, avšak od 18.12.2011 je dlhodobo PN pre vážnu gynekologickú operáciu. V súčasnej dobe ani ošetrujúci lekár sa nevie vyjadriť k predpokladanej dobe liečby, kde minimálne táto PN bude trvať do marca 2012, kedy je plánovaná ďalšia rozsiahla operácia, pričom je možné predpokladať minimálne ďalšie tri až šesť mesiacov PN. Vzhľadom na to má príjem len z nemocenskej dávky, ktorá je vo výške 170,- eur mesačne. V prípade, keď si preráta jednotlivé výdavky, ktoré uhrádza, čo sa týka starostlivosti o maloleté, nezostávajú jej žiadne finančné prostriedky a dostáva sa do hlbokého mínusu. Taktiež poukazovala na to, že predchádzajúca rodičovská dohoda uzavretá v konaní Okresného súdu Žilina spis. zn. bola podmienená tým, že odporca sa bude podieľať na úhrade nákladov spojených s výživou maloletých, čiže v prípade, že maloleté budú potrebovať nejaké pomôcky, resp. nejaké ošatenie alebo iné veci, tieto sa zaviazal v rámci pojednávania uhrádzať. Poukazuje na to, že v súčasnej dobe maloleté požiadali odporcu o lyžiarsku výstroj, poprípade iné veci, avšak tieto požiadavky zásadne odmietol s tým, že nie je ich sponzor. Ďalej poukazovala na to, že pohostinstvo U Kmotra, ktoré prevádzkoval odporca v rámci svojho podnikania, bolo nadobudnuté z finančných prostriedkov obdržaných na základe úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy, ktorú uzavreli jej rodičia, pričom títo sa tak zaviazali, že ich budú banke uhrádzať. V súčasnej dobe sa však odporca ako prevádzkovateľ tohto pohostinstva absolútne žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade týchto nákladov, kde v súčasnej dobe bola ona nútená uhradiť čiastku 1.250,- eur, aby jej rodičia pri prípadnom výkone záložného práva bankou na ich dom o tento neprišli. Nie je však schopná ďalej zo svojho príjmu uhrádzať požadované splátky. Odporca argumentoval tým, že si uvedomuje existenciu predmetného rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -38, ako aj dotknutého ustanovenia zákona. Pokiaľ sa jedná o predmetný rozsudok, na dotknutom pojednávaní napriek tomu, že boli splnené predpoklady podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, urobil ústretový krok a súhlasil s danou výškou 150,- eur na každé dieťa práve v záujme maloletých detí, vlastných dcér. Pokiaľ sa jedná o podstatnú zmenu, táto spočíva v tom, že na rozdiel od novembra 2011 už v súčasnosti nevykonáva podnikateľskú činnosť v uvedenom pohostinstve. To znamená, že z uvedenej činnosti už nemá príjem, ktorý bol braný na zreteľ aj v dotknutom rozhodnutí. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka nastúpila do pracovného pomeru a je predpoklad, že aj bude po skončení PN zamestnaná. To znamená, že je tu príjem na strane navrhovateľky. Z predmetného rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -38 nie je zrejmé nejaké podmienenie sumy 150,- eur o to viac, že lyžiarske potreby a iné veci, ako boli navrhovateľkou uvedené, nepredstavujú podstatnú zmenu pomerov. Odporca napokon uviedol, že napriek uvedenému v záujme vyhnúť sa rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré nesporne môže trvať dosť dlhý čas, je ochotný uvažovať aj o sume 150,- eur, ktorá je v predmetnom rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -38 s výnimkou, že neakceptuje prispievať na výživu maloletých mimo tohto bežného výživného, a to nie z dôvodu, že by nechcel, ale jeho možnosti, schopnosti a pomery to nedovoľujú. Súd však skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých tvrdení oboch rodičov, nepovažoval za také, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o podstatnej zmene pomerov, či už na strane oprávnených (maloletých detí), alebo na strane povinných (rodičov). Čo sa týka podstatne zmeny pomerov na strane maloletých detí, t. j. podstatnej zmeny v ich odôvodnených potrebách podľa ust. o rodine, súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by takáto zmena oproti času, kedy rozhodol Okresný súd Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. , nastala. Nikto z účastníkov (vrátane kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletých) ani skutkové tvrdenia o takejto zmene netvrdil. Súd poukazuje na to, že za tak krátky čas cca 3 mesiace v zásade ani k takejto zmene dôjsť nemohlo. Súd poukazuje na to, že obe maloleté bývajú v rovnakom bydlisku, chodia do rovnakej školy a toho istého ročníka, ani zmena ich zdravotného stavu oproti času rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. nebola preukázaná. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky, že v tomto čase je od 18.12.2011 dlhodobo PN s predpokladom jej ďalšieho dlhšieho trvania, pričom tak aj napriek tomu, že od 01.12.2011 je zamestnaná v pracovnom pomere u zamestnávateľa Ladislav Tabačik-PRIEMTO s hrubou mesačnou mzdou vo výške 500,- eur, dosahuje len príjem vo forme nemocenských dávok vo výške 170,- eur mesačne, súd túto okolnosť nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov na jej strane, ktorá by odôvodňovala určenie vyživovacej povinnosti odporcu vo väčšom rozsahu, ako vyplýva z uzavretej rodičovskej dohody schválenej Okresným súdom Žilina rozsudkom č. k. -38 zo dňa 07.11.2011. Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina vedeného pod spis. zn. , konkrétne z potvrdenia jej predchádzajúceho zamestnávateľa - N. - N. (odporca) - zo dňa 13.09.2011 (na č.l. 19 spisu) vyplýva, že navrhovateľka u tohto dosahovala hrubý príjem vo výške 317,- eur (274,53 eur netto) mesačne (čo je minimálna mzda podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej

mzdy s účinnosťou od 01.01.2011), pričom v mesiacoch jún a júl 2011 bola PN. Jej pracovný pomer s týmto zamestnávateľom bol skončený dohodou ku dňu 31.07.2011. Ak navrhovateľka ukončila svoj pracovný pomer dohodou podľa ust. , je možné toto jej konanie považovať za konanie predvídané ust. veta druhá o rodine, pričom tak bolo potrebné vychádzať z toho, že bolo v možnostiach a schopnostiach navrhovateľky dosahovať aj naďalej príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy (tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľka sa aj následne od 01.12.2011 opätovne zamestnala). Na rok 2012 bola nariadením vlády SR č. 343/2011 ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2012 v ust. určená suma minimálnej mzdy vo výške 327, eur. Navrhovateľka v konaní neprodukovala žiadny dôkaz o tom, že by jednak bola PN, aj keď toto jej skutkové tvrdenie sporné nebolo, ale navyše ani neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že by jej PN bola nie len prechodného charakteru. Súd však poukazuje na to, že navrhovateľka nepreukázala, že by bola uznaná za invalidnú, príp. čiastočne invalidnú. Z toho dôvodu súd považoval jej PN dosiaľ trvajúcu cca 2 mesiace za okolnosť prechodného charakteru, ktorá nemôže odôvodňovať podstatnú zmenu pomerov na jej strane, ktorá by odôvodňovala pri rozhodovaní súdu o výške vyživovacej povinnosti odporcu prihliadať na jej vyživovaciu povinnosť k maloletým v nižšom rozsahu, ako to bolo v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci spis. zn. . Súd však rovnako skutočnosť, že navrhovateľka je zamestnaná v pracovnom pomere s hrubou mzdou vo výške 500,- eur mesačne, nepovažoval za takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala prihliadať súdu pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporcu na jej vyživovaciu povinnosť k maloletým vo väčšom rozsahu, ako to bolo v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci spis. zn. , na čo poukazoval práve odporca. Rovnako súd nepovažoval pre rozhodovanie o vyživovacej povinnosti odporcu za relevantnú okolnosť, vyplývajúcu zo skutkových tvrdení navrhovateľky o tom, že jej rodičia si v minulosti zobrali v Tatra banke, a. s. úver, ktorý zabezpečili záložným právom k svojej domovej nehnuteľnosti, pričom peňažné prostriedky úverom získané boli použité na podnikateľskú činnosť odporcu pri prevádzkovaní pohostinstva, pričom z dôvodu toho, že odporca splátky úveru za jej rodičov nespláca, musí to tak robiť ona a tým má menej prostriedkov na výživu maloletých. Po prvé súd poukazuje, že z dôkazov predložených navrhovateľkou na pojednávaní (upozornenie banky zo dňa 24.11.2011, ktoré upozorňovalo Z. H. na to, že ku dňu 23.11.2011 evidovala banka voči nej vo fáze intenzívneho vymáhania pohľadávku v omeškaní vo výške 781,98 eur) nejde o okolnosti, ktoré by neexistovali v čase, kedy rozhodoval Okresný súd Žilina vo veci spis. zn. . Zároveň súd poukazuje na to, že v zmluvnom vzťahu s bankou nie sú účastníci konania, ale rodičia navrhovateľky, preto ani jeden z účastníkov bez ďalšieho nie je povinný poskytovať banke akékoľvek plnenie. Ak by aj v súvislosti s týmto existoval nejaký zmluvný (príp. mimozmluvný) vzťah účastníkov a rodičmi navrhovateľky, z ktorého by účastníkom vyplývali nejaké povinnosti peňažného charakteru, tieto rovnako museli existovať už v čase rozhodovania Okresného súdu Žilina vo veci spis. zn. . Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť odporcu voči maloletým vo väčšom rozsahu s poukazom na to, že rozsah jeho vyživovacej povinnosti pri uzavretí rodičovskej dohody v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci spis. zn. mal zohľadňovať aj jeho ďalšiu v dohode neobsiahnutú vyživovaciu povinnosť vo forme krytia ďalších výdavkov, súd poukazuje na to, že tieto skutkové tvrdenia navrhovateľky nevyplývajú z akejkoľvek listiny nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu Žilina spis. zn. . Rovnako súd poukazuje na to, že znenie ust. a o rodine v zásade neumožňujú zohľadňovať pri určovaní vyživovacej povinnosti nejaké prísľuby povinného rodiča, že svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť aj vo vyššom rozsahu, ako je určené rozhodnutím súdu a ako to zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd tak aj túto časť argumentácie navrhovateľky považoval za nedôvodnú. Odporca naopak tvrdil, že práve na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by mala odôvodňovať rozhodnutie súdu o znížení jeho vyživovacej povinnosti. Túto zmenu odôvodňoval s poukazom na to, že na rozdiel od novembra 2011 už v súčasnosti nevykonáva podnikateľskú činnosť v pohostinstve, ktoré prevádzkoval v čase rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci spis. zn. . To znamená, že z uvedenej činnosti už nemá príjem, ktorý bol braný na zreteľ aj v dotknutom rozhodnutí. Súd poukazuje na to, že ak odporca vo svojej výpovedi tvrdil, že predmetné pohostinstvo už dlhšiu dobu išlo do krachu (teda bolo by stratové), tak tým, že by ho prestal prevádzkovať nemohlo dôjsť na jeho strane k zníženiu príjmu. Naopak, ak odporca z prevádzky uvedeného pohostinstva dosahoval zisk a toto prestal prevádzkovať, súd by v zmysle ust. veta druhá o rodine na takýto jeho pokles príjmu aj tak neprihliadal, a to vzhľadom k tomu, že by to bral ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Súd tak vychádzal z dôvodu toho, že od času rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci spis. zn. , t. j. za dobu cca 3 mesiace, nemohlo dôjsť, resp. to nevyplynulo z dokazovania, že by došlo k zmene

potencionality odporcu dosahovať príjem (či už vyšší alebo nižší) z prevádzky dotknutého pohostinstva. Pokiaľ navrhovateľka navrhovala v súvislosti s touto otázkou vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne Z. X., súd s poukazom na vyššie uvedené úvahy považoval tento dôkaz za nadbytočný. Čo sa týka ďalšieho návrhu na dokazovanie produkovaného navrhovateľkou, t. j. oboznámením s peňažným denníkom odporcu za rok 2010, súd považoval takýto dôkaz za nedôvodný, a to s poukazom na to, že príjmy z podnikania, ktoré dosahoval odporca a výdavky, ktoré mal v súvislosti s týmto podnikaním, v roku 2010 nemajú žiaden význam z hľadiska posúdenia toho, či od novembra 2011 došlo ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci k podstatnej zmene pomerov. Súd má v ďalšom za to, ako už bolo vyššie naznačené, že z vykonaného dokazovania nevyplynula (ani zo skutkových tvrdení účastníkov) žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že obdobie od novembra 2011 došlo ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci by došlo, alebo mohlo dôjsť k akýmkoľvek podstatným zmenám na strane potencionality príjmov odporcu z podnikania. Súd tak ohľadom vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol zhodne ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -38 zo dňa 07.11.2011, keďže v zmysle ust. o rodine nebola preukázaná podstatná zmena pomerov. Napokon súd uviedol vo výroku tohto rozsudku v súlade s ust. o rodine aj dohodu rodičov konania o úprave styku odporcu s maloletými na čas po rozvode. Podľa ust. , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. veta prvá , podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.