Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (31)Rozsudok_3S-53-2011.pdf
PDF · 98.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/53/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, právne zastúpeným Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o. Poprad, Námestie sv. Egídia č. 95, proti žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 12. júla 2011, číslo: SK/0320/99/2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.07.2011 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, č. P/0032/07/11 zo dňa 11.04.2011 (rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu), ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) uložená peňažná pokuta vo výške 10.000 € pre porušenie § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že prvostupňový správny orgán na základe podnetu spotrebiteľa pri kontrolách vykonaných dňa 27.07.2010, 16.09.2010 a dňa 27.01.2011 v prevádzkarni žalobcu zistil porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri kontrole boli žalobcom predložené tieto doklady: zmluva o úvere a kúpna zmluva obidve zo dňa 13.03.2010, pod č. 120 100 985, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Splátkový kalendár z 13.03.2010 a Všeobecné obchodné podmienky č. 14/2009. Prvostupňový správny orgán pri kontrole zistil, že kúpna zmluva a zmluva o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahovala osobitná úprava zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch).
Z výsledku kontroly prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že spôsob poskytovania informácií spotrebiteľovi žalobcom prostredníctvom Formulára pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Formulár) o výške úveru, jeho čerpaní, výške mesačnej anuitnej splátky, výške celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa zapríčinil to, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uviedol do omylu, alebo mohol uviesť do omylu spotrebiteľa vo vzťahu k cene a k spôsobu výpočtu ceny, ktorú mal spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť. Podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to prostredníctvom vzoru Formulára, ktorý je ustanovený vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z. z. V zmysle pokynov na vyplnenie Formulára sa informácie obsiahnuté vo Formulári vyplňujú podľa vysvetliviek a uvádzajú sa tak, aby boli jednoznačné, prehľadné a nezavádzajúce.
Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí porovnal vyplnenie Formulára v bode 2A, 2B, 2C, 3A podľa vysvetliviek s Formulárom vyhotoveným žalobcom pred uzavretím zmluvy o úvere a poukázal na to, že bol v rozpore s vyhláškou č. 620/2007 Z. z. a zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Tiež sa zaoberal obsahom zmluvy o úvere, z ktorej zistil, že žalobca sa v neprospech a na škodu spotrebiteľa odchýlil od ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka a Formulára a to v stanovení výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a v neuvedení výšky a termínov splátok v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov, skutočnej výšky celkovej mesačnej splátky a podrobne uviedol konkrétne porušenia so strany žalobcu. Podľa zmluvy o úvere v časti „Spoločné ustanovenie“ prvá veta, splátkový kalendár tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Prvostupňový správny orgán takúto obchodnú praktiku považoval za neprípustnú, odporujúcu čestnej obchodnej praxi, nakoľko je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli spotrebiteľovi dodatočne až po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy a tiež bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas spotrebiteľa, ako to vyžaduje Občiansky zákonník vo všeobecnej právnej úprave o právnych úkonoch a zmluvách.
Ďalej zmluva o úvere v časti „Spôsob financovania“ obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého spotrebiteľ podpísal „berie na vedomie“, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny 3.535,48 € a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výšky 1.121,84 €. Je neprípustné, aby podpis spotrebiteľa na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru, nakoľko ide o podstatnú náležitosť zmluvy podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ žalobcovi zaplatiť aj náklady 1.121,84 € je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka.
Správne orgány pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadali najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, ktorými bolo porušenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní zákazu použitia nekalej obchodnej praktiky, čím bol znížený rozsah práv spotrebiteľa priznaný mu zákonom o ochrane spotrebiteľa a taktiež prihliadali na skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k spotrebiteľovi zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany, keď do spotrebiteľskej zmluvy zakotvil neurčité podmienky, podmienku v rozpore so zákonom a neprijateľnú podmienku.
Žalobou zo dňa 08.09.2011 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná nerozlišovala medzi celkovými nákladmi spotrebiteľa a nákladmi spojenými s poskytnutím pôžičky. Podľa zmluvy o úvere spotrebiteľ získal pôžičku v sume 4.657,32 €. Rozdiel medzi sumou, ktorú spotrebiteľ dostal a celkovou sumou, ktorú má vrátiť sú žalobcove celkové náklady. Náklady spojené s poskytnutím pôžičky sú odlišnou položkou a predstavujú náklady, ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti s poskytnutím pôžičky, a ktoré spotrebiteľ v rámci splácania
úveru refunduje. Táto suma je výslovne uvedená v zmluve o úvere. Výška úveru nekorešponduje so sumou čerpaných prostriedkov z dôvodu, že časť úveru je prevedená na účet predávajúceho a časť úveru na úhradu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky. Ďalej žalobca nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu , že v zmluve o úvere neuviedol výšku splátok v členení na istinu, úroky a iné poplatky. Podľa jeho názoru v zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 14,14%, výška pôžičky 4.657,32 €, ktorá je istinou úveru, výška nákladov spojených s poskytnutím úveru v sume 1.121,84 €, ktorá predstavuje iný poplatok. Uvedením týchto údajov si svoju zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom úvere splnil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2011 uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v žalobe sa vysporiadal už v odvolacom konaní a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej zo dňa 12.07.2011, číslo: SK/0320/99/2011, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého bola žalobcovi pre porušenie zákazu používania nekalých obchodných praktík formou klamlivej obchodnej praktiky vo vzťahu k cene alebo spôsobu výpočtu ceny podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa uložená peňažná pokuta vo výške 10.000 € podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Námietky uvedené žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalovaný vyhodnotil ako právne bezvýznamné, nemajúce vplyv na skutkové zistenia, ako aj na jeho zodpovednosť za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho činnosti.
Podľa § 2 písm. p/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa rozumie obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé je v prílohe č. 1.
Podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu, alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny, alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
Podľa § 20 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi, alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66.387,83 €.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i/, j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami, s argumentáciou aj právnym posúdením zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi, že žalobca svojím konaním porušil povinnosť dodržať zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a zákaz používania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu, pretože žalobca nevyplnil bod 2A Formulára v súlade s vyhláškou č. 620/2007 tak, ako to
uvádza § 2 zákona o spotrebných úveroch, a uviedol celkovú výšku úveru 4.657,32 €, v ktorej sú okrem doplatku kúpnej ceny 3.535,48 €, zahrnuté aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky v sume 1.121,84 €, pričom tieto nie sú úverom. V bode 2B Formulára sa podľa vysvetliviek musia uviesť všetky informácie o podmienkach upravujúcich čerpanie ponúkaného spotrebného úveru. V danom prípade išlo o sumu 3.535,48 €, t. j. doplatok kúpnej ceny, avšak žalobca v bode 2B Formulára uviedol sumu 4.657,32 € ako celkovú výšku úveru, čo nekorešponduje s výškou čerpaného úveru 3.535,48 €. Bod 2C Formulára žalobca vyplnil sumou 106,48 €, čo je v rozpore so zmluvou o úvere, kde je uvedená výška mesačnej anuitnej splátky vo výške 109,57 €. Taktiež bod 3A Formulára nie je vyplnený žalobcom v súlade s vyhláškou č. 620/2007, keď do celkových nákladov spotrebiteľa nezarátal všetky náklady v zmysle § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré má spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť. V danom prípade žalobca uviedol sumu 1.731,48 € a do tejto sumy nezahrnul aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.121,84 €, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere. Dôkazom toho, že s obsahom Formulára o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru spotrebiteľ nemohol byť oboznámený je aj to, že Formulár v bode 2A obsahuje mesačnú anuitnú splátku vo výške 106,48 €, ktorá bola znížená zo sumy 109,57 € od 13.4.2010, teda až po podpísaní zmluvy o úvere zo dňa 13.3.2010.
Ďalej žalobca v zmluve o spotrebiteľskom úvere nerešpektoval v § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom vymedzený pojem spotrebiteľského úveru, keď do úveru k sume 3.535,48 € (doplatok kúpnej ceny) zarátal aj sumu 1.121,84 € tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré nie sú úverom. Zmluva o úvere neobsahuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto zmluve sú uvedené len náklady s poskytnutím pôžičky vo výške 1.121,84 €, pričom chýbajú náklady uvedené v bode 3A Formulára vo výške 1.731,48 €. Taktiež zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože je tu uvedená len výška celkovej splátky, počet splátok a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy 28. dňa v mesiaci. Tieto údaje sú síce obsiahnuté v splátkovom kalendári (tzv. dohode o platbe), ktorý však bol spotrebiteľovi doručený až po podpise zmluvy o úvere, čo nie v súlade s touto zmluvou .
To, že zmluvy, ktoré správne orgány vyhodnotili ako neprijateľné vykazujú znaky nekalých obchodných praktík potvrdzuje aj podnet od spotrebiteľa, ktorý okrem iného uviedol, že „celkovú výšku úveru uvádzanú v zmluve o spotrebiteľskom úvere považoval za konečnú a o svojom omyle sa dozvedel až po doručení splátkového kalendára, po uplynutí zákonom garantovanej lehoty na zrušenie transakcie bez udania dôvodu“.
Skutočnosť, že žalobca neinformoval spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzila schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil, preto sa krajský súd stotožňuje s názorom správnych orgánov, že žalobca pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje, a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.