Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/53/2011

Potvrdené rozhodnutím 3Sžo/19/2012
„Identifikačné číslo spisu: 8011200694 Dátum vydania rozhodnutia: 12.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8011200694.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0320/99/2011 zo dňa 12.07.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/53/2011-43 zo dňa 21.02.2012, jednomyseľne rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/53/2011-43 zo dňa 21. februára 2012 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, právne zastúpeným Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o. Poprad, Námestie sv. Egídia č. 95, proti žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 12. júla 2011, číslo: na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.07.2011 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, č. P/0032/07/11 zo dňa 11.04.2011 (rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu), ktorým bola podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) uložená peňažná pokuta vo výške 10.000 € pre porušenie v nadväznosti na a zákona o ochrane spotrebiteľa tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že prvostupňový správny orgán na základe podnetu spotrebiteľa pri kontrolách vykonaných dňa 27.07.2010, 16.09.2010 a dňa 27.01.2011 v prevádzkarni žalobcu zistil porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri kontrole boli žalobcom predložené tieto doklady: zmluva o úvere a kúpna zmluva obidve zo dňa 13.03.2010, pod č. 120 100 985, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Splátkový kalendár z 13.03.2010 a Všeobecné obchodné podmienky č. 14/2009. Prvostupňový správny orgán pri kontrole zistil, že kúpna zmluva a zmluva o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch).

Z výsledku kontroly prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že spôsob poskytovania informácií spotrebiteľovi žalobcom prostredníctvom Formulára pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Formulár) o výške úveru, jeho čerpaní, výške mesačnej anuitnej splátky, výške celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa zapríčinil to, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uviedol do omylu, alebo mohol uviesť do omylu spotrebiteľa vo vzťahu k cene a k spôsobu výpočtu ceny, ktorú mal spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť. Podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to prostredníctvom vzoru Formulára, ktorý je ustanovený vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. V zmysle pokynov na vyplnenie Formulára sa informácie obsiahnuté vo Formulári vyplňujú podľa vysvetliviek a uvádzajú sa tak, aby boli jednoznačné, prehľadné a nezavádzajúce.

Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí porovnal vyplnenie Formulára v bode 2A, 2B, 2C, 3A podľa vysvetliviek s Formulárom vyhotoveným žalobcom pred uzavretím zmluvy o úvere a poukázal na to, že bol v rozpore s vyhláškou č. a zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Tiež sa zaoberal obsahom zmluvy o úvere, z ktorej zistil, že žalobca sa v neprospech a na škodu spotrebiteľa odchýlil od ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, a Formulára a to v stanovení výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a v neuvedení výšky a termínov splátok v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov, skutočnej výšky celkovej mesačnej splátky a podrobne uviedol konkrétne porušenia so strany žalobcu. Podľa zmluvy o úvere v časti „Spoločné ustanovenie“ prvá veta, splátkový kalendár tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Prvostupňový správny orgán takúto obchodnú praktiku považoval za neprípustnú, odporujúcu čestnej obchodnej praxi, nakoľko je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli spotrebiteľovi dodatočne až po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy a tiež bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas spotrebiteľa, ako to vyžaduje vo všeobecnej právnej úprave o právnych úkonoch a zmluvách.

Ďalej zmluva o úvere v časti „Spôsob financovania“ obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého spotrebiteľ podpísal „berie na vedomie“, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny 3.535,48 € a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výšky 1.121,84 €. Je neprípustné, aby podpis spotrebiteľa na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru, nakoľko ide o podstatnú náležitosť zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ žalobcovi zaplatiť aj náklady 1.121,84 € je neprijateľná podľa .

Správne orgány pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadali najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, ktorými bolo porušenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní zákazu použitia nekalej obchodnej praktiky, čím bol znížený rozsah práv spotrebiteľa priznaný mu zákonom o ochrane spotrebiteľa a taktiež prihliadali na skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k spotrebiteľovi zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany, keď do spotrebiteľskej zmluvy zakotvil neurčité podmienky, podmienku v rozpore so zákonom a neprijateľnú podmienku.

Žalobou zo dňa 08.09.2011 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná nerozlišovala medzi celkovými nákladmi spotrebiteľa a nákladmi spojenými s poskytnutím pôžičky. Podľa zmluvy o úvere spotrebiteľ získal pôžičku v sume 4.657,32 €. Rozdiel medzi sumou, ktorú spotrebiteľ dostal a celkovou sumou, ktorú má vrátiť sú žalobcove celkové náklady. Náklady spojené s poskytnutím pôžičky sú odlišnou položkou a predstavujú náklady, ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti s poskytnutím pôžičky, a ktoré spotrebiteľ v rámci splácania

úveru refunduje. Táto suma je výslovne uvedená v zmluve o úvere. Výška úveru nekorešponduje so sumou čerpaných prostriedkov z dôvodu, že časť úveru je prevedená na účet predávajúceho a časť úveru na úhradu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky. Ďalej žalobca nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu , že v zmluve o úvere neuviedol výšku splátok v členení na istinu, úroky a iné poplatky. Podľa jeho názoru v zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 14,14%, výška pôžičky 4.657,32 €, ktorá je istinou úveru, výška nákladov spojených s poskytnutím úveru v sume 1.121,84 €, ktorá predstavuje iný poplatok. Uvedením týchto údajov si svoju zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom úvere splnil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2011 uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v žalobe sa vysporiadal už v odvolacom konaní a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej zo dňa 12.07.2011, číslo: , ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého bola žalobcovi pre porušenie zákazu používania nekalých obchodných praktík formou klamlivej obchodnej praktiky vo vzťahu k cene alebo spôsobu výpočtu ceny podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa uložená peňažná pokuta vo výške 10.000 € podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Námietky uvedené žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalovaný vyhodnotil ako právne bezvýznamné, nemajúce vplyv na skutkové zistenia, ako aj na jeho zodpovednosť za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho činnosti.

Podľa § 2 písm. p/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa rozumie obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.

Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu, alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny, alebo existencie osobitnej cenovej výhody.

Podľa § 20 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi, alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66.387,83 €.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i/, j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami, s argumentáciou aj právnym posúdením zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi, že žalobca svojím konaním porušil povinnosť dodržať zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a zákaz používania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu, pretože žalobca nevyplnil bod 2A Formulára v súlade s vyhláškou č. 620/2007 tak, ako to

uvádza § 2 zákona o spotrebných úveroch, a uviedol celkovú výšku úveru 4.657,32 €, v ktorej sú okrem doplatku kúpnej ceny 3.535,48 €, zahrnuté aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky v sume 1.121,84 €, pričom tieto nie sú úverom. V bode 2B Formulára sa podľa vysvetliviek musia uviesť všetky informácie o podmienkach upravujúcich čerpanie ponúkaného spotrebného úveru. V danom prípade išlo o sumu 3.535,48 €, t. j. doplatok kúpnej ceny, avšak žalobca v bode 2B Formulára uviedol sumu 4.657,32 € ako celkovú výšku úveru, čo nekorešponduje s výškou čerpaného úveru 3.535,48 €. Bod 2C Formulára žalobca vyplnil sumou 106,48 €, čo je v rozpore so zmluvou o úvere, kde je uvedená výška mesačnej anuitnej splátky vo výške 109,57 €. Taktiež bod 3A Formulára nie je vyplnený žalobcom v súlade s vyhláškou č. 620/2007, keď do celkových nákladov spotrebiteľa nezarátal všetky náklady v zmysle § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré má spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť. V danom prípade žalobca uviedol sumu 1.731,48 € a do tejto sumy nezahrnul aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.121,84 €, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere. Dôkazom toho, že s obsahom Formulára o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru spotrebiteľ nemohol byť oboznámený je aj to, že Formulár v bode 2A obsahuje mesačnú anuitnú splátku vo výške 106,48 €, ktorá bola znížená zo sumy 109,57 € od 13.4.2010, teda až po podpísaní zmluvy o úvere zo dňa 13.3.2010.

Ďalej žalobca v zmluve o spotrebiteľskom úvere nerešpektoval v § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom vymedzený pojem spotrebiteľského úveru, keď do úveru k sume 3.535,48 € (doplatok kúpnej ceny) zarátal aj sumu 1.121,84 € tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré nie sú úverom. Zmluva o úvere neobsahuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto zmluve sú uvedené len náklady s poskytnutím pôžičky vo výške 1.121,84 €, pričom chýbajú náklady uvedené v bode 3A Formulára vo výške 1.731,48 €. Taktiež zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože je tu uvedená len výška celkovej splátky, počet splátok a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy 28. dňa v mesiaci. Tieto údaje sú síce obsiahnuté v splátkovom kalendári (tzv. dohode o platbe), ktorý však bol spotrebiteľovi doručený až po podpise zmluvy o úvere, čo nie v súlade s touto zmluvou .

To, že zmluvy, ktoré správne orgány vyhodnotili ako neprijateľné vykazujú znaky nekalých obchodných praktík potvrdzuje aj podnet od spotrebiteľa, ktorý okrem iného uviedol, že „celkovú výšku úveru uvádzanú v zmluve o spotrebiteľskom úvere považoval za konečnú a o svojom omyle sa dozvedel až po doručení splátkového kalendára, po uplynutí zákonom garantovanej lehoty na zrušenie transakcie bez udania dôvodu“.

Skutočnosť, že žalobca neinformoval spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzila schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil, preto sa krajský súd stotožňuje s názorom správnych orgánov, že žalobca pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje, a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.