Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-671-2002.pdf
PDF · 176.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/671/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, samosudca JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľa: B. R., G.. XX.XX.XXXX, K. E., F.. A. XXX, proti odporcom: X. N.Í. Ď., G.. XX.X.XXXX, K. C., I. X, X. Q. Z., G.. XX.X.XXXX, K. E., X. M., U. Z. X. Q. X. P. J.: Q. C. B.. O. C., A..P..U.., C.Š., P. X, T.: XXXXXXXX, X. N. Ž. (O. Š.), P.. R., G.. XX.X.XXXX, K. Č., O. - K., F. Q. XXX, J. U.: M. M., J. C. A., X. M.. B. R., G.. XX.XX.XXXX, K. E., V. XXXX/X, X. M. P., G.. XX.X.XXXX, K. E., W. XX, X. K. I., G.. XX.XX.XXXX, K. E.U., I. XXXX/XX, X. Q. M., G.. X.X.XXXX, K. C., J. XX, X. M. R., G.. XX.X.XXXX, K. Č., J., U. XXX, X. A. M., G.. X.X.XXXX, K. Č.P., O. X, Z., B.. M. XXX/XX, XX. M. O., G.. X.X.XXXX, K. A. XX, XX. Z. R., G.. XX.X.XXXX, K. E., Š. XXX/XX, XX. B. R., G.. XX.X.XXXX, K. E., L., Š. J., J. O. A. Q. V. A. A., J.: L., Š. J., J. O. A. Q. V. A. A., B. XXXX/X, E.U., XX. M. R., G.. X.XX.XXXX, K. E., C. XXXX/XX, XX. M. M. (O. K.), G.. XX.X.XXXX, K. M., M. XXXX/XX, XX. Z.P. R., G.. X.X.XXXX, K. M., M. XXX/X, XX. T.. Q. Č., G.. XX.X.XXXX, K. Č. XX, XX. T.. B. I., G.. X.X.XXXX, K. E., A. XXXX/XX, XX. T.. C. A.R., G.. XX.X.XXXX, K. C., I. XX, XX. K.. Ž. I., G.. XX.XX.XXXX, K. E., A. XXXX/XX, U. Z. XX. Q. XX. P. J. T.. B. I., U. Z. XX. P., XX. T.. B. I., G.. XX.X.XXXX, K. C., Y. XX, J. Q. B. C., A. A. C., I. XX, XX. T.. B. I., G.. X.XX.XXXX, K. K. K., G. M. X, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi B. R., J. XX.X.XXXX,
rozhodol:
I. Konanie proti odporkyni v 3. rade z a s t a v u j e .
II. Návrh navrhovateľa proti odporcom v 1., 2., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 21., z a m i e t a .
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý odporkyniam v 1. a 2. rade zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1.955,66 Eur, tieto priamo advokátovi odporkýň v 1. a 2. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Odporcovi v 20. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
V. P r i k a z u j e učtárni tunajšieho súdu, vrátiť navrhovateľovi zostatok zálohy na trovy dôkazov vedenej pod D14-108/03 vo výške 38,74 Eur, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 24. októbra 2002 sa navrhovateľ proti odporcom v 1. až 4. rade domáhal určenia, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku parc.č. 3977 orná pôda vedenom na LV č. 1662, k. ú. Trebišov, vo výmere 2.622 m2.
Uznesením konajúceho súdu zo dňa 24.2.2005, č.k. 11C/671/2002-108, súd pripustil zmenu návrhu navrhovateľa takto: Určuje sa, že nehnuteľnosti označené ako parc.č. 1642/4 o výmere 593 m2 a parc.č. 5323/7 o výmere 611 m2, vytvorené z pôvodnej MPČ 3976 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 4119
k. ú. Trebišov, tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne znalca Jána Andrejčáka č. 520-11-2003, zo dňa 17.2.2004, patria do dedičstva po nebohom B. R., zomrelom dňa XX.X.XXXX. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2005.
Uznesením zo dňa 24.11.2008, č.k. 11C/671/2002-224, súd pripustil, aby do konania na strane odporcov vstúpili odporcovia v 5. až 21. rade.
Navrhovateľ návrh dôvodil tým, že v katastri nehnuteľnosti je nesprávne uvedená výmera pozemku parc.č. 3977 orná pôda, vedeného na LV č. 1622 v k. ú. Trebišov, ktorý je vedený vo výmere 1.392 m2, výmera tejto parcely má byť v skutočnosti 2.622 m2. Zápis o delení pozemku z roku 1943 pod č. 1409, ktorým bolo odpísané pod číslom 1409 PKNV v prospech B. R., manž. Z., je v rozpore so skutočným stavom. V skutočnosti nikdy k deleniu a vyporiadaniu týchto pozemkov nedošlo, teda zápis o rozdelení je nesprávny. K omylu došlo tak, že B. R., manž. Z.á, mal spoluvlastnícky podiel na pozemnoknižnej vložke č. 4119, LV č. 6291, pozemková parcela č. 3976, a ten mal výmeru 1392 m2. V roku 1943 si podieloví spoluvlastníci B. R. (manželka Z.) a B. A. vyporiadali podielové spoluvlastníctvo tak, že došlo k výmene pozemkov, takže pozemok parc.č. 3677 užíval potom iba B. A., pri zápise zmien do katastra ale nebol prevedený na B. A. podiel B. R. (manželka Z.), ale B. R. (manž. K.), kde 1 celkovej výmery pozemku predstavuje zhodou okolností tiež 1392 m2 rovnako, ako podiel B. R. (manž. Z.), pričom ešte došlo k tomu, že sa jednalo o osoby s rovnakým menom a priezviskom. Rozdiel vo výmere pozemku parc. č. 3977, orná pôda, vedenom na LV č. 1662 - 2622 m2 oproti pôvodnému stavu 2784 m2, vznikol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1989 medzi B. R. - navrhovateľom ako predávajúcim a Stavoinvestou Košice ako kupujúcim, kde predmetom zmluvy bola časť pozemku parc. č. 3977 o výmere 80 m2, ako aj nepresnosťami pri vymeriavaní pozemkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi, a zistil:
Znalecký posudok súdneho znalca Jána Andrejčáka zo dňa 25.2.2004, č. 520-11/rok 2003, so dňa 10.3.2004, súčasťou ktorého je geometrický plánč. 520-11/2003, zo dňa 17.2.2004, vyplýva záver, že súčty nových parciel a dielov v geometrickom pláne tvoria výmeru spornej parc. č. 3976 vedenú v katastri nehnuteľností na LV č. 6291, pôvodnú mpč. 3976 podľa vyhotoveného geometrického plánu tvoria nové parcely č. 1642/5, 5323/6 a časť označená číslom 6, časť pôvodnej mpč. 3977 podľa tohto geometrického plánu tvoria parc.č. 1642/4, 5323/7 a časť označená č. 5 a 7.
Z výpisu z LV č. 6291, k. ú. Trebišov, obec Trebišov, okres Trebišov, zo dňa 11.11.2011(č.l. 406) vyplýva, že na ňom pod por. č. 6 vedená parc. č. 3976 o výmere 2551 m2, orná pôda, bola odspísaná na LV č. 9325. Z LV č. 9325, , k. ú. Trebišov, zo dňa 11.11.2011 (č.l. 407 - 411) vyplýva, že je na ňom pod por. č. 5. vedená par. č. 3976, orná pôda o výmere 2551 m2, ako podieloví spoluvlastníci sú zapísaní: pod por. č. 1. Ď. N. (odporkyňa v 1. rade) v podiele 2/6, pod por. č. 2. Z. Q. (odporkyňa v 2. rade) v podiele 2/6, pod por. č. 3. R. B. (odporca v 4. rade) v podiele 1/6, a pod por. č. 4. opäť R. B. (odporca v 4. rade) v podiele 1/6. K spoluvlastníckemu podielu vedenému pod por. č. 4 (odporcu v 4. rade) je zapísaný titul: kúpna zmluva V 151/10-1344/10.
Z výpisu z LV č. 6291 k. ú. Trebišov, obec Trebišov, okres Trebišov zo dňa 24.1.2002 (č.l. 4) vyplýva, že parc.č. 3976 o výmere 2551 m2, orná pôda, bolo vedené v katastri nehnuteľností pre N. Ď., bytom C. (odporkyňa v 1. rade) v podiele 2/6, Q. Z., bytom E.v (odporkyňa v 2. rade) v podiele 2/6, N. Š.Á., bytom K. (odporkyňa v 3. rade) v podiele 1/6 a MVDr. B. R., bytom E. (odporca v 4. rade) v podiele 1/6.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 22.9.2010 (č.l. 459 až 462) vyplýva, že odporkyňa v 3. rade (N. Ž., P.. R., nar. XX.X.XXXX, predtým Š.á, rod R.) ako predávajúca predala odporcovi v 4. rade parc. č. 3976 ornú pôvodu vo výmere 2551 m2 zapísanú v k. ú. Trebišov na LV č. 6291 v podiele 1/6 pre odporcu v 4. rade. Tento predaj vyplýva aj z rozhodnutia Správy katastra Trebišov, číslo vkladu V 1515/10, zo dňa 14.10.2010 (č.l.457 - 458), z ktorého je zrejmé, že tento vklad je vedený pod č. zmeny 1344/10. Z uvedeného potom vyplýva, že druhý zápis o vlastníctve B. R. (pod por. č. 4) k parc.č. 3976 orná pôda o výmere 2551 m2 na LV č. 9325 k. ú. Trebišov, obec Trebišov, okres Trebišov, vyhotovený 11.11.2011, nadobudol odporca v 4. rade práve touto zmluvou. Tým došlo v priebehu konania k zániku spoluvlastníckeho práva k parcele č. 3976 u odporkyne v 3. rade.
Po poručiteľovi B. R., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom E., zomrelom XX.X.XXXX, bolo na bývalom Štátnom notárstve v Trebišove vedené dedičské konanie pod sp. zn. D 790/75. Podľa rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Trebišove poľnohospodárska pôda v užívaní ŠM Trebišov, zapísaná vo vložke č. 1409 v k. ú. Trebišov, parc.č. 3977 pod B1 v celosti nadobudol syn poručiteľa B. R., nar. XX.XX.XXXX, v celosti, t.j. navrhovateľ. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že k dedeniu zo zákona boli povolané deti poručiteľa, B. R., M. I., rod. R., M. R., Q. R. Q. Q. I., P.. R..
Z výpovedí účastníkov konania, pripojených dedičských spisov súd zistil, že poručiteľ B. R., zomrelý XX.X.XXXX, bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s manželkou V. mal tri deti, a to: Q. I., Q. R. Q. M. R.. Q. I., G.. XX.X.XXXX J. X.X.XXXX a dedičské konania po nej boli vedené na konajúcom súde pod sp. zn. D 1365/97 a D 3352/93 (č.l. 350). Právnymi nástupcami Q. I. sú odporcovia v 5. až 7. rade, a to: M. P. ako odporkyňa v 5. rade, K. I. ako odporkyňa v 6. rade a Q. M. ako odporkyňa v 7. rade. Ďalšie dieťa poručiteľa z manželstva s Q. V. bol Q. R., nar. X.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX. Dedičské konanie po ňom bolo vedené na konajúcom súde pod sp. zn. D 910/80 (č.l. 350). Dedičmi po ňom sú odporcovia v 11. až 15. rade, a to: Z. R., odporca v 11. rade, B. R., odporca v 12. rade, M. R., odporca v 13. rade, M. M.Á. (O. K.), odporkyňa v 14. rade a Z. R., odporca v 15. rade. Po ďalšom dieťati poručiteľa B. R. z manželstva s Q. V., a to po M. R., G.. XX.X.XXXX, J. X.XX.XXXX, bolo dedičské konanie vedené na konajúcom súde pod sp. zn. D 1652/86 (č.l. 350). Dedičom po tomto Michalovi bol M. R., G.. X.XX.XXXX, J. XX.X.XXXX v Českej republike, v K. (uznesenie Okresného súdu v Beroune zo dňa 11.9.2003, č.k. D 307/2003-38, Nd 128/2003 - na č.l. 352). Dedičmi po ňom sú odporcovia v 8. a 9. rade, t.j. M. R. (odporca vo 8. rade) a A. M. (odporkyňa v 9. rade). Ďalším dieťaťom M. R., zomrelého X.XX.XXXX, je odporkyňa v 10. rade M. O.. Z druhého manželstva poručiteľa B. R., J. XX.X.XXXX, a to z manželstva s Q. K. pochádzajú dve deti. Jedným z nich je navrhovateľ, druhým M. I., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.X.XXXX. Dedičské konanie po nej bolo vedené pod sp. zn. D 372/1999 (č.l. 350). M. I. mala štyri deti, a to T.. Q. Č., odporkyňu v 16. rade, T.. B. I., odporcu v 20. rade a T.. B. I., odporcu v 21. rade. Ďalšie, a to štvrté dieťa M. I., zomrelej XX.X.XXXX, T.. B. I., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX, dedičské konanie po ňom bolo vedené pod sp. zn. D 1542/88 (č.l. 350). Dedičmi po tomto poručiteľovi sú odporcovia v 17. až 19. rade, a to Ing. B. I., odporca v 17. rade, Ing. C. A., odporkyňa v 18. rade a Bc. Ž. I., odporkyňa v 19. rade.
Na vykonaných pojednávaniach účastníci konania a svedkovia k veci samej vypovedali nasledovné:
Na pojednávaní konanom dňa 7.5.2003 (č.l. 37-39) navrhovateľ vypovedal, že v pozemnoknižnej vložke č. 1409 je zapísaná parcela č. 3977 oráčina v Nižňanskom strednom poli. Výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol otec navrhovateľa B. R., ktorý mal druhú manželku Q. K. - matku navrhovateľa. Po otcovi túto nehnuteľnosť zdedil navrhovateľ v dedičskom konaní pod sp. zn. D 790/75. Nehnuteľnosť mala výmeru 2.784 m2. Na tejto výmere hospodáril jeho otec až do roku 1953, keď táto bola vzatá do novozaloženého JRD, potom ju užívali Štátne majetky Trebišov a následne Poľnotrend Trebišov. Nikto z tejto parcely nič nikomu nepredal, nikto o tom v rodine nevedel, lebo do družstva bola parcela odovzdaná v plnej výmere. Až v rokoch 2000 zistil, že z pozemnoknižnej parcely č. 3977 zapísanej vo vložke č. 1409 bola táto výmera znížená na polovicu na 1392 m2 a v poznámke je uvedené číslo denníka 3923/43. Vyžiadal si z archívu toto rozhodnutie, ide o uznesenie bývalého Okresného súdu v Sečovciach, že sa upravujú hranice parcely č. 3977 na 13 árov 92 m2. Toto rozhodnutie však uvádza, že sa o ňom upovedomuje B. R. - manželka Z.. Išlo o konanie týkajúce sa pozemkov B. R., ktorý bol menovec otca navrhovateľa. Podľa názoru navrhovateľa došlo k omylu v roku 1943. Rodina navrhovateľa žiadne rozhodnutie súdu v Sečovciach nedostala, navrhovateľ tým myslí, že ani jeho otec ani on. On - t.j. navrhovateľ - bol v tom čase už dospelý, niečo by o tom vedel, pokiaľ by sa táto výmera znížila, pracovali by na polovičnej výmere, čo sa však reálne nestalo. Uznesenie Čd 3923/43, ktoré zabezpečil z archívu nie je kompletné, chýba jedno číslo listu. Podľa navrhovateľa ide o omyl.
Odporkyňa v 1. rade vypovedala, že sa pozemkami v minulosti nezaoberala, presný režim nevie, ale keď nastal spor, oslovil ju navrhovateľ, dala si tú námahu, vyhľadala príslušné doklady a zistila: Podľa pozemnoknižnej mapy je vidieť, že parcely č. 3975, 3976 a 3977 susedia navzájom. Parcela č. 3975 bola vo vložke 1410 k. ú. Trebišov a patrila K. A., rod. R.j, ktorá bola sestrou starého otca odporkyne v 1. rade. Starému otcovi odporkyne v 1. rade zase patrila susedná parcela č. 3976, zapísaná najprv vo vložke č. 352 k. ú. Trebišov. Odporkyňa v 1. rade sa nevedela vyjadriť k režimu parcely č. 3975 po K. A., rod. R., ale čo sa týka parcely 3976 vypovedala, že po jej starom otcovi B. R., ktorý mal manželku Q. L., tento pozemok zdedil otec odporkyne v 1. rade B. R., ktorý mal manželku Z.. Táto parcela bola potom aj
prepísaná do novej pozemnoknižnej vložky, a to z pôvodnej vložky č. 352 do pozemnoknižnej vložky č. 4119. Pri dedení výmera tejto parcely bola 1230 m2. Potom na základe rozhodnutia súdu v Sečovciach č. Čd. 3924 z roku 1943, boli upravené hranice parcely a z parcely 3977 otca navrhovateľa polovica prešla k parcele 3976, ktorá bola vo vlastníctve otca odporkyne v 1. rade, a tak sa výmera navýšila z 1230 m2 o výmeru 1392 m2, čo je polovica z pôvodnej parcely č. 3977 navrhovateľovho otca. Navýšila sa teda výmere parcely 3976 otca odporkyne v 1. rade na 2622 m2. V tejto výmere potom parcelu dedili po otcovi odporkyne v 1. rade jeho deti, pričom otec odporkyne v 1. rade s mamou Z. mali 4 deti. Nikdy sa nepozastavovala nad tým, že výmera pozemku jej otca parcela 3976 narástla o výmeru 1392 m2, lebo sa o pozemky nezaujímala. Konkrétny dôvod, prečo polovica výmery parcely 3977 prešla do výmery parcely jej otca č. 3976 neskúmala, nepozná ho, nemá k nemu žiadne zmluvy ani sa nedopátrala k nejakým skutočnostiam. Bolo však zrejme nejaké jednanie medzi jej otcom B. R., manželka Z., Q. medzi otcom navrhovateľa B. R., manželka K., keď na súde potom zapísali zmenu výmery týchto pozemkov.
Navrhovateľ na tomto pojednávaní ďalej uviedol, že v roku 1975 dedil parcelu 3977 po svojom otcovi, nevšimol si však, akú má výmeru. Prišiel na to až v roku 2000, keď jeho syn, odporca v 4. rade, kupoval podiel z parcely 3976 od p. K.ej (pozri LV č. 6291, k. ú Trebišov, z 11.11.2011, na č.l. 406, na ktorom je E. K. pod por. č. 4 vedené ako spoluvlastníčka v podiele 1/6 - vyčiarknutý zápis), ktorá je dcérou neb. B. R., brata N. Ď. (odporkyňa v 1. rade) a Q. Z. (odporkyňa v 2. rade). Predložil aj kúpnu zmluvu zo dňa 2.2.1989, na základe ktorej z parcely 3977 predal štátu na výstavbu sídliska Juh z tejto parcely 85 m2. Zmluva sa týkala tej časti pozemku 3977, ktorá mala byť pripojená k parcele 3976.
Na pojednávaní konanom dňa 8.7.2004 (č.l. 85-90) navrhovateľ zotrval na svojom návrhu, ďalej vypovedal, že ani on, ktorý je narodený v roku 1921 - takže v roku 1943 mal 22 rokov - ani jeho otec, vôbec nevedeli o tom, že im patriaci pozemok parcela 3977 má mať od roku 1943 výmeru zmenšenú o polovicu, pretože tá jej časť, ktorá sa nachádza k mestu Trebišov, mala byť pričlenená k parcele 3976. Poukázal na to, že obe parcely sa nachádzajú v teréne tak, že parcela 3977 je parcela dlhá a nad ňou je parcela 3976, ale len v polovici, a to na pravej časti. Jeho otec až do roku 1953 a on s ním, užívali parcelu 3977 v celej výmere a v tejto výmere ju otec navrhovateľa dal do družstva. Predložil pozemkový hárok z Katastrálneho meračského úradu v Sečovciach na číslo pozemnoknižnej vložky č. 1409, kde je zapísaná parcela 3977 vo výmere 774 siah, čomu zodpovedá práve výmera 2784 m2. Pozemkový hárok mal jeho otec doma, preukázal sa ním aj v družstve. Nie je pravdivé tvrdenie odporcov v 1. a 2. rade, že oni užívali parcelu 3977, a to jej polovicu, lebo polovica parcely 3977 pripadla k parcele 3976 a takto sa zvýšila jej výmera, podľa navrhovateľa odporcovia v 1. a 2. rade užívali len svoju parcelu 3976 v pôvodnej výmere, aj to nie vždy, lebo oni si nehnuteľnosti menili. Medzi parcelou 3977 v celkovej výmere a parcelou 3976 v prírode, bola hranica vyznačená brázdou a nikdy táto hranica rozoraná nebola tak, aby polovica parcely 3977 pripadla k parcele 3976. Podľa tvrdenia navrhovateľa protistrana sa s rodinou navrhovateľa nehádala ani neoznamovala, že časť parcely vo vlastníctve otca navrhovateľa pripadla do vlastníctva právnym predchodcov odporkýň v 1. a 2. rade, aby právny predchodca navrhovateľa túto časť neužíval. Navrhovateľ sa o zmene výmery parcely 3977 dozvedel až vtedy, keď odporkyne v 1. a 2. rade predávali časť parcely č. 3976 synovi navrhovateľa - odporcovi v 4. rade v roku 2001 (podľa zápisov na listoch vlastníctva č.l. 406 a 404 podiel 1/6 predala odporcovi v 4. rade K. E., zapísaná na LVč. 6291 pôvodne pod por. č. 4). Až vtedy zistil, že výmera pozemku odporkýň v 1. a 2. rade je zväčšená o polovicu výmery nehnuteľnosti parcely 3977, ktorú on zdedil po vojom otcovi. Navrhovateľ potvrdil, že jeho otec zomrel v roku 1975 a sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedičstva po ňom, avšak v dedičskom rozhodnutí je uvedená len pozemnoknižná vložka 1409 a tam zapísané parcely. Nebola v dedičskom rozhodnutí uvedená výmera pri spornej parcele, preto túto skutočnosť nezistil pri dedení. Keby v dedičskom rozhodnutí bola uvedená výmera parcely, hneď by mu padlo do očí, že výmera parcely 3977 nie je správna. Podľa tvrdenia navrhovateľa jeho otec o žiadnom uznesením súdu č. 3923 a 3924 z roku 1943 nemal vedomosť, preto ani žiadne kroky robiť nemohol. Jeho otec bol vlastníkom pôdy v katastri Trebišov vo výmere 12 hektárov 66 árov, celá rodina pracovala na 16 hektároch, pretože ďalšia pôda patrila jeho matke. On v roku 1941 nastúpil na základnú vojenskú službu a bol vojakom počas mobilizácie až do roku 1944, bol v kasárňach v Bratislave a bol v kontakte s rodičmi. V roku 1942 sa oženil a jeho manželka prišla bývať k jeho rodičom a s manželkou si písali. Tak vedel, že rodičia a jeho manželka pracujú na ich pôde. Dobre si pamätal, že pracovali na pozemku v Nižňanskom strednom poli, kde sadili zemiaky a zeleninu. Na tejto spornej nehnuteľnosti bola mláťačka, tam mlátili obilie, ktoré zožali na iných pozemkoch, a to až do roku 1953. Videl otca odporkýň v 1. a 2. rade, že oni si osievali parcelu po konci parcely 3976, ale samotné odporkyne v 1. a 2. rade tam nevidel. Keď sa z vojny vrátil, pokračoval v hospodárení na rodičovských pozemkoch spolu s otcom, ale on už prebral hlavné slovo a
takto hospodárili až do roku 1953, keď sa zakladalo v Trebišove JRD. Celá sporná nehnuteľnosť bola pojatá do družstva spolu s ďalšími pozemkami jeho otca a otcovi bol daný záhumienok. Poukázal na skutočnosť, že nie je jasné, za základe akého právneho titulu prešla polovica výmery z parcely 3977 k parcele 3976, pretože v obsahu pozemnoknižnej vložky to zrejme nie je.
Odporkyňa v 2. rade (Q. Z.) na pojednávaní konanom dňa 8.7.2004 (č.l. 85 - 90) vypovedala, že jej otec sa volal tiež B. R. a mal manželku M. Z.. Jej otec sa narodil v roku 1896, zomrel v roku 1980. Jej rodičia hospodárili na výmere asi 14 až 15 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ a jeho otec boli vzdialení príbuzní, a aj sa navštevovali. Ona v roku 1943 mala 14 rokov a pamätá sa, že k ním domov prišiel „báči“ - takto volali otca navrhovateľa - a ponúkol im na predaj časť svojej parcely 3977, ktorá bola pod ich parcelou 3976, pretože potreboval peniaze, keďže mal 3 deti z prvého manželstva s Q., rod. V., a to Q., Q. Q. M.. Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade Q., A. B. R. z jeho prvého manželstva s Q., P.. V., prišiel za svojim otcom (t.j. za otcom navrhovateľa), že chce svoju čiastku po nebohej matke, t.j. po Q., P.. V.. Tak „báči“ potreboval peniaze. Otec odporkyne v 2. rade mu peniaze vyplatil, ale nevedela uviesť, o akú sumu sa jednalo. Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade týmito peniazmi potom otec navrhovateľa vyplatil svojho syna Andreja pochádzajúceho z jeho prvého manželstva s Q., P.. V.. Či bola napísaná nejaká zmluva, o tom odporkyňa v 2. rade nemala vedomosť. Vypovedala, že vie, že už potom jej rodina hospodárila na rozšírenej výmere parcely 3976, a to práve o tú časť, ktorú „báči“ predal jej otcovi. Ona chodila gazdovať s rodičmi na ich pozemky do roku 1949, keď sa vydala, pracovala na manželových pozemkoch. Na pozemkoch jej otca a matky, t.j. M., P.. Z., hospodáril hlavne jej otec s matkou, ktorá zomrela v roku 1991. Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade si navrhovateľ nemôže na tieto okolnosti zo 40-tych rokov pamätať, lebo bol vojakom v roku 1942 a alebo 1943 a ešte predtým sa ženil a dovtedy na ich pôde gazdoval otec navrhovateľa. Otec navrhovateľa nepripustil navrhovateľa ku gazdovaniu a až po vojne začal byť hlavných gazdom navrhovateľ. Potom už rodičia navrhovateľa a navrhovateľ nechodili pracovať na tú časť, ktorú otec navrhovateľa predal otcovi odporkyne v 2. rade, na tejto kúpenej časti parcely hospodárili rodičia odporkyne v 2. rade až dovtedy, kým ju neodovzdali do družstva. Potvrdila, že je pravdou, že navrhovateľ so svojimi rodičmi mlátil na parcele 3977, ale mlátili na tej časti, ktorú otcovi odporkyne v 2. rade nepredali.
Navrhovateľ poprel tvrdenia odporkyne v 2. rade, označil ich za výmysel a cigánstvo. Poprel, aby jeho otec vyplácal svojho syna Q., tvrdil, že Q. Z.yplatila jeho sestra Q., lebo ona dostala podiel po matke a táto vyplatil oboch svojich bratov Q. Q. M..
Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2005 (č.l. 113-177) bola vypočutá svedkyňa Q. I.. Vypovedala, že nie je príbuznou účastníkov konania. K užívaniu sporných nehnuteľností vypovedala, že v roku 1944 a 1945 boli jej rodičia B.Á. Q. Q. K., dvaja bratia B. K. Q. B. K. ml., ako aj jej manžel M. I., dva roky na žatve u rodičov navrhovateľa. Pomáhali na poli, ktoré sa volali Perše hony, bolo to dlhé pole, ktoré nadväzovalo na koniec domu R., ktorí mali mláťačku, ktorá sa presúvala po poli. Doplnila, že na žatvu chodili na ten pozemok, ktorý bol za domov R., v ktorom teraz býva navrhovateľ. Na tom poli pracovali aj rodičia navrhovateľa, ale nepamätala sa, či navrhovateľ v tom čase tam tiež pracoval.
Svedok Jozef Varga na tomto pojednávaní vypovedal, že sa dostal do susedstva rodiny R. - navrhovateľa
- v roku 1935, keď sa prisťahoval do blízkosti domu, kde býval navrhovateľ so svojimi rodičmi. On sa do tejto blízkosti nasťahoval a býval od roku 1935 až do roku 1948. Keď sa prisťahoval mal 9 rokov. Vedel povedať len toľko, že R. na svojom pozemku, ktorý bol na druhej strane cesty, ktorá viedla za domom svedka až na stanicu, malý pozemok. Viac k tomu uviesť nevedel, pamätal sa len na to, že sa robila žatva.
Na tomto pojednávaní (dňa 1.6.2005) tiež ako svedkyňa vypovedala M. P., ktorá bola uznesením konajúceho súdu zo dňa 24.11.2008, č.k. 11C/671/2002-224, pripustená, aby vstúpila do konania na strane odporcov. Vypovedala, že je dcérou neb. Anny I.Š., ktorá bola v poradí najstarším dieťaťom B. R. (otca navrhovateľa) a jeho prvej manželky rod. V.. Matka svedkyne sa narodila v roku 1908 a v roku 1927 sa vydala za otca svedkyne Jána I.. Svedkyňa s rodičmi bývala v severnej časti Trebišova. K užívaniu sporeného pozemku vedela povedať len toľko, že jej starý otec (t.j. otec navrhovateľa) so svojou druhou manželkou, rod. K. a navrhovateľ užívali pozemky v Peršich honoch. Rodina I. tam nechodila. Mama svedkyne mala nehnuteľnosti po svojej matke, prvej manželke B. R., rod. V., ktorá zomrela asi v roku 1919. Podľa tejto svedkyne, keď sa jej matka vydala, tak s otcom vyplatili súrodencov jej matky, a to
M. R. a Q. R.. O tom, že jej matka s otcom vyplatili matkiných súrodencov sa dozvedela, keď mala 15 alebo viac rokov.
Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2005 (č.l. 131-134) vtedajší právny zástupca navrhovateľa uviedol, že tvrdenie strany navrhovateľa je také, že v uzneseniach Čd 3923 a 3924 z roku 1943 došlo len omylom k pomýleniu mien, pretože zámeny nastali medzi parcelami 3976 a 3975 medzi B. R., manželka Z., a K. R., vydatou A.. Parcela 3977 nemala žiaden zásah, nebola menená, nebola zmenšovaná jej výmere, nebolo z nej nič predané v prospech parcely 3976. Navrhovateľ si pamätá, že došlo k výmene medzi B. R., manželka Z.á a K. R., Z. A., teda medzi pozemkami B. R., manželka Z. Q. A.. R. - Z. mal pozemky v časti, kde bol rodinný dom A., kde bývala potom K. R., vydatá A., teraz sú to zastavané pozemky budovou Gymnázia a Domovom dôchodcov. Keď sa K. R. vydala do A., došlo k zámene týchto pozemkov, kde B. R. - Z., nastúpil na pozemky A., teda na parcelu 3975 a odstúpil A. svoje pozemky vedľa ich rodinného domu, t.j. pozemky, kde je Gymnázium a Domov dôchodcov. Potom, po tejto zámene už užívali zamenené pozemky. Zamenené teda boli pozemky 3975 a 3976, ale len omylom sa do uznesení súdu v Sečovciach dostala parcela 3977, ktorá s touto zámenou nemala nič spoločné. Potom došlo k tomu, že sa dohodli títo dvaja vlastníci parciel, t.j. JF. R. - K., vlastník parcely 3977 a B. R. - Z., že nebudú užívať tieto dva pozemky im patriace pozdĺž vedľa seba, ale rozdelili si ich tak, že B. R. - K., otec navrhovateľa užíval polovicu parcely 3977 od poľnej cesty a potom parcelu 3976, pri nej sa nachádzajúcu a za kanálom užíval B. R. - Z., jeho parcelu polovicu 3977, a tú druhú parcelu 3975, ktorú získal výmenou U. A.Ý.. Výmera, resp. šírka oboch pozemkov 3977 a 3976 bola 20 m, po rozdelení týchto vlastníkov u parcely 3977 to bolo 10 m a tú parcelu 3976 a 3975, ktoré mali byť nie za sebou, ale vedľa seba pozdĺžne, tak potom pre rodinu R. - Z. to bolo len 5 m a pre rodinu K. A. tiež len 5 m. Potom, keď si od A. O.ozemky vymenili, tak už mali tiež 10 m a potom sa dohodol R. - K. A. R. - Z., že nebudú mať popri sebe dva pozemky pozdĺžne 10 m široké, ale že bude mať každý 20 m, ale o polovicu kratší pozemok a potom si ich vymenili tak, že na parcelu 3976 šiel R. - K. a na druhú polovicu 3977 išiel R. - Z..
Advokát odporkýň v 1. a 2. rade označil tieto tvrdenia za subjektívne názory. Dodal, že pokiaľ sa v uznesení súdu v Sečovciach nepreukáže ich nesprávnosť, niet dôvod pochybovať o ich správnosti.
Odporkyňa v 2. rade k tomuto prednesu vtedajšieho advokáta navrhovateľa uviedla, že je nelogické, aby si jej otec, t.j. R. - Z. menil s R. - K. tieto parcely tak, aby jej otec zobral všetko za kanálom, a aby pred kanálom mal celú šírku pôvodného pozemku 20 m R. - K..
Advokát odporkyne v 1. a 2. rade zotrval na stanovisku, že rozhodnutie, ktorým je uznesenie súdu v Sečovciach o úprave hraníc parciel č. 3977 a 3976, bolo doručené právnemu predchodcovi navrhovateľa. Táto domnienka vyvrátená nebola.
Po tom, čo konajúci súd uznesením zo dňa 24.11.2028, č.k. 11C/671/2002-224, pripustil, aby do konania na strane odporcov vstúpili odporcovia v 5. až 21. rade, títo na vykonaných pojednávaniach k veci samej vypovedali nasledovné skutočnosti:
Na pojednávaní konanom dňa 13.8.2009 (č.l. 315-329) vypovedal odporca v 11. rade Z. R., ktorý sa k tvrdeniam uvedeným v návrhu na začatie konania o tom, že čo sa odpísalo z parcely B. R., ktorý mal za manželku K., malo sa odpísať z parcely B. R., ktorý mal manželku Z., vyjadriť nevedel. Dodal, že k veci samej už nemá čo uviesť. Na otázky dané v priebehu pojednávania tento odporca v 11. rade vypovedal, že od niekoho z príbuzenstva asi pred 20 rokmi počul, že došlo k chybe pri zapisovaní parciel, ktoré sú predmetom konania. Išlo o pozemky, ktoré mal vlastniť jeho dedo B. R., zomrelý v roku 1975, išlo o nezrovnalosti s pozemkami tohto jeho deda a B. R., ktorý mal za manželku Z.. Tento odporca ďalej vypovedal, že on nemá vedomosť o tom, aby si jeho dedo B. R., ktorý zomrel v roku 1975 a B. R., ktorý mal za manželku Z., vymieňali pozemky.
Odporca v 17. rade Ing. B. I., súčasne splnomocnený zástupca odporkyne v 18. rade Ing. C. A. a odporkyne v 19. rade Bc. Ž.Q. I. vypovedal, že o veci samej absolútne nič nevie a keď ho na zastupovanie v tomto konaní splnomocňovali odporkyne v 18. a 19. rade, tak mu výslovne povedali, že o predmete sporu vôbec nič nevedia, doplnil, že odporkyne v 18. a 19. rade sú jeho sestry.
Na tomto pojednávaní bola vypočutá aj odporkyňa v 14. rade M. M., predtým K., rod. R., odporca v 13. rade M. R. a odporca v 15. rade Z. R., ktorí vyslovene uviedli, že o predmete sporu nič nevedia.
JUDr. Kirňák, advokát odporcu v 20. rade (Ing. B. I.) vo svojom prednese uviedol , že s návrhom nesúhlasí, navrhuje ho zamietnuť, a to preto, lebo nie je dôvod, aby bol odporca v 20. rade pasívne legitimovaný. Potvrdil, že odporca v 20. rade je synom už neb. M. I., zomrelej dňa 19.3.1999, ktorá bola dcéru neb. B. R., zomrelého v roku 1975, a to z jeho druhého manželstva s Q. P.. K.. Zástupca odporcu v 20. rade sa však nevyjadril k otázke, prečo jeho klient nie je pasívne legitimovaný, uviedol, že sa k tomu vyjadrí až po ukončení dokazovania. K pasívne legitimácii odporcu v 20. rade jeho advokát oznámil písomným podaním doručeným konajúcemu súdu 4.3. 2011 (č.l. 360), že odporca nie je pasívne legitimovaný, lebo priamym dedičom po neb. B. R., zomrelom dňa 14.5.1975, a teda v tomto konaní by mal odporca v 20. rade vystupovať na strane navrhovateľa a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k. 6Obo 62/2003. Navrhol, aby súd vo vzťahu k odporcovi v 20. rade návrh zamietol a priznal trovy súdneho konania, ktoré vyčísli v lehote 3 pracovných dní odo dňa rozhodnutia.
Na pojednávaní konanom dňa 21.2.2012 (č.l. 486-490) advokát odporkyne v 1. a 2. rade navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by nebohý B. R., zomrelý XX.X.XXXX v Trebišove, ku dňu svojej smrti vlastnil nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. Podľa názoru zástupcu odporkýň v 1. a 2. rade navrhovateľ nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania, tzn., že nepreukázal skutočnosť, že údajne v roku 1943, resp. neskôr, malo dôjsť k omylu v zápisoch v evidencii nehnuteľnosti, resp. pozemkovej knihe; takisto nepreukázal v konaní žiadnym spôsobom, ako by mohol následne nebohý B. R., zomrelý 14.5.1975, vlastníctvo za svojho života nadobudnúť. Vzhľadom na to, že vlastníctvo odporkýň v 1. a 2. rade riadne v katastri nehnuteľnosti zapísané a nebolo v konaní preukázané, žeby tento zápis nebol správny, a vzhľadom na to, že navrhovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol, navrhol návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
Z ďalších listinných dôkazov súd zistil:
V konaní bolo zistené, že dedičský spis po poručiteľovi Jurajovi Ciberejovi, zomrelom 14.5.1975, vedený pod sp. zn. D 790/75, nebol v archíve konajúceho súdu nájdený, konajúci súd dal podnet na rekonštrukciu tohto dedičského spisu. Rekonštruovaný dedičský spis sp. zn. D 790/75 je na č.l. 268 spisu. Z obsahu tohto rekonštruovaného spisu vyplýva, že B. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom E., A. XXX, zomrel dňa XX.X.XXXX v Trebišove. V tomto spise je pripojená fotokópia pozemnoknižnej vložky č. 1409, k. ú. Trebišov. Z jej obsahu vyplýva, že pod radovým číslom 6 je zapísané parcelné číslo 3977 oráčina v Nižňanskom strednom poli pôvodne vo výmere 774 siah, nad touto výmerou je zapísaná výmera 13 árov 82 m2 a pri zápise o výmere 13 árov 82 m2 je zápis čd 3923/43. Toto je zápisné v časti A pozemnoknižnej vložky. Súd prepočtom 774 siah na metre štvorcové zistil, že 774 siahám zodpovedá 2783,76 m2 (čl. 423). Z časti B tejto pozemnoknižnej vložky vyplýva, že pod radovým číslom 1. je v tejto pozemnoknižnej vložke ako vlastník v podiele 1/1 zapísaný R. B. (žena V. Q.), titulom držby zo septembra 1921. Nad menom ženy V. Q. je dopísané Q. K. a pod radovým 2. je zapísané: Došlo 4. novembra 1943 čd 3923; Podľa ohlasovacieho listu Kat. mer. úradu k Michalovciach č. 123 z roku 1942 zrušuje sa parcela 8920 a zlučuje sa s parcelou 8919 a zrušujú sa parcely 9267, 9268 a zlučujú sa s parcelou 9269. Z časti A tejto pozemnoknižnej vložky vyplýva, že sú na nej zapísane aj parcely č. 8919,8920, 9267, 9268 a 9269. Na tejto pozemnoknižnej vložke vystavenej dňa 29.12.2008 je uvedené, že vložka bola uzavretá, spis D 790/75, Štát. not. v Trebišove dňa 11.11.1975. Pod radovým číslo 3. v časti B vložky je zápis, ktorý došiel 4. decembra 1943 a zaznamenáva druhé manželstvo vlastníka B. R. s Q. K.. Z obsahu tejto pozemnoknižnej vložky vyplýva, že od prvého zápisu vlastníka do jej uzavretia bol na nej vedený ako vlastník v podiele 1/1 len R. B. s prvou manželkou V.u a druhou manželkou K.. Na fotokópii rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Trebišove vo veci prejednania dedičstva po neb. B. R., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Trebišov, zomrelom dňa 14.5.1975 je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia dňom 3.11.1975. Rozhodnutie je zo dňa 7.10.1975. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že do dedičstva po poručiteľovi patrila aj poľnohospodárska pôda v užívaní ŠM zapísaná vo vložke 1409 okrem iných parciel aj parcela 3977 pod B1 v celosti, ktorú nadobudol syn poručiteľa B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F.. A. XXX, v celosti k vlastníckemu podielu poručiteľa. Rekonštruovaný dedičský spis neobsahuje žiadne ďalšie listiny, ktoré majú význam pre konanie v predmetnej občianskoprávnej veci, t. j. neobsahuje žiadnu listinu, z ktorej by bol zrejmý zápis o znížení výmere parcely č. 3977 zo 774 siah na 13a 82m2.
V konaní predložil navrhovateľ vo fotokópii spis Čd. 3923/43 (č.l. 5,6), Čd 3924/43 (č.l. 7,8).
Súd výzvou datovanou 24.11.2008 vyzval MV SR, Štátny archív v Košiciach, pobočka Trebišov, Trebišov o doručenie úplných spisov (fotokópií) bývalého Okresného súdu v Sečovciach, sp. zn. Čd. 3923/43 a Čd. 3924/43 (č.l. 230). MV SR, Štátny archív v Košiciach, pobočka Trebišov, M. R. Štefánika 201, Trebišov, so sprievodným listom datovaným 27.11.2008 doručila fotokópiu úplného spisu Okresného súdu v Sečovciach Čd. 3924/43, ešte predtým dňa 18.9.2007 fotokópiu spisu Čd. 3923/43 (čl. 189 - 190).
Z Čd. 3924/43 na č.l. 239 až 240 spisu vyplýva, že ide o rovnakú fotokópiu ako je na č.l. 7 až 8 spisu. Z Čd. 3923/43 doručeného konajúcemu súdu na výzvu súdu dňa 18.9.2007 na č.l. 189 až 190 spisu vyplýva, že je zhodný s navrhovateľom predloženou fotokópiou na č.l. 5 až 6 spisu.
Zo spisu Čd. 3923/43 vyplýva:
- úradný záznam - zmeny , oznámené ohlasovacím listom katastrálneho merníckeho úradu v Michalovciach, č. 123 z roku 1942 , pre kat. územie Trebišov uvedené v uznesení, nie sú dosiaľ v knihách prevedené; v Sečovciach dňa 4.11.1943;
- uznesenie Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 4.11.1943, ktorým sa nariaďuje, aby vo vložke 1409 bolo vyznačené podľa ohlasovacieho listu pre toto katastrálne územie č. 123 z roku 1942, že : a/ bola pozemková parcela č. 8920 zrušená, zlúčená s pozemkovou parcelou 8919, b/ boli pozemkové parcely č. 9267, 9268 zrušené, zlúčené s pozemkovou parcelou 9269, písmeno c/ je škrtnuté, a pod písmenom d/ je zapísané, že boli novovymerané - upravené hranice parciel 3977 roľa na 13 árov 92 m2;
- o tom sa upovedomujú: Katastrálny mernícky úrad v Michalovciach, B. R./:ž. M. Z. v Trebišove a Obecný úrad v Trebišove. Podľa zápisu na tejto listine mala byť odpísaná, porovnaná a vypravená 10. marca 1944.
Z ďalšieho Čd., a to Čd. 3924/43 vyplýva:
- úradný záznam - zmeny, oznámené ohlasovacím listom katastrálneho merníckeho úradu v Michalovciach č. 123 z r. 1942 pre kat. územie Trebišov uvedené v uznesení, nie sú dosiaľ v knihách prevedené; v Sečovciach dňa 4.11.1943;
- uznesenie Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 4.11.1943, ktorým sa nariaďuje, aby vo vložke č. 4119 pozemkovej knihy kat. územia Trebišov bolo vyznačené podľa ohlasovacieho listu pre toto kat. územie čís. 123 z roku 1942, že: d) boli novo vymerané - upravené hranice parcely č. parc. 3976 roľa na 26 a 22 m2;
- o tom upovedomujú Katastrálny mernícky úrad v Michalovciach, B. R. /:ž. Q. K. v Trebišove. Podľa zápisu na tejto listine bolo odpísané, porovnané a vypravené 10. marca 1944.
Podľa správy MV SR, Štátny archív v Košiciach, pobočka Trebišov, Trebišov, zo dňa 19.11.2011 (č.l. 467) spisy Okresného súdu v Sečovciach Čd. 3923/1943 a Čd. 3924/1943 neobsahujú žiadne prílohy, pre súdne účely archív zasiela vždy celý overený spis a nie len jeho časť.
Zo správy Správy katastra Trebišov zo dňa 16.12.2011 (č.l. 451) vyplýva, že v zbierke listín sú uložené len listiny týkajúce sa zápisov na LV, listiny, na základe ktorých boli prevedené zápisy v pozemkovej knihe, v pozemnoknižných vložkách, sa na správe katastra nenachádzajú, tieto by sa mali nachádzať v Okresnom archíve.
Podľa správy MV SR, Štátny archív v Košiciach, pobočka Trebišov, dat. 17.9.2007 (čl. 188) spis Okresného súdu v Sečovciach Čd. 2047/43 nebol v rámci skartačného konania do archívu preradený.
Na žiadosť konajúceho súdu o doručenie spisu D 807/40 (čl. 187) odpovedalo MV SR, Štátny archív v Košiciach, pobočka Trebišov (podanie dat. 17.9.2007 na čl. 191) tak, že tento spis nebol v rámci skartačného konania do archívu preradený.
Konajúci súd vyžiadal od MV SR, sekcia verejne správy, zistenie miesta uloženia spisov bývalého Okresného súdu v Sečovciach Čd. 2047/43 a D 807/1940 (čl. 231). Podľa správy datovanej 11.12.2008 (čl. 250) MV SR konajúcemu súdu oznámilo, že na úschovu archívnych dokumentov, ktoré vznikli z činnosti Okresného súdu v Sečovciach je vecne a územne príslušný Štátny archív v Košiciach, pobočka
Trebišov; napriek tomu ministerstvo vykonalo šetrenie v archíve v Košiciach a v Slovenskom národnom archíve, avšak s negatívnym výsledkom.
Z obsahu dedičského spisu sp. zn. D 638/1994 (na čl. 234) po poručiteľovi B. R., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, súd zistil, že manželka tohto poručiteľa sa volala Z. M.. Súčasťou tohto spisu je aj dedičský spis sp. zn. D 828/1980 po tom istom poručiteľovi. Z jeho obsahu vyplýva, že predmetom dedenia bola aj parcela č. 3976, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 4119, k. ú. Trebišov, a to vo výmere 2551m2, označená ako oráčina v Nižňanskom stredňom poli, zapísaná v celosti na poručiteľovi, ktorú nadobudli N. Ď.F. (odporkyňa v 1. rade) v podiele 1/3, Q. Z. (odporkyňa v 2. rade) v podiele 1/3, N. Š. (odporkyňa v 3. rade) v podiele 1/6 a E. K. v podiele 1/6 k celku.
Z pozemnoknižnej vložky č. 4119, k. ú. Trebišov, ktorej fotokópia je v tomto dedičskom spise (v spise sa nachádza sa aj na čl. 14), je zrejmé, že v jeho časti A bola pod poradovým č. 7 vedená parcela č. 3976 pôvodne vo výmere 12a 30m2, nad touto výmerou je zápis novej výmere 26a 22m2 s poznámkou: čd 3924/43. Z časti B vyplýva, dôjdenie čd 2047 dňa 4. mája 1943, podľa ktorého podľa uznesenia súdu o pozostalosti zo dňa 28. apríla 1943 č. 807/40-8 sa okrem iných parciel aj parcela č. 3976 odpísala z vložky číslo 352 pozemkovej knihy a vložilo sa vlastnícke právo B. R. /: žena M. Z. na celok 1/1 titulom dedenia a deľby.
Z pozemnoknižnej vložky č. 1410, k. ú. Trebišov (čl. 452) vyplýva, že pod radovým č. 4. je v časti A zapísaná parcela č. 3975 vo výmere 342 siah, a to ako Oračina v Nizňanskom stredňom pole. Výmere 342 siah zodpovedá 1230 m2. Z časti B tejto pozemnoknižnej vložky vyplýva, že na nej bola pod radovým č. 1. zapísaná A. K. rod. R. titulom dedenia podľa rozhodnutia z 23. júna 1910, skutočného rozdielu podľa rozhodnutia z 10. septembra 1921 a titulom skutočnej držby podľa rozhodnutia z 10. októbra 1921. Zápis žiadneho iného vlastníka na tejto vložke nie je zapísaný. Podľa záznamu pod radovým č. 2. je iba zápis o zrušení parcely č. 4582 a jej zlúčení s parcelou č. 4851, a to podľa čd. 4337, ktoré došlo 7. decembra 1942. Parcela č. 3975 je zapísaná na LV č. 4595, k. ú. Trebišov, v nezmenenej výmere 1230 m2 , vo vlastníctve O. A. v podiele 1/8, M. C. P.. A.j o výmere 2/8, u oboch titulom dedenia podľa D 78/93, L. L. v podiele 3/16 titulom darovacej zmluvy z roku 1996, M. L. v podiele 3/16 titulom darovacej zmluvy z roku 1996, O. C. v podiele 1/8 titulom darovacej zmluvy z roku 1997 a B. R. (odporca v 4. rade) v podiele 1/8 titulom kúpnej zmluvy z roku 2008 (čl. 454 - 456, vyhotovený 15.12. 2011). Porovnaním zápisov na LV č. 4595 s prečiarknutými zápismi na LV na čl. 453 (vyhotovenom 16.12.2011) a zápisov na pozemnoknižnej vložke č. 1410 možno vyvodiť, že parcela č. 3975 v takej výmere, ako bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 1410, t. j. vo výmere 1230 m2 vo vlastníctve A. K. bola predmetom dedenia v konaní vedenom pod sp. zn. D78/1993, ale s tým, že od r. 1910 až do 15.12.2011 k žiadnej zmene na tejto parcele nedošlo, čo sa týka jej výmery, parcelného čísla, či vlastníka, až do dedičského rozhodnutia sp. zn. D78/1993, keď parcelu nadobudli dedičia poručiteľky K. A.. Uvedené zápisy preto nesvedčia o žiadnej zámene parcely č. 3975 s inou parcelou.
Na kópii z príručnej katastr. mapy (čl. 48) kópii z odtlačku orig. katastr. mapy (č.l. 49), na kópii odtlačku reambulovaných orig. katastrálnych máp (č.l. 50) sú parcely š. 3975, 3976 a 3977 zobrazené takto:
- na kópii odtlačku orig. katastr. mapy a kópii z odtlačku reambulovaných máp, pri pohľade tak, že pred stojacou osobou v smere dopredu ležia dva pásy pozemkov, ktoré susedia, po pravej ruke v celej dĺžke leží parcela č. 3977, po ľavej ruke leží v rovnakej šírke parcela č. 3975, ale v dĺžke len do polovice parcely č. 3977, za parcelou č. 3975 v rovnakej šírke ako parcela č. 3975 leží parcela č. 3976, ktorá končí súčasne s koncom po pravej strane ležiacej parcela č. 3977;
- na kópii z príručnej katast. mapy je tento stav zvýrazňovačom zmenený tak, že parcela č. 3977 je oranžovo vyznačená len do vzdialenosti , kde končí po jej ľavej strane parcela č. 3975, a vzdialenejšia polovica tejto parcely spolu s parcelou č. 3976 je vyznačená žlto.
Zakreslenie farebnými zvýrazňovačmi zachytáva stav, kedy je parcela č. 3977 zmenšená o 1 a táto 1 je priradená k parcele č. 3976. Takéto zakreslenie podľa názoru súdu odráža zápisy na pozemkoknižnej vložke č. 1409 o zmenšení výmery parcely č. 3977 o 1, čomu súčasne zodpovedá zápis o zväčšení výmery parcely č. 3975 zapísanej na pozemnoknižnej vložke č. 4119, a to po podľa Čd. 3923/43 a 3924/43, resp. podľa ohlasovacieho listu č. 123 katastrál. merníckeho úradu v Michalovciach z roku 1942. Tu súd poukazuje na to, že u parcely č. 3975 na týchto kópiách máp nie je zobrazená žiadna zmena.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o mylnom zápise (ktorý bol spôsobený zhodou mena otca navrhovateľa a starého otca odporkýň v 1. a 2. rade), keď od parcely č. 3977 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 1409 vo vlastníctve otca navrhovateľa bola odpísaná časť jej výmery, o ktorú bola zväčšená výmera parcely č. 3976, zapísanej na pozemnoknižnej vložke č. 4119.
V konaní bolo preukázané, že z pôvodnej parcely č. 3977 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 1409, k. ú. Trebišov, pod radovým číslom 6, vo výmere 774 siah, bola podľa Čd. 3923/43 Okresného súdu Sečovce, odpísaná časť výmery tak, že zostatok výmery tejto parcely - oráčina v Nižňanskom strednom poli - predstavoval 13 árov 82 m2. Z obsahu predložených spisov Čd. 3923/43 a 3924/43 bývalého Okresného súdu Sečovce, a zápisu vo vložke č. 4119, k. ú. Trebišov (dedičský spis po B. R., zomrelom dňa 30.5.1980, sp. zn. D 638/94) vyplýva, že v tejto pozemnoknižnej vložke bol zápis majetkovej podstaty pod poradovým číslom 7, parcela č. 3976 - oráčina v Nižňanskom strednom poli, podľa Čd. 3924/43, zmenený tak, že pôvodná výmera 1230 m2 bola navýšená na 2622 m2. V časti B vlastníctvo tejto pozemnoknižnej vložky nie je zapísaný zápis o tomto Čd. Napriek skutočnosti, že z obsahu týchto pozemnoknižných vložiek, tzn. pozemnoknižnej vložky č. 1409, k. ú. Trebišov, a č. 4119, k. ú. Trebišov, ako aj z predložených Čd. 3923/43 a 3924/43, nevyplýva právny dôvod zmeny zápisu výmer parcely 3977 (zmenšenie výmery) a parcely 3976 (zväčšenie výmery), nebola naopak zistená žiadna taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že ide o mylné zápisy tak, ako to v konaní tvrdil navrhovateľ. K tvrdeniu navrhovateľa v tomto smere je potrebné uviesť, že okrem tvrdenia navrhovateľa neboli navrhovateľom v konaní predložené a označené žiadne také dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali tento mylný zápis tvrdený navrhovateľom.
K tomu súd uvádza ešte nasledovné:
Tvrdenie navrhovateľa svojou výpoveďou vyvracia výpoveď odporkyne v 2. rade o tom, že otec navrhovateľa (B. R. - K.) časť parcely č. 3977 predal jej otcovi (B. R. - Z.), s cieľom vyplatiť svojho syna Q. pochádzajúceho z prvého manželstva otca navrhovateľa. Obranu navrhovateľa spočívajúcu v tvrdení odporkyne v 2. rade, že táto nevypovedá pravdu, lebo deti jeho otca z prvého manželstva boli po smrti ich matky vyplatené najstaršou dcérou jeho otca z manželstva s prvou manželkou, ktorá dostala podiel po nebohej matke, podporuje výpoveď svedkyne M. P. (neskôr odporkyne v 5. rade), že jej matka Q. vydatá I., po vydaji s manželom vyplatili súrodencov jej matky, a to M. Q. Q..
Obsah zabezpečených listinných dôkazov, najmä pozemnoknižných vložiek, na ktorých sú zapísané parcely č. 3975, 3976 a 3977, ale i kópie katastrálnych máp nesvedčia o tvrdení vtedajšieho zástupcu navrhovateľa o zámene pozemkov č. 3975 a 3976. Tieto listinné dôkazy naopak svedčia o tom, že parcela č. 3975 nemala žiaden zásah. To potom nesvedčí ani o tvrdení navrhovateľa o užívaní pozemkov pred kanálom otcom navrhovateľa a za kanálom starým otcom odporkýň v 1. a 2. rade, čo naviac spochybnila vo svojej výpovedi odporkyňa v 1. rade.
Pokiaľ odporca v 11. rade vo svojej výpovedi uviedol, že o mylnom zápise počul asi pred 20 rokmi od niekoho z rodiny, tomuto tvrdeniu zodpovedá výpoveď navrhovateľa, že on zistil, že parcela č. 3977 nemá pôvodnú výmeru až vtedy, keď jeho syn (odporca v 4. rade) kupoval časť parcely č. 3976 (od E. K.. Výpoveď odporcu v 11. rade však nesvedčí o tom, že by k tvrdenému omylu v Čd. 232/43 a 324/43 v rokoch 1942, či 1943 došlo.
Podľa názoru súdu zápis v Čd. 3923/43 o upovedomení B. R. - M. Z. a zápis v Čd. 3924/43 o upovedomení B. R. - M. K., pri súčasnej absencii ďalších vyššie uvádzaných listinných dôkazov (najmä ohlasovacieho listu katastrálneho merníckeho úradu v Michalovciach č. 123 z roku 1942), s prihliadnutím na dôkazy, ktoré boli v konaní preukázané, nesvedčia o preukázaní nároku navrhovateľa, a to ani z dôvodu chybného zápisu, ale ani o následnom nadobudnutí (t. j. nadobudnutí po roku 1942) spornej nehnuteľnosti (časti parcely č. 3976) otcom navrhovateľa, poručiteľom B. R., J. XX.X.XXXX.
Ešte v priebehu konania vtedajší právny zástupca navrhovateľa vzal späť návrh proti odporkyni v 3. rade N. Ž., P.U.. R., G.. XX.X.XXXX, (predtým Š.), ktorá spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti parcela 3976 zapísanej na LV č. 6291, predala pre odporcu v 4. rade.
Súd vyzval opatrovníčku odporkyne v 3. rade, aby sa k späťvzatiu vyjadrila s tým, že ak sa v súdom stanovenej 15-dňovej lehote k späťvzatiu nevyjadrí, bude sa predpokladať, že proti späťvzatiu nemá námietky (č.l. 440-441). Táto výzva bola doručená opatrovníčke odporkyne v 3. rade dňa 7.12.2011, ktorá sa k späťvzatiu nevyjadrila.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie v časti o návrhu navrhovateľa proti odporkyni v 3. rade zastavil.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania proti ostaným odporcom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Z neúspešných odporcov si nárok na náhradu trov konania uplatnili (§ 151 Občianskeho súdneho poriadku) odporkyne v 1. a 2. rade, zastúpené právnym zástupcom
- advokátom JUDr. Petrom Kerecmanom, PhD., a odporca v 20. rade, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Kirňakom.
Ako trovy právneho zastúpenia z uplatnených trov súd priznal odporkyniam v 1. a 2. rade tieto trovy za úkony právnych služieb vykonaných ich advokátom JUDr. Petrom Kerecmanom, PhD. (vyčíslenie trov na čl. 491 - 497 spisu):
Predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, súd má za to, že pri tomto predmete konania nie je možné vyčísliť hodnotu veci. Advokát zastupoval v konaní dve odporkyne, preto súd po spočítaní odmeny advokáta za úkony právnej služby pre odporkyňu v 1. rade a odporkyňu v 2. rade sčítal, a od tohto súčtu odpočítal percentuálne vyjadrené zníženie odmeny za zastupovanie 2 osôb.
I. odmena, náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, daň z pridanej hodnoty, podľa vyhlášky č. 136/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.4.2002: 1. prevzatie a príprava zastupovania 14.4.2004 (č.l. 77, 77a), podľa § 13 ods. 6, § 16 ods. 1 písm. a/, § 17 ods. 2, odmena 2.176,- Sk (odmena za jeden úkon právnej služby 1.360,- Sk, za zastupovanie dvoch osôb 2.720,- Sk, zníženie o 20%, t.j. zníženie o 544,- Sk sa rovná 2.176,- Sk), 2. podanie vyjadrenie datovaného 22.4.2004 (č.l. 74-76) odmena 2.176,- Sk, 3. zastupovanie na pojednávaní 8.7.2004 odmena 2.176,- Sk, 4. vyjadrenie datované 13.7.2004 (č.l. 91-92) odmena 2.176,- Sk, 5. k úkonom právnej služby uvedenými pod bodmi 1. až 4. náhrada podľa § 19 ods. 3 po 136,- Sk, náhrada 544,- Sk 6. DPH 19% podľa § 22 ods. 3 (z odmeny 8.704,- Sk) 1.653,76 Sk; spolu 10.901,76 Sk (odmena 8.704,- Sk, náhrada 544,- Sk, DPH 1.653,76 Sk).
Citovaná vyhláška v § 22 ods. 3 priznávala daň z pridanej hodnoty len pri odmene advokáta ak je platiteľom dane, teda nepriznávala zvýšiť náhrady podľa § 18 až 20 citovanej vyhlášky.
II. odmena, náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, daň z pridanej hodnoty, podľa vyhlášky č. 655/2004 v znení účinnom od 1.1.2005: 1. zastupovanie na pojednávaní 1.6.2005 (od č. 113) § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 odmena 1846,40 Sk 2. ohliadka dňa 14.6.2005 (od č.l. 118) odmena 1.846,40 Sk, 3. náhrada podľa § 16 ods. 3 k uvedeným dvom úkonom právnej služby po 150,- Sk, náhrada 300,- Sk, 4. DPH vo výške 19% podľa § 18 ods. 3 z odmeny, t.j. DPH 701,63 Sk, spolu 4.694,43 Sk.
Súd nepriznal uplatnený nárok na odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 16.2.2005, a to z dôvodu, že zo zápisnice o pojednávaní dňa 16.2.2005 (č.l. 103 až 104) je zrejmé, že na toto pojednávanie sa advokát odporkyne v 1. a 2. rade neustanovil. Obdobne ako v predchádzajúcom prípade, súd priznal uplatnený nárok na zaplatenie 19% DPH len z odmeny a z náhrady, a to podľa § 18 ods. 5 citovanej vyhlášky, ktorá priznáva len zvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty a nie náhrad.
III. odmena, náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, daň z pridanej hodnoty, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2005: 1. za vyjadrenie datované 22.8.2005 (č.l. 22) odmena 1.846,40 Sk, 2. za zastupovanie na pojednávaní dňa 22.11.2005 (od č.l. 131), odmena 1.846,40 Sk, 3. polovica odmeny za zastupovanie na pojednávaní dňa 30.11.2005, odmena 923,20 Sk , 4. náhrada podľa § 16 ods. 3 k úkonom právnej služby pod 1. - 3. po 150,- Sk, náhrada 450,- Sk, 5. 19% DPH podľa § 18 ods. 5 k odmene 4.616,- Sk (2x1.846,40+1x923,20), DPH 877,04 Sk, 6. za odvolanie datované 2.2.2006 odmena 2.016,- Sk, 7. podľa § 16 ods. 3 náhrada za úkon právnej služby pod 6. 164,- Sk, 8. podľa § 18 ods. 5 DPH 19% z odmeny za odvolanie 383,04 Sk, spolu 8.506,08 Sk.
Obdobne ako to bolo v prípade uplatneného nároku na priznanie odmeny za zastupovanie na pojednávaní dňa 16.2.2005, súd nepriznal ani odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 8.11.2005, pretože z obsahu zápisnice vyplýva, že advokát odporkyne v 1. a 2. rade na tomto pojednávaní prítomný nebol. Tiež obdobne ako v predchádzajúcej časti súd priznal DPH len k odmene.
IV. odmena, náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, daň z pridanej hodnoty, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z . v znení účinnom od 1.6.2006: 1. zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 24.4.2007, odmena 2.193,60 Sk, 2. náhrada podľa § 16 ods. 3 178,- Sk, 3. 19% DPH z odmeny i z náhrady podľa § 18 ods. 3 450,60 Sk, spolu 3.272,80 Sk.
V. odmena, náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, daň z pridanej hodnoty, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2009: 1. za zastupovanie na pojednávaní dňa 13.8.2009 (čl. 315) odmena 85,58 Eur 2. náhrada podľa §16 ods. 3 6,95 Eur, 3. 19% DPH z odmeny a náhrady, § 18 ods. 3, t.j. zo sumy 92,53 Eur, 17,58 Eur, spolu 110,11 Eur.
VI. odmena, náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, daň z pridanej hodnoty, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2010: 1. za zastupovanie na pojednávaní 1.3.2011 odmena 57,- Eur, 2. za zastupovanie na pojednávaní 15.11.2011 podľa § 14 ods. 5 písm. b/ odmena 14,25 Eur, 3. k týmto dvom úkonom právnej služby podľa § 16 ods. 3 náhrada po 7,41 Eur, náhrada 14,82 Eur 4. DPH 20% podľa § 18 ods. 3 k odmene a náhradám podľa 1. až 3. 17,21 Eur 5. za zastupovanie na pojednávaní 21.2.2012 odmena 58,69 Eur 6. náhrada podľa § 16 ods. 3 k bodu 5. 7,63 Eur, 7. DPH 20% podľa § 18 ods. 3 k odmene aj k náhradám podľa 5. a 6. 13,26, Eur spolu 182,86 Eur.
Súčet priznaných odmien, náhrad za výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, dane z pridanej hodnoty, predstavuje v Sk sumu 27.645,07 (10.901,76 + 4.964,43 + 8.506,08 + 3.272,80) a v Eur sumu 292,97 (110,11 + 182,86).
Súd priznal náhradu cestovného za cesty advokáta zo sídla advokáta do sídla súdu a späť, a to za cesty na nariadené pojednávania a na ohliadku vykonanú v Trebišov dňa 14.6.2005 nasledovne:
Vzdialenosť z Košíc do Trebišova a späť predstavuje 98 km, advokát odporkýň v 1. a 2. rade použil motorové vozidlo ev. č. C.-XXX R., u ktorého sa ako palivo používa 95 oktánový benzín.
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 260/2004 Z. z. za obdobie od 8.7.2004 až do 30.11.2005 priznal sumu základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy vozidla 6,20 Sk; a za obdobie od 13.8.2009 do 21.2.2012 vrátane priznal základnú náhradu za jeden kilometer jazdy vo výške 0,183 Eur, a to podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z..
Náhradu za stratu času priznal za 4 polhodiny cesty tam a späť, a to za cestu dňa 8.7.2004 vo výške 567,- Sk za jednu polhodinu (§ 20 ods. 1 vyhl. č. 163/2002) Z. z., a za ďalšie obdobie podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 255/2004 Z. z. 1/60 výpočtového základu.
Za obdobie od 1.6.2009 podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2009 k náhrade cestovného a k náhrade za stratu času priznal aj DPH.
Priznané náhrady potom predstavujú:
1. za deň 8.7.2004 pri cene PHM 36,40 Sk za jeden liter náhrada za spotrebované PHM 249,70 Sk (0,98x7x36,40), suma základnej náhrady 607,60 Sk (98x6,20), a náhrada za stratu času 2.268,- Sk (4x567), spolu 3.125,30 Sk; 2. za deň 1.6.2005 pri cene PHM 36,86 Sk za jeden liter náhrada za spotrebované PHM 252,86 Sk (0,98x7x36,86), základná náhrada 607,60 Sk (98x6,20), náhrada za stratu času 1.000,- Sk (4x250), spolu 1.860,46 Sk; 3. za deň 14.6. 2005 pri cene PHM 36,86 Sk za jeden liter náhrada za spotrebované PHM 252,86 Sk (0,98x7x36,86), základná náhrada 607,60 (98x6,20), náhrada za stratu času 1.000,- Sk (4x250,- Sk), spolu 1.860,46 Sk; 4. za deň 21.11.2005 pri cene za jeden liter PHM 39,12 Sk náhrada za spotrebované PHM 268,36 Sk (0,98x7x39,12) základná náhrada 607,60 Sk (98x6,20), náhrada za stratu času 1.000,- Sk (4 polhodiny x 250,- Sk), spolu 1.875,96 Sk; 5. za deň 30.11.2005 pri cene PHM 39,12 Sk za jeden liter náhrada za spotrebované PHM 268,36 Sk (0,98x7x39,12), základná náhrada 607,60 Sk (98x6,20), náhrada za stratu času 1.000,- Sk (4 polhodiny x 250,- Sk), spolu 1.875,96 Sk; 6. za deň 13.8.2009 pri cene PHM 1,178 Eur za jeden liter náhrada za spotrebované PHM 8,08 Eur (0,98x7x1,178), základná náhrada 17,93 Eur (98x0,183), náhrada za stratu času 46,36 Eur (4 polhodiny po 11,59 Eur), 19% DPH 13,75 Eur, spolu 86,12 Eur; 7. za deň 1.3.2011 pri cene PHM 1,39 Eur za jeden liter náhrada za spotrebované PHM 9,53 Eur (0,98x7x1,39), základná náhrada 17,93 Eur (98x0,183), náhrada za stratu času 49,40 Eur (4 polhodiny po 12,35 Eur), 20% DPH 15,77 Eur, spolu 94,63 Eur; 8. za deň 15.11.2011 pri cene PHM 1,46 Eur za jeden liter náhrada za spotrebované PHM 10,02 Eur (0,98x7x1,46), základná náhrada 17,93 (98x0,183), náhrada za stratu času 49,40 Eur (4 polhodiny po 12,35 Eur), 20% DPH 15,47 Eur, spolu 92,82 Eur; 9. za deň 21.2.2012 pri cene PHM 1,49 Eur za jeden liter náhrada za spotrebované PHM 10,22 Eur (0,98x7x1,46), základná náhrada 17,93 Eur (98x0,183), náhrada za stratu času 50,84 Eur (4 polhodiny po 12,71 Eur), 20% DPH 15,79 Eur spolu 94,78 Eur.
Súčet týchto náhrad v Sk predstavuje sumu 10.598,14 (3.125,30 + 1.860,46 + 1.860,46 + 1.875,96 + 1.875,96) a v Eur sumu 368,35 (86,12 + 94,63 + 92,82 + 94,78).
Súd z ďalších uplatnených trov konania JUDr. Kerecmanom PhD., a to trov konania vo výške 99,50 Eur za súdny poplatok z odvolania priznal náhradu vo výške 750,- Sk, pretože v tejto výške bol súdny poplatok z odvolania zaplatený (čl. 150).
Súčet celkom priznaných náhrad trov konania úspešných odporkýň v 1. a 2. rade predstavuje : z titulu odmeny a s ňou súvisiacimi náhradami 27.645,07 Sk a 292,97 Eur, z titulu náhrad cestovného a s ním súvisiacimi náhradami 10.598,14 Sk a 368,35 Eur, z titulu zaplateného súdneho poplatku z odvolania 750,- Sk.
Súčet súm v slovenských korunách predstavuje sumu 38.993,21 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 1.294,34 Eur. K nej je potrebné pripočítať odmenu a náhrady priznané v eurách, t. j. sumu 661,32 Eur. Tak celkom trovy odporkýň v 1. a 2. rade predstavujú sumu 1955,66 Eur.
Podľa 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania úspešným odporkyniam v 1. a 2. rade celkom s sume 1955.66 Eur, ktorú je navrhovateľ povinný podľa §149 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku zaplatiť advokátovi odporkýň v 1. a 2. rade.
Ako je vyššie uvedené, nárok na náhradu trov konania si uplatnil aj odporca v 20. rade, zastúpený advokátom. Advokát odporcu v 20. rade, JUDr. Kirňak, prevzal predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 21.2.2012 dňa 13.12.2012 (čl. 446). V podaní doručenom súdu 20.2.2012 (čl. 483) oznámil, že navrhuje žalobu proti odporcovi v 20. rade zamietnuť a priznať mu trovy súdneho konania, ktoré vyčísli v lehote troch pracovných dní odo dňa rozhodnutia. Rozhodnuté vo veci samej bolo na pojednávaní dňa 21.2.2012, v rozsudku vyhlásenom na pojednávaní súd zaviazal navrhovateľa na povinnosť zaplatiť odporcovi v 20. rade - ktorý bol v konaní úspešný - náhradu trov konania s tým, že ich výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku (čl. 490). Advokát odporcu v 20. rade v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil trovy konania.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na skutočnosť, že odporcovi v 20. rade okrem trov právneho zastúpenia z obsahu spisu iné trovy konania nevyplývajú, súd nie súc viazaným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní konanom 21.2.2012, v písomnom vyhotovení rozsudku odporcovi v 20. rade náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ zložil v konaní zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 12.000,- Sk, je vedená pod položkou D14-108/03, z nej bola vyplatená ustanovenému znalcovi podľa právoplatného uznesenia konajúceho súdu zo dňa 15.3.2004, č. k. 11C 671/2002, suma 10.833,- Sk, zostatok na nej predstavuje sumu 1.167,- Sk, ktorá po prepočte konverzným kurzom na eurá predstavuje sumu 38,74 Eur. Súd prikázal tento zostatok zálohy vrátiť späť navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba predložiť s tým počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.