Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_84P-84-2023.pdf
PDF · 98.25 KB
Case nature
Subarea
84P/84/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, F., zast. JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, so sídlom Moyzesova 46, Košice, za účasti otca A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, F., zast. JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, so sídlom Masarykova 12, Košice, v konaní o úpravu práv povinností k maloletému dieťaťu a o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o určenie výživného z a m i e t a .
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým upravuje styk otca s maloletým A. B. C., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 do 18.00 hod. a každú sobotu od 9.00 do 11.00 hod.. Matka maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraví a odovzdá mu ho v mieste svojho bydliska. Otec maloletého po ukončení časového intervalu styku matke v mieste jej bydliska vráti.
U k l a d á obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu troch mesiacov.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého podala dňa 8.11.2023 na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, určenie výživného zo strany otca vo výške 200 € mesačne a úpravu styku otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky. Zároveň podala návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu.
2. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého žili v partnerskom zväzku od konca roku 2021. Od 26.10.2023 býva matka s maloletým A. u jej rodičov na adrese F. H. X, F. – I.. V spolužití rodičov maloletého sa striedali horšie aj lepšie obdobia, avšak počas spolužitia pravidelne prechádzali viacerými partnerskými krízami. Otec maloletého dieťaťa od začiatku partnerského zväzku netoleroval iný názor ako svoj, nesúhlasil s tým, aby sa matka naďalej stretávala so svojimi rodičmi, nesúhlasil s tým, aby sa navzájom navštevovali a od počiatku neakceptoval matkine vierovyznanie.
Rodinná situácia bola nezvládnuteľná už v auguste tohto roku, kedy matka po ďalšom útoku v ich byte a opakovanom sa vyhrážaní, že otec jej zoberie syna bola nútená zavolať svojich rodičov, ktorí jej prišli pomôcť pobaliť sa a odišla aj s maloletým synom ku nim. Vyhrážky zo strany otca maloletého vyvrcholili dňa 14.08.2023, keď sa domáhal okamžitej návštevy maloletého syna a jeho agresivita sa vystupňovala až do takej miery, že na matkinho otca zavolal hliadku a násilne vnikol na pozemok jej rodičov. Až po dôslednom upozornení príslušníka PZ pozemok opustil. Uvedený incident matka ešte v rovnaký deň
nahlásila na Obvodnom oddelení PZ v Košiciach predovšetkým v obave z toho, že svoje vyhrážky týkajúce sa únosu syna naplní a odíde s ním za svojím otcom, ktorý žije dlhodobo vo Francúzsku.
Aj napriek správaniu otca maloletého k matke, matka otcovi maloletého umožnila v uvedenom období takmer každý deň stretávať sa s maloletým dieťaťom, a to buď v rodinnom dome jej rodičov alebo na verejnom priestranstve na sídlisku KVP. Stretnutia boli sprevádzané konfliktami medzi rodičmi maloletého.
Otec maloletého má k synovu vytvorenú pozitívnu citovú väzbu a preto k ich stretávaniu nemá matka výhrady za predpokladu, že otec bude rešpektovať režim maloletého a jeho potreby a že styk bude prebiehať v matkinej prítomnosti.
Matka je t.č. s maloletým na rodičovskej dovolenke. Poberá mesačne rodičovský príspevok vo výške 473,30- Eur a rodinné prídavky vo výške 60,- EUR. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Handtmann Kechnec, s.r.o., kde jeho čistý mesačný príjem činí cca 2000,- EUR. Otec maloletého poberá daňový bonus na dieťa vo výške 140,- Eur mesačne.
Návrh doplnila podaním zo dňa 9.11.2023, v ktorom uviedla ďalší opis stretnutia otca s maloletým za prítomnosti matky, ktorý skončil konfliktom rodičov.
3. Z vyjadrenia otca maloletého zo dňa 13.11.2023 súd zistil, že má vedomosť o tom, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah nepozná, ale z obavy, že matka v návrhu uviedla klamlivé informácie podáva toto vyjadrenie.
Začiatkom septembra 2023 sa jeho vzťahy s partnerkou v spoločnom spolužití značne zhoršili. Následne sa partnerka s A. odsťahovala z ich spoločného bydliska. Počas toho ako neboli v spoločnej domácnosti, mali dohodnuté stretnutia, počas ktorých sa otec mohol stýkať s A. spočiatku za prítomnosti matky, neskôr ak matka potrebovala ísť cvičiť alebo do kostola, otec sa o A. staral sám bez akejkoľvek pomoci tretej osoby. Počas starostlivosti kedy bol otec s A. sám, ho kúpal, dal ho spinkať, dal mu najesť, prebalil ho – t.j. vykonával potreby, ktoré dieťa vo veku 10 mesiacoch vyžaduje. Bez prítomnosti partnerky bol s A. až kým neprišla partnerka v čase okolo 19:30 hod, kedy A. už aj uspal.
Odo dňa 25.10.2023 kedy nastal ďalší konflikt medzi rodičmi maloletého je otcovi zamedzovaný kontakt s A., ktorý je mu umožňovaný len v obmedzenom rozsahu a vždy v prítomnosti otca matky maloletého.
S ohľadom na vek Filipka otec nenamieta zverenie A. do starostlivosti matky. Je toho názoru, že je v záujme Filipka, aby sa mohol pravidelne a bez prítomnosti matky či dokonca jej rodičov s otcom stretávať. Bez ohľadu na skutočnosť, že ich partnerský život zjavne stroskotal a otec nemá záujem na jeho ďalšom fungovaní, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby nedošlo k oslabeniu rozsahu rodičovských práv a povinností medzi A. a oboma rodičmi. Trvá na tom, aby sa s ním mohol stretávať v rozsahu dvoch hodín, avšak bez prítomnosti partnerky. O doterajšej prítomnosti jej rodičov nehovoriac. Súčasne poukazuje na to, že i keď A. je malý, bol zvyknutý na prostredie ich bytu, kde v súčasnosti otec býva, ako aj tráviť s otcom čas bez prítomnosti matky. Nepopiera, že partnerka A. kojí, avšak kojenie prebiehalo trikrát denne, spravidla ráno keď vstal, následne okolo 15tej hodiny a nakoniec približne o 23tej hodine v noci. Rešpektujúc tento režim preto navrhuje styk so synom v čase od 16.30 hod do 18.30 hod a na verejnom mieste.
4. Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o prešetrení pomerov v rodine zo dňa 15.11.2023 súd zistil, že dňa 10.11.2023 bol vykonaný opakovaný pohovor s otcom maloletého dieťaťa z ktorého vyplýva, že so zverením do osobnej starostlivosti matky súhlasí, avšak nesúhlasí s požadovanou výškou výživného, navrhuje nateraz ponechať výživné tak, ako prispieva doposiaľ, a to 50,-eur mesačne. V riadnom konaní navrhuje určiť výživné maximálne vo výške 150,-eur nakoľko má za to, že požadovaná výška výživného zo strany matky je neprimeraná, nadhodnotená.
V otázke styku má za to, že ten je potrebné nateraz upraviť striktne, nakoľko sa nedokážu riadne na ňom dohodnúť a dochádza k neustálym konfliktom a hádkam. Otec maloletého súhlasí s úpravou styku v rámci neodkladného opatrenia, a to každý utorok a každý štvrtok v čase ako navrhuje matka od 16:00 hod. do 17:30 hod. aj s akceptovaním prítomnosti matky a každú sobotu od 9:00 hod. do 11:00 hod. bez
prítomnosti matky, z dôvodu, že sa dokáže riadne o svojho syna na pár hodín postarať tak, ako to robil aj v čase keď žili spolu ako rodina.
Otec uviedol, že tvrdenia matky, že sa jej vyhráža únosom a zobratím dieťaťa sa nezakladajú na pravde. Nikdy takýto zámer nemal a nechce matke dieťa zobrať, len sa s ním chce osamote stretávať a taktiež sa podieľať na jeho výchove. Otec nepopiera nezhody v partnerskom spolužití, ktoré riešili aj za pomoci odbornej psychologickej poradne.
Je zamestnaný J. F. K., iný príjem a iné vyživovacie povinnosti nemá. Býva v 3,-izbovom byte, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve.
Dňa 14.11.2023 bol vykonaný pohovor s matkou maloletého dieťaťa, ktorá na podanom návrhu v plnom rozsahu trvá, má vážnu obavu o seba a o maloleté dieťa, nakoľko sa jej otec dieťaťa vyhrážal, že jej dieťa unesie a už ho neuvidí.
Ich spolužitie bolo sprevádzane nezhodami, matka viackrát partnerovi odpustila, snažila sa obnoviť spolužitie a chcela udržať rodinu avšak partner ju opakovane urážal, nadával jej, osočoval, napádal, preto bola nútená podať na otca dieťaťa trestné oznámenie za napadnutie a za nebezpečné vyhrážanie.
Matka udáva, že nebráni v stretávaní sa otca so synom avšak trvá na tom aby styk otca s maloletým bol určený len za jej prítomnosti, pretože podľa jej vyjadrenia je otec dieťaťa nezodpovedný, bezohľadný, nemá rodičovské zručnosti, neakceptuje jej rady, nedokáže sa o dieťa riadne postarať. Matka uviedla, že maloletý otca pozná, reaguje na otca pozitívne.
Styk otca s maloletým sa realizuje približne jeden max. dvakrát v týždni v komunitnej kaviarni s detským kútikom na sídlisku KVP v Košiciach. Styk sa realizuje za prítomnosti ďalších rodinných príslušníkov - svedkov. Obidvaja rodičia zhodne uviedli, že takého stretnutie bývajú stresové, konfliktné.
Vzhľadom k skutočnosti, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a konfliktné má Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za to, že je toho času potrebné bezodkladne upraviť pomery na strane maloletého dieťa a to striktne upraviť styk otca s maloletým s rešpektovaním denného režimu maloletého a zároveň otca zaviazať prispievať na výživu maloletého na zabezpečenie jeho nevyhnutných základných potrieb.
5. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom konaní je usporiadať dočasne pomery medzi účastníkmi s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a prostriedky sa musia, pokiaľ ide o postavenie povinnej osoby, minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe.
12. Preskúmaním návrhu matky, vyjadrenia otca a správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie inštitútu neodkladného opatrenia v otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a v otázke určenia výživného. Zo zistených skutočností nevyplýva bezprostredné ohrozenie dieťaťa v daných otázkach, jeho života či zdravia, či iný závažný dôvod odôvodňujúci rozhodnúť o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky bez výsluchu účastníkov konania a vykonania iných dôkazov v konaní. Maloletý sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky a starostlivosť o maloletého je v súčasnosti riadne zabezpečená. Otec uviedol ako vo svojom vyjadrení, tak aj pri šetrení pomerov úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, že tento stav rešpektuje, sám navrhuje maloletého do osobnej starostlivosti matky zveriť. Pokiaľ sú rodičia v otázke zverenia dieťaťa v úplnej zhode, neexistuje dôvod na úpravu pomerov v tejto oblasti neodkladným opatrením, keďže zhoda rodičov sama o sebe vylučuje potrebu bezprostrednej úpravy pomerov súdom. Podstatou neodkladného opatrenia nie je judikovať rozhodnutie vo veci samej. Súd týmto rozhodnutím len vyslovuje, že nezistil podmienky pre svoj zásah do situácie prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, na ktorého nariadenie v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti nie sú podľa názoru súdu momentálne splnené podmienky.
13. Uvedené sa rovnako týka aj určenia výživného pre maloletého, ktorý v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu poskytuje výživu. Matka vo svojom návrhu netvrdila a neodôvodnila potrebu bezprostredného zásahu súdu do pomerov dieťaťa v tejto oblasti. Matka sa v danej otázke obmedzila na konštatovanie svojej príjmovej a výdavkovej situácie a skutočnosti, že okrem rodičovského príspevku nemá iné príjmy. Neuvádza však, či sa otec na výžive dieťaťa podieľa, či toto odmieta, ani to, že by v súčasnosti bola výživa dieťaťa ohrozená. Uvedené nemožno z jej návrhu ani jednoznačne vyvodiť.
Ani šetrením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nebolo zistené, že by dieťa bolo ohrozené na výžive a túto mu bolo nevyhnutné bezodkladne upraviť. V správe je navyše uvedené, že otec sa na výžive dieťaťa podieľa sumou 50 € mesačne, a teda si túto povinnosť dobrovoľne plní, čo opätovne vylučuje potrebu bezprostrednej úpravy pomerov tak, ako je uvedené v bode 12. odôvodnenia. Nateraz súd nezistil zo známych skutočností dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ako prostriedku nevyhnutného v tejto otázke.
14. Súd zo skutočností tvrdených matkou, otcom a zistených úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dospel k záveru, že existuje dôvod na neodkladný zásah do situácie maloletého dieťaťa, a to v oblasti stretávania sa otca s maloletým. Na tejto otázke sa rodičia nedokážu v súčasnosti úplne zhodnúť, v dôsledku čoho dochádza k reštrikcii času maloletého stráveného s otcom a môže to viesť k zhoršovaniu vzťahov medzi rodičmi, vyostrovaniu ich partnerského konfliktu, čo by malo negatívny dopad na maloletého. Súd má za to, že v dôsledku neschopnosti rodičov riešiť svoje konflikty primeraným spôsobom nemôže byť trestané dieťa, a to zamedzením mu kontaktu s otcom. Právo na styk s rodičom nemožno chápať len ako právo otca na stretávanie sa so synom, ale predovšetkým ako právo maloletého na uchovanie a ochranu jeho vzťahu s otcom. Týmto právom maloletého nemôže disponovať nikto k dospelých, ktorí sú za maloletého zodpovední. Matka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu o zdravie, či vývoj maloletého a týkali sa vzťahu otec – syn. Jej tvrdenia o jej obave z únosu maloletého otcom nepodložila žiadnymi relevantnými skutočnosťami, dokonca ich ani neuviedla pri šetrení pomerov úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a vo svetle opísaného konfliktu rodičov vyznievajú účelovo a tendenčne. Všetky uvádzané situácie a konflikty v rodine sa týkajú výlučne vzťahov medzi rodičmi maloletého, disfunkčnosťou ktorých trpí v konečnom dôsledku dieťa. Ani v jednom ňou popisovanom prípade nedošlo k ohrozeniu dieťaťa otcom. Dôležitú úlohu pre rozvoj maloletého dieťaťa predstavuje kvalita a intenzita vzťahu s oboma rodičmi už od najrannejšieho detstva. Zážitky z odlúčenia s jedným z rodičov môžu deti prežívať traumatizujúco a dôsledky narušenia tohto vzťahu absenciou jedného rodiča v živote dieťaťa sa v budúcnosti ťažko napráva.
Súd týmto zároveň apeluje na oboch rodičov maloletého, aby v tejto otázke dospeli k zmierlivému riešeniu, majúc na zreteli predovšetkým to, čo je najlepšie v danej situácii pre maloletého a nie to, čo je obsahom ich partnerského sporu. Aby tieto dve veci dokázali dôrazne odlíšiť, nakoľko aj to je obsahom ich rodičovskej zodpovednosti.
Vzhľadom na nízky vek maloletého, ako aj na skutočnosť, že maloleté dieťa je matkou dojčené, upravil súd styk otca s maloletým v kratších časových intervaloch, avšak na častej pravidelnej báze tak, aby vzťah otec a syn ostal uchovaný. Styk neurčil v prítomnosti matky, keďže takéto rozhodnutie nebolo podložené žiadnymi zistenými skutočnosťami. Práve naopak, bolo preukázané zhodnými tvrdeniami rodičov, že styk v prítomnosti matky nefunguje a končí sa zakaždým konfliktom rodičov, ktorému je vystavené maloleté dieťa, u ktorého takéto situácie spôsobujú stratu istoty a bezpečia a vážne ohrozujú jeho ďalší vývoj. Súd má za to, že je nevyhnutné maloletého od takýchto situácii ochrániť a to aj pred vlastnými rodičmi. Navyše má za to, že je potrebné poukázať na to, že obaja rodičia sú v plnení si rodičovských práv a povinností rovnocenní a nebol zistený žiaden dôvod, prečo by sa otec, ktorý donedávna žil s dieťaťom v spoločnej domácnosti nedokázal postarať o vlastné dieťa počas krátkeho časového intervalu, ktorý má k dispozícii. Aj otec má právo na upevňovanie si svojho vzťahu s dieťaťom a trávenie tohto času podľa svojich predstáv bez potreby kontroly inými rodinnými príslušníkmi.
Keďže matka samotným návrhom súhlasila s úpravou styku počas každého víkendu, súd upravil styk okrem bežného týždňa aj každú sobotu. Vychádzal z časových intervalov uvedených matkou s úpravou trvania styku dve hodiny, keďže na základe návrhu matky predpokladá, že kopírujú režim maloletého dieťaťa. Nevyhovel návrhu otca na odovzdávanie dieťaťa na verejnom priestranstve, keďže na takéto rozhodnutie nezistil dôvod, v zimnom období z dôvodu nepriaznivého počasia ani nepovažuje takéto odovzdávanie za vhodné pre tak malé dieťa. Rodičia budú musieť obmedziť svoje konflikty a naučiť sa aspoň pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa spolupracovať tak, aby toto prebehlo podľa záujmu dieťaťa a nie podľa predstáv rodičov.
Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca aj matky pri ich výkone. Ako komplex všetkých zložiek patria obom rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia maloletého manželia, alebo nie a ani od skutočnosti, či spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z rodičov žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a druhý nie. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov.
Rešpektovanie nariadeného neodkladného opatrenia bude súd skúmať v konaní vo veci samej.
15. V nadväznosti na všetko uvedené má súd za preukázané poškodené vzťahy medzi rodičmi maloletého, ich nezvládnutú formu vzájomnej komunikácie, čo v konečnom dôsledku negatívne vplýva na maloleté dieťa, negatívne ovplyvňuje zdravý vývoj dieťaťa a narušuje jeho stabilné a pokojné výchovné prostredie, ktoré bezpodmienečne potrebuje každé dieťa pre svoj zdravý vývin. Z uvedeného dôvodu súd z úradnej povinnosti vzhľadom na aktuálne problematické správanie rodičov a prihliadajúc na najlepší záujem maloletého, nariadil obom rodičom povinnosť neodkladne sa podrobiť odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, na Referáte poradensko - psychologických služieb, a to po dobu troch mesiacov. Účelom tohto poradenstva je odstránenie komunikačných problémov medzi rodičmi, ktoré vyplývajú z ich výrazne negatívneho vzťahu. Účelom je aj to, aby sa riešil skutočný problém, ktorý v rodine pretrváva, a to narušené vzťahy a komunikácia rodičov, čím v konečnom dôsledku dôjde aj k vyriešeniu diskomfortu maloletého dieťaťa, ktorý zažíva v dôsledku konania svojich rodičov.
Partnerský konflikt rodičov ich neoslobodzuje od ich rodičovskej zodpovednosti, práve naopak, v tejto vyostrenej situácii musia vynaložiť o to viac snahy, aby dieťaťu momentálny stav v rodine čo možno najviac uľahčili. Je úlohou rodičov umiestniť záujmy syna pred svoje vlastné záujmy. Skutočnosť, či sa rodičia podrobili nariadenému poradenstvu a s akým výsledkom, bude súd následne skúmať a posudzovať vzhľadom na ďalšiu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému do budúcna v konaní vo veci samej.
Zároveň súd dáva rodičom do povedomia, že v prípade, ak ďalšou činnosťou súdu bude zistený pretrvávajúci negatívny vplyv dôsledkov ich konania na syna, súd zváži začatie konania o uloženie výchovného opatrenia rodine využitím § 37 zákona o rodine z úradnej moci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu (§ 376 CMP).