Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-156-2011.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/156/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa Y. Š., O.. XX. XX. XXXX, výsluhového dôchodcu, bytom Ž. O. B., L.. M. XXX/X, proti odporkyni C. Š., O.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, trvale bytom V., Š. XXX/X, t. č. bytom G. XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, a to k maloletému Y. Š., O.. XX. XX. XXXX a maloletej Y. Š., O.. XX. XX. XXXX, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa Y.R. Š. s odporkyňou C. Š., E.. V., uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Matričným úradom mesta Ž. O. B. r o z v á d z a .
Maloleté deti Š. a to Y.R., O.. XX. XX. XXXX a Y., O.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke.
Otec je p o v i n n ý prispievať na maloleté deti výživným a to na maloletého Y. vo výške 70,-- Eur mesačne a na maloletú Y. vo výške 50,-- Eur mesačne, výživné je splatné k rukám matky, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzavreté s odporkyňou dňa 16. 10. 1993, maloleté deti z ich manželstva na čas po rozvode a to U., Y. a Y. zveril do osobnej starostlivosti matke, uložil mu povinnosť prispievať na deti výživným vo výške 40,-- Eur mesačne na každé dieťa, spolu 120,- Eur mesačne, úpravu styku žiadal neupraviť. V návrhu navrhovateľ uviedol, že ich manželstvo s odporkyňou je len formálne, k odporkyni stratil citový vzťah, manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Navrhovateľ pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom a to Okresným súdom v Žiari nad Hronom sa pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že s odporkyňou nežijú spolu od 10. 12. 2010, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Od tejto doby spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú ani nezabezpečujú starostlivosť o mal. deti. Nemá záujem na obnovení spolužitia s odporkyňou za žiadnych okolností, pretože stratil k nej citovú náklonnosť. Potvrdil, že voči odporkyni sa nikdy nedopustil nevery a ani v súčasnej dobe nemá nadviazanú žiadnu známosť. Ďalej uviedol, že o deti má záujem, plní si k nim vyživovaciu povinnosť, príležitostne deti navštevuje. Na pojednávanie sa navrhovateľ neustanovil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal súd, aby vec prejednal v jeho neprítomnosti. Preto potom súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s .p., vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
Odporkyňa pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom a to Okresným súdom v Michalovciach ako aj na pojednávaní uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva, pretože má za to, že ich vzťahy s navrhovateľom sú trvale narušené a obnovenie manželského spolužitia do budúcna je vylúčené. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode navrhla rozhodnúť tak, aby súd deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazal prispievať výživným vo výške 100,-- Eur mesačne na každé dieťa. Potvrdila, že s navrhovateľom nežijú spolu od decembra 2010, od tejto doby spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, ani nezabezpečujú výchovu detí. Nemá záujem na obnovení spolužitia s navrhovateľom, pretože má nadviazanú známosť s L. Ž., s ktorým žijú spolu a chcú uzavrieť manželstvo, pretože dňa 10. 05. 2012 očakávajú narodenie maloletého dieťaťa. Ďalej uviedol, že navrhovateľ prejavuje záujem o deti, plní si k deťom vyživovaciu povinnosť v doteraz určenej výške.
Opatrovník maloletých detí sa na pojednávanie neustanovil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto potom súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s .p., vec prejednal v neprítomnosti opatrovníka mal. detí; prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, rodnými listami detí účastníkov, rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 08. 02. 2011 č.k. 6P/3/2011-18, návrhom (č.l. 26), rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 14. 06. 2011, správou ÚPSVaR Veľký Krtíš z 06. 10. 2011, správami o povesti na účastníkov z miesta ich bydliska, správou Daňového úradu Veľký Krtíš z 11. 10. 2011, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš z 10. 10. 2011, správou Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 13. 10. 2011, zápisnicou o výsluchu odporkyne pred dožiadaným súdom a to Okresným súdom v Michalovciach dňa 12. 12. 2011, zápisnicou o výsluchu navrhovateľa pred dožiadaným súdom a to Okresným súdom v Žiari nad Hronom dňa 10. 01. 2012, dokladmi (č.l. 81-101).
Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že účastníci sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 16. 10. 1993 pred Matričným úradom mesta Ž. O. B.. U oboch sa jedná o uzavretie prvého manželstva. Obaja účastníci sú slovenskými štátnymi občanmi a naposledy mali spoločné bydlisko na adrese V., Š. XXX/X. Z manželstva účastníkov pochádzajú tri deti a to U. Š., O.. XX. XX. XXXX, ktorá je plnoletá, maloletý Y. Š., O.. XX. XX. XXXX a mal. Y. Š., O.. XX. XX. XXXX, ktoré sú vo veku 12 a 7 rokov, pričom mal. Y. navštevuje 6. ročník ZŠ a mal. Y. nenavštevuje predškolské zariadenie, je doma s matkou. Účastníci okrem maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemajú žiadnu. Navrhovateľ je výsluhový dôchodca a poberá výsluhový dôchodok vo výške 318,27 Eur mesačne, iný príjem nemá žiadny. Odporkyňa je od 16. 11. 2011, od kedy je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši a poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 58,30 Eur mesačne. Navrhovateľ žije sám a odporkyňa žije s druhom L. Ž., s ktorým dňa 10. 05. 2012 očakáva narodenie maloletého dieťaťa. V mieste bydliska majú účastníci dobrú povesť.
Podľa § 22 a § 23 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Manželstvo je možné rozviesť len vtedy, ak vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd vždy prihliadnuť na záujem maloletých detí. Z uvedeného vyplýva, že zákon ako jediný dôvod rozvodu manželstva predpokladá vážne narušené a trvalo rozvrátené vzájomné vzťahy medzi manželmi. Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň rozvratu vzťahov medzi manželmi. Rozvrat medzi manželmi teda musí trvať dlhší čas a musí trvale znemožňovať manželom vytvárať zdravé rodinné prostredie v ktorom by manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, správali sa k sebe ohľaduplne, taktne, mali porozumenie pre vzájomné potreby a záujmy, rozpory sa snažili preklenúť vzájomnou
dohodou a tak sa usilovali o vytvorenie priaznivých podmienok pre rodinu. Intenzitu rozvratu je treba posudzovať aj z toho hľadiska, či si ešte manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel a či od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva sú v danom prípade splnené, nakoľko manželstvo účastníkov si ku dňu rozhodnutia súdu neplní svoj spoločenský účel. Účastníci spolu nežijú od decembra 2010, od tejto doby spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú ani nezabezpečujú spoločne výchovu maloletých detí. Teda manželstvo účastníkov si neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií, a to ani funkciu ekonomickú, biologickú a ani výchovnú. Podľa názoru súdu aj z postoja oboch účastníkov v priebehu konania, ako aj z okolností na strane odporkyne, ktorá žije s druhom, z ktorého spolužitia je tehotná a očakáva narodenie mal. dieťa v máji t. r. vyplýva, že v manželstve účastníkov existuje kvalifikovaný rozvrat, účastníci vzájomne voči sebe stratili citovú náklonnosť a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol súd toho názoru, že nie sú predpoklady pre to, aby si manželstvo účastníkov mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto potom súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 Zák. o rodine, zisťoval príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa názoru súdu hlavnou príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi je tá skutočnosť, že účastníci stratili k sebe citovú náklonnosť, pričom sa odporkyňa dopustila nevery voči navrhovateľovi, pretože nadviazala počas manželstva mimomanželskú známosť s iným mužom.
Podľa § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 4 Zák. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zák. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Pri rozhodovaní o výchove a výžive maloletých detí súd prihliadol na prednesy účastníkov v priebehu konania, vek detí, potreby detí spojené s ich vekom, ako aj citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté deti sú vo veku 12 a 7 rokov, mal. Y. navštevuje 6. ročník ZŠ a mal. Y. je doma s matkou. Od prerušenia spolužitia rodičov detí sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. K osobnej starostlivosti matky neboli vznesené žiadne námietky, preto súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti v zhode so stanoviskom otca detí. O úprave pomerov manželov k ich dcére U. súd nerozhodoval, nakoľko táto dňa 05. 02. 1994 dovŕšila plnoletosť, podľa vyjadrenia matky detí je evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Sobranciach a vykonáva absolventskú prax v Tescu Veľké Kapušany, preto je schopná sama sa živiť. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom, súd vychádzal zo zásad stanovených v ustanoveniach § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti mal súd preukázané, že otec detí je výsluhový dôchodca a poberá výsluhový dôchodok vo výške 318,27 Eur mesačne, iný príjem nemá žiadny. Matka detí je nezamestnaná a poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 58,30 Eur mesačne. Rodičia detí okrem k maloletým deťom inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd preto uložil otcovi detí povinnosť prispievať na maloleté deti výživným a to na mal. Y. vo
výške 70,-- Eur mesačne a na mal. Y. vo výške 50,-- Eur mesačne, nakoľko mal za to, že výživné v tejto výške je odôvodnené a úmerné potrebám maloletých detí v súvislosti s ich vekom, stravovaním, zakupovaním ošatenia, obuvi, ako aj zdravotným stavom, ale najmä s ohľadom na schopnosti a možnosti otca detí, na ktoré súd musí prihliadať. Podľa názoru súdu otcovi detí, aj po zaplatení výživného na deti spolu vo výške 120,-- Eur mesačne, zostane dostatok finančných prostriedkov na krytie jeho osobných potrieb. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní výkonom osobnej starostlivosti vzhľadom na vek detí. Časť potrieb detí je krytá aj rodinnými prídavkami, ktoré poberá matka detí. O styku otca s mal. deťmi súd nerozhodoval s ohľadom na ustanovenia § 25 ods. 2 Zák. o rodine, vzhľadom na to, že rodičia detí úpravu styku nežiadali upraviť.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Súd v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov, ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania niektorému z nich. Preto súd rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela pri uzavretí manželstva, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému orgánu, do ktorého matriky je vykonaný zápis o uzavretí manželstva, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.