Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-252-2010.pdf
PDF · 104.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/252/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. U., T.. XX.XX.XXXX Z. J. U., T.. XX.X.XXXX, obe deti bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov J. U., T.. X.X.XXXX, H. C., Š. XX, zast. N.. N. R., H. C., R. XXX/X a T. Y., T.. XX.X.XXXX, H. C., C. XXX/X, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k. P/36/2000 zo dňa 8. 10. 2002, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletú J. tak, že toto výživné sa z v y š u -j e zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 70,- eur mesačne za obdobie od 1. 9. 2010 do 28. 2. 2011 a počnúc dňom 1. 3. 2011 sa toto výživné z v y š u j e na sumu 120,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k. 15P/303/2003 zo dňa 30. 6. 2004, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletú J. tak, že toto výživné sa z v y š u j e zo sumy 1.400,- Sk mesačne na sumu 60,- eur mesačne za obdobie od 1. 9. 2010 do 28. 2. 2011 a počnúc dňom 1. 3. 2011 sa toto výživné z v y š u j e na sumu 100,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné u maloletej J. za obdobie od 1. 9. 2010 do 28. 2. 2011 v sume 120,- eur a za obdobie od 1. 3. 2011 do 29. 2. 2012 v sume 840,- eur, t. j. 960,- eur je otec p o v i n n ý uhradiť v 20 - eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky.
Zaostalé výživné u maloletej J. za obdobie od 1. 9. 2010 do 28. 2. 2011 v sume 81,18 eur a za obdobie od 1. 3. 2011 do 29. 2. 2012 v sume 642,36 eur, t. j. 723,54 eur je otec p o v i n n ý uhradiť v 20 - eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil výživné u maloletých detí J. Z. J. U. a to u maloletej J. na sumu 200,- eur mesačne a u maloletej J. na sumu 100,- eur mesačne od 1. 8. 2010 na tom skutkovom základe, že od posledného rozhodnutia vo veci uplynulo obdobie šiestich až ôsmich rokov, podstatne sa zmenili pomery na strane maloletých detí, ich potreby vzrástli a taktiež aj náklady na základné životné potreby. Matka uviedla, že maloletá J. od 1. 9. 2010 navštevuje Gymnázium D. C., v tomto školskom roku je v druhom ročníku danej školy. Na strane dieťaťa došlo k výraznej
zmene pomerov. Mala zvýšené výdaje na zakúpenie školských potrieb, pomôcok. Na začiatku školského roku každoročne tieto školské potreby a pomôcky predstavujú sumu okolo 100,- eur. Ďalej je potrebné zakúpiť dieťaťu učebnice cudzích jazykov, zaplatiť za ZRPŠ a podobne. Okrem toho maloletá navštevuje základnú umeleckú školu, kde poplatky predstavujú okolo 8,- eur mesačne. Maloletá je alergikom, matka dopláca na lieky okolo 10 - 15,- eur mesačne. Maloletá J. sa ďalej zúčastňuje rôznych súťaží a olympiád, kde je potrebné hradiť cestovné a vreckové. Maloletá J. v tomto školskom roku navštevuje deviaty ročník základnej školy, ďalej chce pokračovať v štúdiu na obchodnej akadémii. Je tu teda predpoklad, že aj na strane maloletej J. vzrastú náklady súvisiace s návštevou strednej školy. Posledná úprava výživného u maloletej bola pred desiatimi rokmi a teda sa výrazne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa.
Rodina obýva štvorizbový byt, za ktorý sa hradí okolo 300,- eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že spláca hypotekárny úver vo výške 100,- eur mesačne. Matka je zamestnaná v spoločnosti G. C. Z..G.., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok do 500,- eur. Vo svojej výpovedi poukázala aj na zmenu pomerov, ktorá nastala na jej strane v novembri 2011, kedy na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade č. k. 21C/139/2011 súd rozviedol terajšie manželstvo matky, dieťa pochádzajúce z manželstva bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Matka sa teda stala samoživiteľkou rodiny.
Splnomocnená zástupkyňa matky poukázala na predmetný návrh ako aj na výpoveď matky. Ďalej uviedla, že je potrebné zvýšiť výživné na maloleté deti, nakoľko je v možnostiach a schopnostiach otca, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Otec disponuje živnostenským oprávnením na vykonávanie činnosti, ktorej sa venoval aj v predchádzajúcom období a je na ňom, aby túto prácu vykonával tak, aby si mohol riadne plniť svoje vyživovacie povinnosti. Ďalej poukázala, že otec nie je zdravotne postihnutý, nemá žiadny hendikep, ktorý by mu znemožňoval vykonávanie práce a tým následne aj zvýšenie príjmu na jeho strane, čo by zodpovedalo riadnej úhrade výživného na maloleté deti. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody od marca 2011 do konca februára 2012 otec celkovo zaslal na výživnom sumu 140,- eur, hoci vie, že má probačný dohľad a že dlh na výživnom je do 3.000,- eur. Tieto peniaze zaslal v mesiacoch apríl, máj a jún a to konkrétne 26. 4. 2011 v sume 40,- eur, 30. 5. 2011 v sume 60,- eur, 11. 7. 2011 v sume 40,- eur. Toto sú jediné platby, ktoré otec v poslednom období zaslal. Nemožno ich však zarátať do zaostalého výživného, nakoľko sa jedná ešte o úhradu výživného za uplynulé obdobie a v podstate o dlh na výživnom, ktorý je vo výške 3.000,- eur. Opätovne bolo zo strany matky podané trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti vo februári 2012.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko nie je v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť vyššie výživné. Nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Býva s rodinou v podnájme, za ktorý hradí aj s energiami sumu 220,- eur mesačne. Je živnostník, v súčasnosti však už druhý mesiac nemá žiadne zákazky, doposiaľ však živnosť ešte prerušenú nemá. Má dlhy na zdravotnom poistení okolo 1.200,- eur, pôžičky do 1.000,- eur. V spoločnej domácnosti žije s manželkou Z. Y., ktorá je živnostníčkou v oblasti upratovacích prác. Jej príjem predstavuje mesačne okolo 200 - 250,- eur. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, maloletá H. narodená v roku XXXX, maloletá D. narodená v roku XXXX a maloletý T. narodený v roku XXXX. O maloleté deti sa starajú spolu s manželkou. V čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, t. j. od 15. 6. 2009 do 2. 3. 2011, bola určená vyživovacia povinnosť aj na maloleté deti pochádzajúce z tohto manželstva a to v minimálnej výške na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi č. k. 5P/25/2009
- 27 zo dňa 21. septembra 2009. Celková suma na všetky tri maloleté deti predstavovala 75,- eur. Po prepustení z výkonu trestu má probačný dohľad, aj voči deťom z manželstva má dlh na výživnom vo výške asi 1.400,- eur. Zároveň otec vo svojej výpovedi uviedol, že z dôvodu zlej finančnej situácie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi prispievajú na stravu maloletých detí umiestnených v škole a v škôlke. Otec predložil daňové priznanie za rok 2011, z ktorého vyplýva, že základ dane za tento rok predstavuje 847,76 eur. Zároveň predložil oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti za obdobie od 7. 4. 2010 do 28. 3. 2011 (výkon trestu odňatia slobody), potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2010, kde čiastkový základ dane predstavoval 632,18 eur a za rok 2009, kedy čiastkový základ dane predstavoval 313,04 eur. Zároveň predložil ďalšie doklady týkajúce sa maloletých detí pochádzajúcich z terajšieho manželstva, o návšteve základnej školy a materských škôl ako aj daňové priznanie svojej manželky, ktorá za rok 2011 vykazuje základ dane 1.141,90 eur.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že zvýšenie výživného je jednoznačne v prospech maloletých detí, preto sa pripájajú k návrhu matky v celom rozsahu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. P/36/2000 zo dňa 8. 10. 2002 bolo určené výživné na maloletú J. U. vo výške 1.500,- Sk mesačne a na maloletú J. v sume 600,- Sk mesačne. V čase tohto rozhodnutia príjem matky činil 8.400,- Sk, otec bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Ďalším rozhodnutím Okresného súdu v Poprade č. k. 15P/303/2003 - 28 zo dňa 30. júna 2004 bolo zvýšené výživné na maloletú J. v sume 1.400,- Sk mesačne a to od 1. 9. 2003. V čase tohto rozhodnutia maloletá bola na prvom stupni základnej školy, príjem matky činil 8.511,- Sk, otec bol vo výkone trestu odňatia slobody a dosahoval príjem okolo 3.200,- Sk mesačne.
V súčasnosti nastala výrazná zmena pomerov na strane maloletých detí, avšak aj na strane oboch rodičov. Maloletá J. od 1. 9. 2010 navštevuje Gymnázium D. C., s čím mala matka zvýšené výdaje na zakúpenie školských potrieb, pomôcok, ďalších poplatkov za učebnice cudzích jazykov a podobne, približne 100,- eur na začiatku každého školského roku. V tomto školskom roku maloletá navštevuje druhý ročník gymnázia. Okrem toho sa maloletá zúčastňuje aj rôznych súťaží a olympiád, kde je potrebné hradiť cestovné a vreckové. Maloletá navštevuje základnú umeleckú školu, kde poplatky činia 8,- eur mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom matka dopláca na lieky okolo 10 - 15,- eur mesačne, nakoľko je dieťa alergikom. Maloletá J. navštevuje deviaty ročník základnej školy. Chce pokračovať v štúdiu na obchodnej akadémii. Je teda predpoklad, že v budúcom školskom roku výrazne vzrastú ďalšie náklady súvisiace s návštevou strednej školy. Dieťa má taktiež zdravotné problémy, v dôsledku ktorých je potrebné doplácať na lieky.
Matka v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola vydatá a z jej manželstva pochádza ešte jedno maloleté dieťa. Bola zamestnaná v G. C. s priemerným mesačným zárobkom 568, -eur. Počas tohto konania však došlo k zmene pomerov na strane matky v tom smere, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade č. k. 21C/139/2011 bolo manželstvo matky rozvedené v novembri 2011, maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Otec maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva bol zaviazaný úhradou riadneho výživného. Nebýva však v spoločnej domácnosti s matkou a rodinou. Matka sa teda stala samoživiteľkou. Rodina obýva štvorizbový byt, mesačné náklady predstavujú 250,- eur na nájomnom, hypotekárny úver matka v súčasnosti hradí vo výške 100,- eur mesačne. Zo správy zo G. C. vyplýva, že priemerný mesačný zárobok matky za rok 2011 predstavuje 541,06 eur.
Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento bol na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi pod sp. zn. 1T/288/2009 - 83 zo dňa 20. januára 2010 odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní trinásť mesiacov pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 2. 3. 2011. Za obdobie roku 2010, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, bol pracovne zaradený a podľa opisu mzdového listu jeho príjem predstavoval do 200,- eur mesačne. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody otec obnovil výkon živnosti a to od 28. 3. 2011, ako to vyplýva z oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti za obdobie od 7. 4. 2010 do 28. 3. 2011. Živnostenský list je vydaný na maliarske a natieračske práce, kladenie zámkovej dlažby, maloobchod v rozsahu voľných živností, veľkoobchod v rozsahu voľných živností, sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľných živností, montáž sadrokartónových priečok a podhľadov, osadzovanie okien a dverí, zemné a výkopové práce, búracie a demolačné práce. Živnosť mal prerušenú počas výkonu trestu odňatia slobody, v súčasnosti túto živnosť prerušenú nemá. Podľa výpovede otca má dlhy na zdravotnom poistení okolo 1.200,- eur a ďalšie pôžičky okolo 1.000,- eur. Podľa daňového priznania otca za rok 2009 čiastkový základ dane predstavoval 313,04 eur, za rok 2010 základ dane 632,18 eur a za rok 2011 základ dane činí 847,76 eur.
V spoločnej domácnosti žije s manželkou Z. Y., ktorá je živnostníčka v oblasti upratovacích prác a ktorej príjem tvorí mesačne okolo 200 - 250,- eur. Podľa predloženého daňového priznania za rok 2011 základ dane u nej činil 1.141,90 eur. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti. V čase, keď otec maloletých detí bol vo výkone trestu odňatia slobody, mal určenú vyživovaciu povinnosť aj vo vzťahu k týmto trom deťom pochádzajúcim z manželstva a to na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi č. k. 5P/25/2009 zo dňa 21. septembra 2009 na každé z maloletých detí po 25,- eur mesačne. Aj voči týmto deťom má dlh na výživnom. Maloleté deti navštevujú školu a škôlku, pričom ako sociálne odkázaní dostávajú príspevok na stravu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane maloletých detí J. Z. J. U. došlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci. Na maloletú J. bolo určené výživné naposledy v roku 2002, na maloletú J. v roku 2004. Od toho času sa výrazne zmenil charakter potrieb na strane maloletých detí. Maloletá J. v súčasnosti navštevuje druhý ročník Gymnázia D. C., maloletá J. končí deviaty ročník základnej školy a od budúceho školského roku bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Ďalšie výdavky sú v súvislosti s návštevou základnej umeleckej školy a taktiež u oboch detí sa dopláca na lieky, nakoľko sú alergikmi. Maloleté deti nie sú ani poberateľmi žiadneho druhu štipendia. Tým na strane maloletých detí došlo oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Výživné je nielen uspokojovanie základných potrieb, ale aj uspokojovanie potrieb ostatných, t. j. ošatenia, bývania, potreby kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné. Jedná sa teda o komplex životných potrieb nutných pre všeobecný rozvoj dieťaťa ako aj pre prípravu na jeho uplatnenie v živote. Pod pojmom výživné sa rozumie úhrada všetkých týchto osobných potrieb. Právo na výživu je osobným právom dieťaťa, vyživovacej povinnosti k dieťaťu sa rodičia nemôžu vzdať. Miera potrieb maloletého dieťaťa je odstupňovaná, predovšetkým závisí od veku dieťaťa, potreby dieťaťa útleho veku sú nižšie ako potreby dieťaťa v školskom veku a tie sú zase nižšie ako potreby dieťaťa už dospievajúceho pripravujúceho sa na zvolené povolanie. Priemerný mesačný zárobok u matky za rok 2010 predstavoval 568,- eur, za rok 2011 predstavoval 541,- eur. Na strane matky počas konania vo veci došlo k výraznej zmene pomerov aj v tom smere, že jej manželstvo bolo rozvedené na základe rozsudku Okresného súdu v Poprade č. k. 21C/139/2011, maloletý syn pochádzajúci z manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka teda žije sama v domácnosti spolu s maloletými deťmi a teda stala sa samoživiteľkou, pričom mesačné náklady na nájomnom predstavujú 250,- eur a hradí hypotekárny úver vo výške 100,- eur mesačne. Na týchto nákladoch sa v predchádzajúcom období podieľal aj manžel matky, v súčasnosti všetky tieto náklady hradí už matka sama. Ako už bolo vyššie spomenuté, na strane matky pribudla vyživovacia povinnosť.
Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci došlo taktiež k výraznej zmene pomerov. Otcovi maloletých detí pribudli tri ďalšie vyživovacie povinnosti. Počas výkonu trestu odňatia slobody boli tieto maloleté deti na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na nich prispievať minimálnym výživným, t. j. po 25,- eur mesačne na každé z maloletých detí. Výkon trestu odňatia slobody otec vykonával v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom v čase od 15. 9. 2009 do 2. 3. 2011, kedy bol podmienečne prepustený. Bol pracovne zaradený a podľa opisu mzdového listu jeho príjem predstavoval
okolo 200,- eur mesačne. Počas výkonu trestu odňatia slobody Obvodným úradom v Prievidzi bolo rozhodnuté o pozastavení prevádzkovania živnosti pôvodne do 31. 12. 2011, avšak otec obnovil túto živnosť po návrate z výkonu trestu odňatia slobody. Živnosť mal teda prerušenú za obdobie od 7. 4. 2010 do 28. 3. 2011. Následne teda otec opätovne vykonáva túto činnosť v rozsahu živnostenského oprávnenia. Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a preddavkov na daň za rok 2009 čiastkový základ dane u otca predstavoval sumu 313,04 eur, za rok 2010 tento čiastkový základ dane predstavoval 632,18 eur a za rok 2011 základ dane predstavuje 847,76 eur. Po návrate z výkonu trestu opätovne žije v manželstve, kde sa s manželkou spoločne starajú o tri maloleté deti. Manželka podniká v oblasti upratovacích prác a podľa daňového priznania za rok 2011 jej príjem predstavuje 1.141,90 eur. Žijú v prenajatom byte, na nájomnom hradia sumu 150,- eur mesačne. Maloletá H. pochádzajúca z manželstva navštevuje základnú školu, maloleté deti T. Z. D. navštevujú materskú školu. Nakoľko je rodina sociálne odkázaná, maloleté deti dostávajú príspevky na stravu.
Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd teda skúmal nielen podmienky, ktoré sú v súčasnosti na strane otca, ale aj jeho možnosti a schopnosti a vychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať v oblasti vykonávania prác v rozsahu svojej živnosti. Je nesporné, že otec podniká v oblasti stavebníctva, obchodu, služieb a aj napriek finančnej kríze sú to činnosti, či už sa týka drobných opráv v domácnostiach, resp. úpravy interiéru, stále žiadané, a teda je možnosť uplatniť sa aj na trhu práce v tomto smere. Otec nie je zdravotne postihnutý a teda neexistuje prekážka po zdravotnej stránke, ktorá by otcovi znemožňovala vykonávať svoju prácu a teda tým aj zvýšiť príjem na svojej strane. Výrazná zmena pomerov na strane maloletej J. nastala nástupom dieťaťa do gymnázia, t. j. od 1. 9. 2010. Nakoľko v tom čase bol otec vo výkone trestu odňatia slobody, súd toto výživné zvýšil zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 70,- eur mesačne a po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. od 1. 3. 2011 túto sumu zvýšil na sumu 120,- eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa týka maloletej J., táto navštevuje už deviaty ročník základnej školy, pripravuje sa na štúdium na strednej škole a náklady na maloleté dieťa v takomto veku sa nepomerne zvýšili oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci. Preto súd zvýšil toto výživné u maloletej J. (vzhľadom k nástupu dieťaťa do vyššieho ročníka základnej školy) zo sumy 1.400,- Sk mesačne na sumu 60,- eur mesačne za obdobie od 1. 9. 2010 do 28. 2. 2011 (t. j. do doby, kedy otec bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody k dátumu 2. 3. 2011) a od 1. 3. 2011 súd túto sumu zvýšil na sumu 100,- eur mesačne, ktorá suma taktiež zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Otec vo výkone trestu odňatia slobody dosahoval príjem do 200,- eur mesačne a preto zvýšené výživné na sumu 70,- a 60,- eur zodpovedalo jeho možnostiam. Pokiaľ sa týka možností a schopností na strane otca po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, súd v tomto smere už poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie, že vzhľadom k prácam, ktoré otec realizuje vrámci svojich živnostenských aktivít, je v jeho možnostiach a schopnostiach dosiahnuť jednoznačne príjem vyšší a takto zabezpečiť aj vyššiu životnú úroveň svojim maloletým deťom.
Zaostalé výživné u maloletej J. za obdobie od 1. 9. 2010 do 28. 2. 2011 činí 120,- eur (mesačné zaostalé výživné činí 20,- eur x 6 mesiacov = 120,- eur). Za obdobie od 1. 3. 2011 do 29. 2. 2012 mesačné zaostalé výživné činí 70,- eur x 12 mesiacov = 840,- eur. Spolu teda zaostalé výživné u maloletej J. činí 960,- eur. Súd tieto sumy otcovi povolil splácať v 20 - eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
Zaostalé výživné u maloletej J. v období od 1. 9. 2010 do 28. 2. 2011 predstavuje 81,18 eur (mesačné zaostalé výživné činí 13,53 eur x 6 mesiacov = 81,18 eur). Za obdobie od 1. 3. 2011 do 29. 2. 2012 toto zaostalé výživné činí 642,36 eur (mesačné zaostalé výživné činí 53,53 eur x 12 mesiacov = 642,36 eur). Spolu teda zaostalé výživné činí 723,54 eur.
Matka maloletých detí žiadala vo svojom návrhu zvýšiť výživné na sumu 200,- eur mesačne u maloletej J. a 100,- eur mesačne u maloletej J. a to od 1. 8. 2010. V uvedenom období iná zmena pomerov u maloletých detí nebola zistená, táto nastala počnúc dňom 1. 9. 2010, t. j. nástupom jednak na strednú školu u maloletej J. a u maloletej J. do vyššieho ročníka základnej školy. V súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletej J. sumou 200,- eur mesačne, preto súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.