Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-265-2023.pdf
PDF · 113.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/265/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., štátni občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov matky F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou, so sídlom Kozačeka 6, 960 01 Zvolen, IČO: 45029008 a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach.
II. Otec H. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu malol. A. B., nar. XX.XX.XXXX od 01.10.2023 mesačne sumou 150,- EUR a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletej.
III. Otec H. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu malol. A. B., nar. XX.XX.XXXX od 01.10.2023 mesačne sumou 120,- EUR a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletého.
IV. Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2023 do 30.11.2023 u malol. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 300,- EUR a u malol. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 240,- EUR je otec maloletých detí p o v i n n ý platiť v pravidelných splátkach spolu s bežným výživným po 20,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa zvlášť, t.j. spolu 40,- EUR mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celé zameškané výživné.
V. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
VI. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a .
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 27.09.2023 formou elektronického podania bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky – matky maloletých detí, ktorým sa domáhala toho, aby súd zveril maloletú A. a maloletého A. do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ich bude oprávnená zastupovať a spravovať ich majetok a otca maloletých detí, aby súd zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 150,- EUR mesačne a na
výživu maloletého A. sumou 120,- EUR mesačne, pričom styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť súdnym rozhodnutím. Svoj návrh zdôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sa dali dokopy po jeho rozvode, žili v spoločnej domácnosti do júna 2022, kedy ona zo spoločnej domácnosti odišla k rodičom do Zvolenskej Slatiny. Príčinou jej odchodu boli problémy s alkoholom na strane otca maloletých detí, kvôli čomu ho aj vyhodili z práce. V čase jej odchodu už čakala druhé dieťa. V ďalšom spolužití však nevidela zmysel a bolo to pre ňu trápenie. Po jej odchode videl dcéru dvakrát, na deti neprispieva, ani jej inak nepomáha. Rodičom na bývanie prispieva sumou 60,- EUR mesačne. Keďže je momentálne na materskej dovolenke, jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavkov na deti. S hradením výdavkov na život, ako i potrieb maloletých detí jej pomáhajú rodičia. Výdavky na dcéru špecifikovala 50,- EUR plienky, 15,- EUR drogéria, 15,- EUR lieky, 20,- EUR oblečenie a obuv, 120,- EUR strava, všetko mesačne, rovnako tak mesačné výdavky na syna uviedla 100,- EUR sunar, 50,- EUR plienky, 15,- EUR lieky, 15,- EUR drogéria, 20,- EUR oblečenie, obuv. Čo sa týka zamestnania otca uviedla, že o tom nemá vedomosť.
2. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 20.11.2023, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa a tiež kolízny opatrovník maloletých detí prostredníctvom poverenej zamestnankyne, pričom tak právna zástupkyňa navrhovateľky, ako i kolízny opatrovník maloletých detí mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletých detí, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 v spojení s § 106 C.s.p.. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletých detí.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci, resp. ktoré si vyžiadal z úradnej moci súd a to: rodné listy maloletých detí z č.l. 5, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za r. 2023 a prídavku na dieťa z č.l. 6-7, správu obce Zvolenská Slatina z č.l. 28, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l. 31, správu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen z č.l. 34, správu Mestského úradu Detva z č.l. 37, správu Základnej školy, Hrnčiarska ulica, Zvolen z č.l. 40-41, správu z prešetrenia rodinných pomerov otca ÚPSVaR Zvolen z č.l. 42, správu zo šetrenia rodinných pomerov matky z č.l. 45, výňatky zo stránky www.profesia.sk zo dňa 20.11.2023, a tiež vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí na pojednávaní a oboznámil sa s prednesom jej právnej zástupkyne, ako i poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletých detí, pričom zistil tento skutkový stav. Z rodného listu maloletej A. B. zo dňa 30.06.2021 a rodného listu maloletého A. B. zo dňa 23.11.2022 súd zistil identifikačné údaje týkajúce sa maloletých detí, ako i rodičov maloletých detí. Z potvrdení ÚPSVaR Zvolen zo dňa 20.09.2023 o poberaní rodičovského príspevku a o poberaní prídavku na dieťa za rok 2023 súd zistil, že sa týkajú matky maloletých detí, ktorá v mesiacoch júl a august poberala rodičovský príspevok vo výške 412,60 EUR a v mesiaci september vo výške 473,30 EUR a pokiaľ ide o prídavky na dieťa, tieto poberá aktuálne vo výške 120,- EUR mesačne. Zo správy Obce Zvolenská Slatina zo dňa 13.10.2023 súd zistil, že sa týka matky maloletých detí, ktorá je prihlásená so synom, dcérou a svojimi rodičmi v rodinnom dome na adrese trvalého pobytu, tento rodinný dom vlastní jej matka v podiele 1/1. Iné informácie im nie sú známe. Zo správy Mestského úradu Detva zo dňa 19.10.2023 súd zistil, že sa týka otca maloletých detí, ktorý nebol prejednávaný v komisii na ochranu verejného poriadku a v katastrálnom území I. nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 17.10.2023 vyplynulo, že matka maloletých detí je poberateľkou rodičovského príspevku od 01.06.2023, v súčasnosti v sume 473,30 EUR mesačne. Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 17.10.2023 súd zistil, že otec maloletých detí ako daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2022. Zo správy Základnej školy, Hrnčiarska ulica 1, Zvolen zo dňa 24.10.2023 súd zistil, že sa týka matky maloletých detí, ktorá uzavrela s touto školou pracovný pomer na dobu určitú – zastupovanie počas PN zamestnankyne školskej jedálne od 26.11.2018, ktorý sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom zamestnankyňa nastúpila dňa 21.04.2021 na materskú dovolenku a následne pokračovala od 19.10.2022 druhou materskou dovolenkou, ktorá aj v súčasnej dobe trvá. S poukazom na to nedosiahla za posledných 12 mesiacov žiaden príjem. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 27.10.2023 z prešetrenia rodinných pomerov otca maloletých detí súd zistil, že tieto sa nepodarilo prešetriť, nakoľko v domácnosti nebol nikto zastihnutý, otcovi maloletých
detí bolo zanechané v schránke bytového domu predvolanie s telefonickým kontaktom, avšak otec sa na úrad nedostavil, ani sa s nimi telefonicky neskontaktoval. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 10.11.2023 zo šetrenia rodinných pomerov matky maloletých detí súd okrem iného zistil, že matka žije spolu s maloletými deťmi na adrese trvalého pobytu v dvojposchodovom rodinnom dome, na prízemí býva prastará matka maloletých detí, ktorá je starobná dôchodkyňa, na prvom poschodí býva ich stará matka a starý otec a tiež matka maloletých detí spolu s deťmi, s tým, že prvé poschodie pozostáva z chodby, kuchyne, spálne starých rodičov, kúpeľne, WC a detskej izby. Vlastníčkou domu je stará matka. Dom je primerane zariadený nábytkom a osobnými potrebami rodiny, udržiavaný v čistote a poriadku. Počas šetrenia v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o maloletých detí je na primeranej úrovni. Ich detskou lekárkou je H. H.. Maloletý A. musí v novembri 2023 absolvovať rehabilitácie na základe odporúčania pediatra, nakoľko nechce štvornožkovať. Matka je na rodičovskej dovolenke. Matka okrem iného uviedla, že jej telefónne číslo má otec detí zablokované, posledné 3-4 mesiace vôbec nekomunikujú, otec sa stále o deti nezaujíma. Zo stránky www.profesia.sk súd okrem iného zistil príkladmo ponuky práce, na pozícii zvárač je aktuálne inzerovaná ponuka firmy Welding, s.r.o., jedná sa o prácu na živnosť, miesto výkonu práce Topoľčany, termín nástupu ihneď, ako mzdové podmienky sú uvádzané v prípade živnosti od 11,50 EUR do 15,- EUR/hod., práca podmienená úkolom, náborový príspevok 1.500,- EUR. Okrem iných zamestnaneckých výhod a benefitov je uvádzaná možnosť bezplatného ubytovania v podnikovej ubytovni v areáli firmy. Pozícii vyhovujú uchádzači so vzdelaním: základné vzdelanie, stredoškolské bez maturity, stredoškolské s maturitou, tiež vzdelanie v odbore strojárskom, držiteľ tam uvedeného typu zváračského preukazu, počet rokov praxe 1. Ako osobné predpoklady a zručnosti je uvedená praktická znalosť a skúsenosti s prácou zvárača CO2, zváranie plechov, skúsenosti so zváraním rúr, schopnosť čítať technické výkresy. Z webstránky www.profesia.sk súd tiež okrem iného zistil, že je aktuálne inzerovaná aj ďalšia ponuka firmy mz trade, s.r.o. na pozíciu zámočník/zvárač, ako miesto výkonu práce je uvedené Ladomerská Vieska, druh pracovného pomeru plný úväzok, na dohodu (brigády), živnosť, termín nástupu ihneď, ako mzdové podmienky sú uvedené 1.800,- EUR mesačne brutto. Ako požiadavky na zamestnanca sú uvedené: vzdelanie stredoškolské s maturitou alebo bez maturity, vzdelanie v odbore zvárač, zámočník. Ako náplň práce je uvedené znalosť čítať výkresovú dokumentáciu a vyrábať podľa výkresovej dokumentácie, samostatnosť. Z prednesu právnej zástupkyne matky maloletých detí na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržala podaného návrhu. Nad rámec toho uviedla, že otec nevidel deti od júna 2023, kedy deťom prispel aj na výživu formou vecných plnení, a to nákupom autosedačky, oblečenia a plienok v hodnote cca 250,- EUR. Odkedy nežijú rodičia v spoločnej domácnosti, t.j. od júna 2022, iným spôsobom na ich výživu neprispel, a teda vyživovaciu povinnosť okrem tohto jedného razu si vôbec neplní. Výživné v zmysle petitu podaného návrhu žiadala priznať spätne od januára 2023, pričom na otázku súdu, v čom vidí navrhovateľka dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorý by mal súd výživné priznať spätne pred podaním návrhu, uviedla, že v tom, že otec na výživu dobrovoľne neprispieva deťom, ani sa s nimi nestretáva a jeho rodičovské povinnosti nahrádzajú starí rodičia zo strany matky. Na záver uviedla, že nakoľko otec nemá žiadne zdravotné problémy, je schopný aj s poukazom na svoje vzdelanie a pracovné skúsenosti dosahovať primeraný príjem a pokiaľ ide o jeho problémy s alkoholom, týmto by mal primárne čeliť. Z výsluchu matky maloletých detí na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa s otcom maloletých detí rozišla kvôli tomu, že on nadmerne požíval alkohol. Ona sa osobne stará o obidve maloleté deti, tieto nie sú umiestnené v žiadnom predškolskom zariadení a jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. O otcovi maloletých detí nemá žiadne informácie, ani kde žije, ani kde pracuje. V čase, keď ešte žili v spoločnej domácnosti, otec zamestnania striedal, niekedy robil aj v zahraničí, niekedy na Slovensku, niekedy nepracoval vôbec. Keď pracoval, tak vždy ako zvárač, s tým, že vo Švajčiarsku mal príjem asi okolo 2.000,- EUR, na Slovensku pracoval v PPS Detva, vtedy nevedela uviesť, aký mal príjem. Na otázku súdu uviedla, že má vedomosť o tom, že má on ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ale na toto dieťa tiež pokiaľ vie neplatil, kontaktovala ju tá matka toho dieťaťa, ona hovorila, že si návrh na súd nepodávala, lebo s ním nechce mať nič spoločné. Z prednesu poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej správy zo šetrenia rodinných pomerov a návrhu matky doporučili v celom rozsahu vyhovieť.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky – matky maloletých detí je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletých detí A. a A. B.. Tiež nebolo sporné, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a na základe toho súd riešil otázku úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, s tým, že pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, otec sa k návrhu nevyjadril, pričom súd vychádzal z toho, že aj v súčasnosti sú maloleté deti v starostlivosti matky a šetrením rodinných pomerov v domácnosti matky maloletých detí vykonaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti a maloleté deti doporučili zveriť do starostlivosti matky. Súd preto v tejto časti návrhu vyhovel a zároveň rozhodol, že matka maloletých detí ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Ohľadne otázky výšky výživného, súd návrhu matky vyhovel v celom rozsahu, keďže podľa vyjadrenia matky si otec vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, s výnimkou jednorázového plnenia formou nákupu vecí pre maloleté deti v mesiaci jún 2023 v hodnote cca 250,- EUR. Pri určení výšky výživného súd prihliadol jednak na potreby samotných maloletých detí ako oprávnených, vzhľadom na ich vek a matkou špecifikované výdavky, ktoré v zásade vyhodnotil za opodstatnené a nevyhnutné, s výnimkou výdavkov uvádzaných matkou pre maloletú A. na plienky, ktoré vzhľadom na jej vek čiastočne krátil. Na druhej strane niektoré výdavky súd považoval za podhodnotené, nezodpovedajúce potrebám maloletých detí, najmä výdavky na oblečenie a obuv a navyše niektoré výdavky matka vo vzťahu k maloletým deťom neuviedla vôbec, hoci je zrejmé, že sú vynakladané resp. majú byť zahrnuté medzi výdavky, ktoré sú relevantné pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Súd tak ustálil priemerné mesačné výdavky na maloletú A. na sumu 270,- EUR, a to konkrétne strava 120,- EUR, oblečenie a obuv 40,- EUR, hygienické potreby vrátane plienok a kozmetiky 45,- EUR, lieky a vitamíny 15,- EUR, výdavky na nákup detských knižiek a hračiek resp. športových potrieb (napríklad kolobežka, odrážadlo, bicykel, korčule, lopta, sánky a pod.) 25,- EUR, voľnočasové aktivity (napríklad návšteva kina, divadla, detskej herne, kúpaliska, výlety a pod.) 25,- EUR; a tiež ustálil priemerné mesačné výdavky na maloletého A. na sumu 250,- EUR, a to konkrétne strava 100,- EUR, oblečenie a obuv 40,- EUR, hygienické potreby vrátane plienok a kozmetiky 65,- EUR, lieky a vitamíny 15,- EUR, výdavky na nákup detských knižiek a hračiek resp. detských potrieb (napríklad kočík, autosedačka, detská stolička a pod.) 30,- EUR, keďže súd má za to, že tieto výdavky sú nevyhnutné na zabezpečenie plnohodnotného rozvoja a výchovy maloletého dieťaťa, nakoľko v zmysle Zákona o rodine sa výživným pre maloleté dieťa má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada aj na zdravotný stav dieťaťa. Pokiaľ teda priemerné bežné mesačné výdavky na maloletú A. súd ustálil na sumu cca 270,- EUR a na maloletého A. na sumu 250,- EUR, po odpočítaní sumy rodinných prídavkov vo výške 60,- EUR na každé z maloletých detí, výdavky, ktoré by mali uhrádzať výlučne rodičia maloletých detí, predstavujú u maloletej A. sumu cca 210,- EUR mesačne a u maloletého A. 190,- EUR mesačne, na základe čoho súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca v daných sumách, keď prihliadol na to, že otec maloletých detí sa nijakým spôsobom nepodieľa na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o nich, ani iných potrieb maloletých detí, naopak matka maloletých detí si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní aj formou osobnej starostlivosti, ako i formou vecných plnení, ktoré poskytuje maloletým deťom, napr. najmä formou zabezpečovania ich bývania, s tým, že súd takto určenú výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom považoval za primeranú jeho schopnostiam a možnostiam, t.j. u maloletej A. v sume 150,- EUR mesačne a u maloletého A. 120,- EUR mesačne, čo predstavuje cca podiel 2/3 na výdavkoch týkajúcich sa maloletých detí. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, v tomto prípade otca maloletých detí, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, praxe, jazykových znalostí, dopytu na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Takýmito dôvodmi by bezpochyby bol napríklad zlý zdravotný stav otca malol. detí, ktorý by mu znemožňoval plnohodnotne vykonávať prácu, v ktorej by dosahoval príjem, z ktorého by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, prípadne dôvod ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa za súčasného preukázania skutočností, že nie je osoba povinná plniť si vyživovaciu povinnosť, schopná na trhu práce uplatniť sa za rovnakých platových podmienok ako predtým a pod.. Súd z vykonaného dokazovania lustráciou v registri Sociálnej poisťovne zistil, že otec maloletých detí by od 21.11.2022 mal byť SZČO, avšak zo správy príslušného daňového úradu vyplynulo, že za predchádzajúci kalendárny rok daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb nepodal a nakoľko sa ani nevyjadril k návrhu, neuviedol svoj aktuálny príjem resp. výdavky súvisiace s jeho podnikaním, preto súd vykonal dokazovanie zistením aktuálnych voľných pracovných miest, ktoré sú ponúkané aj formou živnosti a zodpovedajú druhu práce, ktorú otec maloletých detí aj predtým vykonával, t.j. zvárač, pričom bolo zistené, že tieto pracovné ponuky, pokiaľ ide o mzdové podmienky, sú vo výške cca 1.800,- EUR mesačne brutto, teda po odpočítaní daňových a odvodových povinností resp. výdavkov súvisiacich s výkonom živnosti by to zodpovedalo čistému príjmu cca v sume 1.300,- EUR mesačne, a tak vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom by v takom prípade dosahovala cca 20 % z príjmu resp. potencionálneho príjmu otca maloletých detí. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd zároveň
prihliadol k ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorá bola preukázaná lustráciou v Registri obyvateľov SR, keďže otec maloletých detí má vyživovaciu povinnosť aj k J. B., narodenému v roku 2016, a i keď v konaní nebolo osvedčené v akej výške presne si otec vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní, súd vychádzal z toho, že je jeho zákonnou povinnosťou si túto voči maloletému dieťaťu plniť, na základe čoho súd nechal priestor aj na to tak, aby celková výška vyživovacej povinnosti voči všetkým 3 maloletým deťom nepresiahla 1/3 jeho čistého príjmu resp. potencionálneho príjmu, ktorý by bol schopný dosahovať. Pokiaľ ide o zameškané výživné, súd vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom určil od mesiaca október 2023, teda od podania návrhu, s tým, že v čase vyhlásenia rozsudku už bolo splatné výživné aj za mesiac november 2023, čiže zameškané výživné za obdobie 2 mesiacov predstavuje u maloletej A. sumu 300,- EUR a u maloletého A. sumu 240,- EUR, ktoré súd umožnil otcovi maloletých detí splácať v pravidelných mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným vo výške 20,- EUR na každé maloleté dieťa zvlášť, t.j. spolu 40,- EUR mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej zo splátok riadne a včas, keďže súd mal za to, že súčasné zárobkové resp. majetkové pomery otca maloletých detí mu neumožňujú zaplatiť zameškané výživné naraz resp. vo vyšších sumách a zároveň súd dobu 1 roka resp. 15 mesiacov považoval za primeranú na splatenie zameškaného výživného. Súd zamietol návrh matky maloletých detí len ohľadne doby, od ktorej určil vyživovaciu povinnosť otca voči obom maloletým deťom, s tým, že zamietol návrh matky na určenie výživného spätne pred podaním návrhu, a to od 01.01.2023, keď matka neuviedla žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa na takýto postup súdu a rovnako ani súd sám žiadne takéto dôvody nezistil, keďže matka maloletých detí mohla kedykoľvek potom čo sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti otca požiadať o určenie výživného, pokiaľ si otec maloletých detí vyživovaciu povinnosť neplnil dobrovoľne. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd tento neupravoval, keď ani matka maloletých detí nežiadala tento styk otca upraviť a rovnako vo vzťahu k otcovi maloletých detí súd nemal preukázané, že by mal záujem o úpravu styku, keďže sa nevyjadril k návrhu, ani sa nedostavil na pojednávanie.
6. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..