Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-61-2010.pdf
PDF · 105.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/61/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú U. P., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky T.. W. Y., bytom X., L. XX, zastúpenej JUDr. Broňou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava a JUDr. Jozefom Tuhovčákom, advokátom, AK so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, advokát na doručovanie JUDr. Jozef Tuhovčák a otca G. P., bytom L., R.. U. X, zastúpeného AK Neuschlová, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú U. P., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť výživné na maloletú U. v sume 160,- eur mesačne od 17.2.2010 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 17.2.2010 do 29.2.2012 v celkovej sume 2158,57 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 60,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec 2012, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.2.2010 žiadala matka súd, aby zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca navrhla zaviazať výživným v sume 300,- eur mesačne od 1.12.2009, neskôr žiadala výšku výživného v sume 200,- eur mesačne a tiež žiadala súd, aby upravil styk otca s maloletou. Ako dôvod uviedla, že s otcom žili v spoločnej domácnosti od 12.2.2007 do 11.5.2007, od tohto obdobia starostlivosť o maloletú zabezpečuje sama a otec na výživu maloletej platil od augusta 2007 po 100,- eur mesačne až do júna 2011 a od júla 2011 po 50,- eur mesačne, pričom posledné výživné zaplatil vo februári 2012. Uviedla, že s maloletou má zvýšené náklady súvisiace s jej zdravotným stavom, keďže je evidovaná v ambulancii pre rizikových novorodencov a vo viacerých odborných ambulanciách.
Uznesením č.k. 17P 61/2010-157 zo dňa 28.3.2011 tunajší súd vylúčil časť návrhu matky týkajúcu sa úpravu styku otca s maloletou na samostatné konanie a vedie ho pod sp. zn. 22P 109/2011.
Otec s návrhom súhlasil okrem navrhovanej výšky výživného, nakoľko jeho možnosti a schopnosti mu dovoľujú platiť výživné na maloletú v sume 50,- eur mesačne od podania návrhu. Ak aj platil výživné v sume 100,- eur mesačne, na úhrade tejto sumy sa podieľali jeho rodičia sumou 50,- eur, zvyšných 50,- eur platil sám.
Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a otca navrhol zaviazať výživným v sume 160,- eur mesačne od podania návrhu.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia uzatvorili dňa 3.8.2006 manželstvo v Londýne, Waltham Forest, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR - v osobitnej matrike. Žiaden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Rodičia spolu žili v dome rodičov zo strany otca od 12.2.2007 do 11.5.2007, kedy sa matka presťahovala i s maloletou k svojej matke. Od tohto obdobia starostlivosť o maloletú zabezpečuje sama a otec na výživu maloletej platil po 100,- eur mesačne do júna 2011 a od júla 2011 po 50,- eur mesačne, pričom posledné výživné zaplatil za mesiac február 2012.
Matka bola na rodičovskej dovolenke do 6.2.2010 a rodičovský príspevok poberala vo výškach: od 1.2.2009 v sume 158,67 eur mesačne a od 1.10.2009 v sume 164,22 eur mesačne. Prídavky na dieťa poberá v aktuálnej výške 22,54 eur mesačne. Vo A. I., P. pracovala od 10.5.2010 do 28.9.2010, kde celkovo zarobila 2.465,88 eur, teda priemerne 493,11 eur netto mesačne. Tento pracovný pomer skončila dohodou. V mesiacoch 05/2010, 06/2010 a 08/2010 mala vyplatené ošetrovné v celkovej sume 251,50 eur. Od 18.10.2010 mala uzatvorený pracovný pomer s P. na dobu určitú do 17.10.2011, v skutočnosti tu pracovala do 23.12.2010, keď pracovný pomer bol skončený dohodou v skúšobnej dobe. U tohto zamestnávateľa jej čistý priemerný mesačný zárobok dosiahol 498,82 eur. Od 4.3.2011 do 17.5.2011 bola nezamestnaná v evidencii príslušného úradu práce. Od 8.8.2011 je zamestnaná v O. U., s.r.o., kde jej čistý priemerný mesačný príjem dosahuje cca 560,- eur mesačne. Matka osobný automobil nevlastní, v súvislosti so svojím zdravotným stavom zvýšené náklady nemá, je nemajetná. Býva u svojich rodičov. Jej matka v zmysle prehlásenia má mesačný príjem 908,43 eur brutto, čo je 693,61 eur netto. Toto bolo preukázané jednou výplatnou páskou. V zmysle prehlásenia starý otca maloletej zo strany matky s nimi nežije v spoločnej domácnosti.
Otec pracoval v U., s.r.o. na základe dohody o vykonaní práce od 1.8. do 19.8.2007 a na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú od 20.8.2007 do 22.1.2008, keďže pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. U tohto zamestnávateľa zarobil v mesiacoch: 08/2007 20.288,- Sk, 09/2007 16.834,- Sk, 10/2007 5.814,- Sk a v 1/2008 2.682,- Sk netto. Zamestnávateľ uviedol, že bol prijatý na kombinovanú pozíciu pracovníka skladu, pričom sa po zaškolení očakával jeho postup na pozíciu asistenta logistiky a supervisora centrálneho skladu. Po krátkej dobe sa ukázalo, že nebol ochotný zostať v práci dlhšie ako bola jeho dohodnutá pracovná doba, často sa stávalo, že do práce prišiel o hodinu až dve neskôr, nič neoznámil priamemu nadriadenému. Obedňajšie prestávky trvali u neho hodinu a pol až dve a pol hodiny, pričom na prestávku odchádzal mimo pracoviska. Zmeny k lepšiemu nenastali ani po ústnych napomenutiach nadriadeného. Od 26.9. do 1.10.2007 bol PN, následne 2. a 3.10.2007 bol v práci, od 4.10.2007 bol opäť PN. Doklady o PN mal vystavené od T.. L. P. do 25.11.2007. Tento doklad bol opravený a dátum: práceschopný od 26.11.2007 bol preškrtnutý a prepísaný na 17.1.2008. Zamestnávateľ toto hodnotil ako neobvyklé, vyvolávajúce podozrenie z nekalej činnosti. Zamestnávateľ hodnotil otca ako pracovníka s laxným prístupom k pracovným povinnostiam, u ktorého sa prejavovala opakovane chybovosť pri plnení pracovných úloh. Počas PN sa nekontaktoval s nadriadeným a ani mu nezdvihol telefón. Otec bol od 8.2.2008 do 21.8.2011 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Podporu priznanú nemal. V V. O. Q., s.r.o. pracoval od 16.9.2008, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, avšak zo strany zamestnávateľa bol rozviazaný v skúšobnej dobe dňom 29.9.2008 z dôvodu neospravedlnenej absencie v dňoch 17.9., 22.9. - 29.9.2008. U tohto zamestnávateľa zarobil 1.239,- Sk netto. Rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č.k. 3T 70/2009-118 zo dňa 3.7.2009 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi otcom a prokurátorom OP v Pezinku, v zmysle ktorej bol otec odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, so zákazom požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a stretávať sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv. Otcovi bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Od 25.8.2009 do 2.2.2009 absolvoval ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou uložené rozhodnutím Okresného súdu v Pezinku. Spôsob výkonu tohto liečenia bol rozhodnutím súdu zo dňa 2.12.2009 zmenené na ambulantnú formu, z ktorej bol prepustený rozhodnutím toho istého súdu zo dňa 19.1.2011. U N.. Y. O., X. - stavebná spoločnosť pracoval od 8.3.2010 do 30.6.2010 s čistým priemerným mesačným príjmom 266,- eur. Pracovný pomer bol skončený zo strany otca dohodou. V H. L., s.r.o. pracoval na dohodu o vykonaní práce od 10.7.2009 do 20.7.2009, kedy zarobil 260,- eur netto. V T., s.r.o. pracoval od 1.7.2010 do 10.9.2010 ako obchodný manager s dohodnutým nástupným platom 490,- eur mesačne. Pracovný pomer skončil 10.9.2010 na žiadosť otca v rámci skúšobnej doby. U tohto zamestnávateľa otec zarobil celkovo 960,74 eur netto. Od 10.9.2010 bol práceneschopný a dávky nemocenského poistenia mal do decembra 2010 vyplatené v celkovej sume 785,20 eur. Otec pracoval vo K., s.r.o., pracovný pomer mal uzavretý od 22.8.2011 do 31.12.2012 na dobu určitú s dohodnutou základnou mesačnou mzdou 570,- eur brutto, ku ktorej prináležala pohyblivá zložka pohyblivá zložka osobného ohodnotenia vo výške 150,- eur mesačne. Tiež bolo dohodnuté zvýšenie základnej hrubej mesačnej mzdy od 1.12.2011 na 640,- eur mesačne. V skutočnosti však tento pracovný pomer bol ukončený 6.10.2011 v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa s tým, že nadriadený nebol s pracovným výkonom otca spokojný, nakoľko nedosahoval požadované výsledky, javil sa nezodpovedne. U tohto zamestnávateľa celkový príjem otca predstavoval 559,23 eur netto. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 25.1.2012 vznikol otcovi nárok na nemocenské od 7.10.2011 a vo februári 2012 mal vyplatenú dávku nemocenského poistenia vo výške 107,70 eur. Od 12.1.2012 bol otec opäť nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Dňa 10.2.2012 uzavrel dohodu o vykonaní práce s N. B., s.r.o. Otec ukončil gymnázium, je nemajetný, podľa vlastného vyjadrenia sa liečil na hepatitídu typu C a to aj liečbou interferónmi, ktorá bola v plnej výške hradená zdravotnou poisťovňou. V zmysle lekárskej správy vystavenej 13.2.2012 MUDr. U., praktickým lekárom pre dospelých je otec v liečbe na chronické ochorenie pečene sprevádzané náhlym poklesom telesnej hmotnosti, slabosťami, nechutenstvom. Je sledovaný na internej klinike, je potrebná stála vitaminizácia, mineralizácia, stály prísun bielkovín, prísna životospráva. Otec býva v 8-izbovom rodinnom dome svojich rodičov, ktorí ho živia. Jeho matka G.. H. P. poberá starobný dôchodok v aktuálnej výške 662,20 eur mesačne a okrem toho pracuje ako riaditeľka školy s čistým priemerným mesačným príjmom 915,- eur. Jeho otec poberá starobný dôchodok vo výške 443,40 eur.
Maloletá U. je X-ročná. Je sledovaná v ambulancii pre dlhodobé sledovanie rizikových novorodencov pre anémiu, prolongovanú hyperbilirubinémiu, umbilikálnu herniu. Pre predčasný uzáver veľkej fontanely bola sledovaná neurológom. V prvom polroku života bola liečená pre hepatopatiu, diagnostikovaný mala v 3. mesiaci života gastroezofagálny reflux. Zdravotný stav maloletej vyžaduje pravidelné časté kontroly vo viacerých odborných ambulanciách. Maloletá vyžaduje dlhodobo osobitnú individuálnu starostlivosť. V období od 7.7.2010 do 31.12.2010 navštevovala Detské centrum U., kde za celodennú starostlivosť matka platila 295,- eur mesačne a za stravu 2,20 eur na deň. Toto zariadenie navštevovala opäť od 12.9.2011. Na jeseň 2011 bola pre silný zápal pľúc hospitalizovaná a ošetrujúci lekári matke neodporúčali dať dieťa do bežného kolektívu, preto U. už od 4.11.2011 nenavštevuje, ale matka vozí maloletú do I. do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia pre deti so zníženou imunitou s poplatkom 60,- až 100,- eur mesačne. S týmto odvozom maloletej má matka zvýšené náklady na benzín.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok prešetril pomery na strane otca a zistil, že tento býva u svojich rodičov, ktorí sú vlastníkmi 8-izbového kompletne zariadeného rodinného domu s hygienou na veľmi dobrej úrovni, ku ktorému patrí veľký trávnatý a udržiavaný dvor. V dome má otec vyhradenú samostatnú izbu, tiež maloletá má v tomto dome k dispozícii zariadenú samostatnú izbu.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine matky a zistil, že matka s maloletou žije v 4-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej sestry Z. Y.. Žije tam i stará matka maloletej U. zo strany matky. Byt je zrekonštruovaný udržiavaný v čistote a poriadku, pekne zariadený tak, aby vyhovoval potrebám jeho obyvateľov. Mal. U. má svoju izbu zariadenú nábytkom vhodným pre mal. dieťa, v ktorej má vlastnú posteľ, pracovný stolík, skrinky, knihy, hračky. Steny má primerane vyzdobené podľa jej záujmov.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže rodičia maloletej U. spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli. Súd zistil, že maloletá je od XX.X.XXXX vo výlučnej osobnej starostlivosti matky a otec na výživu dcéry prispieva finančnými čiastkami v sume 100,- eur mesačne do júna 2011 a od júla 2011 v sume 50,- eur mesačne, keď posledné výživné zaplatil vo februári 2012. Okrem výživného podstatným spôsobom potreby maloletej nezabezpečuje. V starostlivosti matky o maloletú súd nezistil žiadne závady alebo nedostatky. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, s čím otec súhlasil. Otca zaviazal výživným v sume 160,- eur mesačne od podania návrhu tak, ako to navrhol kolízny opatrovník. Matka žiadala otca zaviazať výživným od 1.12.2009, návrh však podala na tunajší súd až 17.2.2010. V konaní súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, teda výživného od 1.12.2009, preto otca zaviazal výživným až odo dňa podania návrhu t.j. od 17.2.2010 a to v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Takto určené výživné v sume 160,- eur mesačne súd v súčasnom období považuje za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré matka riadne preukázala lekárskymi potvrdeniami ako aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že matka pokiaľ bola na materskej dovolenke, plnila si vyživovaciu povinnosť svojou osobnou starostlivosťou o dieťa, na ktorej sa otec nepodieľal, čo musí otec vyvážiť svojím finančným plnením. I v súčasnom období, keď matka je už ekonomicky činná a maloletá navštevuje špecializované zdravotnícke zariadenie, časť svojej vyživovacej povinnosti naďalej plní svojou osobnou starostlivosťou o dieťa a to vzhľadom na vek dieťaťa. Čo sa týka otca, súd je toho názoru, že je v jeho možnostiach a schopnostiam súdom stanovenú výšku výživného platiť. Súd vychádzal pri rozhodovaní z príjmu, ktorý otec dosahoval u zamestnávateľa U., s.r.o. Viacerí zamestnávatelia otca potvrdili jeho pasívny prístup k pracovným povinnostiam, jeho neospravedlnené absencie, nedostatočný pracovný výkon, negatívny a nezodpovedený vzťah k práci. Pracovné pomery otca boli častokrát skončené zamestnávateľom, ale aj na žiadosť otca. Takéto správanie otca je potrebné vyhodnotiť v súlade s obsahom ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec v konaní nepreukázal svoju odbornú, zdravotnú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, pretože túto povinnosť ako prvoradú si musí plniť a to hoc i na svoj vlastný úkor, teda na úkor zabezpečovania svojich vlastných potrieb. Nie je na cnosť otca skutočnosť, že sa necháva vyživovať svojimi vlastnými rodičmi. Nielen jeho zdravotný stav vyžaduje vitaminizáciu, kvalitnú stravu a výživu, ale aj zdravotný stav maloletej U., ktorá je neustále dispenzarizovaná v mnohých odborných ambulanciách, opakovane býva chorá, vylúčená je z bežného detského kolektívu, musí nosiť ortopedické vložky a ktorá si nepriaznivý zdravotný stav nezavinila. Pri rozhodovaní súd neprihliadol na to, že maloletá navštevovala finančne náročné Detské centrum U., pretože matka sa sama rozhodla prihlásiť maloletú do tohto Centra bez prechádzajúcej konzultácie s otcom dieťaťa, či je schopný a ochotný na toto Centrum maloletej prispievať. Matka zvýšené náklady maloletej súvisiace s jej zdravotným stavom preukázala relevantnými dokladmi. Mnohými pokladničnými blokmi preukázala kúpu ovocia, zeleniny, ošatenia, obuvi pre maloletú. Sú to však doklady o bežných nákupoch a nesvedčia o zvýšených nákladoch.
Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Nakoľko súd otca zaviazal výživným od 17.2.2010, zročné výživné ku dňu 29.2.2012 vyčíslil v celkovej sume 2.158,57 eur (otec mal zaplatiť 3.908,57 eur; t.j. 24 mesiacov a 12 dní x 160,- eur; otec zaplatil 1.750,- eur; 3.908,57 - 1.750,- eur = 2.158,57 eur) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,
cestou podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.