Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-194-2010.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/194/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobkyne: M. W., bytom U. Z.. Č.. X, E., zast. JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Detvianska ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku, Na bielenisku č. 4, Pezinok, o 436,40 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 11. marca 2010 č. k. 5C 90/2008- 147, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 13 147 Sk ( 436,40 eur ) s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyni súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 26,16 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou 3-izbového družstevného bytu č. 15 na Novomestského ul. č. 34 v Pezinku. Správu domu a teda aj predmetného bytu vykonáva žalovaný na základe zmluvy o výkone správy z 22.4.2003. V predmetnom byte bol k 31. 12. 2001 stav odberu studenej vody 297 m3 a teplej vody 143 m3. V roku 2002 nebol urobený odpočet, pretože v byte sa v tom období nikto nezdržiaval. Preto boli dané smerné čísla a to 31 m3 osoba/rok na studenú vodu a 25 m3 osoba/rok na teplú vodu vynásobené koeficientom úpravy u studenej vody v roku 2002 1,0 a u teplej vody 1,37. Na základe tohto výpočtu vznikol nedoplatok z vyúčtovania za rok 2002 vo výške 13 147 Sk, čo je 436,43 eur. Tento nedoplatok bola povinná zaplatiť žalobkyňa, pretože v zmluve o prevode členských práv a povinností z 22. 4. 2003 sa zaviazala odo dňa uzavretia tejto zmluvy zaplatiť žalovanému všetky nedoplatky za prevodcu, ktoré budú známe po ročnom vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu. Predmetný nedoplatok bol známy až v júli 2003. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2006 vyplynulo, že žalovaná neuhrádzala priebežne zálohové platby a ani platby spojené s ročným vyúčtovaním. Dňa 31. 1. 2006 zaplatila žalovanému jednorázovo 20 000 Sk, t. j. 663,88 eur a 10. 2. 2006 sumu 13 000 Sk, t. j. 431,52 eur. Tieto platby sa jej však započítali na neuhradené zálohové platby a po odpočítaní sumy 33 000 Sk celkový nedoplatok ku dňu 31. 12. 2006 predstavoval 55 679,17 Sk, čo je 848,21 eur. Žalobkyňa na pojednávaní 19. 3. 2007 tvrdila, že predmetný nedoplatok z vyúčtovania za rok 2002 vo výške 13 147 Sk ( 436,40 eur ) zaplatila dvakrát a to zálohovými platbami v roku 2003 a druhýkrát v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 43C 195/2005. Na pojednávaní dňa 29. 10. 2009 však uviedla, že nedoplatok 13 147 Sk zaplatila v rámci
sumy 20 000 Sk, ktorú uhradila dňa 31. 1. 2006 a v rámci sumy 13 000 Sk, ktorú uhradila dňa 10. 2. 2006. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 43C 195/2005 bol predmetom konania okrem iného aj predmetný nedoplatok 13 148 Sk. Rozsudkom z 25. 5. 2006 č. k. 43C 195/05-82 bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a žalobkyni (v uvedenom konaní žalovanej) bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v uvedenom konaní žalobcovi) 38 994 Sk s prísl. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V konaní bolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa zaplatila nedoplatok 13 147 Sk, t. j. 436,40 eur, iba raz a to na základe vyššie spomenutého rozsudku Okresného súdu Bratislava III. Jej platby 20 000 Sk, resp. 13 000 Sk z roku 2006 boli započítané na nedoplatky zálohových platieb. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že sumu 13 147 Sk zaplatila žalovanému duplicitne. Keďže teda nebolo preukázané, že by sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa jej neumožnil sa k veci vyjadriť, keď rozhodol v jej neprítomnosti. Na pojednávanie dňa 11. 3. 2010 sa nedostavila z dôvodu, že sa jej pokazilo auto a na súd prvého stupňa sa nemohla telefonicky dovolať. Z vykonaného dokazovania podľa nej vyplynulo, že úhradu za odber teplej a studenej vody žalovaný faktúroval dvakrát a to jedenkrát výpočtom bez zistenia na meračoch, keď sa do bytu nedostal a následne druhý rok faktúroval túto úhradu podľa zistení na meračoch, pričom neodpočítal sumu, ktorá bola faktúrovaná za predchádzajúci rok formou odhadu. Z napadnutého obdobia nevyplýva, za ktoré obdobie vznikol nedoplatok 55 679,17 Sk a z čoho tento nedoplatok pozostáva.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
V prvom rade treba uviesť, že predmetom konania nie je samotná existencia nedoplatku 13 147 Sk. Medzi účastníkmi konania totiž nebolo sporné, že tento nedoplatok bol predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 43C 195/2005, v ktorom bolo rozsudkom z 25. 5. 2006 č. k. 43C 195/05- 82, právoplatným dňa 24. 6. 2006, žalobe vyhovené a na jeho základe žalovaná tento nedoplatok zaplatila. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná tvrdila, že nedoplatok 13 147 Sk zaplatila žalovanému duplicitne, v dôsledku čoho sa žalovaný mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný na úkor žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie. Zo sumárnej analýzy platieb (č. l. 39-42) vyplýva, že žalovaná mala k 31. 12. 2005 nedoplatok 34 770 Sk,
v januári 2006 nezaplatila zálohovú platbu 3 442 Sk, takže nedoplatok k 31. 1. 2006 predstavoval 38 212 Sk (34 770 + 3 442 = 38 212 Sk). Platbu žalobkyne z 31. 1. 2006 vo výške 20 000 Sk žalovaný zaúčtoval na tento nedoplatok, takže nedoplatok žalobkyne k 1. 2. 2006 bol 18 212 Sk (38 212 - 20 000 = 18 212 Sk). Vo februári 2006 žalobkyňa nezaplatila zálohovú platbu 3 442 Sk, takže jej nedoplatok sa zvýšil na sumu 21 654 Sk (18 212 + 3 442 = 21 654 Sk). Platbu žalobkyne z 10. 2. 2006 vo výške 13 000 Sk žalovaný započítal na tento nedoplatok, takže nedoplatok žalobkyne k 28. 2. 2006 predstavoval 8 654 Sk (21 654 - 13 000 = 8 654 Sk). Následne však žalobkyňa na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 25. 5. 2006 č. k. 43C 195/05- 82 zaplatila žalobcovi nedoplatok 13 147 Sk (436,40 eur) z vyúčtovania za rok 2002. Preto treba túto sumu odpočítať od nedoplatku k 31.12. 2005, takže jej nedoplatok k tomuto dňu v skutočnosti predstavoval 21 623 Sk (34 770 - 13 147 = 21 623 Sk). Po pripočítaní zálohovej platby 3 442 Sk a odpočítaní platby žalobkyne 20 000 Sk nedoplatok k 31. 1. 2006 činil 5 065 Sk (21 623 + 3442 = 25 065 - 20 000 = 5 065 Sk). K 28. 2. 2006 mala žalobkyňa už preplatok 4 493 Sk (5 065 + 3 442 = nedoplatok 8 507 Sk - platba 13 000 Sk = preplatok 4 493 Sk). Následne však žalobkyňa za obdobie marec - december 2006 neplatila zálohové platby a nezaplatila ani ročné vyúčtovanie, takže iba za toto obdobie jej po započítaní preplatku 4 493 Sk vznikol k 31. 12. 2006 nedoplatok 42 535 Sk (3442 x 8 = 27 536 + 12 470 = 40 006 + 2 x 3 511 - 4 493 = 42 535 Sk).
Je teda zrejmé, že platbami žalobkyne v celkovej výške 46 147 Sk (20 000 + 13 000 + 13 147 = 46 147 Sk) bol zaplatený jednak nedoplatok z vyúčtovania za rok 2002 13 147 Sk a jednak týmito platbami boli zaplatené nedoplatky za ďalšie obdobie. Nemožno preto povedať, že by žalobkyňa zaplatila nedoplatok 13 147 Sk z vyúčtovania za rok 2002 duplicitne. Žalovaný by sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil iba za predpokladu, že žalobkyňa by riadne platila zálohové platby a ročné vyúčtovania a nemala by žiaden nedoplatok, a zaplatila by naopak viac, než bolo jej povinnosťou. To sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by aj existoval preplatok žalobkyne 13 147 Sk z vyúčtovania za rok 2002, žalovaný by mohol uplatniť na započítanie jej nedoplatky za iné obdobia.
Súd prvého stupňa vo veci pojednával dňa 29. 10. 2009 a na tomto pojednávaní sa zúčastnili žalobkyňa i jej právny zástupca. Toto pojednávanie súd prvého stupňa odročil na termín 11. 3. 2010 s tým, že prítomní účastníci konania a ich právni zástupcovia vzali termín pojednávania na vedomie. Žalobkyňa a jej právny zástupca sa na pojednávanie dňa 11. 3. 2010 nedostavili a svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnili a nepožiadali o jeho odročenie. Súd prvého stupňa preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti a na tomto pojednávaní vyniesol napadnutý rozsudok. Týmto postupom súd prvého stupňa žalobkyni neodňal možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa sa pre poruchu auta nemôže dostaviť na pojednávanie.
Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 21. 9. 2007 č. k. 44C 45/2006- 72 ( vec bola následne predmetom prechodu výkonu súdnictva
a na Okresnom súde Pezinok bola zapísaná pod sp. zn. 5C 90/2008 ), o tomto odvolaní odvolací súd rozhodol uznesením z 31. 10. 2011 č. k. 15Co 193/2010- 89.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.