Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-5-2012.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci mal. U. V., nar. XX. X.. XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, za účasti matky Mgr. U. V., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXX, zast. JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Svätoplukova 12 a otca Mgr. H. V., nar. XX. X. XXXX, bytom C., U. X., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 7. 11. 2011 č. k. 29P 72/11-40 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 11C 65/03-31 zo dňa 7. 5. 2003 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. U. V. zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne, ktorú bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1. 9. 2011 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 31. 10. 2011 vo výške 193,62 Eur povolil otcovi splácať v 30 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa mal za zistené, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom 11C 65/03 Okresného súdu Prešov zo 7. 5. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 6. 2003. Ustálil, že od tejto doby došlo u účastníkov k značnej zmene pomerov. Maloletá od poslednej úpravy výživného nastúpila na základnú školu. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú, ktorá je postihnutá Dawnovým syndrómom, z čoho má maloletá aj ďalšie zdravotné problémy súvisiace so štítnou žľazou, oslabenou imunitou. Maloletá napriek svoju hendikepu vďaka obetavej starostlivosti zo strany matky a jej rodičov sa začlenila do školského procesu a získava tam dôležité znalosti a zručnosti, ktoré jej pomôžu v budúcnosti fungovať samostatnejšie. V súčasnosti je už maloletá v 4. ročníku ZŠ. Otec o maloletú nejaví žiaden záujem, nekontaktuje sa s ňou ani s jej matkou. Súd prvého stupňa ustálil, že takýmto spôsobom otec zanedbáva hrubým spôsobom svoje rodičovské povinnosti, ktoré pre neho plynú z § 28 Zákona o rodine. Všetka starostlivosť o maloletú je na strane matky, ktorej výrazne pomáhajú jej rodičia. Napriek pomoci starých rodičov otec nie je zbavený svojich rodičovských práv. Matka či už svojou výpoveďou alebo predloženými listinnými dôkazmi preukázala výdavky na mal. U., pokiaľ ide o zabezpečovanie stravy, ošatenia, školských pomôcok a aj liekov. Tieto výdavky mnohonásobne prevyšujú súdom určené výživné otcovi v roku 2003. Otec si v rokoch 2005 až 2008 ukončil ďalšiu vysokú školu. Mesačne mu mal na štúdium požičať finančné prostriedky brat, avšak táto skutočnosť zo strany otca preukázaná nebola. Čo sa týka terajšieho príjmu otca, tento je asi 13.800,- Kč v čistom,
čo je oproti 4.300,- Sk, z ktorých vychádzal súd pri prvom určení výživného, viac ako štvornásobok. Podľa súdu prvého stupňa bolo namieste zvýšiť výživné na sumu 130 Eur, ktorú otec uhrádzať môže. Súd prvého stupňa pri určovaní tohto výživného prihliadol aj na nezodpovedný prístup otca vo vzťahu k maloletej a k plneniu si rodičovských povinností a prihliadol na zvýšenú osobnú starostlivosť o maloletú zo strany matky. Matka si plní vyživovaciu povinnosť nielen obetavou osobnou starostlivosťou, ale aj tým, že hradí väčšinu výdavkov maloletej. Prvostupňový súd mal za to, že ak otec má dve vysoké školy a už po určení výživného v roku 2003 bol absolventom jednej z vysokých škôl, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si adekvátnu prácu už skôr. Napriek tomu sa otec zamestnal až v roku 2010, čo svedčí o jeho laxnom prístupe k hľadaniu si práce a tým aj o nezodpovednom prístupe vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti. Pri určení výživného z tohto pohľadu nevzal súd prvého stupňa do úvahy všetky výdavky otca a neprihliadol ani na údajný dlh otca k bratovi za štúdium na druhej vysokej škole. Zohľadnil predovšetkým jeho príjem, vzdelanie a tú skutočnosť, že vo svojej starostlivosti nemá žiadne mal. dieťa. Má dobrý zdravotný stav a má dostatok možností nájsť si ďalšiu vhodne platenú prácu tak, aby zvládol platiť nielen súdom zvýšené výživné, ale aj svoje výdavky. Za podstatnú zmenu pomerov súd prvého stupňa považoval nástup maloletej do ďalšieho ročníka ZŠ, preto určil výživné od septembra 2011. Takýmto spôsobom vznikol dlh na výživnom, ktorý podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať v splátkach po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Má za to, že výživné zvýšené na 130 Eur mesačne spolu so splátkami dlhu je neprimerané vzhľadom k jeho príjmu. Uviedol, že od 6. 10. 2010 pracuje ako štátny úradník v Moravskom zemskom archíve v Brne. Predtým si stále hľadal zamestnanie, avšak voľné pracovné miesta neboli k dispozícii. Je ubytovaný v Blansku a denne dochádza. Jeho čistý mesačný príjem je 13.870,- Kč. Po zaplatení ubytovania v sume 5.580,- Kč uhrádza aj mesačný cestovný lístok. Po zaplatení výživného a dlžného výživného mu zostane len 2.875,- Kč na mesiac. Z tohto príjmu musí uhrádzať stravné a ďalšie výdavky. Podľa jeho prepočtov mu po úhrade týchto nákladov zostane 37,- Kč na deň. Potrebuje si ďalej zakúpiť oblečenie, obuv, ďalšie veci osobnej potreby a taktiež musí uhrádzať aj poplatky za stomatologické úkony. Zdôraznil, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a bratovi dlhuje za finančnú výpomoc pri jeho štúdiu. Navrhuje preto znížiť výživné na sumu 100 Eur za mesiac s tým, aby dlžné výživné mohol splácať v 20 Eurových mesačných splátkach.
Kolízny opatrovník, ako aj matka maloletej navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Matka zdôrazňuje, že otec v podanom odvolaní uvádza len výdavky, ktoré spotrebuje on, nemyslí však na to, že aj jeho mal. dieťa má primerane svojmu veku zvýšené výdavky na výživu a tieto náklady od poslednej úpravy výživného podstatne vzrástli už len s prihliadnutím na to, že ide o dieťa zdravotne hendikepované. Vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov u maloletej a od toho sa odvíjajúce zvýšené výdavky súvisiace nielen s dochádzkou do školy, ale aj s jej materiálnymi potrebami v súvislosti s rastom, zvýšeným množstvom zdravotných problémov považuje matka rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a o veci následne aj správne rozhodol.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné, možno zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné vždy porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia. Dôvodom takejto zmeny je vždy iba závažnejšia zmena okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Takúto zmenu odôvodnených potrieb na strane mal. dieťaťa je potrebné vidieť najmä v pribúdajúcom veku, jeho zdravotnom stave, či pokračujúcej školskej dochádzke.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. U. V. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 7. 5. 2003 č. k. 11C 65/03-31. Týmto rozhodnutím bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Maloletá U. bola zverená na čas po rozvode manželstva do starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na jej výživu sumou 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne. V čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva rodičov maloletej bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 3.774,- Sk (125,27 Eur) a rodinné prídavky. Otec v tom čase pracoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Prešove, kde dosahoval čistý mesačný príjem 4.300,- Sk (142,73 Eur).
Je nepochybné, že od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane mal. U., ako aj u oboch jej rodičov. Je zrejmé, že maloletá je vekovo podstatne staršia a v súčasnosti je už žiačkou 4. ročníka ZŠ. Maloletá má vážny zdravotný hendikep, napriek ktorému sa začlenila do prebiehajúceho študijného procesu. Maloletá je začlenená do riadnej základnej školy s individuálnym prístupom a plánom výuky určitých predmetov. Uvedené má za následok výrazný nárast výdavkov potrebných na zabezpečovanie jej školských potrieb, stravy, odievania, ďalších výdavkov dôležitých pre výchovu a vývoj maloletej a v tomto smere nemožno opomenúť ani výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletej.
Matka maloletej pracuje ako učiteľka Základnej školy Československej armády v Prešove a jej priemerný čistý mesačný príjem dosahuje sumu zhruba 550 Eur. Žije v rodinnom dome, ktorý obývajú spolu s ňou aj rodičia, ktorí zároveň matke pomáhajú pri starostlivosti o mal. dcéru.
Pokiaľ ide o otca, tento je od 6. 10. 2010 zamestnaný v Moravskom zemskom archíve v Brne v pracovnom zaradení archivára. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je daný sumou 13.823,- Kč, z ktorého otec uhrádza predovšetkým náklady súvisiace s bývaním a zabezpečovaním základných životných potrieb. Údajný dlh vzniknutý v súvislosti s absolvovaním v poradí druhého vysokoškolského štúdia otec v konaní nepreukázal.
Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k mal. U. V..
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že výživné určené súdom prvého stupňa pre mal. U. v rozsahu po 130 Eur mesačne s účinnosťou od 1. 9. 2011 zodpovedá dôvodným potrebám maloletej s ohľadom na jej vek, pokračujúcu školskú dochádzku a problémy spojené so zdravotným stavom maloletej. Takto určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného otca. Ako už bolo spomínané, otec z vykonávanej pracovnej činnosti dosahuje čistý mesačný príjem v rozsahu do 14.000,- Kč za mesiac, ktorý odôvodňuje určenie výživného v rozsahu ustálenom súdom prvého stupňa.
Pokiaľ ide o výšku životných nákladov otca ako rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná, súd prvého stupňa správnym spôsobom zistil a poukázal na ich rozsah. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V súlade s uvedeným postupoval aj prvostupňový súd, keď najmä s ohľadom na výšku dosahovaného príjmu otca, ktorý je podstatne vyšší ako v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného a pri porovnaní rozsahu jeho nevyhnutných životných potrieb určoval výživné. Nevyhnutné výdavky spojené so zabezpečovaním bývania a ďalších životných potrieb uhrádza aj matka, ktorá sa zároveň osobne stará o maloletú, ktorá
má vážne zdravotné problémy. Prvostupňový súd v tejto súvislosti správne poukázal na zvýšenú osobnú starostlivosť o maloletú zo strany matky, na ktorej sa otec okrem úhrady doteraz určeného výživného nijakým spôsobom nepodieľa a o maloletú sa nezaujíma.
Za situácie, že správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o dlžnom výživnom a o trovách konania, odvolací súd poukazujúc na uvedené dôvody rozsudok, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o mal. dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.