Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Nt-54-2024.pdf
PDF · 73.28 KB
Case nature
Area
Subarea
39Nt/54/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok samosudcom Marekom Mikulčíkom, vo veci návrhu Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia u odsúdeného: H. C. Z., dňa 10. októbra 2024 v Pezinku, ex cathedra
rozhodol:
Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona, sa u odsúdeného: H. C. Z., X. XX. C. XXXX Y. L., L. K., V. L. L. Ž..F.., R. M. X, J.. X. L. K., t. č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta č. 63, Pezinok;
mení spôsob výkonu ochranného psychiatrického liečenia
uloženého odsúdenému uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 108Nt/13/2024 zo dňa 3. mája 2024,
z ústavného liečenia na ambulantné liečenie.
odôvodnenie:
Dňa 7. októbra 2024 doručila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela so sídlom Malacká cesta č. 63, Pezinok (ďalej len „PNPP Pezinok“) tunajšiemu súdu návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia.
Súd preskúmal podaný návrh a k nemu pripojené listinné dôkazy, pričom zistil nasledovné:
Z návrhu PNPP Pezinok, podpísaného riaditeľom PNPP Pezinok i primárom PK SZU a PNPP Pezinok súd zistil, že súd zistil, že odsúdený H. C. Z. (ďalej len „odsúdený“), je nariadením Okresného súdu Trnava zo dňa 26. júna 2024 pod sp. zn. 108Nt/13/2024 v PNPP Pezinok na výkone ochranného ústavného psychiatrického liečenia pre zločin všeobecné ohrozenie podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Odsúdený nastúpil na výkon ochranného liečenia dňa 28. marca 2024. U odsúdeného v klinickom obraze porucha schizofrénneho spektra. Pri nastavení monoterapii antipsychotikom došlo k vymiznutiu bludov a halucinácii. V popredí klinického stavu dominuje negatívna symptomatika - v zmysle ochudobnenia emócií, autistického stiahnutia, hypobúlie. Odsúdený je od prijatia na PK SZU a PNPP Mužské oddelenie plne kooperujúci, bez manipulácii s liečbou, podrobivý, rešpektujúci režim a pokyny personálu, liečbu užíva bez výhrad. S. v rámci ústavnej liečby nevykazuje prejavy svedčiace o jeho nebezpečenstve pre spoločnosť, plne chápe zmysel trestného konania. Počas hospitalizácie odsúdený absolvoval každý mesiac víkendovú priepustku v trvaní 4 dni v sprievode rodinných príslušníkov, ktorí pricestovali z Nemecka a Bulharska. Všetky priepustky s pozitívnym hodnotením rodiny. V prípade prepustenia je plánovaný okamžitý transport rodinnými príslušníkmi do rodnej krajiny. PNPP Pezinok ďalej uviedla, že od ďalšej liečby nie je možné očakávať ďalšiu zmenu psychického stavu. Zdravotný - psychický stav odsúdeného je stabilizovaný s prihliadnutím na osobnostnú a intelektovú výbavu. PNPP Pezinok tiež poznamenala, že ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, by sa vykonávalo na psychiatrickej ambulancii v Mering, Nemecko.
Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 108Nt/13/2024 zo dňa 3. mája 2024, právoplatným dňa 25. júna 2024 súd zistil, že týmto uznesením bolo podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona odsúdenému uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Dňa 26. júna 2024 vyšší súdny úradník Okresného súdu Trnava nariadil odsúdenému výkon ústavného ochranného liečenia v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20240806.html> popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.
Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona, súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.
Podľa § 10 ods. 6 Trestného poriadku, predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
Podľa § 10 ods. 13 Trestného poriadku, odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Odsúdeným sa podľa druhej hlavy štvrtej časti tohto zákona rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.
Podľa § 291 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Podľa § 301 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Na konanie neverejného zasadnutia sa primerane použije § 248 ods. 2.
Podľa § 303 Trestného poriadku, samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva; to neplatí, ak ide o konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu.
Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.
Podľa § 446 ods. 2 Trestného poriadku, predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.
Pokiaľ zdravotnícke zariadenie podá návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, je povinnosťou súdu v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, rozhodnúť o takomto návrhu najneskôr v lehote desiatich pracovných dní od jeho doručenia. Krátkosť lehoty, v ktorej je súd o takomto povinný rozhodnúť, pritom súdu v zásade nedáva možnosť preskúmavať správnosť lekárskeho odborného záveru o tom, že doterajšie ochranné ústavné liečenie bolo úspešné a vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti možno očakávať, že účel splní aj ochranné ambulantné liečenie. Preto
pokiaľ z odôvodnenia samotného návrhu vyplýva, že sa nejedná o celkom zjavne arbitrárny odborný záver, ale o odborný záver dostatočne odôvodnený (napr. dĺžkou trvania výkonu ochranného liečenia, doterajšími liečebnými výsledkami, postojom páchateľa k liečbe samotnej a pod.), je súd povinný prezumovať správnosť takéhoto odborného záveru.
Výkon ochranných opatrení je z hľadiska systematiky upravený v druhej hlave štvrtej časti Trestného poriadku. Pokiaľ zákonodarca výslovne ustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu na verejnom zasadnutí len v prípade zmeny ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu, je s použitím argumentum a contrario zrejmé, že v prípade zmeny ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu, rozhoduje buď predseda senátu uznesením na neverejnom zasadnutí, alebo samosudca uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), pretože samosudca v konaní podľa druhej hlavy štvrtej časti Trestného poriadku neverejné zasadnutie nevykonáva. V oboch prípadoch je proti uzneseniu súdu prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Súd dospel k záveru, že návrh zdravotníckeho zariadenia na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia je dôvodný, nakoľko doterajší priebeh výkonu ochranného liečenia ústavnou formou u odsúdeného navodil stabilizovaný stav a vzhľadom na liečebné možnosti možno očakávať, že účel ochranného liečenia splní aj ochranné ambulantné liečenie. Preto súd postupom podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
To súd rationis decidendi, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť treba podať písomne na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o nej bude Krajský súd v Bratislave. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.