Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-118-2011.pdf
PDF · 87.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/118/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Michalskej č. 18, právne zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom v Bratislave, na ul. Michalskej č. 9, proti žalovaným: 1/ I. W., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v V., na ul. V. č. X, 2/ Q. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v G. č. XX, právne zastúpeným JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Floriánskej č. 16, o zaplatenie 3724,60 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.7.2011 č.k. 17C 75/2011 - 102 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaným v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 178,20 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Miroslavovi Katunskému, advokátovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 438,14 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 26.6.2001 uzatvorili zmluvu o úvere. Na jej základe žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 250.000,- Sk. Tieto peňažné prostriedky sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných 48 mesačných anuitných splátkach vo výške 6.831,61 Sk. Dňa 16.7.2003 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzatvorená zmluva o osobnom spotrebnom úvere nahrádzujúca v celom rozsahu Zmluvu o úvere zo dňa 26.6.2001. Žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas a dlh nezaplatili. Žalobca im preto oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 27.7.2004 oznámil, že celú svoju pohľadávku vyhlásil za splatnú dňom 27.7.2004. Oznámenie žalovaný v 1. rade prevzal dňa 4.8.2004 a žalovanej v 2. rade sa oznámenie nepodarilo doručiť.
Všeobecná premlčacia doba začala v danom prípade plynúť odo dňa, keď mohol žalobca po prvý raz uplatniť svoje právo na zaplatenie celého úveru podaním žaloby na súde. Keďže v Oznámení o zosplatnení úveru uviedol, že úver sa stal splatný dňom 27.7.2004, toto právo mu vzniklo práve dňom 27.7.2004. K premlčaniu práva žalobcu došlo uplynutím premlčacej doby dňom 27.7.2007. K podaniu žaloby na súde došlo až po uplynutí premlčacej doby dňa 5.8.2008. V dôsledku vznesenia námietky
premlčania žalobcovi nebolo možné priznať premlčané právo podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu zamietol.
Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovaným bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť čiastku 3.724,60 Eur s prísl.. Ako dôvod uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 16.7.2003, teda ešte pred zavedením ustanovení o spotrebiteľských zmluvách do slovenského právneho poriadku. Ustanovenia smernice týkajúce sa nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách boli inkorporované do Občianskeho zákonníka až novelou uskutočnenou zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v VIII. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Keďže zmluva o úvere nikdy nebola predmetom úpravy Občianskeho zákonníka, nakoľko je upravená len v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl) a v zákone o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. V dôsledku tejto skutočnosti sa preto na účastníkov konania nemôže vzťahovať ani povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka a to dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 1.4.2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Novelizovaním ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 ( § 879j Občianskeho zákonníka). V dôsledku toho pokiaľ predo dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol nepodnikateľský subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa nie je možné práva a povinnosti vzniknuté z takto uzatvorenej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahoval úpravu premlčania. Preto bolo potrebné pri rozhodovaní o premlčaní vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca síce pristúpil k zosplatneniu svojej pohľadávky z úveru ku dňu 27.7.2004, avšak právo uplatniť si nárok súdnou cestou mu vzniklo až dňa 7.8.2004 a to preto lebo do dátumu 6.8.2004 plynula žalovaným dodatočne poskytnutá lehota na dobrovoľné splnenie záväzku. Až uplynutím tejto lehoty si žalobca mohol uplatniť nárok na zaplatenie dlžnej sumy súdnou cestou. Nakoľko podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka sa jednotlivé práva premlčia uplynutím 4 ročnej premlčacej doby je nepochybné, že premlčanie nároku žalobcu by nastalo až dňa 7.8.2008. Žaloba na súde bola podaná dňa 5.8.2008 a teda v tomto čase nárok žalobcu premlčaný nebol. Okrem toho žalovaní čiastočne uhrádzali dlžnú sumu aj po zosplatnení zostatku úveru naposledy dňa 9.7.2007. Čiastočne platby žalovaných je možné považovať za uznanie záväzku vyplývajúceho z poskytnutého úveru a preto je potrebné v predmetnej veci aplikovať ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V prejednávanej veci základnou otázkou pre právne posúdenie uplatneného nároku bolo vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných posúdiť, či pri vznesenej námietke premlčania je
potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka alebo z ustanovení Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník v ustanovení § 397 upravuje všeobecnú 4 - ročnú premlčaciu dobu na rozdiel od zákonnej úpravy 3 - ročnej všeobecnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.
Zmluva uzatvorená dňa 16.7.2003 má bez akýchkoľvek pochybností charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatvorených pred 1.4.2004.
Vychádzajúc z ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka toto vždy len demonštratívne menovalo niektoré neprijateľné podmienky. Charakter neprijateľných podmienok teda mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v prácach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za takúto neprijateľnú podmienku sa dá označiť i podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa podrobiť sa pre neho nevýhodnejšej právnej úprave a to aj vo vzťahu k premlčaniu.
Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.
V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 OZ, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej
právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vzhľadom na ust. § 879f ods. 3 a 4 OZ od 1. 4. 2004 vychádzať z ust. § 53 a § 54 OZ upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K jej prebratiu došlo novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1. 4. 2004, čo je zrejmé z ust. § 879g OZ. Táto novela Občianskeho zákonníka zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv.
Čo sa týka premlčania, jeho právnu úpravu zákon č. 258/2001 Z. z. neupravoval. Táto úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a v ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od štvorročnej všeobecnej premlčacej doby vyplývajúcej z ust. § 397 Obchodného zákonníka Občiansky zákonník v ust. § 101 stanovil kratšiu trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ak súd prvého stupňa pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzal z výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, postupoval správne.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 178,20 Eur. Táto čiastka pozostáva z odmeny právneho zástupcu žalovaných za spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 28. 9. 2011 v sume 141,09 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2011 v sume 7,41 Eur a zo sumy 29,70 Eur tvoriacej 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.