Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-321-2008.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/321/2008
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Borovského, Exekútorský úrad v Košiciach, Kmeťova 12 pod EX 1076/08 na návrh oprávneného D. V. V. K..E.., B.: XX 860 060, D. U.. Č..D.. XX, D. proti povinnému C. Ž., U.. X.X.XXXX, R. D. XXX, pre vymoženie istiny 29.500,-Kč s prísl takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Slavomírovi Borovskému trovy exekúcie vo výške 54,51 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 5.8.2008 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 29.500,-Kč s 6 % ročným úrokom z omeškania od 24.7.2006 do zaplatenia, trovy konania 1.600,-Kč, súdny poplatok za vydanie poverenia 500,-Sk, trovy exekúcie.
Exekučným titulom v danej veci je Rozhodčí nález zo dňa 4.10.2006 vydaný rozhodcom JUDr. Josefom Kunášekom č.k.: Ku-240-37/2006-12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2006 a vykonateľnosť dňa 3.11.2006. Rozhodnutím bolo povinnému uložené zaplatiť sumu 29.500,- Kč spolu so 6% úrokom od 24.7.2006 do zaplatenia a náhradu nákladov rozhodcovského konania v sume 1.600,-Kč .
Rozhodčí nález bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100027101, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou D. V. V. K..E.. K. povinn C. Ž. N. XX.X.XXXX. V zmysle uvedenej zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 14.400,-Kč, ktorý mal splácať v 24 mesačných splátkach po 1.000,- Kč s poplatkom za uzatvorenie zmluvy v sume 1.900,-Kč. RPMN v zmluve nie je uvedená. Zároveň bola dohodnutá aj zmluvná odmena vo výške 9.600,-Kč.
Tunajší súd vyzval oprávneného aby predložil v zmysle čl. 23 písm. c/ zákona č. 193/1993 Z.z. zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach doklad o tom, či bola povinnému možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, s tým, či bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený.
Oprávnený k tejto výzve uviedol, že súd nie je oprávnený požadovať od oprávneného predloženie iné doklady ako tie, ktoré sú uvedené v § 47 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a to originál cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovské konanie môže prebiehať ústnou alebo písomnou formou. Na základe zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere prebehlo rozhodcovské konanie písomnou formou, keďže ústne konanie podľa zmluvných podmienok bolo dohodnuté, že ústne konanie sa nariadi iba v prípade, ak písomné doklady predložené účastníkmi budú nedostačujúce. Povinnému bola daná možnosť, aby sa k žalobe vyjadril a uviedol skutočností na svoju obranu.
Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, možno nútene vykonať v Slovenskej republike. Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú a vykonávajú v dvoch možných režimoch, a to podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a podľa medzinárodnej zmluvy o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia. Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí nespadá pod právny režim upravený v Nariadení Brusel I.
Uznanie a výkon rozhodnutí medzi Českou republikou a Slovenskou republikou je rámcovo upravený v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach.
Podľa článku 22 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany:
a) rozhodnutia súdov majetkovej povahy v občianskych veciach, ako aj súdom schválené zmiery v týchto veciach,
b) rozhodnutia súdov v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody,
c) rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.
Podľa článku 23 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak
a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,
b) justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi,
c) účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený,
d) na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada,
e) zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.
Podľa článku 24 ods. 2 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.
Z uvedeného teda vyplýva, že na výkon daného exekučného titulu - cudzieho rozhodcovského rozsudku
- sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky.
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.
Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice:
a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu
c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
Exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, teda či tento rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 písm. a) alebo b) citovaného zákona, alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 citovaného zákona v spojení s § 159 O. s. p.. Taktiež už vo fáze rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) je exekučný súd povinný prihliadať na dôvody zastavenia exekúcie uvedené v § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS.
Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100027101 zo dňa 27.9.2005 je vzťahom spotrebiteľským aj podľa ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Podľa § 58 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je aj rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.
Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
Keďže oprávnený hodnoverným spôsobom nepreukázal náležitosti stanovené v článku 23 písm c) zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený. Súd nemal zdokladované, že povinnému bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní pred rozhodcom, že bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok bolo povinnému riadne doručené.
Zistené skutočnosti súdom sú v rozpore s dvojstrannou Zmluvou uzatvorenou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, preto s poukazom na zistený rozpor medzi exekučným titulom a zákonom súd v zmysle § 58 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v konečnom dôsledku nemal inú možnosť ako exekúciu zastaviť.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 54,51 € v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a navrhol o nich rozhodnúť.
Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorsky spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 54,51 €, pričom odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v prípade, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 14,68 €, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny 33,19 €, čo činí 6,64 €, t.j. spolu 39,83 €, náhrada hotových výdavkov v sume 14,68 € predstavujú trovy exekúcie v celkovej výške 54,51 €.
S konštatovaním, že vyčíslené trovy exekúcie boli nevyhnutne vynaložené, súd zaviazal oprávneného na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci