Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33C/3/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Kašíkovou v právnej veci navrhovateliek: X/ T. Q., I.. K., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., J. XXXX, N. T., 2/ R.. K. P.. I.. K., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., L. XXXX/ X, N. T., 3/ R. E., I.. K., V.. XX.XX.XXX, P. XXX XX P., I. XXX, N. T., všetky právne zastúpené JUDr. Eva Hagarová, advokát, Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35, IČO: 36 806 498, proti odporcom: 1/ H. K., I.. E.-E., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., J. XXXX/X, N. T., právne zastúpená JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Žilina, Národná 17, IČO: 36 848 654, 2/ K. K., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., J. XXXX/X, 3/ P. K., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., J. XXXX/X, 4/ S.. Y. A., I.. K., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž., P..T..B. XXX/X, o neplatnosť závetu, listiny o vydedení a že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že závet a listina o vydedení navrhovateliek v rade 1/ až 3/, odporkyne v rade 4/ spísaná poručiteľom J. K. dňa 25.7.2004 sú neplatné.

II. Návrh, aby súd určil, že dôvody vydedenia navrhovateliek v rade 1/ až 3/, odporkyne v rade 4/ spísané poručiteľom J. K. dňa 25.7.2004 nie sú dané, zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. O trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľky návrhom došlým súdu dňa 8.10.2007 sa domáhali určenia, že závet spísaný ich otcom - poručiteľom J. K. a listina o vydedení zo dňa 25.7.2004 sú neplatné a že dôvody ich vydedenia nie sú dané. Ich neplatnosť odôvodnili ust. , nakoľko v čase ich spísania poručiteľ trpel duševnou poruchou. Tiež sú toho názoru, že tento je neplatný s poukazom na ust. ods. , nakoľko neboli dané základné náležitosti poručiteľovej vôle, tento nebol slobodný a vážny, nakoľko sú presvedčené o vplyve odporkyne v rade 1/ na slobodu prejavu vôle poručiteľa.

Odporkyňa v rade 1/ sa k návrhu písomne vyjadrila podaním došlým súdu dňa 23.11.2007. Uviedla, že s poručiteľom sa spoznala krátko po jeho rozvode, v tom čase riadne pracoval ako vodič špeciálneho vyprosťovacieho žeriavu a od 1.1.2003 do 10.8.2003 pracoval ako mechanik technických zariadení, až do času, kedy si jeho zdravotný stav v r. 2002 nevyžiadal práceneschopnosť a následne invalidný dôchodok. Jeho práca si vyžadovala nasadenia v ktorúkoľvek časovú hodinu, a nie je preto možné, aby na takejto pracovnej pozícii pracoval človek s duševnou chorobou. Má vedomosť o tom, že tento podal návrh na rozvod po smrti svojich rodičov z dôvodu rodinných nezhôd, ktoré sa stupňovali vďaka silnému

náboženskému vplyvu bývalej manželky, ktorá ťahala aj deti na rôzne náboženské stretnutia a týchto sa poručiteľ odmietal zúčastňovať. Už na začiatku ich zoznámenia sa poručiteľ sťažoval na svoje deti Y., T. D. K., že si ho nevážia, správajú sa k nemu arogantne, drzo a vulgárne, vôbec s nimi nekomunikoval, boli pod vplyvom matky, absolútne nemali zmysel pre poriadok, prácu v dome a záhrade. Neboli ochotné pomôcť mu pri presune do nemocnice, keď mal silné bolesti chrbtice, odmietli mu pomôcť. Až do smrti spoločne s ním užívala jemu vydelené miestnosti a pri stretnutí s dcérami nekomunikoval. Nebol tam žiadny vzťah od času, kedy ho začali aj súdne napádať pre finančné prostriedky, pričom platil všetky náklady tákajúce sa rodinného domu, splácal pôžičku na dom, dcéram dával peniaze na štúdium. Dcéry sa mu v čase zistenia zákernej choroby vysmievali, robili mu schválnosti, dochádzalo k fyzickým a psychickým atakom na poručiteľa, odpojili mu satelitnú anténu, zastavili kúrenie z izbe, z chladničky brali nakúpené potraviny, povyhadzovali topánky po dvore a pod. Niekoľkokrát od r. 2001 do 2004 boli nútení fyzické útoky riešiť cestou polície. Dcéry sa nezaujímali o zdravotný stav poručiteľa, nikdy ich nevidela v nemocnici a nie je pravdou, že by mu mali vybaviť operáciu. V žiadnom prípade nebol poručiteľ psychicky labilný, veľmi odvážne znášal diagnostikovanú chorobu, až do smrti viedol aktívny život, bol podpredsedom Združenia poškodených, poisťovací poradca v poisťovni Kooperatíva, člen Únie mužov Slovenska. Nie je pravdou, že od dcér odmietal pomoc, bol by rád, keby mu len trochu láskavého slova povedali. Neposkytli mu prvú pomoc, keď skoro vykrvácal a lekár prišiel až na jej zavolanie, pritom tieto pokojne obedovali a po príchode lekára odišli z domu. Dňa 29.8.2007 boli spolu s poručiteľom v meste na obede, stretli sa s predsedníčkou združenia poškodených p. R., rozišli sa a na druhý deň v podvečerných hodinách, jej telefonoval, že krváca, pričom okamžite prišla a privolala mu prvú pomoc. Závet písal vážne a slobodne, pri plnom vedomí, pomáhala mu jeho príbuzná, ktorá je právničkou. Tvrdenie, že koncept vyhotovila ona, je nepravdivé.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, T. N. P., Y. P., S.. E. Q., R. O., K. N., J. A., Y. Q., D. K., I. R., R. E. E., Ž. O., J. T., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so závetom a listinou o vydedení pripojené v spise , potvrdením o pracovnom zaradení poručiteľa, priebehom zamestnaní poručiteľa, rozsudkami Okresného súdu Ž. , , , uzneseniami , , pripojeným priestupkovým spisom Obvodného úradu Ž. č. 2005/00196, spisom OO PZ Ž. ČVS: ORP-334/OPP-V-2003, ČVS: ORP-604/1-OSV-ZI-2004, znaleckým posudkom č. 58/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľky v rade 1/ a 2/ sa vyjadrili, že s otcom mali dobrý vzťah, pokiaľ neprišla odporkyňa v rade 1/. V tom čase študovali, otec im neprispieval na výživne a z toho dôvodu to riešili cestou exekúcie. Keď sa mu ponúkli, že mu navaria ak si nakúpi suroviny, to odmietal. Keď bol chorý navštevovali ho v nemocnici, čo môže potvrdil aj otcova sestra J. T., ktorá bola jedenkrát prítomná a vtedy ich napadla odporkyňa v rade 1/, z ktorého dôvodu museli odísť z návštevy. Vždy boli konflikty, keď bola prítomná odporkyňa v rade 1/ a polícia bola volaná iba vtedy. Vždy sa ho pýtali, či potrebuje pomoc, či majú zavolať sanitku, avšak on to odmietol. Navrhovateľka v rade 1/ mala byť spolu aj s manželom s otcom u lekára v Martine, kde bolo dohodnuté, že pôjde na operáciu s čím otec súhlasil. Keď sa stretol s odporkyňou v rade 1/, operáciu odmietol. Pokiaľ sa týka posledného dňa otca doma, oni vtedy obedovali, otec prišiel domov, bol zelený a bolo vidno, že mu je zle. Odmietol od nich pomoc, zamkol sa v izbe a asi po 15 minútach prišla odporkyňa v rade 1/, zavolala sanitku. Manžel navrhovateľky v rade 1/ a odporkyne v rade 4/ pomáhali otca nakladať do sanitky. Z rozprávania otca (navrhovateľka v rade 2/) mala vedomosť, že s odporkyňou sa rozchádzali, schádzali, avšak podľa vyjadrenia otca za ten sex sa mu to oplatilo.

Navrhovateľka v rade 3/ (dcéra poručiteľa z predchádzajúceho manželstva) s poručiteľom, teda otcom a s navrhovateľkami v rade 1/ a 2/ a odporkyňou v rade 4/ nežila v spoločnej domácnosti. S otcom nemala nikdy žiadne konflikty, avšak nepáčilo sa jej ako sa správal k sestrám. Tieto mu nikdy nenadávali, neosočovali ho a ani nikdy nepoužíval oplzlé slová. Keď prišla na návštevu, nikdy sa o pohostenie nestaral otec, ale matka jej nevlastných sestier a toto aj financovala. Pritom mal v pivnici zásoby, avšak jej nevlastné sestry vydeľoval, tak že im dal 1 sirup, cukor na mesiac. Navštevovala ich keď bola malá, avšak posledné 4 roky bola častejšie aj z dôvodu, že navštevovala školu v Ž. a bývala u nich. S otcom, so sestrami a jej terajším manželom chodili na prechádzky, bolo to perfektné obdobie. Potom keď sa otec začal intenzívnejšie stretávať s odporkyňou v rade 1/, vzťahy so sestrami boli narušené. V domácnosti nikdy nebol neporiadok. Keď bol otec chorý vracal do pohárov a pri jednej návšteve videla, že tieto poháre im priniesol do kuchyne na stôl. Otec jej nikdy netelefonoval, ale bola to ona, ktorá mu telefonovala

a zaujímala sa o jeho zdravotný stav. Snažil sa ju aj izolovať od ostatných sestier, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko svoje sestry má rada. Otec ju navštívil aj v P. 3-4-krát. V jednom prípade bol spolu s odporkyňou v rade 1/, keď išli k nejakému liečiteľovi a otec sa vyjadril, že nebude brať lieky, ktoré mu predpísal lekár, ale bylinky od liečiteľa. Bola šokovaná, keď sa odporkyňa v rade 1/ vyjadrila, že otec financuje celú domácnosť sám, keď jej neplatil ani stanovené výživné a mala vedomosť o tom, že často túto vyživovaciu povinnosť za neho plnila druhá manželka. O navrhovateľku mal takú starosť, že v závete ani nevedel, kedy sa narodila. Chcela sa vyjadriť aj k úchylkám otca, ktorý jej pri jednej návšteve ukazoval, že má 2 róbertkov, avšak keďže jej názor bol, že takýto rozhovor nepatrí medzi otcom a dcérou tak to ukončila. Vyjadroval sa pred ňou, že vzťah s odporkyňou v rade 1/ mu vyhovuje, nakoľko je super v posteli a bez sexu už nedokáže žiť. Podľa jej názoru odporkyňa v rade 1/ s otcom nežila, pretože keď bola na návšteve, nikdy v byte nebola. V jednom prípade bola prítomná, keď otcovi telefonovala odporkyňa v rade 1/, vtedy otec zostal nervózny a vyjadril sa, že musí ísť, lebo by bolo zle. Do telefónu sa odporkyňa v rade 1/ informovala kto je s ním prítomný v miestnosti a keď uviedol jej osobu, bolo všetko v poriadku, avšak bolo by zle, ak by bola prítomná niektorá zo sestier.

Odporkyňa v rade 1/ sa pred súdom vyjadrila zhodne ako vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Uviedla, že nebolo pravdou, že by pre poručiteľa navrhovateľky pripravovali jedlo, nemali ochotu a tento počas zamestnania sa stravoval v práci alebo mu pripravovala stravu sama. Od lekára mal predpisované ovocné vitamíny, ktoré mu vypili navrhovateľky. Poručiteľ nemal žiadne sexuálne úchylky a nikdy s navrhovateľkami nekomunikoval o ich sexuálnom živote. Konflikty v rodine boli aj vtedy, keď nebola ona prítomná a poručiteľ ju potom o tom informoval. Keby bola žila s poručiteľom iba tak, nebol by napísal závet na ňu a jej deti. Žili spolu veľmi pekne vyše 3 rokov. Poručiteľ hradil náklady domácnosti ako aj štúdium svojich dcér, nakoľko jeho exmanželka nemala toľko finančných prostriedkov a nezvládala by to. Stravu si poručiteľ musel vyčleňovať len z dôvodu svojej ochrany, nakoľko mu prišlo zle a mal podozrenie, že mu niečo do stravy sypú. V nemocnici pri lôžku sa s navrhovateľkami nikdy nestretla a tiež nie je pravdou, že navrhovateľka v rade 3/ s ním udržiavala vzťahy, nakoľko mu v tom bránila jeho exmanželka. Vzťahy sa snažil upravovať až niekedy po roku 2001, ako sa spoznal s ňou, keď navrhovateľka už mala dieťa a bol ju navštíviť v P.. Keď bola na návšteve navrhovateľka v rade 3/, stretli sa spolu a nie je pravdou, že pohostenie pripravila bývalá manželka. Skôr mala dojem, že navrhovateľka v rade 3/ nemala záujem o otca, a preto nevie z akého dôvodu prišla na návštevu.

Odporkyne v rade 2/ a 3/ sa vyjadrili, že poručiteľ bol milý človek, trávili s ním voľný čas. Jedlo si zamykal z dôvodu, aby mu ho jeho dcéry nebrali a že niekedy po skonzumovaní mu bolo zle. Bývali často na polícii, ale nie preto, že by konflikty vyvolávala ich matka (odporkyňa v rade 1/). Odporkyňa v rade 3/ sa vyjadrila, že vzťahy medzi poručiteľom, jeho dcérami a nimi boli vždy dobré. Problémy boli iba vtedy, keď bola prítomná bývalá manželka poručiteľa. Potom, ako odporkyňa v rade 1/ zasahovala do jej výpovede a súd ju upozornil, že to nemôže robiť, odporkyňa v rade 3/ uviedla, že konflikty vyvolali vždy dcéry poručiteľa. Riešila to vždy polícia, avšak bola vtedy malá, tak si to už tak nepamätá. Keď ho navštevovali v nemocnici, nikdy sa nestretli s jeho dcérami a poručiteľ ich pri týchto návštevách poznal. Poručiteľ bol človek, ktorý by stále niečo robil. Aké boli vzťahy poručiteľa a jeho dcér, keď už bol chorý nevedela sa vyjadriť, ale keď boli u neho doma, nekomunikovali spolu. Pamätá si, že jej poručiteľ povedal, že dcéry vydeďuje, bola s ním vtedy v aute a išiel to zaniesť niekde k notárovi.

Odporkyňa v rade 4/ (pôvodne ako navrhovateľka v rade 1/) sa vyjadrila, že s otcom mali normálny vzťah, avšak keď bol nahnevaný tak im nadával. Jeho povahové vlastnosti nezverejňovali, ale nevodila si domov kvôli tomu kamarátky, okrem štúdia počas vysokej školy, keď sa spolu učili - nanajvýš 2 kamarátky. Nebol jej ochotný prispievať na školu, všetko jej hradila matka a vysokú školu si hradila sama z brigádnickej činnosti. Keď sa dozvedeli o chorobe otca, snažili sa ho navštevovať, jedenkrát sa tam dokonca stretla aj s odporkyňou v rade 1/, ostatné návštevy vykonávala mimo návštevných hodín, keď nebol nikto prítomný alebo spolu so sestrami. Otec jej bral veci z izby, pritom ale netušila že jej ich berie on, priznal sa jej k tomu po jej svadbe. Posledný rok jeho života už bola vydatá a bývala inde. S otcom sa stretávala asi 1-krát za dva týždne, telefonovali spolu, v nedeľu mu nosievala obedy. V jednom prípade jej vrátil dózu z obeda s pripojeným lístkom, na ktorom bolo napísané „ty jedna hyena“, bol to pre ňu najhorší deň v živote a bola vtedy v 7. alebo v 8. mesiaci tehotenstva. Odporkyňa v rade 1/ potom, ako otcovi bola zistená choroba žalúdka, táto mu pripravovala škvarky. Nikdy otcovi oplzlo nenadávala, nakoľko vulgárne nadávky ani nepoužíva. Otec pred ňou rád hovoril o sexuálnych zážitkoch z predchádzajúceho

manželstva alebo s odporkyňou v rade 1/. Keď okolo neho prechádzala jej matka, nechutne ju chytal za zadok a prsia. Odporkyni ukazoval časopisy s nahými ženami a pred ňou tieto hladkal.

Podľa (ďalej len OT), takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , poručiteľ môže vydediť potomka, ak: a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch; b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať; c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka; d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Navrhovateľky sa domáhajú určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení žalobou podľa , ktorej predpokladom úspešnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten je podľa ustálenej judikatúry daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateliek, alebo by sa ich právne postavenie stalo neistým. Súd dospel k názoru, že navrhovateľky majú naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko bez tohto určenia by bolo ohrozené ich postavenie zákonných dedičiek na poručiteľovi, zostaviteľovi napadnutého závetu a listiny o vydedení.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľ J. K. (otec navrhovateliek v rade 1/ - 3/, odporkyne v rade 4/), ktorý zomrel dňa 31.8.2004 dňa 25.7.2004 spísal závet, v ktorom všetok majetok (podiely) zanechal svojej priateľke H. K. a jej 2 dcéram K. D. P. (odporkyne v rade 1/ - 3/). Všetky 4 dcéry (navrhovateľky v rade 1/ - 3/ a odporkyňa v rade 4/) vydedil, nakoľko mu nepreukázali žiadnu starostlivosť v chorobe, keď mal rakovinu žalúdka - zhubnú. Odmietali mu doprovod do nemocnice, neustále ho vláčili neoprávnene po súdoch a polícii. Listina bola spísaná rukou, pričom svoj podpis uznal za svoj vlastný pre pracovníkom notára J.. O. Y..

Nakoľko navrhovateľky namietali, že poručiteľ spísal závet a listinu o vydedení v duševnej poruche, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, pričom znalec R.. T. Q. vo svojom znaleckom posudku č. 58/2011 uviedol, že poručiteľ v čase spísania listiny o vydedení a závetu ( v júli 2004) trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle a nebol schopný k žiadnym právnym úkonom a nebol schopný posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov. Konkrétne trpel aktívnym štádiom schizoafektívnej poruchy, ktorá sa v tom čase konkrétne prejavovala paranoidne - perzekučnými, paranoidne - kverulačnými, megalomanickými a inventórnymi (vynálezcovskými) bludnými obsahmi v myslení. K týmto bludným obsahom v myslení bol nekritický, nepripustil, že trpí duševnou poruchou, tieto bludné obsahy mali priamy dosah na jeho emočné prežívanie a správanie, ktoré bolo chorobne motivované. V závere znalec uviedol, že možno konštatovať, že závažná dlhotrvajúca duševná porucha, schizoafektívna porucha, u poručiteľa jednoznačne ovplyvnila vysoko nepriaznivým spôsobom jeho vzťah k navrhovateľkám v rade 1/ - 3/ a odporkyni v rade 4/. Dňa 25.7.2004 spísal závet pod vplyvom paranoidne - perzekučných bludných obsahov v myslení, ktoré boli (okrem iného) centrované voči navrhovateľkám v rade 1/ - 3/ a odporkyni v rade 4/. Motiváciu spísania závetu dňa 25.7.2004 možno jednoznačne hodnotiť ako psychotickú (chorobnú), vyplývajúcu zo skresleného vnímania a hodnotenia reality pri závažnej duševnej poruche v pravom slova zmysle.

Odporkyňa v rade 1/ namietala závery znaleckého posudku a žiadala vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri jeho spracovaní nevychádzal iba z tvrdení navrhovateliek (ako to namietala odporkyňa v rade 1/), ale z množstva materiálu (zo zdravotnej dokumentácie, zo zdravotnej dokumentácie Psychiatrického oddelenia NsP Ž., ambulantného psychiatra R.. J. Y., z výpisov dokumentácie uschovanej na Notárskom úrade J.. B. L., z výpisov dokumentov predložených navrhovateľkami, z

obsahu tohto spisu, svedeckých výpovedí, pripojených spisov , , , , a v nich podania poručiteľa, z vyjadrenia poručiteľa k vyporiadaniu BSM z 18.6.2003, zo spisového materiálu predloženého políciou a prokuratúrou, z podnetu na trestné stíhanie dňa 13.8.2004, zo sťažnosti na prieťahy v konaní podanej na Okresnom súde Ž. 2.6.2004 a 27.12.2002) a na priame otázky odporkyne v rade 1/ jednoznačne odpovedal na pojednávaní do zápisnice konanom dňa 20.2.2012, pričom bez zaváhania obhájil závery svojho písomného znaleckého posudku. Na základe tohto stavu v rozbore a na pojednávaní pred súdom znalec uviedol, že v rodine posudzovaného poručiteľa sa vyskytla vrodená neuropsychiatrická záťaž, jeho sestra bola v r. 1977 liečená pre schizormnú psychotickú poruchu. Na pojednávaní pred súdom vysvetliť, že to však neznamená, že porucha u poručiteľa je geneticky daná, táto môže byť aj bez genetickej predispozície a na závery znaleckého posudku to je irelevantné. Poručiteľ trpel schizoafektívnou poruchou, čo je veľmi závažná duševná porucha, je to trvalá duševná porucha, ktorá je neliečiteľná. V čase spísania závetu trpel aktívnou formou choroby (nie akútnou ako sa vyjadrovala odporkyňa v rade 1/), čo nevyžadovalo hospitalizáciu. K záveru znalca, že poručiteľ v čase spísania závetu trpel touto chorobou (teda nebol v období remisie) viedli výroky poručiteľa, ktoré podrobné uvádza v znaleckom posudku na str. 63 - 74, ktorých je nesmierne veľa a čo sa týka zdravotnej dokumentácie, záznamy z psychiatrických kontrol až pokiaľ sa neliečil až do roku 2000, kde duševná porucha mala nepriaznivý priebeh, aktívnu liečbu odmietal, bol v k tejto duševnej poruche nekritický a dokonca ambulantný psychiater popísal obdobia duševnej poruchy, ktoré hodnotil ako stabilizovaný stav, ale z tohto obdobia pochádzajú listy na rozlúčku, z ktorých je jednoznačné, že aj v tom čase chcel spáchať samovraždu, takže o týchto svojich problémoch pred psychiatrom nehovoril alebo sa mu z nejakých príčin nedostali, čo sa stáva bežne. Znalec zdôraznil, že ak by mal posudzovať stav poručiteľa iba z predloženého písomného závetu a nemal by žiadne iné údaje, tak by bol schopný povedať, že je tam podozrenie žeby tam mohol byť aj vážne narušený duševný stav, ale nemohol by to tvrdiť s jednoznačnosťou, ale ani by to nemohol vylúčiť. K záveru v znaleckom posudku dospel na základe množstva rôznych materiálov, ktoré mal k dispozícii. Potvrdil aj to, že poručiteľ mohol viesť aktívny život, mať elán do života, aj napriek tomu, že bol v nestabilizovanej polohe a dokonca ak by mal byť odborne presný, časť tohto elánu mohla vyplývať aj so samotnej duševnej poruchy a nie z duševného zdravia. Podľa zdravotnej dokumentácie tento zdravotný stav od apríla do februára 1994 a od mája 1995 sa nachádzal v stave remisie a potom v rokoch 1996 a 1997 bol popisovaný ako stabilizovaný. Aj v tomto období boli obdobia kedy bol duševný stav zhoršený a keď sa bavíme o duševnej poruche vo všeobecnosti, je to duševná porucha, ktorá môže mať obdobia dobré, stabilizované, môže mať obdobia zlé. A potom môže dokonca prerásť aj do takej duševnej poruchy, kde tých zlých období je oveľa viacej a dokonca môžu byť tieto obdobia aj trvalé. Znalec uviedol, že nemôže súhlasiť, že od roku 1993 - 2000 bol stav kompletne dlhodobo stabilizovaný, boli aj vtedy zhoršenia a zhoršenia boli závažné. Dokonca R.. D. napísal, že stav je stabilizovaný, ale aj napriek tomu z toho obdobia sú datované písomnosti poručiteľa, podľa ktorých jeho duševný stav nebol dobrý, čo sa stáva, nakoľko často zatajujú osoby s takouto duševnou poruchou tie svoje príznaky a svoje problémy aj na ambulantnej psychiatrickej kontrole. Jednotlivé obdobia zhoršenia sa môžu objaviť pod vplyvom nepriaznivých vonkajších okolností, tak isto sa môžu objaviť aj samé od seba, bez nejakej zrozumiteľnej príčiny, čo sa v podstate veľmi často stáva a tak isto aj tieto vonkajšie okolnosti samé o sebe nevysvetľujú toto zhoršenie duševnej poruchy pretože množstvo iných ľudí, ktorí majú takéto vonkajšie okolnosti neochorejú schizoafektívnou poruchou. Čiže základná príčina schizoafektívnej poruchy je niekde v mozgu a tá sa v podstate prejavuje ako sama chce, nezávisle od toho čo sa vonku deje. Diagnostikovanie tejto poruchy je jednoznačne na doméne psychiatra, sú to špecifické príznaky. Samozrejme, že aj neurológ pri vyšetrení môže vysloviť podozrenie, ale nemusí, nie je to v jeho kompetencii. Na základe očného kontaktu, nálad a správania sa, by to teoreticky bolo možné pri iných typoch duševných porúch. Tak isto odporkyňa v rade 1/ toto nemusela rozpoznať, aj keď bola v jeho blízkosti.

Spôsobilosť na právne úkony nemá osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a v tomto prípade sa vychádza z výroku právoplatného súdneho rozhodnutia. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade však môže byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona, že ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to z rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť.

Vychádzajúc z vyššie konštatovaného súd vyslovil, že závet a listina o vydedení navrhovateliek a odporkyne v rade 4/ zo dňa 25.7.2004 je absolútne neplatná v zmysle ust. , nakoľko poručiteľ tieto právne úkony urobil v duševnej poruche - v aktívnej schizoafektívnej poruche, ktorá ho robila neschopných na tento právny úkon. Je pravdou, že poručiteľ v r. 1995-2002 pracoval v Záchrannej brigáde civilnej ochrany ako vodič žeriavnik, zvárač a automechanik. Po transformácii Záchrannej brigády k Hasičskému zboru od januára 2003 bol zaradený na funkciu technické ošetrovanie strojov a zariadení, jeho pracovný pomer skončil uznaním za invalidného 18.8.2003 (č.l. 44). Pokiaľ teda odporkyňa v rade 1/ udávala, že poručiteľ riadne pracoval, a keby trpel duševnou poruchou, nemohol by vykonávať tak zodpovednú prácu, súd tu poukazuje na to, že pracovný pomer skončil jeden rok predtým, ako poručiteľ spísal závet a ku ktorému dňu bol posudzovaný jeho zdravotný stav. Svedok S.. E. Q., nariadený poručiteľa uviedol, že tento po preradení do hasičského zboru s hasičskou technikou nejazdil, nakoľko bol po celý čas nemocný. Znalec do zápisnice sa vyjadril, že oficiálne by nemohol vykonávať toto zamestnanie. Ak by oficiálne lekár alebo psychiater zistil, že jeho duševný stav nie je stabilizovaný, tak samozrejme by mu vystavil PN, kedy nie je schopný pracovať. Ak by zistil, že jeho duševný stav dlhodobejšie nie je stabilizovaný, tak by sa zvažoval trvalejší zákaz práce s touto technikou, ale ak tieto príznaky pred psychiatrom zakrýva, tak môže aj v nie stabilizovanom duševnom stave ako človek obsluhovať túto techniku a môže byť toho schopný. Dokonca v praxi sa často stáva, že človek, ktorý je napr. vodič z povolania pred psychiatrom nehovorí o svojich duševných problémoch, aby neprišiel o vodičský preukaz, čo je bohužiaľ bežnou praxou. Dokonca mohol byť aj reálne schopný zakrývať svoj stav pri vykonávaní psychotestov. Aj v písomnej dokumentácii sa spomínajú nejaké psychotesty, ale stále sa to spomína tak vo všeobecnej rovine, že nebolo možné sa konkrétne dopracovať k nejakému psychotestu, ktorý by teda mal absolvovať aj s nejakým konkrétnym výsledkom. K tomu sa nevedel vyjadriť ani svedok Ing. Kubík.

Ďalej navrhovateľky namietali, že poručiteľ tieto právne úkony neurobil slobodne a vážne, ale pod vplyvom odporkyne v rade 1/. V tejto časti navrhovateľky neuniesli dôkazné bremeno. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie manifestované útokom voči konajúcemu, než hrozba (bezprostredná) fyzickým násilím. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len ak je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať; keď vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí; keď smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Navrhovateľky nepreukázali, že by odporkyňa v rade 1/ pôsobila na poručiteľa pri spisovaní predmetných listín fyzickým alebo psychickým donútením. Rovnako aj svedkovia sa vyjadrovali v tom zmysle, že poručiteľ mal svoj názor a len veľmi ťažko sa dal ovplyvniť vo svojich názoroch niekým iným, cítil sa spravodlivý, že iba na jeho strane je pravda (svedkovia N. P., S.. E. Q., R. O., Y. P., J. A.). Svedkyňa R. O. uviedla, že dokonca keď v jednom prípade s ním nesúhlasili, zbalil si svoj kufrík a odišiel. Svedok S.. E. Q., nadriadený poručiteľa uviedol, že poručiteľ bol tvrdohlavý. Svedok J. A. sa vyjadril, že poručiteľ sa nedal ovplyvniť v názore inými osobami, chcel presadiť svoju spravodlivosť, avšak na druhej strane bol ľahko manipulovateľný, napr. keby chcel mohol pre syna (zaťa poručiteľa) získať viac. V pracovnom hodnotí pri skončení pracovného pomeru, bol poručiteľ hodnotený ako úprimný, prostoreký, konfliktnej povahy, neoblomne trval na svojom názore. Tieto dôkazy hovoria všeobecne o povahe poručiteľa, z čoho sa dá vyhodnotiť, že by sa tento nedal ovplyvniť pri spisovaní závetu a listiny o vydedení. Navrhovateľky súdu nepredložili žiadne konkrétne relevantné dôkazy preukazujúce, že odporkyňa v rade 1/ vplývala na prejav vôle poručiteľa pri písaní závetu a listiny o vydedení, a teda, že tieto nevykonal slobodne a vážne.

V ďalšej časti sa navrhovateľky domáhali určenia, že dôvody vydedenia na ich strane neexistujú. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Vydedenie sa musí stať spísaním listiny o vydedení, ktorú môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Musí v nej byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone ( ), v listine o vydedení. Bez splnenia týchto formálnych, ako i materiálnych náležitostí je vydedenie neplatné. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia, než je uvedený v , takýto prejav poručiteľa by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo neplatné. Vydedenie zodpovedajúce zákonu má za následok, že sa vydedený nestane dedičom. Jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti a ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

Navrhovateľky nepreukázali, že majú naliehavý právny záujem na takomto určení. V predchádzajúcej časti sa konštatuje, že listina o vydedení je absolútne neplatná v zmysle ust. , nakoľko poručiteľ je napísal v duševnej poruche, ktorá ho robila neschopným na takýto právny úkon. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona. Z daného vyplýva, že neexistuje žiadna listina o vydedení navrhovateliek, a preto ani nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení, že dôvody pre ich vydedenie otcom - neb. J. K. nie sú dané. Preto súd v tejto časti ich návrh zamietol. Z rovnakých dôvodov ani nevyhodnocoval svedecké výpovede, ktoré boli zamerané jednak na správanie samotného odporcu (bolo predmetom vyhodnotenia znaleckého dokazovania) a tiež správanie sa navrhovateliek k poručiteľovi, nakoľko ak súd zamieta návrh na určenie, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne návrh preskúmaval po vecnej stránke. Taktiež nevypočúval ďalších navrhovaných svedkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z rovnakých dôvodov rozhodol aj, že o trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).