Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Co-325-2010.pdf
PDF · 97.97 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/325/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. Z. XXX, 2/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, K., zastúpená navrhovateľom 1/, 3/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Vágó, Galanta, Bratislavská 47/59, proti odporcom: 1/ W. C., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, 2/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, zastúpení advokátom: JUDr. Martin Kubovič, M. R. Štefánika 3080/14, Sereď, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa 3/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 20C/126/2008-188 zo dňa 09. septembra 2010, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Odporcom 1/ a 2/ sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd návrh v celom rozsahu zamietol, navrhovateľom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania 909,91 eur k rukám advokáta odporcov, tak že navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ sú povinní zaplatiť každý po 227,48 eur, navrhovateľ 3/ 454,95 eur, navrhovatelia 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť štátu náhradu trov konania 15,16 eur tak, že navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ sú povinní zaplatiť každý po 3,79 eur a navrhovateľ 3/ je povinný zaplatiť 7,58 eur.
Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa ustanovenia § 115, 116 ods. 1, 145 ods. 1, 2, 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 151/1950 Zb, § 868, 126, ods. 1, 132 ods. 1, 486 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 Zákona č. 148/1947 Zb., o opatřeních k provedení československo-maďarské dohody o výměně obyvatelstva, § 11 ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb. o provedení knihovního pořádku stran konfiskovaného nepřátelského majetku a o úpravě některých právních poměrů vztahujícich se na přidelený majetek vkladnými listinami, § 80 písm. c) O.s.p. a vecne tým, že navrhovatelia svoj návrh podali ako určovaciu žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pričom súd skúmal danosť naliehavého právneho záujmu na určení a zistil, že je daný. Súd vychádzal z toho, že navrhovatelia odvodzovali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti u svojich právnych predchodcov B. Z. a J. Z., rod. Q., ktorí mali začať spornú nehnuteľnosť užívať od roku 1947, kedy boli v rámci výmeny obyvateľstva premiestnení na územie vtedajšieho Československa. Navrhovatelia ako dôkaz vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a právny titul nadobudnutia predložili Výmer o umiestnení č. 2763/47 zo dňa 06.09.1947 a Výmer o prídele do vlastníctva č. 51-73-190-1951 zo dňa 14.04.1951. Čo sa týka tohto výmeru, súd súhlasil s argumentáciou odporcu, že takáto listina nie je spôsobilou listinou na zápis zmeny vlastníckeho práva, pretože má len evidenčný charakter a je spôsobilá osvedčiť začiatok užívania predmetnej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. č.
4 Cdo 123/2003 v danom prípade vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva bol prídel o prídele vlastníctva číslo 51-73-190-1951 zo dňa 14.04.1951 na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva predchodcu navrhovateľa k nehnuteľnostiam. Nedošlo však k zápisu vlastníckeho práva právnym predchodcom navrhovateľov k spornej parcele č. 697 v podiele 2/3, keďže táto nie je vo výmere uvedená. Výmer o prídele do vlastníctva nezahŕňa spornú parcelu č. 697, preto vo vzťahu k tejto parcele nemožno tento výmer považovať za listinu dostatočne a jednoznačne osvedčujúcu vlastnícke právo k tejto parcele, právni predchodcovia navrhovateľov teda nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplýva, že podľa PKV 1281 vlastníkom spornej parcely č. 697 bol B. A. v podiele 2/3 a M. A. v podiele 1/3. Parcela č. 697 v podiele 2/3 je zahrnutá vo výkaze nehnuteľného majetku vysídlenca B. A., M. č. XXX. Na základe výmeru o umiestnení č. 2763/47 zo dňa 06.09.1947 sa právni predchodcovia navrhovateľov ujali držby aj spornej parcely č. 697 v podiele 2/3 a túto odvtedy aj užívali. Vydržacia doba, ktorá mohla začať v danom prípade plynúť od roku 1947, im teda uplynula najneskoršie uplynutím 10 - ročnej doby v zmysle § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka 150/1951 Zb. počítanej odo dňa 01.01.1951 po dni 01.01.1961. Na základe uvedeného preto právnym predchodcom navrhovateľov B. Z. a jeho manželke J. rod. Q. mohla uplynúť vydržacia doba k 01.01.1961 a k tomuto dňu sa mohli stať vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Ďalší prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti je preukázaný rozhodnutím Štátneho notárstva spis. zn. D 432/87 zo dňa 30.10.1987 v dedičskej veci po neb. B. Z., zomrelom XX.XX.XXXX, predmetom dedičstva bol podiel 2/3 - záhrady parc. č. 697 v PKV č. 1281 M., ide o čiastku knihovne vedenú na B. A.. Dedičstvo bolo potvrdené deťom poručiteľa B. Z., J. O., Q. Y. a O. Z.. Odporcovia zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, nadobudli vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy č. V 1015/03 z 20.05.2003 od predávajúceho T. A., na ktorého prešlo vlastnícke právo osvedčením o dedičstve č.k. D 1313/01 zo dňa 14.12.2001 v dedičskej veci po neb. B. A., zomrelom XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, nadobudol dedič T. A., nar. XX.XX.XXXX, nehnuteľnosť v k.ú. M. na LV č. XXX, parc. č. 697 - zastavaná plocha o výmere 1097 m2 v podiele 2/3 a to na základe LV č. XXX, k.ú. M., ktorým boli ako vlastníci zapísaní B. A. a podiel 2/3 N. I. v podiele 1/3. Z výsluchu B. A. z konania vedeného na Okresnom súde v Galante pod spis. zn. 14C 29/2005 vyplýva, že jeho otec aj starý otec sa volali B. A., pričom jeho otec B. A. zomrel už v roku XXXX a jeho starý otec B. A. bol presídlený do Maďarska. Teda pôvodným vlastníkom spornej parcely bol B. A. vysídlený do Maďarska, starý otec T. A., teda nie otec T. A.. B. A. vysídlený do Maďarska vlastnil podiel 2/3 a podiel 1/3 vlastnil jeho brat M. A., ktorého právnym nástupcom je súčasný vlastník N. I.. V dedičskom konaní D 1313/01 teda nemohla byť predmetom dedičstva po B. A. zomr. XX.XX.XXXX sporná parcela č. 697, nakoľko vlastníkom tejto parcely bol otec B. A. vysídleného do Maďarska. V dedičskom konaní sa vychádzalo z aktuálneho listu vlastníctva č. XXX, v ktorom zostalo zapísané vlastnícke právo B. A. bez uvedenia dátumu narodenia, pričom pôvodnému vlastníkovi B. A. bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam odňaté podľa § 1 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb. Súd teda dospel k záveru o tom, že T. A. sa stal neoprávneným resp. nepravým dedičom vo vzťahu k spornej parcele č. 697, následne však došlo k prevodu spornej parcely na odporcu na základe kúpnej zmluvy, na odporcov sa vzťahuje ochrana podľa § 486 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv, než sám má. V danom prípade bolo dedičstvo T. A. potvrdené osvedčením o dedičstve č. k. D 1313/01-14 zo dňa 14.12.2001, odporcovia nadobudli vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, pričom neboli preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých by vznikli pochybnosti ich dobromyseľnosti, keď im neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali spochybňovať vlastnícke právo T. A., ktorý bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti, odporcovia sa tak stali oprávnenými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Keďže bola preukázaná existencia vlastníckeho práva odporcov, nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť a určiť, že sú vlastníkmi navrhovatelia. Takisto poznamenal, že bolo v záujme a v objektívnych možnostiach právnych predchodcov navrhovateľa ich právnych nástupcov, aby chyby v evidencii zistili a domáhali sa ich nápravy, aby si overili údaje o zápise vlastníckeho práva v pozemkovej knihe v katastri nehnuteľnosti, pričom navrhovatelia mali dosť času aby sa o ochranu svojho práva starali, aby ho včas uplatnili. V prípade, že by súd návrhu vyhovel bolo by v rozpore s princípmi právnej istoty, keď odporcovia vlastnícke právo nadobudli na základe platnej uzavretej kúpnej zmluvy a na základe povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti. O práve na náhradu trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom priznal plnú náhradu trov konania za 10 úkonom právnej služby, režijný paušál za hotové
výdavky cestovné motorovým vozidlom, za náhradu straty času presne špecifikovanú v napadnutom rozhodnutí. O práve na náhradu trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. na ich náhradu zaviazal neúspešných navrhovateľov vzniknuté titulom svedočného. Súd rozdelil povinnosť náhrady trov konania medzi navrhovateľov úmerne podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ 3/, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu vyhovel. Zopakoval, že právni predchodcovia navrhovateľa nebohý B. Z. a J. Z., rod. Q. nadobudli výmerom o prídele do vlastníctva č. 51-74-190-1951 zo dňa 24.04.1951 spornú nehnuteľnosť parc. č. 697 - roľa v 2/3, ktorá nehnuteľnosť bola zapísaná vo vložke č. 1281 katastrálneho územia M.. Ešte predtým však bol vydaný výmer, ktorý obsahoval jednotlivé pridelené parcely a ich umiestnenie v prírode dňa 06.09.1947 pod č. 2763/47. Z tohto dôvodu nie sú pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti uvedené vo výmere z roku 1951 bližšie špecifikované, nakoľko túto špecifikáciu obsahoval výmer z roku 1947. O tom, že nehnuteľný majetok vysídlenej osoby B. A. svedčí výkaz nehnuteľného majetku, pričom v pozemkovoknižnom stave je zapísaná aj sporná parcela. Namietajú tvrdenie súdu, že by výmer o prídele do vlastníctva č. 51-73-190-1951 zo dňa 14.4.1951 mal vady, ktoré by ho činili neplatným. Podľa názoru navrhovateľa 3/ určenie pridelených nehnuteľností iba určením výmery po konkrétne vysídlenej osobe, nezakladá neplatnosť takéhoto výmeru. Súd prejudikoval rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Galante a vo svojom rozhodnutí neuznal vlastnícke právo navrhovateľa vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Galante, naopak súd sa odvoláva na § 486 Občianskeho zákonníka a v danom prípade súd pochybil, keď poskytol väčšiu právnu ochranu odporcom, ktorí nadobudli vlastnícke právo od nepravého dedičia ako právoplatným vlastníkom nehnuteľnosti. Uvedené je v protiklade s konštatovaním, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Oprávnenosť nárokov ako aj držbu spornej nehnuteľnosti potvrdili tak navrhovatelia ako aj svedkovia a to dnes už nebohý T. A. v konaní sp. zn.14C 29/2005, túto skutočnosť potvrdil aj svedok N. I.. Svedeckými výpoveďami sa potvrdila faktická oprávnená držba spornej nehnuteľnosti navrhovateľmi resp. ich právnymi predchodcami a túto skutočnosť konštatuje aj súd v odôvodnení rozhodnutia. Súd konštatuje vydržanie a na druhej strane túto skutočnosť v rozhodnutí ignoruje. Zo skutkových tvrdení podľa názoru navrhovateľa 3/ je potrebné poukázať na to, že vysídlená osoba neb. B. A., ktorého spoluvlastnícky podiel 2/3 nadobudli právni predchodcovia navrhovateľov mal za manželku Q. P. a mali pobyt M. XXX. Predchádzajúci vlastník spornej nehnuteľnosti T. A. však túto nehnuteľnosť zdedil po svojom otcovi neb. B. A., ktorý mal za manželku M., ktorí mali trvalý pobyt v obci M. č. XXXX. V prípade otca T. A. ako predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti ide o úplne inú osobu ako bola vysídlená na území Maďarskej republiky a po ktorej osobe nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel právni predchodcovia navrhovateľov. Je zrejmé, že kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2003, ktorá bola evidovaná na Správe katastra V 1015/03 previedol T. A. na odporcov viac práv a povinnosti ako mal v spornej nehnuteľnosti, nakoľko táto nikdy nebola vlastníctvom jeho otca neb. B. A., zomr. XX.XX.XXXX. S uvedeným tvrdením navrhovateľa sa súd stotožnil a dospel k záveru, že T. A. bol neoprávneným, resp. nepravým dedičom vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Nesprávne však súd poskytol väčšiu ochranu odporcom, ktorí nadobudli vlastnícke právo zmluvou ako navrhovateľom, ktorí nadobudli vlastnícke právo právoplatným rozhodnutím Štátneho notárstva v Galante. Odvolateľ namietal tvrdenie súdu, že k celému sporu došlo v dôsledku nedôslednosti navrhovateľov resp. ich právnych predchodcov pri evidencii nehnuteľností, navrhovatelia sa snažili v súlade s vlastníckym a užívacím práva vyhotoviť geometrický plán ešte v roku 1985, avšak im to umožnené nebolo.
Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa 3/ nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 2 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom tak, že oznámil na úradnej tabuli súdu čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku ( § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa 3/.
Predmetom konania na Okresnom súde v Galante pod spis. zn. 20C 126/2008 bol návrh navrhovateľov o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu spisu a vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, listinných dôkazov a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa a s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje.
K odvolacím argumentom navrhovateľa 3/ odvolací súd uvádza nasledovné.
Navrhovateľ 3/ argumentoval, že za preukázanie vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné považovať ako dôkaz aj výmer o umiestnení v prírode zo dňa 06.09.1947 pod číslom 2763/47 z dôvodu, že v tomto výmere sú presne nehnuteľnosti špecifikované a bližšia špecifikácia preto nie je vo výmere zo 14.04.1951. Uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa zaoberal vo svojom rozhodnutí a správne dospel k záveru, že výmer o umiestnení nie je listinou spôsobilou na zápis zmeny vlastníckeho práva, pričom táto listina má len evidenčný charakter a v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4Cdo 123/2003. Odvolací súd považoval za nespornú skutočnosť, že vo výmere o prídele do vlastníctva č. 51-73-190-1951 zo dňa 14.04.1951 nie je uvedená sporná parcela č. 697, preto vo vzťahu k tejto parcele nemožno výmer považovať za listinu dostatočne a jednoznačne osvedčujúcu vlastnícke právo k tejto parcele, preto ani nemožno konštatovať, že by na základe tohto výmeru nadobudli právni predchodcovia navrhovateľov vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
Odvolateľ súhlasí so záverom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na vydanie určovacej žaloby, tento bol osvedčený, preukázaný a taktiež súhlasí so závermi súdu prvého stupňa ohľadom predpokladu vydržania spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľov. Tieto skutočnosti ani odvolateľ žiadnym spôsobom v odvolaní nespochybňuje.
V odvolaní navrhovateľ 3/ namieta právne posúdenie v tom, že súd poskytol väčšiu ochranu odporcom, ktorí nadobudli vlastnícke právo kúpnou zmluvou ako navrhovateľom, ktorí nadobudli vlastnícke právo z dôvodu dedičstva, pričom súd aplikoval ust. § 486 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu pochybenie v tom, že poskytol väčšiu právnu ochranu odporcom, ktorí nadobudli vlastnícke právo od nepravého dediča ako vlastníkom nehnuteľnosti teda navrhovateľom.
K problematike nadobudnutia vlastníckeho práva prevodom alebo prechodom od nepravého dediča platí, že ak je nadobúdateľ vlastníckeho práva dobromyseľný, že nehnuteľnosť nadobudol od osoby, ktorá bola dedičom oprávneným, jeho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti je nespochybniteľné. V tomto prípade ide jednoznačne o prelomenie zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám mám. Nepravý dedič a je irelevantné, či tento vedel alebo nevedel prípadne mal vedieť, že je dedičom nepravým totiž prevádza na iného viac práv, než má sám preto, lebo nárok na nadobudnutie dedičstva má dedič pravý. Občiansky zákonník v tomto konkrétnom prípade chráni dobromyseľnosť, teda bona fide nadobúdateľa nehnuteľnosti tým, že poskytuje ochranu takto nadobudnutému vlastníckemu právu. Predpokladom takejto špeciálnej ochrany vlastníckeho práva nadobúdateľa je jeho dobromyseľnosť v tom, že takéto nehnuteľnosti nadobúda od osoby, ktorá tieto nadobudla ako pravý dedič v rámci dedičského konania. Ak by nadobúdateľ dobromyseľný nebol, teda ak vedel alebo vzhľadom na okolnosti prípadu vedieť mohol, že nehnuteľnosť, ktorú nadobudol od nepravého dediča mala pripadnúť po poručiteľovi niekomu inému, je tento nadobúdateľ povinný takúto nehnuteľnosť vydať dedičovi. Ochrana nadobúdateľa podľa § 486 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, kedy sa vec predala počas dedičského konania s privolením súdu.
V uvedenom prípade vlastnícke právo dobromyseľného nadobúdateľa je nespochybniteľné, oprávnený dedič sa môže voči dedičovi domáhať iba toho, aby mu tento vydal bezdôvodné obohatenie, prípadne, aby mu nahradil škodu, ktorá mu vznikla konaním nepravého dediča. Nemôže sa však domáhať vydania predmetu dedičstva voči dobromyseľnému nadobúdateľovi. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 486 Občianskeho zákonníka na daný prípad, pretože dedičstvo T. A. bolo potvrdené osvedčením o dedičstve č. k. D 1313/01-14 dňa 14.12.2001, odporcovia nadobudli vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, pričom neboli preukázané a ani tvrdené žiadne skutočnosti spôsobilé vyvolať pochybnosti o ich dobromyseľnosti, pretože im neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali spochybňovať vlastnícke právo T. A., ktorý bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti, od ktorého kúpili nehnuteľnosti. Odporcovia sa teda stali oprávnenými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Keďže súd mal preukázané vlastnícke právo odporcov, nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľov.
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, aplikoval správne zákonné ustanovenia a preto odvolacie argumenty sú neopodstatnené. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
O práve na náhradu trov odvolacieho bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.