Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Pc-9-2024.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Area
Subarea
45Pc/9/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou, vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. proti odporcovi (oprávnenému z vyživovacej povinnosti): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXXX XX, F. o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 28P/116/2012 – 204 zo dňa 04.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/164/2013 - 242 zo dňa 15.10.2013 a to s účinnosťou od 16.05.2024. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2024 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči synovi A.. Uviedol, že vyživovacia povinnosť k odporcovi bola naposledy stanovená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP 164/2013-242 zo dňa 8.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2013. Týmto rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 150,- eur mesačne. Odporca dňa 31. 05. 2024 ukončil štúdium na UCM FMK v Trnave. Vzhľadom k vyššie uvedenému bol navrhovateľ toho názoru, že odporca je schopný sám sa živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu zanikla.
2. Dňa 06.06.2024 syn navrhovateľa vyjadril nesúhlas so zrušením vyživovacej povinnosti. Uviedol tri argumenty proti zrušeniu vyživovacej povinnosti:
- Nezamestnanosť: Hoci oprávnený ukončil vysokoškolské štúdium, momentálne je nezamestnaný. Aktívne sa snaží nájst' zamestnanie, avšak doteraz nemal šťastie. Dokladoval to potvrdením z úradu práce, kde je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
- Finančná situácia: Jeho aktuálne finančné možnosti neumožňujú pokryť základné životné potreby, ako sú bývanie, strava, zdravotná starostlivosť a iné základné výdavky. Výživné od otca je pre neho nevyhnutné na zabezpečenie týchto potrieb.
- Nedostatok pracovných skúseností: Ako čerstvý absolvent vysokej školy má minimálne pracovné skúsenosti, čo znižuje jeho šance na rýchle získanie zamestnania, ktoré by pokrylo všetky životné náklady. Zároveň odkázal na relevantnú judikatúru: • Rozhodujúcim pre zrušenie vyživovacej povinnosti je schopnosť dieťaťa samo sa živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice (R 100/1967). • Zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že osoba je schopná akejkoľvek zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jej odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť (R 16/1968). Na základe horeuvedených ustanovení a judikatúry oprávnený požiadal súd, aby zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, nakoľko oprávnený nie je schopný zabezpečiť si svoje životné potreby bez jeho finančnej podpory.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi a výpoveďou navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
4. Súd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/164/2013 - 242 zo dňa 15.10.2013 právoplatným dňa 08.11.2013 zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu maloletého syna A. sumou 150,- eur mesačne.
5. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 22.05.2024 súd zistil, že oprávnený bol odo dňa 16.05.2024 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
6. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že so synom si len píšu správy, nie sú v bližšom kontakte. Údajne sa mal vyjadriť, že júl, august si ešte spraví prázdniny, že prácu si začne hľadať od septembra. Nič bližšie o synovi nevedel. Napísal mu, že je evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný kvôli plateniu odvodov na zdravotné poistenie. Na otázku súdu, či má navrhovateľ vedomosť o dôvodoch brániacich oprávnenému zamestnať sa (napríklad zdravotný stav) navrhovateľ uviedol, že takú vedomosť nemá, prečo by sa syn nemohol zamestnať. Dokonca počas štúdia brigádoval, teda bol schopný si privyrobiť. Aj teraz si navrhovateľ vyhľadal, že napr. Kaufland aj Tesco hľadajú brigádnikov a to za 8,50 eur za hodinu. Ak teda syn nenašiel doposiaľ vhodné zamestnanie, mohol by aspoň brigádovať, čím by si mohol hradiť svoje životné náklady. Pokiaľ vedel, jeho zdravotný stav je dobrý. Má len alergiu, ktorá mu ale nebráni zamestnať sa. G. má aj navrhovateľ. Strechu nad hlavou má. Býva so svojou matkou v 4-izbovom byte, ktorý navrhovateľ bývalej manželke nechal ešte v roku 2012 za odplatu 10.000,- eur. Ako sú dohodnutí finančne s matkou, to navrhovateľ nevedel. Podporujú ho aj starí rodičia z Bratislavy. Len pri informáciu dodal, že za júl mu výživné poslal. Čo sa týka augusta, čakal na pojednávanie vo veci a na jeho výsledok.
7. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
10. Zánik vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom zaniká až okamihom, ak sú schopné samostatne uspokojovať svoje potreby - táto skutočnosť sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, nie je podmienená vekom dieťaťa. Zánik vyživovacej povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. Schopnosť detí samostatne sa živiť (t.j. schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady ) v zmysle ustanovenia § 62 Zákona o rodine treba vykladať v objektívnom zmysle, teda konkrétne tak, že je potrebné skúmať, či deti sú s ohľadom na všetky konkrétne relevantné okolnosti (vek, zdravotný stav, štúdium ako príprava na budúce povolanie, uplatnenie sa v spoločnosti, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery) schopné zamestnať sa a vykonávať prácu. Dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať
svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pritom musí to byť práca, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a psychickým schopnostiam. Vyžaduje sa, aby sa jednalo o trvalý stav, ojedinelý príjem nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Zákon jasne uprednostňuje záujem oprávneného - dieťaťa, a preto v prípade, že ak sa dieťa rozhodne pokračovať vo vysokoškolskom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
11. Dôvodom trvania vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletému dieťaťu je aj štúdium ako sústavná príprava na povolanie na strednej a vysokej škole, ako aj nadstavbové štúdium. Vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Vo všeobecnosti platí, že plnoleté dieťa, ktoré ukončilo štúdium na strednej odbornej škole je schopné sa samostatne sa živiť, pričom nie je podstatné, či sa zamestná vo svojom vyštudovanom odbore alebo na inom pracovnom mieste. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Rovnako rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania. Obdobne aj rozhodnutie dieťaťa po skončení vysokej školy zamestnať sa neskôr už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania.
12. Teleologický výklad § 62 ods. Zákona o rodine je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť, má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (nález Ústavného súdu ČR z 13.marca 2013 sp.zn. I. ÚS/2306/12).
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný, pretože od úpravy výživného sa zmenili pomery v tom, že syn navrhovateľa je schopný sám uspokojovať svoje potreby, preto nie je odkázaný na vyživovaciu povinnosť zo strany otca, a preto vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému z vyživovacej povinnosti určenú rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 28P/116/2012 – 204 zo dňa 04.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/164/2013 - 242 zo dňa 15.10.2013 a to s účinnosťou od 16.05.2024 zrušil.
14. Schopnosť oprávneného sám sa živiť mal súd za preukázanú skutočnosťou, že oprávnený riadne ukončil vysokoškolské štúdium, čím bola príprava na jeho budúce povolanie ukončená a teda získal všetky predpoklady na uplatnenie na trhu práce. Skutočnosť, že oprávnený je v súčasnosti nezamestnaný, nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti. Jediným kritériom, kedy dochádza k zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je totiž schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť posudzujúc z objektívneho hľadiska. Pokiaľ dieťa takúto schopnosť nadobudlo, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká a to bez ohľadu na to, či je dieťa zamestnané a má príjem z pracovného procesu alebo je ako nezamestnané vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Taktiež skutočnosť, že oprávnený doposiaľ nenašiel prácu podľa svojich predstáv, nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti a to aj vzhľadom na predmet štúdia – masmediálna komunikácia, ktorý môže zhoršiť uplatnenie na trhu práce, práve preto súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa oprávnený aspoň dočasne nemohol zamestnať v oblasti nesúvisiacej s predmetom štúdia. Súd nezistil žiadne skutočnosti negatívne ovplyvňujúce schopnosť oprávneného sa zamestnať, napr. zlý zdravotný stav, pokračovanie v ďalšom štúdiu, atď. Taktiež nevzhliadol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré oprávnený napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť, nedosahuje žiaden príjem.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že ukončením vysokoškolského štúdia syn navrhovateľa nadobudol schopnosť sám sa živiť a preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, a to dňom 16.05.2024, kedy bol oprávnený zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a teda mal v danom čase ukončené vysokoškolské štúdium.
16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
18. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
19. Súd o trovách rozhodol v súlade s § 52 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže neboli zistené žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné niektorého z nich zaviazať k úhrade trov v prospech druhej strany a naviac účastníci v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.