Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-210-2011.pdf
PDF · 104.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/210/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci
žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. Box 205, proti žalovanej G. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. I., R. XXXX/XX, o zaplatenie 138,13 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 138,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 138,13 eura od 1. 7. 2007 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 eur, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 74,12 eura, ktoré je žalovaná p o v i n n á zaplatiť advokátovi žalobcu v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 5. 2011, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 138,13 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 138,13 eura, od 1. 6. 2007 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod číslom XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalovanou a jeho právnym predchodcom, obchodnou spoločnosťou U. H., a. s., bolo poskytnuté žalovanej povolené prečerpanie vo výške úverového rámca 5000 Sk. Nakoľko žalovaná po poskytnutí povoleného prečerpania nezabezpečila dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov, jeho právny predchodca, v súlade s článkom 2.5.1 Všeobecných obchodných podmienok, zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanej na ťarchu jej účtu, čím sa dostal účet do nepovoleného prečerpania. Vzhľadom na skutočnosť, že na účte žalovanej vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná v lehote do 31. 5. 2007, t. j. najneskôr do 1 mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania nevyrovnala, jeho právny predchodca, v súlade s čl. 4.3.4 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok odstúpil od zmluvy o bežnom účte a zároveň, v súlade s čl. 4.3.8 Všeobecných obchodných podmienok zrušil bežný účet. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore odôvodnil uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 14. 12. 2009, na základe ktorej mu bola postúpená obchodnou spoločnosťou U. H., a. s. pohľadávka voči žalovanej vo výške 138,13 eura s príslušenstvom.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 20. 7. 2011, žalobca uviedol, že úroky z omeškania si uplatňuje v súlade s platnou právnou úpravou ku dňu omeškania žalovanej s vrátením peňažného plnenia, na ktoré mu vznikol nárok. Poukázal na to, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, t. j. vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na to, že na omeškanie žalovanej so zaplatením peňažnej pohľadávky nie je možné aplikovať, v súlade s ust. § 768f Obchodného zákonníka, ani ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinné od 15. 1. 2009. Taktiež poukázal na to, že zmluva o bežnom účte nebola ako zmluvný typ spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 v tom čase platného a účinného Občianskeho zákonníka. Výpočet spotrebiteľských zmlúv, v ustanovení § 52 ods. 1, v znení účinnom do 31. 12. 2007, má taxatívny charakter. Pri výklade ust. § 879j Občianskeho zákonníka treba zohľadňovať najmä princíp stability právnych vzťahov, ochrany a zachovania právnej istoty.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 18. 1. 2012, žalobca uviedol, že umožnil žalovanej splatiť pohľadávku formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 eur, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky. Žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi písomne uznala čo do dôvodu a výšky, poskytnuté platobné výhody však nevyužila a na jeho účet nepoukázala ani len jednu dohodnutú splátku.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 17. 2. 2012, žalobca uviedol, že neeviduje žiadnu platbu zo strany žalovanej na úhradu žalovanej pohľadávky. Preveril aj tvrdenie žalovanej o zaplatení časti pohľadávky priamo jeho poverenému pracovníkovi, ktorý s ňou uzatváral splátkový kalendár, avšak jej tvrdenie potvrdené nebolo. Nesúhlasí so splatením pohľadávky formou splátok vo výške navrhovanej žalovanou, najvyššia prípustná výška mesačnej splátky je 25 eur. Pokiaľ ide o počiatok platenia úrokov z omeškania uviedol, že z predloženého výpisu z bankovej knihy vyplýva, že žalovaná dňa 31. 5. 2007 prečerpala povolené peňažné prostriedky nad rámec povolenej sumy 5000 Sk, čím vzniklo nepovolené prečerpanie. Vyššie uvedený dátum je tak dátumom vzniku omeškania s vrátením peňažných prostriedkov.
Žalovaná uviedla, že výhrady k žalovanej sume nemá. Poukázala na to, že je rozvedená a má 4 maloleté deti, preto navrhla, aby jej bolo povolené splácanie dlhu v splátkach.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj právneho zástupcu žalobcu, pričom žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, žalovaná zobrala termín súdneho pojednávania na vedomie na predchádzajúcom súdnom pojednávaní. Žalovaná svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu, zdržiavaním sa mimo územia SR. Keďže uvedené dôvody nepredstavovali vážne dôvody pre odročenie súdneho pojednávania, súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu. Prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že dlh nespochybňuje. Účet v U. H. si otvorila preto, aby jej tam chodila materská. Potom jej prišlo 5000 Sk. Keďže o tom nevedela, išla sa opýtať do U. H., kde jej povedali, že môže ísť do mínusu. Keďže doma prostriedky neboli, nemala dosť prostriedkov ani na účte, mala dlh na nájomnom, preto prestala platiť. Bol za ňou aj jeden pán od žalobcu. V tom období však poberala len dávky okolo 99 eur, ktoré neboli postačujúce na splácanie dlhu. Momentálne poberá sociálne dávky, vrátane prídavkov, vo výške 311 eur mesačne a 62 eur mesačne výživné. Býva sama so 4 deťmi. Na bývanie platí 111 eur mesačne, ktoré zahŕňajú aj splátku dlžného nájomného 40 eur a inkaso 70 eur, ktoré zahŕňa vodu a nájomné. Elektriku platí 25 eur mesačne. Všetky deti chodia ešte do základnej školy. Oznámenie o postúpení pohľadávok jej asi doručené bolo. Splátky neplatila preto, že poberala len sociálne dávky 99 eur. Na základe uznania dlhu zaplatila asi len jeden krát na účet a asi 2 krát osobne pracovníkovi žalobcu, spolu asi 15 eur. Okrem toho žiadne splátky nezaplatila. Naposledy zaplatila v lete, nevedela však uviesť kedy. Navrhla dlh splácať po 15 eur mesačne. Z U. H. ju nevyzývali na úhradu žalovanej sumy, len od žalobcu. V U. H. jej vysvetlili, že do sumy 5000 Sk môže ísť do mínusu,
potom sa jej to bude strhávať. Potom však už nebol dostatok prostriedkov na účte. Nemala vedomosť, že by si dojednala 5000 Sk s U. H. ako úver, ani nevedela, čo jej to na účet prišlo. Až po opýtaní sa v banke zistila, že jej bola poskytnutá možnosť povoleného prečerpania. Prostriedky vyčerpala, nebolo ich z čoho splácať. Z U. H. ju len upovedomovali, že je to vyčerpané a že to treba vrátiť.
Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to výpisom z bankovej knihy z U. H., a. s., oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávky, zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v Sk, Obchodnými podmienkami balíkov služieb U. H., a. s. pre fyzické osoby k bežným účtom v Sk, Všeobecnými obchodnými podmienkami U. H., a. s., listinným dôkazom preukazujúcim odovzdanie oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu o postúpení pohľadávky na poštovú prepravu, uznaním záväzku a dohodou o splatení záväzku, zistiac nasledovný skutkový stav:
Obchodná spoločnosť U. H., a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 9. 10. 2006 zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola novácia zmluvy o bežnom účte zo dňa 3. 1. 2005 v zmysle zvoleného balíka služieb, pričom zmluvné strany si dojednali balík služieb TatraDynamic. Podľa výpisu z bankovej knihy, bol bežný účet otvorený 3. 1. 2005, poskytnuté prečerpanie povolené 10. 10. 2006, výška posledného platného rámca bola 5000 Sk a dátum vzniku omeškania 31. 5. 2007.
Podľa čl. 2.5.1 Všeobecných obchodných podmienok U., a. s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“), banka je oprávnená svoje pohľadávky voči klientovi zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to aj v prípade, ak na účte klienta nie je dostatok peňažných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostane do nepovoleného prečerpania, alebo v prípade, ak sa účet už v nepovolenom prečerpaní nachádza a zvýši sa tým rozsah nepovoleného prečerpania. Podľa čl. 2.5.2 Všeobecných podmienok, klient je povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do 1 mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania. Podľa čl. 4.3.4 písm. b) Všeobecných podmienok, banka má právo odstúpiť od zmluvy s klientom a zrušiť účet alebo produkty alebo služby poskytované k účtu s okamžitou účinnosťou, ak na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu banky, ktoré nebolo vyrovnané do 1 mesiaca.
Podľa oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu a postúpení pohľadávky oznámila U. H., a. s. žalovanej, že ich pohľadávka vo výške 138,13 eura, bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009 postúpená žalobcovi. Súčasne U. H. oznámila žalovanej, že odstúpila, v zmysle bodu 4.3.4 písm. b) a bodu 4.3.8 Všeobecných obchodných podmienok od zmluvy číslo 2619187023, ktorá bola s bankou uzatvorená a zároveň zrušila účet ku dňu 14. 12. 2009. Žalobca predložil aj listinný dôkaz, preukazujúci odovzdanie uvedeného oznámenia na poštovú prepravu, z ktorého však nie je čitateľný dátum odovzdania.
Dňa 24. 3. 2011 uzatvorila žalovaná so žalobcom uznanie záväzku a dohodu o splatení záväzku, na základe ktorej uznala záväzok pozostávajúci z istiny vo výške 138,13 eura s príslušenstvom, spolu 302,73 eura, v plnej výške a súčasne sa zaviazala tento záväzok splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 eur, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky.
U. H., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 14. 12. 2009 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie splatných peňažných pohľadávok postupcu, špecifikovaných v prílohe č. 1 k zmluve, na postupníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte ( § 708).
Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o bežnom účte medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, obchodnou spoločnosťou U. H., a. s., predmetom ktorej bola novácia zmluvy o bežnom účte zo dňa 3. 1. 2005 v zmysle zvoleného balíka služieb. K bežnému účtu bolo žalovanej bankou poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 5.000 Sk. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná uvedené prostriedky skutočne aj vyčerpala. Nakoľko žalovaná nezabezpečila na svojom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhrady svojich záväzkov voči banke, dostala sa do nepovoleného prečerpania. Výška žalovanej istiny nebola medzi účastníkmi sporná, preto si súd, v súlade s ustanovením § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, osvojil skutkové zistenia, založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Výška žalovanej istiny bola preukázaná aj výpisom z bankovej knihy, vyhotoveným U. H., a. s.. V zmysle čl. 2.5.2 Všeobecných podmienok, bola žalovaná povinná prostriedky, tvoriace nepovolené prečerpanie na účte, vyrovnať najneskôr do 1 mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania. Na základe uvedených skutočností súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 138,13 eura. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi žalobcom a U. H., a. s., ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky, vystaveného postupcom.
Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že zmluva o bežnom účte, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Aj pokiaľ bola zmluva uzatvorená pred 1. 1. 2008, podľa § 879j Občianskeho zákonníka, sa spravuje zákonnými ustanoveniami účinnými od 1. 1. 2008. Na posúdenie uzatvorenej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej nemá vplyv ani skutočnosť, že zmluva o bežnom účte má charakter absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka. Preto bolo potrebné na vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy aplikovať normy spotrebiteľského práva, vo vzťahu k úroku z omeškania občianskoprávnu úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, vyhlásenej T. H. G. k prvému dňu omeškania, čo činí 8,5 % ročne, a to od 1. 7. 2007. V zostávajúcej časti úroku z omeškania (vo výške 5,5 % ročne zo sumy 138,13 eura od 1. 7. 2007 do zaplatenia ako aj úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 138,13 eura od 1. 6. 2007 do 30. 6. 2007) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd vyzval žalobcu na odôvodnenie počiatku uplatneného úroku z omeškania, pričom žalobca uviedol, že žalovaná dňa 31. 5. 2007 prečerpala peňažné prostriedky nad rámec povolenej sumy, čím na jej účte vzniklo nepovolené prečerpanie, pričom uvedený dátum je aj dátumom vzniku omeškania vrátených peňažných prostriedkov. Podľa čl. 2.5.2 Všeobecných podmienok je klient povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do 1 mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania. Pokiaľ teda žalobca v doplnení žaloby tvrdil, že žalovaná prečerpala povolené peňažné prostriedky dňa 31. 5. 2007, bola povinná ich vrátiť najneskôr do 1 mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania, t. j. do 30. 6. 2007, teda do omeškania sa dostala dňom 1. 7. 2007, odkedy aj súd priznal žalobcovi úroky z omeškania.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na príjmové a majetkové pomery žalovanej, jej súd povolil splácať priznanú sumu v splátkach po 25 eur mesačne. Súd mal za to, že, vzhľadom na výšku priznanej sumy a osobu žalobcu, ktorý je právnickou osobou, nebudú jeho práva v dôsledku povolenia splátok (s ktorými navyše aj žalobca v doplnení žaloby súhlasil) ohrozené. Oproti tomu, v prípade uloženia povinnosti na plnenie v zákonnej 3-dňovej lehote, by došlo k ohrozeniu uspokojovania základných životných potrieb žalovanej.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko aj keď bol v konaní neúspešný, jednalo sa len o neúspech v pomerne nepatrnej časti, a to úroku omeškania. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 74,12 eura, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/ citovanej vyhlášky) po 16,60 eura za úkon a režijný paušál ku každému úkonu právnej služby po 7,41 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 48,02 eura, čo činí 9,60 eura. Z tých istých dôvodov, pre ktoré súd povolil žalovanej zaplatiť priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach, súd určil na zaplatenie trov konania žalovanej dlhšiu, ako zákonnú 3 dňovú lehotu, a to lehotu 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcu, keďže žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.