Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (31)Rozsudok_2T-140-2011.pdf
PDF · 86.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/140/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Beata Gešvantnerová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.2.2012 v trestnej veci obžalovaného Z. T. stíhaného za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 212 ods. 2 písm. a / Tr. zákona takto
rozhodol:
Obvinený Z. T. Z. Q. G., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom J., J. XX, bez pracovného pomeru, občan SR,
j e v i n n ý,
že
po vzájomnej predchádzajúcej dohode so Š. Ď., nar. X.X.XXXX vo J., bytom J., cesta na C. v čase okolo 17.30 h dňa 03.09.2009 vo J., v oblasti A., nad J. priehradou, okres J. vnikol do záhradnej chatky bez popisného čísla tak, že neznámym predmetom odstránil visiaci zámok dverí, dvere zvesil z pántov, následne vošiel do vnútra chatky, odkiaľ odcudzil starožitný drevený kredenc s mramorovou platňou, 4 kusy drevených stoličiek a 2 kusy drevených stolov, čím spôsobil majiteľovi chatky B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., C. XX škodu vo výške 543,- €,
t e d a
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 2 s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2,4 Tr. Zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov nepodmienečne,
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. Zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
Podľa § 287 ods. 1 Tr. Poriadku súd obžalovanému ukladá nahradiť škodu B. C., nar. XX.X.XXXX vo J., trvale bytom J., C. XX škodu vo výške 543,- eur spoločne a nerozdielne so Š. Ď., nar. X.X.XXXX vo J., bytom J., R. G. C. XX.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. Poriadku súd poškodeného B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., C. XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného Z. T. vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka Š. Ď., poškodeného B. C., svedkyne Q. T. a ďalších, oboznámením zápisnice o previerke výpovede na mieste, vyčíslenia škody, zápisnice o rekognícii a zápisnice o ohliadke miesta činu a konfrontácii ako aj správ a odpisu z registra trestov.
Obžalovaný sa zo spáchania skutku necítil byť vinný a vypovedal, že s Ď. sa stretli u jeho syna P. T., šiel s ním aj jeho syn Z.. Od staršieho syna si požičali auto, naložili kvádre, bolo to vozidlo Daewoo, malá dodávka. S kvádrami išli na O.. Tieto vyložili a jeho mladší syn chcel, aby tam vyložili nábytok, komodu, stoličky. Na O. má dom jeho sestra, ktorá sa volá M. M., ale chodí tam aj jeho manželka Q. T. so sestrou a Q. M.. Nábytok patril manželkiným starým rodičom, ktorí v tom čase nežili. Do domu sa dostali pomocou kľúčov, ktoré dala manželka synovi. Komoda bola vonku pred domom, ostatný nábytok, stoličky a staršia skriňa sa nachádzali v kuchyni. Veci naložili do auta a zaviezli ich na C. k mladšiemu synovi. Starší syn požičal auto, mladší syn chcel, aby mu tento nábytok naložili a odviezli. Kľúče od domu mal ten mladší syn. Nábytok vyložili na C. a išli do M. vrátiť auto. Ten starší syn s nimi nebol, bol tam len on, Š.E. Ď. a jeho syn Z. T.. Mladší syn mal kľúče od bývalej manželky, syn mu povedal, že manželka mu dala súhlas, že si môže nábytok zobrať, že o tom spolu rozprávali. O tom, že sa má dopustiť krádeže sa dozvedel až na polícii, s poškodeným sa o tom nerozprávali. Na polícii sa dozvedel, že je v tejto veci poškodený C.. Ďalej uviedol, že jeden kus nábytku bola vysoká šuplíková komoda, ktorá bola vysoká 120 cm, ďalej jedna oblúková skrinka vo výške 160 cm, ktorá mala presklené dvierka a štyri kusy drevené stoličky. Neviezol žiaden kredenc s mramorovou doskou ani stoly, dvere odomykal asi on.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený B. C., ktorý vypovedal, že je majiteľom chatky nad J. priehradou, časť A.Š., jedná sa o chatku z drevotrieskových panelov. Zakúpil ju asi v roku 1985, mal tam staré stoličky, stoly a drevený starožitný kredenc s mramorovou doskou, ktorý si hodnotí na 1600,- eur. Dňa 3. 9.2009 o 17.30 hod. išiel po hlavnej ceste popri K. a z odbočky, ktorá vedie k tejto chatke išlo červené auto Pick - up, ev. číslo J. XXX K., toto auto bolo otvorené bez plachty a na korbe malo jeho drevený kredenc a jeho drevené stoličky a okrúhly drevený stôl. Prešiel ďalej a ešte pred mostíkom sa otočil a išiel na chatku, aby sa uistil, že veci boli z jeho chatky. Následne sa išiel pozrieť do chatky a zistil, že na chatke bol odstránený visiaci zámok, dvere sú zvesené z pántov a opreté vedľa a chýbali mu štyri drevené stoličky, okrúhly stôl, drevený hranatý stôl a starožitný kredenc. Vznikla mu škoda krádežou tohto nábytku vo výške 1700,- eur. Na motorovom vozidle spoznal osobu Š. Ď. a Z. T.. Muselo ich tam byť viac. Na korbe videl nábytok, ten nábytok sa mu pozdával, že je jeho, doma našiel všetko vylámané a nahlásil to na polícii. Už aj pred tým mal do chaty drobné vlámania, podľa neho si to zlodeji zmapovali. Stoličky boli z ohýbaného dreva, ale najviac si cení ten kredenc. V tom aute rozpoznal nie len obžalovaného Ď., ale aj tu prítomného obžalovaného T.. To vozidlo malo určite evidenčné číslo J. XXX K. a potom zmizlo. Obžalovaný k tomu uviedol, že oni išli z O.Á. a v aute boli traja. Svedok na to uviedol, že videl len dvoch, mohol tam byť aj niekto tretí. Ak sa dnes vyjadril, že tam museli byť viacerý, myslel to tak, že ten nábytok museli nakladať viacerí, lebo to bol ťažký nábytok.
Svedok Š. Ď. vypovedal, že celý skutok je vymyslený, toho dňa mali byť videní na nákladnom motorovom vozidle, ktoré vlastní P. T.. Oni ale išli z O. smerom na C., nevie doposiaľ, kde ich poškodený videl. Pokiaľ hovoril, že ich videl v záhradkárskej osade, toto nie je pravda. Na korbe vozidla viezli starý nábytok, dve väčšie skrine a jednu menšiu skriňu, ktoré naložili na O. u Z. T., ktorý tam má chatu a vyložili to na C. u jeho syna Z. T.. Z. T. kúpil starší dom, ktorý opravuje. Vie, že ešte v ten deň sa tam bol pozrieť C., ktorý si svoj nábytok neopoznal. V ten deň poobede, presný čas uviesť nevie išiel ako vodič na tom nákladnom motorovom vozidle do obce Podkriváň a požiadal ho o to Z. T. starší. Zdá sa mu, že tento mal vypité. On viedol vozidlo, vedľa neho sedeli T., starší aj mladší. V Obci O. s vozidlom zišiel z mosta doprava, kde sa dostal do dediny, dom sa nachádza po pravej strane v polovici dediny. Bol tam prvý krát. Zdá sa mu, že je od ulice drevená nižšia brána. Bránu otváral T.. Nábytok vyložili na podstenie, spolu naložili tri skrine, boli to staršie drevené skrine odtieň bol taký do šeda. Potom pokračovali do J., smerom na C., kde nábytok vyložili v dvore T. mladšieho. Z hlavnej cesty nikde neodbočovali, len na odbočku na Kráľovú. Nepoznal lokalitu A.. Nenakladal žiaden kredenc s pracovnou doskou z kameňa ani stôl a drevené stoličky, len tri skrine. Boli tam vtedy na väčšej dodávke červenej farby, značky Daewoo,
vyzeralo to také menšie nákladné auto. Malo to kabínku a vzadu nákladný priestor. Z časti O. smerovali do M.. O tom, že mali niečo odcudziť sa dozvedel až na polícii.
Svedkyňa Q. T. vypovedala, že syn si odviezol z domu, ktorý mal na Podkriváni jej nábytok jednu zásuvkovú komodu tmavej farby, jednu skriňu a ďalej už nevie čo.
So súhlasom strán bola čítaná výpoveď svedka Z. T. z prípravného konania, ktorý vypovedal, že 3.9.2009 spolu s otcom Z. T. a jeho kamarátom Š. Ď. prevážal nábytok z O. do jeho domu v C.. Išli na aute jeho brata, značky Daewoo Pick - up, červenej farby, prevážali drevenú komódu, orechovú skriňu a drevený stôl. Toto mohlo byť po piatej hodine, nábytok naložili v O. a prevážali ho na C. po L. ceste. Spolu s otcom a Ď. nábytok vyložil a ostal na dome, oni dvaja na aute odišli. On ostal spať v jeho dome a s nimi už potom v ten deň nebol. Iný nábytok na C. nebol. Pokiaľ sa má podrobne vyjadriť, ako prevážali ten nábytok, tak uviedol, že tento nábytok, táto komoda štvorzásuvková, stôl a skriňa jednodverová prevážal na bratovom aute Pick - up. On si vypýtal od otca nábytok, a to komodu, skriňu a stôl. Vozidlo viedol Š. Ď., otec bol s ním, auto požičal od brata. Ten nábytok bol v dome dlhšie, bol to starý nábytok, čo sa pozbieral od susedovcov. Otec mal kľúče od toho domu a nakladali tento nábytok z vnútra domu. Nikto iný okrem nich tam nebol. Z podstenia nakladali stôl. Nepozná lokalitu A. J.. Nenakladal kredenc s pracovnou doskou z kameňa, ani stôl a drevené stoličky. Je pravda, že aj poškodený C. bol na C., pustil ho dobrovoľne do dvora, ale žiaden jeho nábytok tam nebol.
Podľa odborného vyjadrenia mal hodnotu stôl, stoličky visiaci zámok, spolu 43 eur, starožitný kredenc s mramorovou doskou má hodnotu 500,- eur.
Podľa zápisnice o rekognícii z 9.9.2009 opoznal poškodený vo fotoalbumoch jednak obžalovaného Š. Ď. a jednak opoznal aj osobu Z. T. staršieho. K tejto rekognícii je pripojený aj fotoalbum, tak isto je v spise zápisnica o ohliadke miesta činu J. časť A. chatka - zo dňa 3.9.2009 s fotodokumentáciou, z ktorej je zrejmý stav, v akom našiel poškodený svoju záhradnú chatku.
V spise sa nachádza evidenčná karta vozidla z ktorej vyplýva, že vozidlo Daewoo Truck LB B05 EJL červenej farby má vlastníka a to P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M., J. XXXX/XX a má e.č.J. XXXBR.
Podľa správy mesta Zvolen obžalovaný je prihlásený na trvalý pobyt vo J., iné informácie o ňom nemajú.
Podľa správy z Obvodného úradu Zvolen obžalovaný v evidencii priestupkov nemá záznam a podľa odpisu z registra trestov bol dva krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom 3T 196/2008 z 11.12.2008 za trestný čin podľa § 221 ods. 1, § 238 ods. 1, 3 Tr. Zákona, bol mu uložený podmienečný trest v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov ako trest úhrnný.
Podľa zápisnice o konfrontácii medzi poškodeným B. C. a Z. T. zotrvali obidve strany na svojich tvrdeniach. Poškodený tu uviedol, že trvá na tom, že uvidel ako z odbočky vedúcej od oblasti J. - A. vychádzalo motorové vozidlo, ktoré viedol obžalovaný T. a ako spolujazdec bol Ď. a na tomto vozidle bol naložený jeho nábytok. Uviedol, že mali šťastie, že potom ako uvidel, že na vozidle je jeho nábytok a pokiaľ sa on otočil, boli preč, pritom vedel, aké vozidlo to bolo. Ďalej uviedol, že to nemal oznamovať na polícii, mal si to vybaviť hneď sám, ísť ihneď za nimi, kde to skladali, lebo ich pozná obidvoch. Myslí si, že tam chodili pravidelne kontrolovať, či sa tam tie veci nachádzajú, už pred tým bola okenica páčená. Pri tejto konfrontácii obžalovaný trval na svojom tvrdení, že on išiel z O. a teda nie z odbočky zo A.. Poškodený trval na tom, že nábytok, ktorý prevážali, bol jeho, pretože nemal odkiaľ inak pochádzať, pretože hneď potom, ako ich uvidel, išiel na chatu, zistil, že tam bolo vykonané vlámanie a nábytok tam nie je. Jednoznačne spoznal kredenc aj obidvoch obžalovaných Ď. aj T.. Nemohli odvážať nábytok od inakiaľ, pretože na tej odbočke sú postavené asi tri domčeky a popri nich vedie len poľná cesta. Okrem jeho chatky sa tam nachádza ešte jedna jeho takáto chatka, celkovo sú tam tri chatky a dve sú v jeho vlastníctve. Vykradnutá chatka bola neobývaná a slúžila ako sklad. Mal záujem ju zrekonštruovať.
Na základe takto vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodeného C., ktorého výpoveď bola zhodná aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, keď opoznával ako osoby vo vozidle, ktoré viezlo jeho nábytok, obžalovaného Ivana a obžalovaného Ď. a tiež jednoznačne opoznal aj nábytok, ktorý mali naložený na motorovom vozidle. Je pravda, že nábytok sa nepodarilo nájsť, avšak táto situácia vznikla v dôsledku toho, že poškodený
prednostne vec oznamoval na polícii a vytvoril tak časový priestor, aby obžalovaní mali čas odcudzený nábytok odstrániť. Poškodený C. ich usvedčoval aj v tom smere, že v podstate ich videl vychádzať z odbočky, kde iná možnosť, že boli na jeho chatke do ktorej sa vlámali nebola. Tiež jednoznačne uvádzal aj evidenčné číslo vozidla, pričom obžalovaný popieral že by vôbec na uvedenom mieste bol. Poškodený by podľa názoru súdu nekonal bezprostredne po skutku tak ako konal, teda že si napísal evidenčné číslo vozidla a otočil sa s vlastným vozidlom, keby v nákladnej časti vozidla nevidel svoj nábytok. To že si pre istotu šiel skontrolovať chatku je podľa názoru úplne prirodzené. Súd zároveň konštatoval aj rozpory medzi výpoveďou obžalovaného a Z. T. ml., ktorý poprel, že by šiel s obžalovaným a Ď. na vozidle. Preto súd tvrdeniam obžalovaného neuveril, tiež výpoveď jeho bývalej manželky Ivanovej súd vyhodnotil ako tendenčnú a nevierohodnú. Na základe výpovede poškodeného uznal obžalovaného Z. T. vinným za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. Zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. Zákona, pričom ako na priťažujúcu okolnosť prihliadal na § 37 písm. m/ Tr. zák. teda na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného. Potom mu uložil podľa § 212 ods. 2 s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2,4 Tr. Zákona trest odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež ho zaviazal k náhrade škody poškodenému vo výške 543,- eur ako bola ustálená odbornými vyjadreniami. Vo zvyšnej časti súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.