Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-12-2011.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/12/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej v právnej veci navrhovateľa: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XX, E., t.č. A. G. Z. XXX, proti odporkyni: B. B., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8C/85/2010-32 zo dňa 7. októbra 2010, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.9.1994 a toto stále trvá, vedú riadne spoločnú domácnosť, spoločne hospodária. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané dôvody, resp. dôvod, pre ktoré by bolo možné zo strany súdu návrhu vyhovieť, napriek súhlasu odporkyne s návrhom. Z výpovedí účastníkov nebolo zistené, že by sa správanie odporkyne, či už pred podaním návrhu alebo v čase vyhlásenia rozhodnutia, prejavilo v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny, najmä maloletých detí, alebo tak, že sa ako manželka vôbec o vytváranie spoločného majetku nepričiňovala, vyhýbala sa práci, nežila trvale s rodinou, ani jej potreby nezabezpečovala, ničila spoločný majetok. Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporkyňa bez vedomia navrhovateľa uzavrela zmluvu o úvere zo dňa 8.12.2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 50.000 Sk, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ide o jedinú takto uzavretú zmluvu zo strane odporkyne bez vedomia navrhovateľa, teda uvedené nemožno považovať za sústavné zadlžovanie sa odporkyne, ktoré by bolo možné chápať ako závažný dôvod, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva. V čase vyhlasovania rozhodnutia nie sú tak splnené zákonné podmienky na rozhodnutie, ktorého sa svojim návrhom navrhovateľ domáhal. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnila.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu. Uviedol, že v odôvodnení rozsudku sú uvedené dôvody, ktoré umožňujú súdu rozhodnúť o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo samotného rozsudku vyplýva, že za závažné dôvody umožňujúce vyhovieť návrhu na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželstva možno považovať také závažné správanie sa druhého manžela, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny, najmä maloletých detí, závažným dôvodom na zrušenie majetkového spoločenstva môže byť aj skutočnosť, že jeden z manželov sa sústavne zadlžuje. Napriek tomu súd nepovažoval ako „nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom“ situáciu, keď odporkyňa spôsobila pre rodinu neriešiteľnú situáciu, pretože vymáhaná suma exekúcie voči nej predstavuje vyše 4 mil. Sk. Odporkyňa napokon niekoľko rokov neprejavila povinnosť o tejto skutočnosti informovať, keď sám prvú informáciu získal až od exekútora. V návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedol, že v žiadnom prípade nejde len o náhodnú a výnimočnú situáciu, ale uviedol, že odporkyňa má trvalé sklony k absolútne neracionálnemu hospodáreniu s rodinnými finančnými prostriedkami. Ďalej v odvolaní navrhovateľ poukázal na prípady, keď sa dňa 12.05.2006 dozvedel, že spoločný byt účastníkov konania bol vydražený na tzv. dobrovoľnej dražbe, keď s odporkyňou sa dohodol, že bežné platby za užívanie bytu bude uskutočňovať ona prostredníctvom účtu. Dôvodom dražby boli nezaplatené platby za užívanie bytu, ktoré mala odporkyňa na starosti. O dražbe sa dozvedel až po príchode vydražiteľa spoločného bytu. Odporkyňa takto svojim konaním spôsobila situáciu, ktorá jednoznačne preukazuje jej nezodpovedné konanie. Zo dňa na deň sa stali bezdomovcami. Ďalej odporkyňa v roku 2005 podpísala zmluvu so spoločnosťou SOS financ s.r.o., predmetom ktorej bola pôžička v sume 50.000 Sk, o existencii tejto pôžičky sa dozvedel až v roku 2010, teda takmer po 5 rokoch, keď sa už z právneho hľadiska nedalo nič riešiť. Ani to sa nedozvedel od manželky, ale od exekútora. Nezodpovedný postup odporkyne v tomto prípade spôsobil pre rodinu takmer neriešiteľnú situáciu, pretože vymáhaná suma exekúcie bola vyše 4.000.000,- Sk. Vo februári, resp. v marci 2006 chcela odporkyňa pravdepodobne riešiť nedoplatky za užívanie bytu. Spoločnosť Cetelem mu poslala na jeho meno úverovú kartu s kreditom 20.000,- Sk ktorú kartu on neprebral. O niekoľko týždňov mu bolo doporučenou poštou zaslané mu PIN k tejto karte, ktorú zásielku osobne neprevzal. Celá manipulácia s kartou, ako aj s PIN-om ku karte, bola bez jeho vedomia a súhlasu, o čom sa dozvedel len náhodne, keď od neho spoločnosť Cetelem požadovala zaplatenie z karty vybraných peňažných prostriedkov s upozornením, že keď to neuhradí, bude musieť spoločnosť pristúpiť k nútenému vymáhaniu. Bol z toho prekvapený, lebo žiadny výber z predmetnej karty nerealizoval. Až na základe následnej komunikácie medzi spoločnosťou a ním nedošlo k ďalšej možnej exekúcii. Nezodpovednosť odporkyne sa prejavila aj v prípade, keď pracovala v stánku so zeleninou a ovocím, kde naletela podvodníčke, ktorej z pokladne obchodu vyplatila v hotovosti 10.000,-Sk. Keď sa o tom dozvedel majiteľ predajne, okamžite dal odporkyni výpoveď zo zamestnania s tým, že uvedenú sumu musel za odporkyňu vyplatiť. Vo všetkých uvedených prípadoch odporkyňa konala svojvoľne, naivne a nezodpovedne, veci s ním nekonzultovala, ale dokonca ich dôsledne tajila.
K odvolaniu sa odporkyňa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 8C/85/2010 bol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým (§ 41 ods. 2 O.s.p.), že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniu § 122 až 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa nasledovné.
Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania ich manželstva len vtedy, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom. Za závažný dôvod sa považuje napr. nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom alebo skutočnosť, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo z príčin tkvejúcich v jeho osobe sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti. Závažným dôvodom pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva tak môže byť aj skutočnosť, že sa jeden z manželov sústavne zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa, resp. veriteľov podľa § 147 Občianskeho zákonníka zo spoločného majetku mohlo viesť k ohrozeniu bezpodielového spoluvlastníctva. Súd musí v každom prípade veľmi starostlivo skúmať a posúdiť všetky konkrétne okolnosti prípadu s cieľom zistiť existenciu závažných dôvodov, pre ktoré môže za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Zo všeobecného hľadiska možno povedať, že ide o také dôvody, pre ktoré inštitút bezpodielového spoluvlastníctva neplní svoj účel, a to zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch manželov v majetkovej oblasti. Ide o konanie návrhové, pri ktorom súd nie je viazaný prípadnou zhodnou vôľou oboch účastníkov na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, ale sám zistil skutkové okolnosti a posudzuje ich samostatne podľa podmienok ustanovených v § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Manželia sa preto nemôžu ani dohodnúť na zrušení tohto majetkového spoločenstva a pokiaľ ide o toto majetkové spoločenstvo, nemôžu uzavrieť ani súdny zmier. Súd o takomto návrhu môže rozhodovať len autoritatívne, t.j. rozsudkom. Ak súd svojim výrokom vyhlási, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušuje, dochádza k jeho zrušeniu dňom právoplatnosti tohto rozsudku (ex nunc).
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v čase vyhlasovania napadnutého rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky na vyhovenie návrhu navrhovateľa. Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z § 132 O.s.p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil. Otázky spojené s vykonávaním a hodnotením dôkazov upravuje Občiansky súdny poriadok a ten súdu ukladá, aby dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach (§ 132 O. s. p.) a aby rozhodol vo veci na základe zisteného skutkového stavu (§ 153 ods. 1 O.s.p). V prejednávanej veci boli účastníci poučení o svojich procesných právach a povinnostiach v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., zo strany súdu boli vyzvaní na
označenie alebo predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a súd nimi navrhnuté dôkazy v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. realizoval. Na pojednávaní dňa 7.10.2010, kedy došlo k vyhláseniu rozhodnutia, po poučení súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p., prítomní účastníci uviedli, že poučeniu porozumeli a nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Následne, po zhrnutí návrhov zo strany účastníkov konania v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p., súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Z obsahu spisu vyplýva, že bolo na navrhovateľovi, či označí resp. predloží súdu aj iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nehospodárnom nakladaní druhého manžela - odporkyne so spoločným majetkom, teda že v konaní tvrdená pôžička nie je jedinou uzatvorenou zmluvou odporkyne bez jeho vedomia, teda že odporkyňa má sklony k zadlžovaniu rodiny ako aj k ďalšiemu v odvolaní popísanému absolútne neracionálnemu hospodáreniu s rodinnými finančnými prostriedkami. Označené skutočnosti a predložené dôkazy až v rámci odvolacieho konania neboli také, ktoré by navrhovateľ bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť už skôr, v konečnom dôsledku ani to netvrdí, a preto odvolací súd nevidí žiaden výnimočný dôvod, pre ktorý mal súd prvého stupňa sám z vlastnej iniciatívy zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli naplniť dôvody pre vyhovenie návrhu, teda tieto predpokladať, keď povinnosť tvrdenia je len v rovine možnosti účastníkov konania. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa si splnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými zisteniami, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, zhodnotil celý skutkový stav veci a k svojim úvahám prijal aj jasné právne závery.
Z vyššie uvedených dôvodov, pri akceptovaní § 213 ods. 1,4 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, pričom účastníci konania iné než súdom prvého stupňa vykonané dôkazy nenavrhovali, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne (§ 3 ods.9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.