Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-265-2011.pdf
PDF · 99.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/265/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
Y. L., W.. X.X.XXXX,
Y. L., W.. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matky: Ľ. L., W.. XX.X.XXXX, F. M. M., G.. Y. XXXX/XX a otca: Y. L., W.. X.X.XXXX, F. M. M., Q. C. XXXX/XX, maloleté deti bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého Y. L., W.. X.X.XXXX vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletú Michaelu Skalovú, nar. 18.5.2009 vo výške 90,- Eur mesačne počnúc dňom 20.10.2011, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 20.10.2011 do 31.1.2012 na maloletého Matúša nevznikol a na maloletú Y. v celkovej výške 66,70 Eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/216/2008 zo dňa 19.11.2009 v časti o výživnom.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2009 na sumu 110,- Eur u maloletého syna a na maloletú dcéru na sumu 70,- Eur. Poukázala na to, že v čase posledného rozhodovania syn navštevoval materskú škôlku a dcéra mala 6 mesiacov. V súčasnej dobe syn navštevuje 2. ročník základnej školy a dcéra začala od septembra 2011 navštevovať materskú škôlku. V čase posledného rozhodovania otec mal príjem 700,- Eur. O súčasnom príjme otca nemá vedomosť.
Ona bola na materskej dovolenke. Od posledného rozhodovania sa pomery na strane detí podstatne zmenili a od 6.6.2011 nastúpila opäť pracovať v ECCO Slovakia s príjmom 500,- Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, ktorý bol zameraný na zistenie ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov, oboznámením sa s pripojenými listinnými správami a súvisiacimi spismi tunajšieho súdu.
Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Martine sp.zn. 7C/216/2008 dňa 19.11.2009, kedy súd manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do výchovy a opatery matke, otcovi určil výživné na syna vo výške 110,- Eur a na dcéru 70,- Eur mesačne. Otec pracoval na Obvodnom oddelení PZ SR s príjmom 700,- Eur a matka bola v tom čase na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Syn navštevoval materskú škôlku a dcéra vo veku 6 mesiacov bola v jej celodennej opatere.
Matka na pojednávaní uviedla, že od rozvodu býva stále v rodinnom dome, v ktorom bývala s bývalým manželom, BSM ešte vyporiadané nebolo. Tu hradí inkaso 201,- Eur plyn a elektrika, voda štvrťročne 41,- Eur, poistka na dom polročne 39,- Eur, daň z nehnuteľnosti vo výške 10,82 Eur, poplatok za smeti 40,- Eur ročne. Súčasne poberá plat aj rodičovský príspevok, ktorý jej prestanú dávať v máji 2012 a poberá ho vo výške 190,- Eur, príjem z ECCO Slovakia má na úrovni cca 500,- Eur mesačne. Žije sama s deťmi. Priemerné mesačné výdavky na deti sú od 15,- do 20,- Eur na stravu na obe deti. Maloletej dcére hradí 6,50 Eur poplatky + fond na pomôcky vo výške 3,37 Eur, v súvislosti s nástupom do ZŠ u maloletého syna jej vznikli náklady na družinu 20,- Eur ročne, triedny fond 15,- Eur polročne, ZRPŠ 10,- Eur polročne, doprava od 10,- do 15,- Eur mesačne, časopis 7,- Eur na celý rok, poistné 2,5 Eur na celý rok, USB kľúč na informatiku 10,- Eur. Maloletú dcéru vozí denne do škôlky, kde sú náklady cca 30,- Eur mesačne, predložila sumár výdavkov na maloleté deti. Majetok okrem rodinného domu nevlastní. Pokiaľ ide o kontakt s deťmi, otec sa stretáva každú stredu so synom po škole, do 16,30 hod. Chodí zo školy k otcovi na víkend a v pondelok odchádza od otca do školy, takto je to každý týždeň. Pokiaľ ide o maloletú dcéru, s touto sa nestretáva vôbec, ale sa teraz rozprávali, že sa chce stretávať aj s ňou. Na súde prebieha aj konanie o striedavej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že otec sa chce stretávať aj s maloletou dcérou, chcela by o tom pouvažovať. Výživné má otec uhradené všetko, spláca aj zameškané výživné.
Otec na pojednávaní uviedol, že on už v podstate nemá čo doplniť k oboznámenému vyjadreniu, ktoré súd oboznamoval, v ňom sa podrobne vyjadril.
Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že sa zmenili finančné pomery na strane matky, ktorá má v podstate vyšší príjem /cca 775,- Eur/, čo je minimálne o 519,- Eur viac oproti dobe, kedy súd rozhodoval naposledy o výživnom. V tom čase bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 256,- Eur. V súčasnosti okrem svojho príjmu poberá rodičovský príspevok na maloletú dcéru vo výške 190,- Eur, ako aj rodinné prídavky na dve deti a daňový bonus. Na svojej strane poukázal na to, že jeho príjem je cca 800,- Eur, avšak z dôvodu zmeny výkonu služby mu vznikli nevyhnutné výdavky na cestovné vo výške 120,- Eur mesačne. Z rodinných dôvodov - starostlivosť o maloletú dcéru musel zmeniť pracovisko. Od mája 2011 mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletú A. A. L., W.. XX.X.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V súvislosti s výchovou maloletej A. majú zvýšené výdavky, keďže zakupujú umelé mlieko cca 65,- Eur mesačne z dôvodu predispozície na alergiu na potraviny. Ďalej jej musia zakupovať potraviny s označením „A“, resp. „HA“ - pre deti ohrozené alergiou, kde napr. jeden kus Ha-výživy stojí 1,26 Eur /mesačne cca 40,- Eur/ a HA-kaše cca 25,- Eur mesačne, nakoľko bežné potraviny neznáša - kožný výsyp tela a ostatné hygienické potreby, ako plienky, kde je dojčenská kozmetika a lieky, ako aj oblečenie, čo je teda mesačne minimálne cca 150,- až 200,- Eur. Býva v 4-izbovom byte s priateľkou A. J., kde mesačné výdavky na bývanie činia cca 300,- Eur. Od apríla 2011 do decembra 2011 bola priateľka na materskej dovolenke, čím sa musel finančnou mierou podieľať na chod domácnosti vo väčšej miere. Z finančných dôvodov priateľka nastúpila od januára 2012 do práce a s tým vznikli výdavky spojené s opatrovaním maloletej A. a to 10,- Eur na deň opatrovania. Poukázal ešte na to, že maloletému synovi Y. platí stavebné sporenie vo výške 10,- Eur mesačne a
dobíja mu kartu na nákup mlieka v školskom mliekomate vo výške 5,- Eur. Okrem toho mu poskytuje vreckové do školy a zakúpil mu tiež niektoré školské pomôcky. Napokon poukázal na to, že podal návrh na zverenie syna do striedavej starostlivosti, o ktorom doposiaľ nie je rozhodnuté. Preto navrhol, aby súd návrh matky zamietol.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že od posledného určenia výživného došlo na strane detí k podstatnej zmene pomerov a to tým, že Y. navštevuje ZŠ a Y. MŠ, s čím sa určite zvýšili výdavky a v tomto smere považujeme návrh matky za dôvodný. Je pravda, že Y. sa s otcom stretáva tak, ako otec uviedol, t.j. otec aj iným spôsobom prispieva na výživu. O dcéru sa však nezaujíma a iným spôsobom sa na jej výžive nepodieľa. Je pravdou, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak na strane oboch matiek je situácia približne rovnaká, pretože obe pracujú a poberajú rodičovský príspevok. Z tohto dôvodu žiadame návrhu matky vyhovieť vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Čo sa týka konania o zverenie maloletého Y. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, toto konanie bolo odročené na neurčito. Na margo stretávania sa s dcérou Y., otec prehodnotil svoj prístup a je tu predpoklad, že sa začne stretávať aj s ňou.
Zo správy zamestnávateľa matky súd zistil, že matkin čistý mesačný príjem za obdobie od 5/11 do 12/11 činí cca 500,- Eur. Poberá bonus na dve deti.
Zo správy ÚPSVaR Martin mal súd za preukázané, že matka od marca 2011 poberá rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur mesačne a prídavky na dve deti.
Zo správy zamestnávateľa otca mal súd za preukázané, že otcov príjem za obdobie od 01/11 do 12/11 činí cca 860,91 Eur a daňový bonus na 1 dieťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2009, keď súd v tom čase prihliadal na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Od tohto obdobia do podania návrhu matkou uplynuli 2 roky, avšak za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery na strane detí, ako aj na strane otca a matky. S prihliadnutím na vek detí, ako aj na náklady spojené s nástupom syna na základnú školu, resp. dcéry do materskej škôlky, došlo na ich strane k zvýšeniu životných nákladov a to hlavne na ošatenie, stravu ako i v súvislosti so školskými, resp. predškolskými poplatkami. Pomery sa zmenili na strane matky v tom, že už je zamestnaná s príjmom cca 500,- Eur a zároveň je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,10 Eur, bonusu a rodinných prídavkov, kým v čase posledného rozhodovania bola na materskej dovolenke s príjmom 256,- Eur mesačne. Taktiež pomery sa zmenili aj na strane otca, keďže v čase posledného rozhodovania mal príjem cca 638,- Eur, v súčasnej dobe má priemerný príjem vo výške cca 860,- Eur. Naďalej býva v spoločnej domácnosti s priateľkou. V máji 2011 mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej A., ktorá pochádza zo vzťahu s priateľkou. Priateľka je od januára 2011 zamestnaná a súčasne poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur. Náklady na opatrovníctvo dieťaťa majú 10,- Eur denne. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň detí a rodičov rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o deti. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletým deťom nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné jeho potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Otec je v kontakte len so synom, ale má záujem sa stretávať aj s dcérou. Výživné platí pravidelne. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby detí.
Súd zvýšil výživné počnúc dňom 20.10.2011 vo výške 120,- Eur mesačne na maloletého syna a vo výške 90,- Eur na maloletú dcéru, majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane dieťaťa odôvodňovali zvýšenie výživného v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb detí, berúc pritom do úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb pre deti, čo do stravy, ako aj z dôvodu nástupu na základnú školu, resp. do materskej škôlky a túto skutočnosť súd považoval za rozhodujúcu a podstatnú zmenu na zvýšenie výživného, nakoľko v tejto súvislosti sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky na deti.
Súd zvýšil výživné s účinnosťou od 20.10.2011 mesačne z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania je v možnostiach otca plniť výživné v takto stanovenej výške, nakoľko doterajšia výška výživného nebola primeraná, avšak nástupom maloletých detí do školských zariadení, berúc do úvahy súčasný príjem otca, bolo možné zvýšiť výživné o sumu cca o 10,- Eur u syna a o 20,- Eur u dcéry. Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletých detí. Hoci otec poukazoval na výdavky spojené so zabezpečením starostlivosti o maloletú A., na tieto výdavky súd prihliadol iba čiastočne, pretože ich možno považovať síce sa nevyhnutné, avšak na týchto výdavkov sa má povinnosť podieľať aj matka maloletej A., ktorá obdobne ako matka maloletého Y. E. Michaely pracuje a zároveň poberá rodičovský príspevok. V danom prípade súd vzal do úvahy i tú skutočnosť, že otec býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, čiže na nákladoch spojených na vedení chodu domácnosti, je povinná sa podieľať na ich úhradách. Pri ustaľovaní výšky výživného súd zobral do úvahy, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť a z tohto dôvodu vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Súd vo zvyšku zamietol návrh matky aj z toho dôvodu, že na rozdiel od doby posledného rozhodovania sa jej príjem podstatným spôsobom zvýšil.
Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok od 20.10.2011 do 31.1.2012 v celkovej výške 66,70 Eur len u maloletej Y., otcovi povolil splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako rozdiel súm stanoveného výživného a doteraz plateného výživného, čo za jeden mesiac činí 20,- Eur. Pri nedoplatku za obdobie 3 mesiacov a 10 dní tento predstavuje čiastku 66,70 Eur. U maloletého Y. nedoplatok na výživnom nevznikol, nakoľko otec uviedol, že mu uhrádza
mliekokartu v škole, poskytuje mu vreckové, zakupuje mu školské pomôcky, hračky a podobne, čo matka nerozporovala. Preto mal súd zato, že nedoplatok na výživnom u syna nevznikol.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).