Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Pc-11-2024.pdf
PDF · 71.5 KB
Case nature
Area
Subarea
47Pc/11/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Matúšovou, v právnej veci navrhovateľa C.. R.. U. U., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Vojtechom Horváthom, advokátom, so sídlom Holubyho 35, 902 01 Pezinok a manželky navrhovateľa U.. R. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom O.Á. XXX/XX, XXX XX P., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo C.. R.. U. U., narodeného XX.XX.XXXX a U.. R. U., rod. G., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
II. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2024 domáhal rozvodu manželstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou uzavreli manželstvo po takmer 13 ročnej známosti dňa 12.08.2023 a po uzavretí manželstva bolo ich manželstvo v podstate bežným manželstvom a ich vzťah bol funkčný. Pred uzavretím manželstva bývali každý u svojich rodičov a dokončovali si vysoké školy. Neskôr začali spolu bývať v byte v F. T. a postupne sa rozhodli zaobstarať si bývanie v rodinnom dome, z ktorého dôvodu si kúpili pozemok so starým rodinným domom vo X.. Manžel venoval celý svoj čas výstavbe rodinného domu a manželka venovala svoj čas novej práci. O rozvode ich manželstva začali uvažovať začiatkom roka 2024, ale rozhodli sa, že ešte dajú ich vzťahu jednu šancu, ale bezúspešne. Ich citové odcudzenie a nezáujem o udržanie spolužitia vyvrcholil v máji 2024, kedy sa manžel po vzájomnej dohode odsťahoval zo spoločnej domácnosti v F. T.. Manžel mal za to, že medzi ním a manželkou došlo k postupnému a zásadnému odcudzeniu, nežijú spolu ako rodina ani ako manželia. Manžel hodnotil ich vzťah už len ako formálny zväzok dvoch odcudzených ľudí bez akýchkoľvek citových väzieb a mal za to, že ďalšia existencia ich manželstva nie je možná. O spoločné spolužitie už nemajú záujem Napokon manžel uviedol, že manželku o podaní návrhu na rozvod informoval a manželka s rozvodom manželstva súhlasí.
2. Dňa 29.07.2024 doručila manželka súdu vyjadrenie k návrhu na rozvod, v ktorom uviedla, že manžel podal návrh na rozvod ich manželstva po vzájomnej dohode, že s týmto návrhom bola ešte pred jeho podaním oboznámená a že s rozvodom manželstva súhlasí.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.08.2024, na ktorom sa snažil pôsobiť na manželov v rozsahu, či je možné obnoviť ich manželské spolužitie, avšak neúspešne, nakoľko manžel na podanom návrhu na rozvod ich manželstva trval a manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov a oboznámením sa so sobášnym listom manželov.
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.08.2023 v P.. Posledné spoločné bydlisko mali v obci F. T., odkiaľ sa manžel v máji 2024 odsťahoval a v čase rozvodu manželstva tam bývala už len manželka. Manželstvo účastníci konania uzavreli po takmer 13 ročnej známosti a spočiatku bolo harmonické. Až časom sa začali v manželstve prejavovať nezhody, ktoré vyplynuli z rozdielnosti predstáv manželov o trávení voľného času, čo viedlo k vzájomnému odcudzeniu manželov. V čase rozhodovania o rozvode ich manželstva manželia spolu nežili, nehospodárili spolu a intímne sa nestýkali.
5. Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
6. Podľa § 1 ods. 1 ZoR manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 18 ZoR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
11. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne predstavy manželov o trávení svojho času, kedy manžel trávil čas na výstavbe spoločného domu a manželka venovala veľa času práci, ktorá okolnosť vyústila do častých hádok a následného vzájomného odcudzenia manželov. Súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie, súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie, čo v tomto prípade bolo bezvýsledné, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
12. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. V súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. (§ 368 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 ZoR)