Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/955/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbariát Ťahanovce, so sídlom Košice-Ťahanovce, Ťahanovská 28, zastúpeného JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská 5 proti odporcovi: F.G. INVEST, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Štúrova 8, IČO: 31 708 960, zastúpenému JUDr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hroncova 5 v konaní o zaplatenie 2.355,67 EUR (70.967,- Sk) s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd určil, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom po zmene vlastníckych vzťahov nepretržite trvá, a aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 70.967,- Sk (teraz 2.355,67 EUR) s 18 % úrokom z omeškania a trovy konania.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.6.2002 zobral späť svoj návrh v časti o určenie, že nájomný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá, pretože tento vzťah vznikol priamo zo zákona.

Navrhovateľ svoj návrh v časti úrokov z omeškania, teda príslušenstva žalovanej sumy, zmenil na pojednávaní 12.1.2004 tak, že žiadal priznať 17,6 % úrok z omeškania zo sumy 62.500,- Sk od 7.5. do 15.8.1999 a 17,6 % úrok z omeškania zo sumy 70.967,- Sk od 16.8.1999 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle reštitučného mu boli prinavrátené bývalé objekty Jednoty na Ť. ul. č. X v mestskej časti M.-Ť., ktoré užíval ako nájomca odporca. Žalovanú sumu žiadal priznať titulom nájmu za obdobie od decembra 1998 do 21.5.1999.

Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že navrhovateľ sa stal právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa - Jednoty, spotrebné družstvo Košice, pričom nájomný vzťah vznikol medzi týmto právnym predchodcom a odporcom na základe zmluvy o nájme zo dňa 14.7.1997. Ďalej uviedol, že na základe bodu č. 10 vyššie uvedenej zmluvy vykonal úpravy objektov, v ktorých podnikal, čím mu vzniklo právo na zápočet voči nájomnému vo výške 437.886,- Sk.

Na pojednávaní dňa 16.10.2002 odporca vzniesol započítaciu námietku a uviedol, že si započítava svoju pohľadávku voči navrhovateľovi titulom zhodnotenia objektu, v ktorom podnikal a ktorý bol prinavrátený do vlastníctva navrhovateľa, s pohľadávkou navrhovateľa voči nemu za nájom za obdobie december 1998 až máj 1999.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. -306 zo dňa 30.3.2007 konanie o určenie, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom po zmene vlastníckych vzťahov trvá zastavil. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania v sume 32.105,- Sk. Zároveň vydal dopĺňací rozsudok č.k. -316 dňa 30.5.2007, ktorým doplnil vyššie citovaný rozsudok o výrok o trovách štátu. Voči vyššie uvedeným rozsudkom podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Košiciach svojim uznesením č.k. -346 zo dňa 12.2.2009 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetom konania je navrhovateľom uplatnený peňažný nárok na zaplatenie nájomného v sume 70.967,- Sk a odporcom vznesená započítacia námietka vo výške 465.043,68 Sk predstavujúca ním vynaložené náklady do nehnuteľnosti navrhovateľa. V tomto uznesení Krajský súd v Košiciach poukázal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal platnosťou nájomnej zmluvy uzavretou medzi Jednotou SD Košice ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom. Prenajímateľ Jednota SD Košice bola povinná odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie a v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Poukázal na to, že Okresný súd Košice I je povinný zisťovať, či nebytové priestory boli prenajímateľom odovzdané v stave spôsobilom na prevádzkovanie pohostinských a reštauračných služieb, pričom dôkazná povinnosť ohľadom týchto tvrdení zaťažuje odporcu. Preto v ďalšom konaní má odporca povinnosť preukázať svoje tvrdenia ohľadom stavu odovzdávaných nebyt. priestorov. Zároveň Krajský súd v Košiciach vyslovil právny názor, že ak sa preukážu tvrdenia odporcu, že prenajímateľ mu odovzdal nebyt. priestory v stave nespôsobilom na prevádzkovanie pohostinských a reštauračných služieb, bude potrebné zmluvu o nájme medzi Jednotou SD a odporcom považovať za neplatnú a vzájomné nároky účastníkov treba posudzovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia, pričom u navrhovateľa vo výške priemerného ušlého nájomného vzhľadom na charakter a stav nehnuteľnosti a zo strany odporcu vo výške preukázaného zhodnotenia nebyt. priestoru. V prípade záveru, že nájomná zmluva je neplatná, navrhovateľa nemožno považovať za právneho nástupcu prenajímateľa Jednoty SD Košice. Navrhovateľovi ako reštituentovi bola vydaná nehnuteľnosť v stave v akom sa nachádzala, teda aj s investíciami vynaloženými ku dňu vydania a navrhovateľ z tohto titulu Jednote SD poskytoval aj náhradu.

Súd vykonal dokazovanie, doplnil ho v zmysle právneho názoru krajského súdu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ bol zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev na základe rozhodnutia Obvodného úradu Košice 1, oddelenia všeobecnej vnútornej správy dňa 11.6.1996 pod č. , 9171/96/Pt pod názvom Pozemkové spoločenstvo „Urbariát Ťahanovce“ so sídlom Košice-Ťahanovce, Ťahanovská 28. Do registra pozemkových spoločenstiev bol zapísaný podľa a ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou.

Členovia tohto spoločenstva ako oprávnené osoby požiadali Jednotu, spotrebné družstvo Košice o vydanie veci podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov a to o vydanie nehnuteľnosti v kat. území Ťahanovce, ktoré boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X ako parcela č. XXX - dom, č. popisné XXX s dvorom a hospodárskou budovou vo výmere 216 štvorcových siah a parcela č. XXX - záhrada v intraviláne o výmere 218 štvorcových siah, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Košice ako parcela č. X vo výmere 1120 m2 - zastavaná plocha a parcela č. X vo výmere 414 m2 - zastavaná plocha a stavby súpisné číslo XXXX na parcele č. X.

Vlastnícke právo členom vyššie uvedeného pozemkového spoločenstva (navrhovateľa) bolo priznané rozhodnutím odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu Košice I, vydaného dňa 11.9.1998 pod č. 2/98-Kr, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.1998.

Navrhovateľ predložil súdu výpis z listu vlastníctva č. XXX, kde bolo vlastnícke právo oprávnených osôb zapísané na základe vyššie citovaného rozhodnutia.

Navrhovateľ predložil súdu stanovy Pozemkového spoločenstva „Urbariát Ťahanovce“ prijaté dňa 27.2.1996, z ktorých súd zistil, že spoločenstvo je založené na dobu neurčitú a že štatutárnym orgánom spoločenstva je výbor, ktorý riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, pokiaľ nie sú zákonom alebo týmito stanovami vyhradené inému orgánu spoločenstva. Podľa čl. 16 citovaných stanov predseda spoločenstva je oprávnený konať v mene spoločenstva a navonok.

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 6305/V súd zistil, že odporca bol zapísaný do obchodného registra dňa 5.6.1995 pod názvom F.G. INVEST, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, pričom dňa od 5.11.2009 je jeho obchodné meno F.G. INVEST, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Košice, Štúrova 8. Odporca vstúpil do likvidácii na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. -66 zo dňa 26.6.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2008, kedy bola zrušená spoločnosť F.G. INVEST, s.r.o. s likvidáciou a za likvidátora súd menoval Miroslava Gašpara, ktorý bol predtým konateľom tejto spoločnosti.

Z odporcom predloženej zmluvy o nájme súd zistil, že odporca sa stal nájomcom nebyt. priestorov v kat. území Ťahanovce - priestory bývalej prevádzkovej jednotky Jednota SD - pohostinstvo na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel s Jednotou SD Košice ako prenajímateľom dňa 14.7.1997. Účelom využitia týchto nebytových priestorov bolo poskytovanie pohostinských a reštauračných služieb, nájomné bolo dohodnuté vo výške 180.000,- Sk ročne, ktoré mal odporca platiť na účet Jednoty SD Košice v mesačných splátkach po 15.000,- Sk vždy do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Nájom podľa tejto zmluvy bol dojednaný zmluvnými stranami na dobu neurčitú, výpovedná lehota bola dohodnutá na 3 mesiace. V článku 5 tejto zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že nájomcovi (odporcovi) prenajímateľ (Jednota SD Košice) odpočíta náklady v súvislosti s úpravou (rekonštrukciou budovy) na základe predloženého rozpočtu nájomcom, ktorého rozpočtom stanovená čiastka na úpravu bude základom pre prenajímateľa na zápočet nájomného. V bode 10 predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli, že nájomca má právo upraviť priestory, ktoré užíva podľa tejto zmluvy, pokiaľ sa tým nezmení účel užívania a stavebné členenie objektu. Pre akékoľvek stavebné investície, modernizácie, rekonštrukcie a stavebné práce charakteru generálnych opráv musí mať nájomca predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa, pričom je povinný predložiť rozpočet predpokladaných stavebných prác. Na zabezpečovanie prevádzkovania uvedenej prevádzkovej jednotky prenajímateľa a nájomca sa dohodli, že nájomca na základe rozpočtu prevedie a vykoná niektoré úpravy nielenže čo do výšky nákladov, ale i konkrétnych úprav, ktoré prenajímateľ odsúhlasí a schváli na základe osobitnej dohody, ktorá bude súčasťou tejto zmluvy.

Až na pojednávaní dňa 16.1.2012 navrhovateľ poukázal na to, že predmetom nájmu neboli len nebytové priestory nachádzajúce sa vo vyššie citovaných nehnuteľnostiach, ale aj pozemky. Takto predmetom nájmu bolo užívanie reštaurácie vo výmere 106 m2, výčapu vo výmere 10,90 m2, chodby vo výmere 4,80 m2, kancelárie vo výmere 6,50 m2, kuchyne vo výmere 28,50 m2, sklady vo výmere 13,50 m2, schodište + WC 33,80 m2, schodište 2 vo výmere 10,70 m2 a priľahlý dvor, pozemok parc. č. 2 vo výmere 806 m2. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti súd nemohol posudzovať vyššie citovanú zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle o nájme a podnájme nebyt. priestorov, ale v zmysle a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. Mcdo 251/2002, ktorý uviedol, že o nájme a podnájme nebyt. priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov, sa nevzťahuje na dohody (zmluvy) o nájmoch nehnuteľnosti (pozemkov alebo budov), bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľnosti môžu byť aj nebyt. priestory.

Z výpovede odporcu súd zistil, že prenajaté priestory prevzal od Jednoty SD Košice v stave, v ktorom neboli spôsobilé k žiadnemu užívaniu, objekt bol zdevastovaný, pretože prevádzka bola predtým 2 až 3 roky zatvorená, zariadenie bolo zničené a sanita rozkradnutá. Z tohto dôvodu musel pristúpiť k oprave celého objektu tak, aby tieto priestory boli užívania schopné. Preto mu aj Jednota SD Košice dala súhlas, že má právo prenajaté priestory upraviť podľa svojich potrieb, pokiaľ sa nezmení účel ich užívania a stavebné členenie objektu. Stavebné práce vykonával asi 2 mesiace a prevádzkovať prenajaté priestory začal od 1.9.1997. Vzhľadom k tomu, že v prenajatom objekte vykonal stavebné úpravy, dal si pre svoju vlastnú potrebu vyhotoviť znalecký posudok o výške ním vynaložených stavebných prác. Preto predložil súdu odborný posudok č. 8/1998 zo dňa 15.10.1998 vypracovaný Ing. Martinom Vagašom, ktorý mal stanoviť cenu vykonaných stavebných prác odporcom v prenajatom objekte. V závere tohto posudku menovaný súdny znalec uviedol, že v danom prípade je možno konštatovať, že odporca vynaložil na opravu týchto priestorov čiastku 179.850,72 Sk.

Odporcove tvrdenia, že prenajaté nebyt. priestory neboli v užívania schopnom stave potvrdila vo svojej výpovedi bývalá pracovníčka odporcu B. Š., ktorá pracovala v spoločnosti odporcu ako P. v rokoch 1997 až 1999. Menovaná svedkyňa uviedla, že odporca musel urobiť opravy, ktoré vykonával 3 až 4 mesiace, pretože prevádzka, ktorú mal prenajatú odporca, nebola užívania schopná. Stav tejto prevádzky bol veľmi zlý, bolo potrebné túto prevádzku vymaľovať, opraviť hygienické zariadenia, dať do poriadku rozvod elektriny a hygiena uložila odporcovi postaviť nové priečky podľa hygienických predpisov. Menovaná svedkyňa dňa 21.5.1999 za odporcu odovzdávala prenajaté nebyt. priestory navrhovateľovi, o čom predložil navrhovateľ písomný záznam z vyššie uvedeného dňa. Aj keď navrhovateľ tvrdil, že odporca mu tieto prenajaté priestory odovzdal v poškodenom stave, preskúmaním Zápisu o odovzdaní priestorov vyhotoveného dňa 21.5.1999 za účasti navrhovateľov, odporcu a starostu mestskej časti Košice-Ťahanovce súd zistil, že neobsahuje žiadne vyjadrenie navrhovateľa, že prevádzku odovzdáva odporca v poškodenom, prípadne zdevastovanom stave.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania tvrdil, že odporca na zasadnutí Pozemkového spoločenstva Urbariát dňa 12.3.1999 vyhlásil, že pristupuje na podmienky nového vlastníka a došlo aj k úprave nájomnej čiastky oproti predošlej zmluvy s Jednotou SD Košice a to mesačne na 12.500,- Sk, toto tvrdenie súdu nepreukázal. Odporca uviedol, že tieto skutočnosti tvrdené navrhovateľom nie sú pravdivé. Navrhovateľ aj napriek tomu vyhotovil faktúry, ktoré odporca neuhradil a písomne vrátil navrhovateľovi. Ide o faktúru č. 3/1999 zo dňa 23.4.1999 na sumu 62.500,- Sk, ktorou fakturoval navrhovateľ odporcovi nájomné za december 1998 a január až apríl 1999 v sume 62.500,- Sk, faktúru č. 4/1999 zo dňa 27.7.1999 na sumu 8.467,- Sk, ktorou navrhovateľ fakturoval odporcovi nájomné za mesiac máj 1999 a to od 1.5. do 21.5.1999. Tieto faktúry písomne vrátil odporca navrhovateľovi dňa 28.4.1999 s uvedením dôvodu, že podľa odporcu nebola uzavretá medzi odporcom a navrhovateľom nájomná zmluva, na ktorú sa navrhovateľ odvolával.

Navrhovateľ predložil súdu zmluvu o nájmu č. 01/99, teda jej koncept, ktorú chcel uzavrieť s odporcom, avšak k uzavretiu tejto zmluvy nedošlo. Z uvedenej zmluvy súd zistil, že podľa tejto zmluvy malo byť mesačné nájomné platené odporcom v sume 12.500,- Sk vždy do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca.

Navrhovateľ namietal zápočet pohľadávky odporcu voči pohľadávke navrhovateľa a uviedol, že tento nárok na zápočet si mohol odporca uplatňovať len voči Jednote SD Košice za podmienok dodržiavania citovaného bodu č. 10 zmluvy o nájme uzavretej s Jednotou SD.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že za zhodnotenie objektu, ktorý užíval ako nájomca odporca, navrhovateľ vyplatil Jednote SD Košice sumu vyše 400.000,- Sk pri prevzatí tejto nehnuteľnosti. Navrhovateľ preto predložil súdu dohodu o uznaní, ktorú uzavrela Jednota SD v likvidácii Košice a navrhovateľ dňa 2.2.1999. Predmetom tejto dohody bolo vysporiadanie vzájomných záväzkov v súvislosti s vydaním predmetných nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľa. Navrhovateľ v tejto dohode uznal čo do dôvodu a čo do výšky svoju povinnosť vyplatiť Jednote SD v likvidácii Košice sumu 470.394,- Sk, ktorá pozostávala zo sumy 220.000,- Sk ako nájomné za obdobie od 1.8.1997 do 30.11.1998 a zhodnotenie stavby vo výške 250.394,- Sk.

Keďže odporca si započítal v konaní voči pohľadávke navrhovateľa svoju pohľadávku voči navrhovateľovi titulom zhodnotenia objektu vo vlastníctve navrhovateľa, na hodnotu stavebných prác vykonaných odporcom súd ustanovil znalca z odvetvia stavebníctvo, odboru pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľnosti a stavebných prác Ing. Jána Hrabinského. Menovaný znalec mal určiť hodnotu stavebných prác, materiálu a investícii vložených odporcom do budovy patriacej navrhovateľovi. Znalec vo svojom znaleckom posudku zo dňa 15.11.2004 uviedol, že spracoval kontrolný rozpočet stavby (cenu stavebných prác vykonaných odporcom) a túto určil na sumu 465.043,68 Sk.

Odporca rekonštrukčné práce na predmetných prenajatých nebytových priestorov vykonával svojpomocne i prostredníctvom zhotoviteľa spoločnosti TEHLAN s.r.o. Krčava, s ktorou uzavrel dňa 11.7.1997 zmluvu o dielo č. 4/1997 o dodávke stavebných prác. Zhotoviteľ - spoločnosť TEHLAN s.r.o. Krčava sa zaviazala, že stavebné práce prevedie do 30.9.1997.

Odporca ďalej predložil súdu potvrdenie vyššie uvedenej spoločnosti o tom, že faktúry vo výške 411.902,50 Sk za práce, ktoré táto spoločnosť vykonala na stavbe Pohostinstvo v Ťahanovciach na základe zmluvy o dielo č. 4/1997, boli odporcom tejto spoločnosti v plnom rozsahu uhradené.

Navrhovateľ v konaní navrhol vypočuť svedkyňu R. V., ktorá mala potvrdiť ním uvedené skutočnosti, že po odovzdaní prevádzky odporcom navrhovateľovi táto bola znehodnotená, pretože niektoré veci z prevádzky, ktoré tam odporca namontoval, zobral so sebou a niektoré veci ostali poškodené.

Menovaná svedkyňa vo svojej výpovedi dňa 21.4.2001 uviedla, že priestory, ktoré prevzala od navrhovateľa (nie od odporcu) boli v zlom stave, 6 týždne robila úpravu týchto priestorov a to tak, že dávala nové vnútorné omietky, opravovala kanalizáciu, maľovala tieto priestory, dávala nové obklady a robila aj vonkajšie omietky. Do tejto prevádzky vložila investície asi v sume 150.000,- Sk, avšak doklady o týchto investíciách si už nezachovala.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že táto svedkyňa musela vynaložiť značné finančné prostriedky na opravu poškodených prenajatých priestorov a že stav predmetných nebytových priestorov pri preberaní R. V. mal byť opísaný v protokole zo dňa 11.6.1999, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o nájme. Takýto protokol však navrhovateľ súdu nepredložil, nepredložila ho ani svedkyňa R. V..

V konaní bol vypočutý aj C.. R. M., ktorý bol predsedom predstavenstva Jednoty SD Košice v rokoch XXXX R. XXXX. Potvrdil, že bol viackrát osobne pozrieť priestory, ktoré boli predmetom zmluvy o nájme nebyt. priestorov, ktoré uzavrela Jednota SD Košice s odporcom, avšak nespomínal si, v akom stave (technickom stave) sa predmetná nehnuteľnosť nachádzala. Pripustil, že bolo nutné urobiť nejaké drobné úpravy, pretože napr. pivničné priestory neboli v najlepšom stave. Odporca podľa menovaného svedka nepredložil projekt o tom, aby si mohol započítať vložené investície voči nájomnému s Jednotou SD Košice na základe uzavretej zmluvy o nájme nebyt. priestorov.

Podľa ust. , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ust. § 664 cit. zákona, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa ust. § 680 ods. 2 cit. zákona, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

Podľa ust. § 680 ods. 3 cit. zákona, ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

Podľa ust. § 39 cit. zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 cit. zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 cit. zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ust. § 458 ods. 1 cit. zákona, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 580 cit. zákona, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že odporca a Jednota SD Košice uzavreli dňa 14.7.1997 zmluvu o nájme (nesprávne označenú ako zmluvu o nájme nebytových priestorov) v zmysle vyššie citovaného ust. . Odporca však prevzal prenajaté priestory v stave, ktoré neboli v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie - poskytovanie pohostinských a reštauračných služieb, preto musel vykonať stavebné opravy a úpravy, aby tieto priestory mohol užívať. Z týchto dôvodov je táto zmluva v zmysle i v zmysle názoru odvolacieho súdu neplatná. Z uvedeného vyplýva, že nájomný vzťah medzi odporcom a Jednotou SD nevznikol a navrhovateľ preto nemohol vstúpiť do právneho postavenia prenajímateľa z Jednoty SD voči odporcovi ako nájomcovi v zmysle . Preto možno nárok navrhovateľa voči odporcovi vo výške žalovanej sumy 2.355,67 EUR považovať za nárok z bezdôvodného obohatenia sa odporcu tým, že užíval vyššie uvedené priestory patriace navrhovateľovi v období od 15.12.1998 do 21.5.1999. Preto by mal navrhovateľ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odporcu voči navrhovateľovi vo výške priemerného ušlého nájomného za vyššie uvedené obdobie, teda od 15.12.1998 do odovzdania priestorov navrhovateľa dňa 21.5.1999. Obaja účastníci konania zhodne uviedli, že považujú za priemerné mesačné ušlé nájomné v sume 15.000,- Sk, preto súd vychádzal pri výške bezdôvodného obohatenia sa odporcu z tejto sumy. Takto by výška bezdôvodného obohatenia, ktorá by patrila navrhovateľovi za celú dobu, bola 77.177,40 Sk (polovica mesiaca za december 1998 v sume 7.500,- Sk, 4 x 15.000,- Sk za január až apríl 1999 a 20 dní máj 1999 v sume 9.677,40 Sk). Navrhovateľovi zase vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške investícií vložených odporcom do nehnuteľnosti, ktorá mu bola vydaná v zmysle reštitučných predpisov, v sume najmenej 179.850,72 Sk podľa odborného posudku Ing. Martina Vagaša, prípadne vo výške 250.394,- Sk ako sumy vyplatenej navrhovateľom Jednote SD za zhodnotenie stavby. Výška investícií bola v súdnom konaní určená aj znaleckým posudkom Ing. Jána Hrabinského na sumu 465.043,68 Sk. Keďže odporca vzniesol započítaciu námietku voči pohľadávke navrhovateľa vo výške žalovanej sumy, súd zistil, že došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcu (titulom bezdôvodného obohatenia), pričom pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi značne prevyšuje žalovanú sumu. Z týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.