Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-12-2005.pdf
PDF · 114.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/12/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci navrhovateľa: L., proti odporcovi: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom: Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31351026, zastúpenému: JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Nám. SNP 22, Bratislava, o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 678,48,-€ a nároku za január a február 2003 zastavuje.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 9.813,53,-€ a náhradu trov konania vo výške 930,43,-€, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 588,50,-€ a to na účet Okresného súdu Bratislava I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.1.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 345.021,50,- Sk, t.j. 11.452,62,-€ ako aj k náhrade trov konania a to titulom náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.
Svoj návrh odôvodnil tým, že bol zamestnaný u odporcu od 1.6.1999. Jeho pracovný pomer bol skončený v júli 2001 okamžitým skončením, o ktorom však Okresný súd Bratisla-va I rozsudkom v konaní 7C 130/2001 rozhodol, že je neplatné. Rozsudok nadobudol v spo-jení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislava 8Co 452/02 právoplatnosť 30.5.2003. V tom-to konaní bolo právoplatne rozhodnuté aj o nároku na vyplatenie mzdy za obdobie od 21.7. 2001 do dátumu vynesenia prvostupňového rozsudku v januári 2002, t.j. za 6 mesiacov, ktorá mu bola odporcom aj v predmetnej výške uhradená. V časti, v ktorej sa domáhal náhrady mzdy za ďalšie obdobie, t.j. nad 6 mesiacov, bol rozsudok prvostupňového súdu uznesením Krajského súdu zrušený, pričom uznesením 7C 130/2001 z 21.10.2003 v spojení s opravným uznesením zo 7.1.2004 prvostupňový súd schválil zmier účastníkov v časti úrokov z omeška-nia a v časti nároku o náhradu mzdy nad 6 mesiacov konanie zastavil. Dosiaľ mu teda odpor-ca neuhradil náhradu mzdy za obdobie trvania jeho pracovného pomeru od 23.1.2002 do 28.2. 2003. Jeho priemerná mesačná mzda bola 28.642,- Sk brutto, priemerná denná mzda predsta-vovala sumu 1.317,50,- Sk brutto.
Na pojednávaní navrhovateľ doplnil svoje vyjadrenie v tom smere, že Nové Zámky sú malé mesto, kde je vysoká nezamestnanosť. Tento fakt spolu s tým, že bol prepustený okamžitým skončením zaznačeným do jeho zápočtového listu, ktorý musel pri pohovoroch predložiť, mu výrazne sťažoval situáciu pri snahe získať ďalšie zamestnanie. Počas ním uplat-neného obdobia bol od 23.1.2002 do apríla 2002 vedený v
evidencii nezamestnaných, ale nepoberal žiadne dávky. Nepodarilo sa mu zamestnať sa v rovnocennom zamestnaní v mieste pôvodného výkonu práce a preto pracoval od 1.4.2002 do 14.7.2002 v Prvej stavebnej spori-teľni (ďalej len PSS, a.s.), kde poberal mesačnú základnú odmenu 10.000,- Sk, ale bolo to na živnosť a nie v Nových Zámkoch, kde pracoval predtým pre odporcu, ale v Bratislave - Dú- bravke, teda 100 km od svojho bydliska, kde mal problém s dochádzaním. Prácu tam vyko-nával riadne v kancelárii, ale nebol to riadny pracovný pomer. Po troch mesiacoch, ktoré boli analógiou ku skúšobnej dobe, dali do kancelárie iného pracovníka, lebo nedosahoval požado-vané výkony a tým prišiel aj o mesačnú fixnú odmenu. Ešte po ukončení tohto zamestnania mal z neho do novembra provízie zo zmlúv, ktoré uzatvoril do 14.7.2002. Od decembra 2002 sa na úrad práce neprihlasoval, lebo v snahe zvýšiť si kvalifikáciu nastúpil ako externý študent na vysokú školu, pričom žiaden príjem nepoberal. Štúdium si vyžadovalo 3 denné sústredenia, čo by bolo obmedzujúce pre každého potenciálneho zamestnávateľa. Do okam-žitého skončenia u odporcu pracoval ešte aj pre Wüstenrot poisťovňa, a.s. ako živnostník, takže poberal aj ďalší príjem, o ktorý po okamžitom skončení prišiel, potom dostával už len provízie z dovtedy uzavretých zmlúv. Dodal, že príjmy z potvrdenia z PSS, a.s. sú superhru-bou mzdou, nejde o čistý príjem a teda by sa o ne náhrada mzdy nemala znižovať. V žalova-nom období nebol zamestnaný v pracovnom pomere u žiadneho zamestnávateľa. Keďže jeho priemerná mesačná mzda u odporcu bola 993,13,-€, vychádzal pri vyčíslení svojho nároku z tejto sumy.
Odporca vo svojom vyjadrení žiadal súd, aby podaný návrh zamietol a uviedol, že okrem navrhovateľom uvedeného okamžitého skončenia pracovného pomeru, na základe or-ganizačných zmien dal následne navrhovateľovi výpoveď, pričom jeho pracovný pomer skon-čil uplynutím výpovednej doby a to dňom 28.2.2003.
Na pojednávaní odporca žiadal, aby súd zamietol návrh navrhovateľa na priznanie náhrady mzdy nad 6 mesiacov, ktoré už boli priznané, keďže už priznaná čiastka predstavuje dostatočnú sankciu pre zamestnávateľa za neplatné okamžité skončenie. V prípade ak sa s tým súd nestotožní žiadal, aby uplatňovanú sumu znížil o príjmy navrhovateľa, ktoré v rozhodnom období dosiahol od PSS, a.s. Dodal, že navrhovateľ v období po okamžitom skončení pra-coval v PSS, a.s., mal teda príjem v podobnom druhu práce a aj predtým vykonával prácu rôz-nych mestách. Rozporoval aj nárok za december 2002, kedy navrhovateľ nastúpil na štúdium a podľa jeho vlastného vyjadrenia si prácu nehľadal, avšak prijatie na externé štúdium nepred-stavuje prekážku zamestnania sa. Navrhovateľovo tvrdenie, že po okamžitom skončení prestal vykonávať činnosť aj u iného subjektu - Wüstenrot poisťovne, a.s. a už poberal len provízie z dovtedy uzatvorených zmlúv nerozporoval. Uviedol tiež, že uznesením z 21.10.2003 súd v konaní 7C 130/2001 schválil zmier s tým, že konanie v časti nároku na náhradu mzdy nad 6 mesiacov zastavil, keďže navrhovateľ vzal tento nárok späť a teda sa vzdal svojho nároku. Keďže schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, zakladá prekážku veci už rozhod-nutej.
Navrhovateľ vzal po otvorení pojednávania vo veci samej, na pojednávaní dňa 17.2. 2012, svoj návrh späť v časti o zaplatenie 678,48,-€, teda v časti nároku prevyšujúcom náhra- du mzdy v zmysle súm priemernej mzdy ustálených v konaní tunajšieho súdu 7C 130/01 vrátane časti nároku za január a február 2003, keďže za uvedené mesiace dostal odstupné po druhej výpovedi od odporcu. Zároveň upravil svoj návrh, keď žiadal, aby súd zároveň odpor-cu zaviazal k úhrade aj úrokov z omeškania z každej mesačnej platby neuhradenej odporcom v žalovanom období.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V dôsledku uvedeného čiastočného späťvzatia veci po prvom pojednávaní vo veci sa-mej, s ktorým odporca vyslovil svoj súhlas na pojednávaní dňa 17.2.2012, súd konanie v uve-denom rozsahu zastavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou navrhovateľa, úradným záznamom z obsahu spisu tunajšieho súdu 9Ct 12/03, informáciou o stave indivi-duálneho účtu poistenca k 31.12.2003, potvrdením z PSS, a.s., potvrdením Sociálnej poisťov-ne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, potvrdením Úradu práce z 10.1.2012, štatistic-kými ukazovateľmi o trhu práce v regióne Nové Zámky, rozhodnutím o prijatí na vysokoškol-ské štúdium zo 4.11.2002, zápočtovým listom navrhovateľa, pripojeným spisom tunajšieho súdu 7C 130/2001 ako aj s ostatným obsahom spisu a z vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný od 1.6.1999 ako oblastný riaditeľ. Odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľom okamžitým skončením listom z 19.7.2001 z dô-vodu, že mal navrhovateľ nainštalovať do služobného PC bez súhlasu odporcu počítačovú hru, pričom navrhovateľ mu dňa 23.7.2001 oznámil, že žiada, aby ho naďalej zamestnával.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C 130/01-99 zo dňa 22.1.2002 súd určil, že je uvedené okamžité skončenie neplatné a priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za 6 mesiacov vo výške 171.852,- Sk a zamietol návrh vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu mzdy presahujúcu uvedené obdobie, v sume za priznané obdobie presahujúcu priznanú náhra-du, v časti úrokov z omeškania a nároku na určenie, že pracovný pomer trvá. V odôvodnení súd k priznanej náhrade mzdy uviedol, že na základe dokazovania ustálil priemerný denný zárobok navrhovateľa v rozhodnom období apríl - jún 2001 v sume 1.317,50,- Sk brutto a priemerný mesačný zárobok vo výške 28.642,- Sk brutto.
Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím 8Co 452/02-147 z 25.3.2003 potvrdil predmetný rozsudok prvostupňového súdu v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a priznanej náhrady mzdy v sume 171.852,- Sk, ako aj v časti zamieta-júcej návrh na určenie, že pracovný pomer trvá a v časti zamietajúcej návrh na náhradu mzdy za prvých 6 mesiacov vo výške presahujúcej priznanú sumu a teda v uvedených častiach nadobudol prvostupňový rozsudok právoplatnosť dňom 30.5.2003. V ostatnej časti, teda v časti zamietajúcej úroky z omeškania a v časti náhrady mzdy presahujúcej 6 mesiacov Kraj-ský súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K náhrade mzdy súd v odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd rozhodoval predčasne, ak zamietol návrh na náhradu mzdy nad 6 mesiacov, nakoľko táto ešte v čase vydania prvostupňového rozsudku nebola splatná a preto o tejto nemohol do budúcna rozhodovať. Taktiež uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil sumy priemernej mzdy.
Po vrátení veci následne prvostupňový súd uznesením tunajšieho súdu 7C 130/2001-181 zo dňa 21.10.2003 schválil zmier uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom v časti úrokov z omeškania a zároveň zastavil konanie v časti nároku na zaplatenia náhrady mzdy presahujúcej obdobie 6 mesiacov a to na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti.
Od 30.7.2001 do 21.5.2002 bol navrhovateľ vedený v evidencii nezamestnaných, pri-čom v období od 23.1.2002 nepoberal dávku v nezamestnanosti. Od 1.4.2002 do 14.7.2002 vykonával pre PSS, a.s. činnosť obchodného zástupcu na základe Zmluvy o obchodnom za-stúpení, kde za mesiac apríl - jún 2002 dosiahol príjem á 331,94,-€, za júl 2002 príjem 165,97,-€, za mesiace august - október 2002 príjem á 16,60,-€ a za mesiac november 2002 príjem 132,78,-€. Dňa 4.11.2002 bol navrhovateľ prijatý na externé bakalárske štúdium na Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Listom z 18.11.2002 dal odporca navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorej sa mal jeho pracovný pomer skončiť uplynutím výpovednej doby, t.j 28.2.2003 a ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 9Ct 12/03.
Podľa § 61 ods. 1 z.č. 65/1965 Zb.- Zákonníka práce (ďalej len Zák. práce) účinného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa § 61 ods. 2 cit. Zák. práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnan-covi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Podľa § 275 ods. 1 cit. Zák. práce zisťovanie a používanie priemerného zárobku upra-vuje osobitný zákon. 23a)
Podľa § 275 ods. 2 cit. Zák. práce priemerným zárobkom zamestnanca na pracov-noprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok, pokiaľ pracovnoprávne predpisy neu-stanovujú inak.
Podľa § 17 ods. 1 z.č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o prie-mernom zárobku účinného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhova-teľom, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhod-nom období.
Podľa § 17 ods. 2 cit. z.č. 1/1992 Zb. pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhod-ným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Podľa § 17 ods. 5 cit. z.č. 1/1992 Zb. priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac.
Podľa § 17 ods. 10 cit. z.č. 1/1992 Zb. ako mzda sa na účely zisťovania priemerného zárobku posudzuje aj odmena alebo iný príjem poskytovaný zamestnancovi za prácu v jeho zamestnaní vykonávanom v inom pracovnom vzťahu než v pracovnom pomere.
Podľa § 251 ods. 1 z.č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprí-lom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony uro-bené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že podaný návrh je sčasti dôvodný.
V konaní bolo preukázané, že odporca listom z 19.7.2001 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom, pričom tunajší súd rozsudkom v konaní 7C 130/01 z 22.1.2002 určil, že uvedené okamžité skončenie je neplatné a priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za 6 mesiacov, t.j. od uplatnenia žiadosti navrhovateľa o ďalšie zamestnávanie u odporcu do dátu-mu vydania uvedeného rozsudku. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.5.2003. Vo zvyšku nároku presahujúceho 6 mesiacov prvostupňový súd nárok zamietol, avšak Krajský súd v Bratislave rozsudkom 8Co 452/2002 rozhodnutie v tejto časti zrušil a vrátil na nové konanie, ktoré bolo napokon čo sa týka tohto nároku zastavené uznesením súdu z 21.10. 2003 na základe späťvzatia navrhovateľa v tejto časti.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady mzdy za obdobie od 23.1.2002 do 31.12.2002, t.j. nad 6 už priznaných mesiacov, kedy u odporcu v dôsledku uvedeného okam-žitého skončenia pracovného pomeru prácu nevykonával, pričom na základe následnej výpo-vede zo dňa 25.11.2002 mu pracovný pomer u odporcu mal skončiť až dňom 28.2.2003. V zmysle § 61 ods. 1 cit. Zák. práce vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy pri ne-platnom okamžitom skončení pracovného pomeru a to od kedy oznámil odporcovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, čo bolo dňa 23.7.2001 až do doby, kedy ho odporca opätovne zamestná, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru, pričom nárok navrho-vateľa za obdobie 6 mesiacov od 23.7.2001 bol uspokojený rozsudkom v konaní 7C 130/01 tak ako je vyššie uvedené.
Odporcovu obranu, že o nároku navrhovateľa na náhradu mzdy za obdobie presahu-júce 6 mesiacov bolo už rozhodnuté zmierom v konaní 7C 130/01 a tento zakladá prekážku veci rozhodnutej súd vyhodnotil ako absolútne nedôvodnú. V uvedenom uznesení 7C 130/2001-181 zo dňa 21.10.2003 súd konanie v časti predmetného nároku zastavil pre späť-vzatie zo strany navrhovateľa, teda vo veci nebolo meritórne rozhodnuté a nemožno konšta-tovať, že by takéto rozhodnutie súdu predstavovalo pre uvedený nárok odporcom namietnutú prekážku veci už rozhodnutej.
Odporca v konaní tiež v zmysle § 61 ods. 2 cit. Zák. práce požiadal, aby súd neprizná-val navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy nad 6 mesiacov, v ktorej časti už bol navrhovateľ úspešný v konaní 7C 130/2001, keďže už priznaný nárok je dostatočnou sankciou pre neho ako zamestnávateľa za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru. Taktiež požiadal v prípade, ak by súd neuznal dôvodnosť návrhu na zamietnutie nároku, o zníženie nároku navrhovateľa o príjmy z PSS, a.s., ktoré mu boli v rozhodnej dobe vyplácané.
Súd preto následne skúmal, či navrhovateľ bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Z doka-zovania vyplynulo, že z uplatneného obdobia bol navrhovateľ od 23.1.2002 do 21.5.2002 vedený v evidencii nezamestnaných, pričom v tomto období nepoberal žiadny príjem, ani dávku, od 1.4. do 14.7.2002 pracoval na živnosť ako obchodný zástupca pre PSS, a.s. v Brati-slave, t.j. mimo miesto svojho bydliska a pôvodného pracoviska, kde dosiahol príjem 331,94,-€ mesačne, kedy sumy za ďalšie mesiace ako sú vyššie uvedené, boli sumami provízií za zmluvy uzatvorené do 14.7.2002. Toto napokon nebolo medzi účastníkmi sporné. Dňa 4.11. 2002 bol navrhovateľ prijatý na externé právnické štúdium v Banskej Bystrici, pričom na úrade práce už po vyradení z evidencie 21.5.2002 evidovaný nebol.
Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal, že bol v dôsledku predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu neza-mestnaný a súd považoval za dôvodnú jeho argumentáciu, že v dôsledku nedostatku pracov-ných príležitostí a preukázanej miery nezamestnanosti v regióne jeho bydliska, kde bol pô-vodne zamestnaný, ako aj v dôsledku dôvodu rozviazania pracovného pomeru s navrhova-teľom, ktorý je uvedený v jeho zápočtovom liste, mal teda tento značne sťažené možnosti zamestnať sa v mieste výkonu pôvodného zamestnania a zároveň svojho bydliska.
K žiadosti odporcu, aby súd vôbec nepriznal navrhovateľovi náhradu mzdy nad 6 mesiacov súd uvádza, že v danom prípade predmetný nárok nemá byť len sankciou pre zamestnávateľa, ale najmä satisfakciou pre navrhovateľa, s ktorým bol neplatne okamžite skončený pracovný pomer. Keďže odporca neoznačil
a neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by odôvodnil úplné zamietnutie vzneseného nároku, aj vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že takáto žiadosť odporcu je nedôvodná.
Odporca zároveň žiadal znížiť nárok navrhovateľa o príjmy, ktoré počas ním uplat-neného obdobia poberal, avšak súd dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody ani na krátenie náhrady mzdy o uvedené príjmy, keďže v danom prípade navrhovateľ nepracoval u PSS, a.s. v pracovnom pomere, ale na živnosť. Aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov k zníženiu, resp. nepriznaniu náhrady mzdy môže súd pristúpiť len vtedy, ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôjsť k záveru, že zamestnanec sa zapojil, alebo mohol zapojiť a bez vážnych dôvodov tak neurobil, do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších než by mal pri výkone práce u pôvod-ného zamestnávateľa. To isté platí aj ak začal zamestnanec po neplatnom skončení pracov-ného pomeru vykonávať podnikateľskú činnosť. Súd v tomto prípade zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ u PSS, a.s. pracoval ako živnostník, nie ako zamestnanec, že uvedené pracovisko nebolo v mieste výkonu jeho pôvodnej práce a že tam nepracoval na pozícii rov- nocennej s pozíciou u odporcu, čomu samozrejme zodpovedal aj príjem z tejto činnosti, ktorý musel teda získať zvýšeným úsilím. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že nie je dôvod krátiť náhradu mzdy o tento príjem.
Odporca v priebehu konania namietal aj príjmy dosahované navrhovateľom za zmluvy o životnom poistení, ktoré tento uzatváral pre Wüstenrot poisťovňu, a.s., ale nerozporoval napokon navrhovateľovo vyjadrenie, že za tieto obdržal od januára do marca 2002 nejaký príjem, išlo však o provízie zo zmlúv uzatvorených pred okamžitým skončením pracovného pomeru u odporcu. Keďže odporca v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy preukazujúce výšku týchto súm a ich právny základ, súd tieto v rozhodnutí nezohľadňoval.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí náhrada mzdy aj za obdobie presahujúce 6 mesiacov, ktoré už boli priznané v konaní 7C 130/01, t.j. od 23.1. 2002 do 30.11.2002, keď navrhovateľovi nepriznal náhradu mzdy za mesiac december 2002. Odporca namietal priznanie náhrady za tento mesiac a súd sa rovnako nestotožnil s argumen-táciou navrhovateľa, že v dôsledku 3 dňových sústredení by mal problém sa zamestnať, keďže šlo o externé štúdium, ktoré netvorí zásadnú prekážku v snahe zamestnať sa. Pretože navrho-vateľ nepreukázal, že by v tomto období vyvíjal nejakú snahu zamestnať sa, súd v tejto časti nárok zamietol.
Celkovo si navrhovateľ uplatnil náhradu mzdy vo výške 10.774,14,-€. Pri výpočte náhrady mzdy súd nezohľadňoval v prospech navrhovateľa iné jeho príjmy od inej spoloč-nosti ako od odporcu získané za obdobie do okamžitého skončenia, nakoľko šlo o iné subjek-ty odlišné od odporcu a pri náhrade mzdy vychádzal zo súm priemernej mzdy ustálenej v konaní 7C 130/2001, ktoré ako správne potvrdil aj krajský súd a na ktorých sa napokon zhodli aj obaja účastníci a preto priznal navrhovateľovi náhradu mzdy nasledovne:
- za január 2002, t.j. 23.1.-31.1.2002, čo predstavuje 7 pracovných dní x priemerný denný zárobok navrhovateľa 1.317,50,- Sk = 9.222,50,- Sk
- za február - november 2002, t.j. 10 mesiacov x priemerný mesačný zárobok navrhovateľa 28.642,- Sk = 286.420,- Sk,
čo spolu predstavuje sumu 295.642,50,- Sk, t.j. 9.813,53,-€ a preto navrhovateľovi priznal uvedenú sumu a vo zvyšku nároku - v sume prevyšujúcej priznanú sumu vrátane časti nároku za december 2002 návrh zamietol. Súd návrh zamietol aj v časti navrhovateľom uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko náhrada mzdy má satisfakčný charakter, nejde o ekvivalent mzdy, ktorú by navrhovateľ u odporcu dosiahol, ak by mu odporca umožnil konať si svoju prácu a preto sa odporca nemohol s výplatou tejto satisfakcie, ktorá je ustálená až rozhod-nutím súdu, dostať do omeškania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriad-ku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, kedy zákonná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Keďže výška náhrady mzdy závisela od úvahy súdu, súd navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania a to vo výške 930,43,-€, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia JUDr. Alenou Bábikovou, ktorá navrhovateľa v konaní zastupovala od 13.4.2005, pričom listom doručeným súdu 13.6.2011 oznámila ukončenie zastupovania a ktoré pozostávajú z nasledov-ných položiek:
3 x tarifná odmena á 7.650,- Sk za prevzatie veci a prvú poradu s klientom dňa 13.4.2005, za podanie upraveného návrhu 13.4.2005 a za podanie na súd dňa 24.6.2008 + 2 x režijný paušál za úkony v r. 2005 á 150,- Sk a 1 x režijný paušál za úkon v r. 2008 á 190 Sk + 3 x 20% DPH z tarifnej odmeny á 1.530,- Sk (podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase jednotlivých úkonov).
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ich vyčíslenia právnou zástupkyňou navrhovateľa, ktorá tieto vyčíslila na 1.335,20,-€ a ktoré žiadala uhradiť na účet v Tatrabanke, a.s. č.ú. 2622100734/1100, keď súd nepriznal odmenu za uplatnené rokovanie s protistranou, nakoľko toto nebolo ničím preukázané.
Navrhovateľ bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa ustano-venia § 4 ods. 2 písm. d/ z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien. Keďže v konaní mal úspech, súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 cit. z.č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa položky 1 a/ Sadzobníka vo výške 588,50,-€ zaviazal odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona