Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_89Cb-19-2023.pdf
PDF · 87.85 KB
Case nature
Area
Subarea
89Cb/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v spore žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, proti žalovanému: DUTEKO, a.s., Rastislavova 98, 043 46 Košice, IČO: 36 446 254, zast.: IURISTICO, s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 511,74 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.07.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 511,74 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 511,74 eura od 08.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca voči žalovanému eviduje dlh vo výške 511,74 eura z titulu neuhradenia nájomného vyplývajúceho z ukončenej nájomnej zmluvy zo dňa 02.06.1997, v zmysle dodatku č.1 zo dňa 15.01.1997, dodatku č. 2 zo dňa 14.03.2005 a dodatku č. 3 zo dňa 15.01.1998.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní v tejto veci vydal dňa 21.07.2023 platobný rozkaz sp. zn. 39Up/1170/2023, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 511,74 eur s príslušenstvom.
4. Žalovaný podaním zo dňa 01.08.2023 podal voči predmetnému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom v predmetnom konaní v celom rozsahu popiera z nasledovných dôvodov. Žalobcom uplatnený nárok má predstavovať dlžné nájomné za rok 2016 z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 2. júna 1997 v znení jej neskorších zmien a dodatkov. Pohľadávku žalobcu na dlžnom nájomnom však žalovaný neeviduje v účtovníctve a uvedená pohľadávka nefigurovala ani v zozname záväzkov žalovaného pri akvizícii v roku 2017. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 01.08.2023 žalovaný okrem iného vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. Žalovaný uviedol, že vzťah medzi ním a žalobcom bol typickým kombinovaným obchodným záväzkovým vzťahom, a preto sa na premlčanie aplikujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Ako vyplýva zo žalobcom predloženého zoznamu zmlúv a pohybov od 1. januára 2009 do 30. júna 2023, jeho uplatnený nárok má predstavovať dlžné nájomné za rok
2016, ktoré bolo v splatné dňa 15. januára 2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol svoje právo na zaplatenie dlžného nájomného uplatniť prvýkrát na súde dňa 16. januára 2017, kedy začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá žalobcovi márne uplynula dňa 16. januára 2021. Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný. Žalobca vo svojom odpore ďalej uviedol, že žaloba žalobcu nemá zákonom stanovené náležitosti podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 02.06.1997 Nájomnú zmluvu v zmysle dodatkov č. 1 až č. 3. Nájomné bolo stanovené dohodou na sumu vo výške 760 eur/rok (Dodatok č. 3). Nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou bez udania dôvodu zo strany prenajímateľa. Žalovaný uhradil nájomné za roky 1997 až 2015 v plnej výške. Nájomné za rok 2016 bolo uhradené len čiastočne. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené dlh na nájomnom vo výške 511,74 eur. Žalovaný bol opakovane vyzývaný k úhrade nájomného, avšak do dnešného dňa dlh žalobcovi neuhradil.
6. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 23.08.2023.
7. Súd výzvou, ktorá bola doručená žalovanému dňa 04.09.2023 spolu s vyjadrením žalobcu k odporu vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k predmetnému podaniu. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.09.2023 uviedol, že na podanom odpore naďalej trvá. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalobcom tvrdená pohľadávka neexistuje. Pohľadávku žalobcu na dlžnom nájomnom v účtovníctve žalovaný neeviduje a nefigurovala ani v zozname záväzkov pri akvizícii v roku 2017. Žalovaný ďalej uviedol, že aj keby pripustil existenciu uplatneného nároku, tento by bol už premlčaný. Nájomné bolo splatné už dňa 15. januára 2017. Žalobca zopakoval v tejto súvislosti tvrdenia uvedené v odpore. Žalovaný okrem iného uviedol aj skutočnosť, že žalobca si nesplnil ani svoju základnú povinnosť v spore, a to povinnosť tvrdenia, nakoľko žalobca vznik svojho nároku bližšie nevysvetlil a nepreukázal uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky žalovaný poprel aj jej príslušenstvo, ktoré si navyše žalobca uplatnil v nesprávnej výške. Omeškanie žalovaného s úhradou nájomného mohlo nastať najskôr dňom 16.01.2017, žalobca si však úroky z omeškania z neznámych dôvodov uplatnil už od 08.12.2016. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný naďalej navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania.
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.11.2023 za účasti riadne a včas predvolaného žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že stále trvá na svojom podanom návrhu, kde je neuhradená pohľadávka vo výške 511,74 eura, ktorá vznikla už zo spomínanej zmluvy z roku 2015. Žalobca od roku 2015 pravidelne uhrádzal nejaké čiastky nájomného a je tu iba nejaká časť nezaplateného dlžného nájomného. Žalobca nefakturoval nájom žalovanému, priamo zo zmluvy vyplýva povinnosť nájomcov platiť nájom z zmysle týchto zmlúv. Dátum splatnosti je nastavený k 15. januáru a tak je to aj v tejto zmluve v čl. II. Nájomné je v zmluve vypočítané ako celoročné a v každom roku sa platí celý rok, ak je uzatváraná v priebehu roka, tak je to alikvotná čiastka. V tejto zmluve je aj bezdôvodné obohatenie, kde nájomca ešte pred uzatvorením nájomného vzťahu užíval predmet a svojím podpisom to aj potvrdil, v zmluve to je uvedené v čl. III., čiže tá čiastka za bezdôvodné obohatenie to, ktoré bolo ešte pred nadobudnutím účinnosti a platnosti tejto konkrétnej zmluvy tam je zahrnutá. Žalobca na podanej žalobe trvá, a čo sa týka vznesenej námietky žalovaného, to ponecháva na rozhodnutie súdu.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že žaloba je nedôvodná a v celom rozsahu ju poprel, pričom odkázal na písomné vyjadrenia. Žalovaný neeviduje pohľadávku v účtovníctve, nemá vedomosť o tom, že by za rok 2016 nezaplatil nájomné. Táto pohľadávka, lepšie povedané záväzok, nefiguroval ani v zozname záväzkov pri akvizícii spoločnosti, a keby sme pripustili takú možnosť, že táto pohľadávka existuje, že nárok žalobcu je daný, tak tento je už v celom rozsahu premlčaný nakoľko sám žalobca potvrdzuje, že nájomné bolo v zmysle nájomnej zmluvy, teda v dodatku č. III k nájomnej zmluve splatné vždy k 15. januáru nasledujúceho roka to znamená, že najskôr 16. januára 2017 žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie tohto dlžného nájomného na súde, odkedy mu začala plynúť 4-ročná premlčacia doba, ktorá mu márne uplynula 16. januára 2021, takže nárok je v celom rozsahu premlčaný. Vzhľadom na to, považuje žalovaný žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú
a navrhuje, aby ju súd zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
Právne posúdenie
Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 153 CSP (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa čl. V. Nájomnej zmluvy je nájomné splatné vždy najneskôr do 15. januára nasledujúceho roku na účet prenajímateľa.
Podľa 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 393 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
10. Súd sa z dôvodu hospodárnosti konania zaoberal v prvom rade dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalovaného nároku. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcu a s ohľadom na skutočnosť, že následkom úspešne vznesenej námietky premlčania je zamietnutie žaloby, súd považuje za potrebné sa v prvom rade vysporiadať práve s dôvodnosťou tejto námietky. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t.j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci. Súd konštatuje, že premlčacia doba žalovaného nároku začala plynúť dňom 16.01.2016 (deň po splatnosti faktúry) a uplynula 16.01.2021. Lehota splatnosti nájomného vyplýva jasne z čl. V. Nájomnej zmluvy (k 15. januáru), ako aj zo všetkých nasledujúcich dodatkov k tejto zmluve, kde táto lehota ostala nezmenená. Žalobca preukázateľne uplatnil svoj nárok žalobou dňa 04.07.2023 (deň doručenia žaloby). V danom prípade ide o vzťah dvoch subjektov práva, ktorý sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, teda v súlade s § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že námietka premlčania bola zo strany žalovaného vznesená dôvodne.
11. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd žaloba žalobu zamietol.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný v celom rozsahu žalovaný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých podľa § 370 CMP, návrh na súdny výkon rozhodnutia.