Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-205-2008.pdf
PDF · 98.19 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/205/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Ľ. F., S.. X.X.XXXX, M. Q.. C.. W. XXX/X, Š., zastúpeného JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, so sídlom v Poprade, Hraničná 13, proti žalovanému: Ľ. X. G. V., V. V. W. Demjate , E.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o zaplatenie 1.551,82 EUR s prísl., takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 93,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 467,96 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2008 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného mu zaplatiť 46.750,- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od dňa podania žaloby do zaplatenia a trovy konania.
V žalobe uviedol, že na základe ústnej dohody so žalovaným pracoval na stavbe spoločnosti C. v Bratislave, kde vykonával stavebné práce pri debnení zvislých plôch a stropov a betonáž.
Súčasťou uvedenej dohody bola aj dohoda o výške odmeny za vykonanú prácu na 250,- Sk/1 hod. Do práce nastúpil dňa 9.7.2007 a pracoval do 25.7.2007. Spolu odpracoval 17 dní po 11 hodín, teda 180 hodín. Za tieto odpracované hodiny mu prislúcha odmena vo výške 46.750,- Sk.
Žalovaný mu uvedenú odmenu neuhradil napriek upozorneniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu žiadosťou zo dňa 5.12.2007.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu mu zaslal odpoveď, v ktorom poprel existenciu dohody o výkone tesárskych prác a výške odmeny za vykonanú prácu 250,- Sk/1 hod.. Nepoprel však, že žalobca na stavbe pracoval a podľa jeho názoru sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že so žalobcom bola uzatvorená ústna zmluva, tak ako je to uvedené v žalobe a teda žalovaný v tejto veci nie je pasívne legitimovaný.
Súd dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, obsahom spisov tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX ako aj ostatným spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že pracoval ako robotník na stavbe v Bratislave, kde pricestoval pracovať po oslovení pánom M., priateľom jeho otca, ktorým bol aj do práce uvedený.
V tom čase sa na stavbe nenachádzal žalovaný, iba jeho kolega pán D., ktorým bol vyzvaný, aby mu odovzdal občiansky preukaz a bolo mu povedané, že bude dostávať 250,- Sk na hodinu, možno aj viac. Pracovalo sa tam 12 hodín denne s hodinovou prestávkou v priebehu 3 týždňov, pričom si sám uhrádzal stravu, ubytovanie aj cestovné.
V priebehu týždňa, kedy začal pracovať, prišiel aj pán X., ktorý ho zavolal a povedal mu, že bude dostávať 250,- Sk na hodinu s tým, že s nim uzatvorí pracovnú zmluvu.
Po 3 týždňoch mu bolo pánom M. oznámené, že pracovať sa ďalej nebude a nedošlo ani k vyplateniu odmeny. Počas výkonu jeho pracovnej činnosti mu práce prideľoval žalovaný, v jeho neprítomnosti pán D.. Zároveň uviedol, že s nim pracovali okrem pána M. aj pán N. a dvaja muži z Važca, ktorých generálie si nepamätá.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu ako aj pána M., avšak všetky práce na stavbe dohadoval s pánom F. N., ktorý tam mal svojich ľudí, pričom odmena medzi nimi nebola dohodnutá na hodinu, ale úkolovo. V žiadnom prípade by nedohadoval hodinovú mzdu, ktorou by sám seba poškodil.
Pán D. mal iba postavenie predáka stavby, v jeho kompetencii bolo prideľovanie práce, avšak nemal žiadne ďalšie oprávnenia. Uviedol, že on sám vykonáva stavebné práce. Poukázal na to, že všetci na uvedenej stavbe pracovali ako živnostníci na úkol, to znamená, že dostali peniaze za to, čo urobili.
Keďže v tom čase mal málo ľudí, dostal kontakt na pána N., s ktorým sa dohodol, že sa jedná o úkolovú prácu, to znamená, že to, čo si zarobia, tak budú aj mať. Povedal, že prídu tak 3 - 4 ľudia.
Z vyjadrenia pána N. bolo zrejmé, že všetci, ktorí prišli na stavbu pracovať, majú živnosť. Robil sa súpis prác s 30-dňovou splatnosťou s uvedením, aký rozsah uvedených prác bol vykonaný a finančné prostriedky za uvedenú prácu boli odovzdávané F. N..
Bránil sa tým, že uzavrel zmluvný vzťah len s F. N., ktorý zabezpečil ďalších pracovníkov na práce na danej stavbe a preto so žalobcom sa má vyrovnať práve on.
Svedok F. N. vo svojom písomnom prehlásení zo dňa 24.1.2012 uviedol, že v letných mesiacoch v roku 2007 telefonicky oslovil žalovaného a ktorý mu potvrdil, že má prácu, preto ho navštívil s pánom X. M.. Žalovaný mu povedal, že má určité normy, podľa ktorých on fakturuje, teda koľko sa vyrobí, toľko on fakturuje a práca sa potom rozpočíta podľa hodín na počty pracovníkov. Tvrdil mu, že pri riadnej práci vyrobí 250,- Sk na hodinu a keď sa bude intenzívne pracovať, dá sa vyrobiť podstatne viac, cca 60 až 65 tisíc korún mesačne. Spolu s nim pracovali aj pán D., X. M. a ďalší traja zamestnanci, ktorých mená si už nepamätal.
Žalobca prišiel na uvedenú stavbu pracovať iba cez prázdniny ako brigádnik, ktorý bol tak isto prijatý buď po jednaní s pánom X. alebo s pánom D., ktorý bol jeho zástupcom v prípade neprítomnosti.
Počas svojho pôsobenia v Bratislave pánovi X. iba pomáhal hľadať voľných pracovníkov a nie pre seba, ale pre neho a každý vedel, že je jeho zamestnancom a tento ho bude vyplácať.
Svedok D. vypočutý v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XXX/XXXX L. 13C uviedol, že pôsobí ako živnostník a dodnes pracuje na stavbách v Bratislave ako vedúci tesárskej partie s tým, že zmluvy s objednávateľmi stavby doteraz zabezpečuje žalovaný. Mal na starosti zadeľovanie prác, kontrolu pracovníkov, evidenciu dochádzky a úkolový list. Uviedol, že niekedy v polovici júna v roku 2007 sa zoznámil s pánom N.J., ktorý mu bol predstavený ako vedúci novej skupiny. Najprv tam mal 3 ľudí, potom prišli ďalší dvaja. Pamätal si, že tam robili asi len týždeň, potom museli stavbu opustiť pre nedostatky týkajúce sa kvality ich práce a rýchlosti jej prevedenia.
Vypracované úkolové listy sa predkladali objednávateľovi, ktorý po ich odobrení poukázal finančné prostriedky za prevedené práce Q.S. X. a on následne poukázané finančné prostriedky prerozdeľoval svojim dodávateľom.
Poukázal na to, že nikomu nesľuboval 250,- Sk na hodinu, nebolo to v jeho kompetencii ani to, že by niekomu sľúbil uzatvorenie pracovnej zmluvy.
Uvedený svedok na pojednávaní konanom dňa 27.4.2009 v konaní pod sp. zn. XXC XXX/XXXX uviedol, že si pamätá, že v sumári evidencie dochádzky v júli figuruje meno nový Ľ., ktorým je osoba pána Ľ. F., s ktorým prišiel pán N. s tým, že tento chlapec je v jeho kompetencii, bude tu pracovať brigádnicky a z uvedeného dôvodu ho nedával už do sumárov prác.
Žalobca v konaní XXC XXX/XXXX W.R. E. uviedol, že jeho kolega pán X. pozháňal cez pána N. prácu v Bratislave na stavbe, kde pricestoval 21.6.2007, pričom na stanici ich už čakal pán N.. Počas cesty na ubytovňu im hovoril, že práca je za 250,- Sk na hodinu. Do práce spolu s pánom X. nastúpil na druhý deň. O podmienkach v práci sa rozprávali s pánom N., ktorý mal zastupovať pána X..
Nevedel však presne, o aký vzťah medzi nimi šlo. Predákom na stavbe bol pán Q. D., ktorý mu uviedol, že pracovná zmluva sa spíše neskôr. Asi po 6 dňoch im pán X. telefonicky oznámil, že nemá pre nich ďalšiu prácu ani peniaze a že majú ísť domov. Uviedol, že riadny pracovný pomer mu sľúbil pán D., ktorý prideľoval prácu s tým, že bude uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú s hodinovou mzdou 250,- Sk na hodinu.
Žalobca v konaní XXC XXX/XXXX X. M. uviedol, že pracoval na stavbe spoločnosti C. v Bratislave v období mesiacov jún a júl roku 2007, pričom nemal so žalovaným uzatvorenú písomnú zmluvu na výkon prác s tým, že bola uzatvorená táto zmluva iba v ústnej forme. Pri uzatvorení tejto ústnej zmluvy bol prítomný iba on a žalovaný. So žalovaným mal uzatvorenú dohodu o výkone prác za odmenu vo výške 250,- Sk za 1 hodinu, čo potvrdili aj svedkovia F. N. a F. D..
Svedok F. D. vypočutý v konaní pod sp. zn. XXC XXX/XXXX potvrdil, že išiel na stavbu do Bratislavy z dôvodu zavolania svedkom F. N. s tým, že mal prisľúbenú hodinovú mzdu za 250,- Sk a mali byť s nimi uzatvorené písomné dohody, pričom podmienkou bolo, že majú živnostenský list.
V uvedenom konaní bol vypočutý aj svedok X. R., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2007 pracoval v Bratislave na predmetnej stavbe ako živnostník vykonávaním tesárskych prác. Pracoval v pracovnej skupine v celkovom počte 8 - 9 ľudí, pričom všetci boli živnostníci. Vedel o tom, že tam pracoval aj pán N., ktorý spočiatku pracoval s nimi v ich pracovnej skupine, neskôr odišiel a vrátil sa s nejakými ľuďmi. Podľa jeho vedomostí na stavbe pracovali prevažne živnostníci, nemal vedomosť, či tam niekto pracoval v zamestnaneckom pomere, mal iba vedomosť o tom, že tam nastal nejaký problém s ľuďmi, ktorých doviedol pán N. po zistení, že nemajú živnosť a preto boli žalovaným posielaní domov. Uviedol, že pracovali za úkolovú mzdu podľa cenníka spoločnosti C. za jednotlivé vykonávané práce na základe nimi vystavovaných faktúr.
Svedok V. F. uviedol, že so žalovaným sa pozná dlhé roky. Nikdy u neho nepracoval v zamestnaneckom pomere, vždy ako živnostník a takto bolo aj v roku 2007 spolu so svedkom R..
Uviedol, že bol vyplácaný na základe objemu prác, ktoré urobili, pričom finančné prostriedky prerozdeľoval žalovaný na základe súpisu vykonaných prác, smenovky a dochádzky jednotlivých osôb vykonávajúcich uvedené práce, u neho konkrétne aj na základe faktúry, ktorú ako živnostník pre žalovaného vystavoval.
V konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XXX/XXXX L. 13C v zrušujúcich uzneseniach Krajského súdu v Prešove bol vyslovený právny názor, že aj keď v prejednávaných veciach nebola preukázaná existencia písomnej pracovnej zmluvy, je predčasný záver súdu prvého stupňa v tom, že medzi účastníkmi konania neexistuje žiadny právny vzťah. Dodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou, pričom pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy, resp. konkludentne.
Súdu prvého stupňa bola uložená povinnosť opätovne zistiť, či medzi účastníkmi konania vznikla alebo nevznikla pracovná zmluva povinnosťou zaoberať sa otázkou, či medzi nimi nevznikol faktický stav označovaný ako faktický pracovný pomer, z ktorého pre žalobcov vyplývajú príslušné nároky. Ak by v
konaní toto preukázané nebolo, je potrebné nárok žalobcov posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak sa preukážu podmienky na jeho vydanie.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 222 ods. 4 Zákonníka práce, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 222 ods. 5 Zákonníka práce, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca pracoval na stavbe spoločnosti C. v Bratislave ako brigádnik od 9.7. do 25.7.2007 (č. l. 125), nebola však preukázaná existencia takého zmluvného vzťahu účastníkov konania, na základe ktorého by žalovaný bol povinný žalobcovi platiť 250,- Sk za každú odpracovanú hodinu. Dôkazné bremeno tohto tvrdenia bolo na strane žalobcu, ktorý iba tvrdil, že takáto ústna dohoda medzi nim a žalovaným bola, ale nakoľko žalovaný jej uzatvorenie popiera, žalobca sa dostáva do dôkaznej núdze.
V priebehu súdneho konania žalobca neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ale odkazoval súd na dôkazy vykonávané v iných súdnych konaniach vedených na tunajšom súde, z ktorých však nie je možné vyvodiť záver, že takáto zmluva uzatvorená bola. Iba svedok F. N. potvrdil, že žalobca bol prijatý na vykonanie prác na stavbe po jednaní buď so žalovaným alebo jeho zástupcom, pričom osobne pri dojednávaní jeho pracovných podmienok nebol, iba od ďalších spolupracovníkov mal vedomosť, že za vykonávané práce majú dostávať 250,- Sk na hodinu.
Žalovaný sa bránil tým, že on uzatvoril zmluvný vzťah iba s F. N., ktorý mal zabezpečiť ďalších pracovníkov na práce na danej stavbe, medzi ktorými zabezpečil aj žalobcu, s ktorým však zmluvný vzťah uzatvorený nemal, a preto sa žalobca mal so svojimi finančnými nárokmi obrátiť na F. N..
Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania vznikol tzv. faktický pracovný pomer, t. j. pracovnoprávny vzťah, ktorý vznikol porušením pracovnoprávnych predpisov - reálnym výkonom závislej práce pre inú osobu bez písomnej pracovnej zmluvy.
Žalobca síce tvrdí, že sa so žalovaným ústne dohodol na všetkých podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, avšak žalovaný popiera nielen dohodu o pracovnej zmluve, ale aj faktickú činnosť žalobcu pre žalovaného tvrdením, že tento vykonával pracovnú činnosť pre F. N..
Žalobca súdu nepredložil, resp. neoznačil dôkaz, ktorý by preukazoval vznik tzv. faktického pracovného pomeru a v konaní nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania vznikol pracovný pomer konkludentne neunesením dôkazného bremena tvrdenia žalobcu o existencii dohody o všetkých podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy a zároveň nepreukázaním takého konania žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že tento sa cítil zamestnávateľom žalobcu, nakoľko tomuto prácu neprideľoval a nevyžadoval od neho plnenie si pracovných povinností.
Z výpovedi svedkov v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XXX/XXXX L. XXC XXX/ XXXX podľa názoru súdu vyplýva, že žalobcu priviedol na stavbu F. N., ktorý pracoval so svojou skupinou ľudí a týmto bola prideľovaná práca osobitne.
V zmysle ust. § 222 ods. 2 zákonníka práce bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Za týchto skutkových okolností sa preto súd zaoberal nárokom žalobcu ako nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pri uplatnení nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať, či žalovaný sa na jeho úkor skutočne bezdôvodne obohatil a to prijatím plnenia od žalobcu, nevyplatením zodpovedajúcej odmeny za prácu, ktorú žalobca odviedol.
Nakoľko medzi účastníkmi konania neexistoval právny vzťah pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia pre stanovenie jeho výšky by bolo potrebné vychádzať z obvyklej ceny prác, ktorú žalobca na predmetnej stavbe vykonával.
Dôkazy o takejto cene vrátane dôkazov, akú konkrétnu prácu žalobca vykonal, neboli v priebehu súdneho konania navrhnuté ani predložené a žalobca pri uplatnení predmetného nároku vychádzal iba z počtu hodín, ktoré na stavbe odpracoval.
Súd poukazuje na to, že vrámci sporového konania má účastník konania povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností, ale aj tieto tvrdenia preukázať.
Žalobca v danom prípade síce preukázateľne pracoval na stavbe spoločnosti C., avšak neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že tam pracoval na základe ústnej dohody so žalovaným za dohodnutú odmenu vo výške 250,- Sk za jednu opracovanú hodinu. Uvedenú skutočnosť popiera nielen žalovaný, ale aj viacerí pracovníci, ktorí taktiež na danej stavbe pracovali, pričom svedok Q. D. potvrdil, že so žiadnym z pracovníkov nebola uzatvorená dohoda o hodinovej odmene, ale len o odmene úkolovej.
Spoločnosť C. ako objednávateľ stavebných prác na uvedenej stavbe voči žalovanému taktiež potvrdila, že so žalovaným nemala dohodnutú hodinovú odmenu.
Samotné preukázanie dohody o odmene medzi účastníkmi konania má vplyv na rozhodnutie súdu, či žalobca má právo na žalovanú sumu.
Keďže žalobca dohodu o hodinovej odmene nepreukázal, nenavrhoval dôkazy na preukázanie jeho úkolovej mzdy a nebol preukázaný ani vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý tvrdil, že za prácu, ktorú vykonávala skupina F. N. tento dostal zaplatené a takto poukázané finančné prostriedky mal rozdeliť medzi pracovníkov, ktorých na danú stavbu priviedol, pričom nebol preukázaný ani iný právny titul, na základe ktorého by žalovaný bol povinný žalobcovi žalovanú sumu zaplatiť, súd túto ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov konania za súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku vo výške 93,- EUR.
Ďalej bola žalovanému priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci:
- prevzatie a príprava 71,37 EUR
- podanie odvolania 71,37 EUR
- účasť na pojednávaní 1 17,84 EUR 10.11.2010
- účasť na pojednávaní 6.5.2011 71,37 EUR
- účasť na pojednávaní 1 17,84 EUR 29.6.2011
- účasť na pojednávaní 1 17,84 EUR 7.12.201
- účasť na pojednávaní 17.2.2012 71,37 EUR
- režijný paušál 2 x 6,95 EUR; 1 x 7,21 EUR; 3 x 7,41 EUR; 1 x 7,63 EUR
- 20 % DPH zo sumy 389,97 EUR vo výške 77,99 EUR; podľa § 10, 14, 16, 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 467,96 EUR.
Nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaniach dňa 18.6.2009 a 12.9.2011, ktoré zo strany súdu nariadené neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.